{"guid": "7b3172fa-25df-4beb-bbfe-6f90007acf4e:2fda388c-7ea9-4880-a1cc-3bdcd204b10c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19", "spisova_znacka": "4Cb/338/2000", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cb/338/2000 z 28. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. marca 2012, sp. zn. 4Cb/338/2000, ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19", "identifikacne_cislo": "8000899833", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2012-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fda388c-7ea9-4880-a1cc-3bdcd204b10c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cb/338/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8000899833
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8000899833.19

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, samosudca JUDr. Roman Tóth, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia,
a. s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00681709, proti žalovanej: J. R., bytom U., M. C.
XX, zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, o zaplatenie
77.821,88 Eur (2.344.462,20 Sk) s príslušenstvom, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a    späťvzatie žaloby v časti zaplatenia 1.367,08 Eur (41.184,64 Sk) ako úroku z omeškania
ku dňu 17.10.2002 a v tomto rozsahu konanie  z a s t a v u j e.

Žalovaná je   p o v i n n á   zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu na istine 65.380,55 Eur (1.969.654,57 Sk),
na úrokoch a úrokoch z omeškania ku dňu 13.2.2007 sumu 55.902,14 Eur (1.684.107,75 Sk) a úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny 65.380,55 Eur od 14.2.2007 do zaplatenia, do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu Poľnobanka, a.s., Bratislava, filiálka Poprad, dňa 3.7.2000 podal žalobu na
zaplatenie sumy dlžnej istiny úveru 2.344.462,20 Sk, úrokov za obdobie od 9.4.1993 do 28.6.2000 v
sume 1.042.098,78 Sk, čo spolu predstavuje 3.386.560,98 Sk, úroky z omeškania vo výške 22 % ročne
z istiny 2.344.462,20 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že
Poľnobanka, a.s., a žalovaná uzavreli Úverovú zmluvu dňa 8.4.1993 pod č. 3324-11036-156, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý strednodobý úver vo výške 2.165.000,- Sk s 22 % úrokovou   sadzbou
ročne.  Úver  bol  splatný dňa 30.12.1996. K úverovej zmluve bolo urobených deväť dodatkov, pričom
podľa dodatku č. 7 a 8 boli dohodnuté splátkové kalendáre s poslednou lehotou splatnosti úveru dňa
15.8.2003. Žalovaná si neplnila úverové povinnosti, preto ju žalobca listom zo dňa 6.8.1996 a zo dňa
5.11.1996 vyzval na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy.

Podaním zo dňa 14.6.2002 UniBanka, a.s., Vajnorská 21, Bratislava, oznámila, že u pôvodného žalobcu
Poľnobanka, a.s., došlo k zmene obchodného mena na UniBanka, a.s., Bratislava.

Na pojednávaní dňa 18.10.2002 žalobca oznámil čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 374.807,63
Sk a v časti príslušenstva pohľadávky o 789.754,97 Sk z dôvodu realizácie záložného práva a čiastočne
uspokojenej pohľadávky žalobcu na istine a úrokoch z omeškania.

Podaním zo dňa 17.10.2002 žalobca oznámil, že žiada zaplatenie dlžnej sumy 1.969.654,57 Sk na istine,
úrokov z omeškania od 9.4.1993 do 17.10.2002 v sume 1.000.914,14 Sk, čo spolu predstavuje čiastku



2.970.568,68 Sk, a úroky z omeškania vo výške 14,5 % ročne z istiny 1.969.654,57 Sk od 18.10.2002
do zaplatenia.

Žalovaná nepoprela poskytnutie úveru, ale poukázala na to, že v rokoch 1993 - 1998 zaplatila na
splátkach úveru 2.200.000,- Sk. Pre zdravotné problémy nebola spôsobilá splácať úver riadne. Podľa
právnej zástupkyne žalovanej (podanie zo dňa 21.1.2003), žalovaná do 27.5.1999 mala zaplatiť podľa
doložených dokladov celkove 2.365.000,- Sk. Boli predané založené hnuteľné veci v hodnote 768.000,-
Sk len za sumu 12.300,- Sk. Ďalej boli odpredané nehnuteľnosti v hodnote 1.400.000,- Sk a 360.000,-
Sk, takže žalovaná spolu uhradila 4.137.300,- Sk.

Krajský súd uznesením zo dňa 15.3.2005 pod č.k. 4Cb 338/00 - 187 zastavil konanie v časti zaplatenia
istiny 374.807,63 Sk, s čím žalovaná vyslovila súhlas.

Krajský súd uznesením zo dňa 3.6.2005 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
na istine 1.969.654,57 Sk, úrok vo výške 1.148.797,86 Sk a úrok z omeškania vo výške 8,5 % z istiny
1.969.654,57 Sk od 16.8.2003 do zaplatenia.

Zástupkyňa žalovanej namietala pasívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že poskytnutý úver bol
zabezpečený záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam a hnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovanej.
Ak došlo k predaju založených vecí a žalobca dal súhlas na výmaz záložného práva, žalovaná usudzuje,
že tým bol daný súhlas k prevzatiu dlhu kupujúcim, pretože sa jedná o ťarchu sprevádzajúcu založené
veci. Podľa nej, ide o obdobný prípad, ako keby došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcom kupujúcim.
Žalobca k tomuto tvrdeniu uviedol, že došlo iba k realizácii záložného práva, čo nemá nič spoločné s
prevzatím dlhu. K žiadnemu prevzatiu dlhu, ani k postúpeniu pohľadávky nedošlo.

Žalovaná namietala platenie úveru so sadzbou 22 % ročne. Z uzavretých zmlúv nevyplýva veriteľovi
právo zvyšovať jej úrokovú sadzbu automaticky okamihom, keď sa dlžník dostane do omeškania.

Žalobca dňa 15.2.2007 navrhol pripustiť zmenu žaloby a zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny
1.969.654,57 Sk, úroku a úroku z omeškania ku dňu 13.2.2007 vo výške 1.684.107,75 Sk, čo v súčte
predstavuje 3.653.762,32 Sk, a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 1.969.654,57 Sk od
14.2.2007 do zaplatenia. Zástupkyňa žalovanej dňa 8.3.2007 súhlasila s čiastočným späťvzatím. Súd
uznesením zo dňa 8.3.2007 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby.

Súd vykonal dokazovanie obsahom úverovej zmluvy, dodatkami, výpisom z obchodného registra
účastníkov, kúpnymi a mandátnymi zmluvami, históriami úverového účtu, výsluchom žalobcu a žalovanej
a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná, podnikajúca pod obchodným menom J. R. - Lahôdky, s miestom podnikania Poprad, požiadala
Slovenskú poľnohospodársku banku, účastinnú spoločnosť, Bratislava, o poskytnutie úveru. Dňa
8.4.1993 došlo k uzavretiu Úverovej zmluvy č. 3324-11036-156 medzi Slovenskou poľnohospodárskou
bankou, účastinná spoločnosť, Bratislava, a J. R. ako klientkou na poskytnutie strednodobého úveru vo
výške 2.165.000,- Sk s úrokovou sadzbou 22 % ročne s tým, že úver mal byť zaplatený do 30.12.1996.
Úver bol poskytnutý na odkúpenie nehnuteľností, a to pozemkov a budovy od Jednoty, s.d., Poprad. Úver
mal byť splácaný mesačne po 50.000,- Sk počnúc májom 1993 s koncom splatenia úveru v decembri
1996. Úver bol zabezpečený záložným právom, a to k obytnému domu podľa znaleckého posudku č.
27/5/92 a ku kupovanej budove Jednoty, Poprad - Veľká.

Úver bol menený deviatimi dodatkami, kde Dodatkom č. 1 zo dňa 24.9.1993 boli menené splátky úveru
za obdobie od 31.5.1993 do 31.3.1997. Dodatkom č. 2 došlo k zmene splátok úveru. Dodatok č. 3 riešil
zabezpečenie splatenia úveru založením rodinného domu žalovanej v Poprade - Veľkej, zapísaného
na LV č. XXX, a prevádzkovej budovy pôvodne kupovanej z poskytnutého úveru v k.ú. U. na LV č.
XXX. Dodatok č. 4 riešil otázku postupných splátok úveru aj úročenia 20 % sadzbou. Dodatok č. 5
riešil otázku súčinnosti banky a klienta. V dodatku č. 6 boli riešené otázky splátok a platenia poplatku
2.000,- Sk ako jednorazového poplatku za zmenu splátkového kalendára. Dodatok č. 7 riešil otázky
splátok úveru a založenia nehnuteľného majetku klienta, a to rodinného domu v Poprade - Veľkej na LV
č. XXX, prevádzkovej budovy na LV č. XXX, ako aj založenia hnuteľného majetku - strojného zariadenia
v hodnote 768.000,- Sk podľa znaleckého posudku Ing. R. zo dňa 31.10.1995. Dodatok č. 8 riešil otázku



splátok úveru, zabezpečenia úveru záložným právom a úročením 16,5 % ročne. Dodatok č. 9 zo dňa
22.9.1997 riešil otázku zostatku úveru vo výške 2.396.465,60 Sk a zmeny úrokových sadzieb.

Banka mala dňa 14.1.1999 odstúpiť od úverovej zmluvy pre omeškanie s platením dohodnutej splátky
úveru po dobu viac ako 3 mesiacov. Dlžné splátky mali byť v čiastke 2.344.462,20 Sk  a  úroky
377.664,82  Sk.  Celková  dlžná  suma  2.737.868,50  Sk   má   byť
vrátená do 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa žalobcu, výzva mala byť doručená žalovanej dňa 15.1.1999.

Dňa 22.11.2001 došlo k uzavretiu Mandátnej zmluvy medzi žalobcom Poľnobankou, a.s., ako
mandantom a L. U. - Reality ako mandatárom na predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej,
nachádzajúcich sa v k.ú. U. - F. na LV č. XXX, a to pozemky a stavby súp. č. 1189 na parc. č. 1366, a
rodinného domu súp. č. 2692 na parc. č. 718, ako aj hnuteľných vecí a strojného zariadenia.

Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2011 medzi predávajúcou J. R. a jej manželom T. R., zastúpených ich
veriteľom Poľnobankou, a.s., zastúpeným L. U. - Reality ako predávajúcim a kupujúcimi 1/ U. L. a 2/ T. T.
a Q. T. a 3/ JUDr. T. T. a JUDr. I. T., boli odpredané nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúcich,
zapísané na LV č. XXX, a to pozemky parc. č. 1366 a parc. č. 1367, ako aj stavba: prevádzková budova
súp. č. 1189, kupujúcim za kúpnu cenu 1.400.000,- Sk.

Dňa 31.10.1995 došlo k uzavretiu Mandátnej zmluvy medzi mandatárom Poľnobankou, a.s., Bratislava,
a mandantom J. R., predmetom ktorej bolo splnomocnenie na predaj jej hnuteľných vecí, a to strojného
zariadenia v hodnote 768.000,- Sk. Hnuteľné veci nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
28.2.2002 kupujúci U. L. za cenu 12.300,- Sk.

Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2001 J. R. a T. R., zastúpení záložným veriteľom Poľnobankou, a.s.,
zastúpeným L. U. - D., predali P. R. nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, k.ú. U. - F., a to pozemok
parc. č. 718 a rodinný dom súp. č. 2692 s príslušenstvom za kúpnu cenu 360.000,- Sk.

Podľa výpisu z kníh peňažného ústavu UniBanky, a.s., zo dňa 13.2.2007, bola poukázaná na istinu dňa
21.12.2001 suma 374.807,63 Sk ako výťažok z predaja založených nehnuteľností a na úroky a úroky z
omeškania suma 779.754,97 Sk ako výťažok z predaja nehnuteľností.

Dňa 28.2.2002 bola poukázaná na dlžné úroky a úroky z omeškania suma 10.000,- Sk.

Krajský súd s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti zaplatenia 1.367,08 Eur
(41.184,64 Sk) ako úroky z omeškania ku dňu 17.10.2002 a v tomto rozsahu konanie zastavil. Žalobca
v návrhu zo dňa 20.11.2002 (č.l. 106) zobral návrh späť v časti istiny 374.807,63 Sk a úrokov v čiastke
41.184,64 Sk. Zatiaľ bolo rozhodnuté len o späťvzatí žaloby v časti zaplatenia istiny 374.807,63 Sk
uznesením zo dňa 15.3.2005 (č.l. 187).

Podaním zo dňa 15.2.2007 žalobca zobral čiastočne žalobu späť a žiadal zaplatenie istiny  1.969.654,57
Sk,   na    úrokoch   a   úrokoch   z omeškania  ku  dňu   13.2.2007  sumu 1.684.107,75 Sk, čo
predstavuje v súčte 3.653.762,32 Sk, úroky z omeškania vo výške 8,5 % z istiny vo výške 1.969.654,57
Sk od 14.2.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Podľa výpisu z kníh peňažného ústavu UniBanka, a.s., (č.l. 267 spisu) zo dňa 13.2.2007 je prehľad o
splácaní poskytnutého úveru nasledovný:

Časové obdobie      Zaplatená istina  Zost .istiny Úrok.sadzba   Vypočítaný úrok  Zaplatený úrok  Zostatok
úroku

9.4.1993-5.5.1993                              2.165.000,-     22 % 28.708,50   27.740,50                 968,-
6.5.1993-31.5.1993 50.000,- 2.115.000,- 22 % 38.153,40  39.121,40
1.6.1993-28.6.1993 50.000,- 2.065.000,- 22 % 38.153,40 24.280,71 52.994,09



29.6.1993-30.7.1993 16.057,09 2.048.942,91 22 % 40.422,70 62.434,84 30.981,95
1.8.1993-2.8.1993 50.000,- 1.998.942,91 22 %   30.981,95
3.8.1993-31.8.1993 33.942,91 1.965.000,- 22 % 37.359,80 33.942,92 34.398,84
1.9.1993-31.10.1993  1.965.000,- 22 % 64.508,56 69.589,38 29.318,02
1.11.1993-31.12.1993  1.965.000,- 22 % 72.247,40 26.714,17 74.851,25
1.1.1994-31.1.1994  1.965.000,- 22 % 26.715,90 28.977,06 82.590,09
1.2.1994-28.2.1994  1.965.000,- 22 % 33.103,45 25.531,50 80.162,04
1.3.1994-30.3.1994  1.965.000,- 22 % 36.715,90 39.615,90 77.262,04
1.4.1994-31.4.1994  1.965.000,- 22 % 34.418,38 33.103,45 78.576,97
1.5.1994-27.8.1995  1.965.000,- 22 %          558,911,65 74.950,38          562,838,24
28.8.1995-25.3.1996  2.527.838,24 20 %   287.022,45             179.769,17 107.253,28
26.3.1996-16.5.1996         94,64 2.527.743,60 20 %     71.549,05  178.802,33
17.5.1996-26.6.1996     2.131,70 2.525,611,90 19 %  53.897,06  19.995,-
27.6.1996-30.6.1996  2.525,611,90 19 %    5.220,79  217.925,18
1.7.1996-17.11.1996   75.146,34    155.319,40 17 % 180.742,- 180.742,- 192.502,58
18.11.1996-22.9.1997   54.000,- 2.396.465,60 16,50 % 304.792,89 188.226,61 309.068,86
22.9.1997-30.9.1997  2.396.465,60 17,50 %     9.191,92  318.260,78
1.10.1997-6.11.1997  2.396.465,60 18 %   35.946,97  354.207,75
7.11.1997-14.2.1998   18.000,- 2.378.465,60 18,50 % 209.853,43 147.587,51 416.473,67
15.2.1998-14.1.1999   34.003,40 2.344.462,20 19 % 262.602,99 352.334,58 326.742,08
15.1.1999-28.6.2000  2.344.462,20 19 % 664.433,96  991.176,04
29.6.2000-14.8.2000  2.344.462,20 19 %   56.918,35                        1.048.094,39
15.8.2000-20.12.2001  2.344.462,20 14,50 % 453.652,13                        1.501.746,52
Zúčtovaný výťažok z realizácie ZP 21.12.2001:
21.12.2001-27.2.2002  374.807,63 1.969.654,57 14,50 % 189.411,65 779.754,97 911.403,20
Zúčtovaný výťažok z realizácie ZP 28.2.2002:
28.2.2002-17.10.2002  1.969.654,57 14,50 %   48.588,20   10.000,-         949.991,40
18.10.2002-16.11.2002 1.969.654,57 14,50 %   22.691,49  972.682,89
17.11.2002-16.1.2003  1.969.654,57   8,50 %   28.440,40                        1.001.123,29
17.1.2003-13.2.2007  1.969.654,57   8,50 % 682.984,46                       1.684.107,75

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.3.2007 pod č.k. 4Cb 338/00 - 319 rozhodol o povinnosti
žalovanej zaplatiť na istine 1.969.654,57 Sk a na úrokoch a úrokoch z omeškania ku dňa 13.2.2007
sumu 1.684.107,75 Sk, ako aj úroky z omeškania 8,5 % ročne z istiny 1.969.654,57 Sk od 14.2.2007
do zaplatenia. Ďalej zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania 78.784,- Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Podľa dopĺňacieho rozsudku pod č.k. 4Cb 338/00 - 328 zo dňa 28.3.2007, žalovaná je povinná
nahradiť štátu na účet Krajského súdu v Prešove trovy konania 391,30 Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Na odvolanie žalovanej Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 6Obo 181/2007 - 357 a 6Obo 103/2008
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keď žalovaná popierala, že
nedostala odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.1.2003, v konaní nebolo preukázané, aby toto odstúpenie
bolo žalovanej doručené nasledujúci deň. Preto splatnosť úveru nastala až dňa 15.8.2003. Nie je možné
posúdiť ani správnosť priznania istiny predstavujúcej nezaplatený úver, úroky a úroky z omeškania.

Odvolací súd pokladal za irelevantnú námietku žalovanej o spôsobe realizácie záložného práva
predajom nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené záložné právo. Že výťažok z predaja bol najprv použitý
na úroky a potom na istinu, vyplýva z ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb..
Keďže zatiaľ nebola preukázaná výška nesplateného úveru, zmluvných úrokov a z nich vyplývajúcich
úrokov z omeškania, bolo potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Na stanovenie výšky dlhu z úveru ku dňa 13.2.2007 bol ustanovený v konaní znalec Ing. T. Q., ktorý v
znaleckom posudku č. 4/2011 zo dňa 9.8.2011 dospel k záveru, že ku dňu 13.2.2007:
- nesplatená istina úveru je v čiastke 1.969.654,57 Sk (32.186,54 Eur)
- nesplatené a nabehnuté úroky z poskytnutého úveru činia 1.735.000,- Sk (57.591,45 Eur).



Právna zástupkyňa žalovanej s obsahom znaleckého posudku nesúhlasila. Znalec vychádzal len
z bankových výpisov žalobcu, pričom nezohľadňoval bankové výpisy, resp. pokladničné doklady o
splácaní úveru od žalovanej. Znalec konštatoval nepripočítanie splátok úveru úrokovými sadzbami
vyhlásenými generálnym riaditeľom banky na konkrétne obdobia pre klientov banky, ktoré by mohli
byť nižšie. Taktiež nehodnotil a neodpočítal výťažky z realizácie záložného práva predajom majetku
žalovanej. Cena predávaného majetku predstavuje 1.300.000,- Sk, resp. 360.000,- Sk, a prevodnými
príkazmi žalovaná zaplatila ďalšie 2.365.000,- Sk. Celkove žalovaná zaplatila po dopočítaní výťažku z
predaja hnuteľných vecí 12.300,- Sk sumu 4.037.300,- Sk. Súdny znalec nezobral do úvahy námietky
vznesené žalovanou, aká finančná čiastka išla na istinu, úroky a sankčné úroky. Žalovaná je toho názoru,
že znalec nezohľadnil jej platby v čiastke 2.365.000,- Sk na úver.

Znalec k námietkam žalovanej uviedol, že v konaní zodpovedal len na otázky položené súdom. Pri
výpočte vychádzal zo zmluvy a jej dodatkov. Podkladom mu boli údaje o splácaní úveru predložené
žalobcom. Žalovaná od začiatku úverového vzťahu nesplácala dôsledne termíny a výšky jednotlivých
splátok istiny a úrokov, pričom banke vznikol nárok na sankcionovanie za neplnenie úverovej zmluvy.
Pokiaľ banka vypočítavala svoj úrok, vychádzala z úrokových sadzieb tak, ako boli menené v priebehu
trvania úverového vzťahu v znení dodatkov úverovej zmluvy. Znalec nemal možnosť vstupovať do
predaja založeného majetku a mohol pri platbách riešiť len otázku použitia výťažku z predaja hnuteľných
a nehnuteľných vecí. Právna zástupkyňa žalovanej nedoložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce
splácanie dlhu žalovanou, teda prvotné účtovné doklady, ktoré by vierohodne zdokumentovali priebeh
splátok. Znalec trvá na údajoch, ktoré podal v znaleckom posudku.

Zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania, že žalobca nepreukázal, za aké obdobie vznikol
úver a úroky. Ak zročná pohľadávka nie je riadne a včas splatená, nastupuje druhá funkcia záložného
práva, a to funkcia zabezpečovacia. Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoj dlh zo zálohu, pričom
záložné právo, rovnako ako ručenie, má subsidiárnu a akcesorickú povahu. To, že žalobca predal svoj
záloh za nižšiu hodnotu, ako bol dlh, je právnou vecou žalobcu. Ak došlo k realizácii záložného práva,
ktoré bolo k dispozícii žalobcovi, došlo k uspokojeniu dlhu v celom rozsahu voči žalovanej.

Právny zástupca žalobcu trval na svojom podaní tak, ako ho predniesol v návrhu zo dňa 14.2.2006
(pravdepodobne má byť 14.2.2007, keď návrh bol doručený súdu dňa 15.2.2007) a je uvedený na č.
l. 265 spisu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.



Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu
úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V období poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný z nich platiť úroky v dojednanej výške (§ 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Podľa Dodatku č. 7 zo dňa 27.6.1996 je dlžná suma istiny 2.525.611,90 Sk. Podľa Dodatku č.
8 zo dňa 18.11.1996 je dlžná suma istiny 2.450.465,60 Sk. Podľa Dodatku č. 9 zo dňa 22.9.1997 je dlžná
istina 2.396.465,50 Sk. Podpísané dodatky žalovanou svedčia o tom, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou došlo k odsúhlaseniu zostatku dlhu z úveru, ako aj k dohode o splácaní
tohto dlhu v jednotlivých dohodnutých mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, uvedeného
v dodatkoch. Podpísané dodatky č. 7, 8 a 9 znamenajú uznanie určitého záväzku, v danom prípade
záväzku z uzavretej Úverovej zmluvy zo dňa 8.4.1993 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
poľnohospodárskou bankou, účastinnou spoločnosťou, Bratislava, a žalovanou. Uznanie dlhu dlžníkom
má ten záver, že veriteľovi postačuje preukazovať dlh v uznanej výške, ale dlžník na druhej strane
má dôkaznú povinnosť preukázať to, že uznal neexistujúci dlh. Niekoľké rokovania o zmene úverovej
zmluvy, ktoré sa premietli do dodatkov č. 1 až 9, jednoznačne znamenajú, že žalovaná mala vedomosť
o svojom záväzku z úverovej zmluvy. Už počiatočné dodatky č. 1 a 2 svedčia o tom, že žalovaná dlh
riadne nesplácala, ak v týchto dodatkoch sú uvádzané nové lehoty a výšky splátok úveru za obdobie
od 31.5.1993 do 31.3.1997. Pre nesplácanie úveru sa od 30.6.1996 navyšovali splátky až na 108.000,-
Sk mesačne oproti pôvodne dojednaným mesačným splátkam po 50.000,- Sk. V dodatkoch č. 4, 8 a
9 boli menené aj úrokové sadzby od pôvodnej úrokovej sadzby 22 % na 20 % podľa Dodatku č. 4 od
28.8.1995, na úrok 16,5 % podľa Dodatku č. 8 zo dňa 18.11.1996, resp. úrok z omeškania o 4 % vyšší
ako úrokové sadzby za úvery s porovnateľnými zmluvnými podmienkami banky podľa Dodatku č. 9 zo
dňa 22.9.1997. Keď nebolo preukázané doručenie odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 14.1.1999
Poľnobankou, a.s., čo je konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2009, splatnosť
úveru a poslednej splátky mala byť dňa 15.8.2003. To vyplýva z Dodatku č. 8 zo dňa 18.11.1996, keď
sa konštatuje vyčerpaný úver v celkovej výške 2.527.838,24 Sk, splatená suma 77.372,64 Sk a dlžná
suma istiny je 2.450.465,60 Sk. V Dodatku č. 9 zo dňa 22.9.1997 sa konštatuje stav záväzku z úveru na
2.396.465,60 Sk, ktorý dodatok podpísala žalovaná spolu s riaditeľom pobočky banky poskytujúcej úver.

Žalovaná v konaní namietala, že banka pri platbách zo strany žalovanej nesprávne postupovala a
poukazované splátky v prvom rade použila na splácanie úroku a úroku z omeškania, nie na istinu. Podľa
§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na
úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. V konaní neboli doložené žiadne dôkazy poukazujúce na
to, aby medzi žalobcom a žalovanou došlo k inej dohode, že platby majú ísť prv na istinu a až potom
na úroky. Preto pri platení súm na poskytnutý úver krajský súd vychádzal z § 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka, že pred plnením peňažného záväzku sa najprv započítali úroky a potom istina.

Splatenie úveru bolo zabezpečené záložnými zmluva na nehnuteľnosti podľa § 151a Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb.. Žalovaná založila rodinný dom v jej vlastníctve a jej manžela a takisto
založila kupované nehnuteľnosti od Jednoty, s.d., na ktoré zobrala úver. Jednalo sa o prevádzkovú
budovu v Poprade - Veľkej. Ďalej bolo založené strojné zariadenie, pôvodne v hodnote 768.000,- Sk.
Žalovaná neplnila záväzky z úverovej zmluvy a nesplácala jednotlivé mesačné splátky včas. Žalobca
ako záložný veriteľ pristúpil k realizácii záložného práva. Žalovaná a jej manžel podpísali mandátne



zmluvy pre Poľnobanku, a.s., ktorá predajom nehnuteľností a hnuteľných vecí poverila L. U. - D.,
ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností a hnuteľných vecí. Strojné zariadenie bolo predané za cenu
12.300,- Sk kupujúcemu U. L. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2002. Nehnuteľnosť, zapísaná na LV č.
XXX  - prevádzková budova s parc. č. 1189, bola predaná za 1.400.000,- Sk U. L., T. T., Q. T., JUDr.
T. T. a JUDr. I. T., pričom výťažok z predaja na splácanie úveru bol 838.142,80 Sk. Rodinný dom na
LV č. XXX  bol predaný Kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2001 P. R. za 360.000,- Sk. Výťažok z predaja
je 269.015,- Sk.

Výťažky z predaja boli použité na splácanie dlhu z úveru, z toho 374.807,63 Sk na istinu ku dňa
21.12.2001, suma 779.754,97 Sk na úroky ku dňu 21.12.2001 a suma 10.000,- Sk na úroky ku dňu
28.2.2002. Žalobca postupoval podľa § 303 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a výťažok z predaja použil
v prvom rade na splácanie úrokov a až potom na istinu.

Žalovaná poukázala na to, že hnuteľné veci - strojné zariadenie v cene 768.000,- Sk boli predané
za 12.300,- Sk. Prípadná nezákonnosť namietaná žalovanou pri týchto kúpnych zmluvách mala byť
uplatnená v priebehu realizácie kúpnej zmluvy. Samotná realizácia záložného práva, na ktorý dala súhlas
žalovaná a jej manžel, netýka sa už samotného predmetu sporu. Pre spor je rozhodujúce, či a v akej
výške bola kúpna cena ako výťažok z predaja hnuteľného či nehnuteľného majetku použitá na splácanie
úveru. Ide o zistenie výšky a poradia, v akom boli uspokojované práva žalobcu ako záložného veriteľa
na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky v časti úrokov a úrokov z omeškania. Úroky a úroky z
omeškania majú prednosť pred splácaním istiny, ako to vyplýva z uzavretej úverovej zmluvy, ako aj §
330 Obchodného zákonníka. Samotná žalovaná potvrdila, že v dôsledku svojich zdravotných problémov
nebola spôsobilá splácať úver v dohodnutých termínoch a v dohodnutých výškach jednotlivých splátok.

Ak žalovaná namietala to, že výťažok z predaja je nízky, pretože časť utŕženej sumy z  predaja
nehnuteľností išla aj na iné exekučné konania, resp. pre iných veriteľov založených vecí, podľa § 151b
ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy. Záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia
je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci (§ 151a ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak na záloh vznikne viac záložných práv,
uspokojí sa prednostne záložné právo svojim vznikom najstaršie, pokiaľ zákon neustanovuje niečo
iné. V týchto prípadoch boli zriadené viaceré záložné práva na nehnuteľnosti. Preto výťažok z predaja
nehnuteľností je v prvom rade záležitosťou veriteľov a ich poradia pri zakladaných nehnuteľnostiach.
Aj Najvyšší súd SR v uznesení pod č.k. 6Obo 181/2007 - 357 konštatoval, že námietky žalovanej sú
irelevantné pri spôsobe realizácie záložného práva predajom nehnuteľností.

Žalovaná v konaní namietala, že veci mali byť predané v hodnote tak, ako boli stanovené znalcom,
to znamená hnuteľné veci za 768.000,- Sk. Hodnota hnuteľných vecí stanovená znalcom mala by
sa odpočítať od dlhu žalovanej. Treba poukázať na to, že odpísať dlh možno len vo výške skutočne
poukázaných finančných prostriedkov. V dražbe bol výťažok z predaja len 12.300,- Sk pri hnuteľných
veciach a samotný výťažok len v rozsahu 9.500,- Sk bol použitý na splatenie dlhu z úveru. Ostatné
finančné prostriedky boli použité na realizáciu záložného práva. Obdobne aj pri predaji nehnuteľností, a
to prevádzkovej budovy a rodinného domu, banka mohla disponovať len finančnými prostriedkami, ktoré
z rozvrhu výťažku predaja nehnuteľností boli jej poukázané na úhradu dlhu (838.142,70 Sk z predaja
prevádzkovej budovy a 269.015,- Sk z predaja rodinného domu). Preto aj žalobca použil na započítanie
splácania dlhu len tie peniaze, ktoré v skutočnosti získal ako výťažok z predaja založených hnuteľných
a nehnuteľných vecí.

Na preukázanie výšky dlhu bolo vykonané dokazovanie znalcom, ktorý v znaleckom posudku č. 4/2011
určil výšku zostatku dlhu žalovanej ku dňa 13.2.2007 ako na istine, tak na úrokoch a úrokoch z
omeškania. Dátum je stanovený z hľadiska poslednej zmeny návrhu, adresovanej súdu dňa 15.2.2007
(č.l. 265 spisu). Je to už po splatnosti úveru (15.8.2003 podľa dodatku č. 8 určujúceho poslednú splátku).
Žalovaná v konaní tvrdila, že zaplatila na úver 4.137.300,- Sk, v čom je započítaná čiastka 1.400.000,-
Sk, 360.000,- Sk, či 12.300,- Sk, ako cena dosiahnutá v dražbách predaja nehnuteľností a hnuteľných
vecí žalovanej. Prevodnými príkazmi malo byť zaplatených 2.365.000,- Sk.

Podľa výkazov žalobcu o splácaní dlhu z tzv. výpisu z kníh peňažného ústavu, či znaleckého posudku
znalca, úver bol splácaný nasledovne:



Znalec v znaleckom posudku konštatuje dlžnú istinu ku dňu 15.7.2007 v čiastke 1.969.654,57 Sk a na
úrokoch a úrokoch z omeškania je to 1.735.000,- Sk.

Keď žalobca v konaní preukázal, že žalovaná dlhuje na úvere na istine sumu 1.965.654,57 Sk, t.j.
65.380,55 Sk a na úrokoch a úrokoch z omeškania sumu ku dňu 13.2.2007 sumu 55.902,14 Eur
(1.684.107,75 Sk), súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy dlžnej istiny a úrokov z omeškania
podľa § 497 Obchodného zákonníka, kde uzavretou zmluvou právny predchodca žalobca a žalovaná
si poskytli peňažné prostriedky pôvodne vo výške 2.165.000,- Sk s 22 % úrokom  a lehotou splatnosti
dlhu do 30.12.1996. Dodatkami bola menená splatnosť úveru na dátum 15.8.2003 a sadzba úrokov za
úver. Dôvodnosť nároku je potvrdená znaleckým posudkom Ing. Q. č. 4/2011, kde aj úroky z omeškania
žalované žalobcom sú v nižšej sume, ako je stanovené v znaleckom posudku.

O povinnosti platiť úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy, že ak je dlžník v omeškaní  so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa
§ 502. Na platenie konkrétnej výšky úroku, resp. úroku z omeškania sa účastníci dohodli v úverovej
zmluve, resp. jej dodatkoch.

Krajský súd v tejto veci poukazuje už na predchádzajúce stanovisko, že podpisom dodatkov k úverovej
zmluve žalovaná uznala záväzky v tam uvádzaných čiastkach (§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka).

O trovách konania účastníkov súd rozhodol tak, že rozhodne o nich do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa



doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou  podpísaného sú-
du na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Rozsudok  je  vykonateľný,  len  čo nadobudol právoplatnosť.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}