Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/49/2012 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. marca 2012, sp. zn. 6Tos/49/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2111012031.1 Krajský súd Trnava | 6Tos/49/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2111012031.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 360 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19808964-e1c7-4e43-9d5b-2fe33d11cf18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111012031.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111012031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111012031.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ivana
Ilavského a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci odsúdeného G. K., v konaní o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp.zn.
6PP/175/2011 zo dňa 21.02.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného G. K., nar. XX.XX.XXXX, sa
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 6PP/175/2011 zo dňa 21.02.2012 bola podľa § 66 odsek
1 Trestného zákona zamietnutá žiadosť G. K. o podmienečné prepustenie. Z odôvodenia uznesenia
okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie došlo z
dôvodu nepriaznivej resocializačnej prognózy odsúdeného. Táto vyplýva priamo z hodnotenia riaditeľa
ústavu, kde menovaný toho času vykonáva trest. V rámci samotného konania a rozhodovania o
žiadosti súd prvého stupňa poukázal aj na samotnú osobu odsúdeného, v minulosti niekoľkokrát súdne
trestaného. Keďže v danom prípade nedošlo k splneniu materiálnej podmienky umožňujúcej rozhodnúť
pozitívnym výrokom v podobe reálneho očakávania, že po prepustení na slobodu bude osoba viesť
riadny život, súd prvého stupňa žiadosti nevyhovel a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
napadnutého uznesenia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený G. K. bezprostredne po vyhlásení uznesenia,
pričom do konania odvolacieho súdu o nej podanú sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Na podklade podanej sťažnosti, odvolací súd v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel
k záveru, že sťažnosť odsúdeného G. K. je nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu zamietajúceho žiadosť odsúdeného G.
K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to pre nesplnenie materiálnych
podmienok potrebných pre rozhodnutie. Jednou z materiálnych podmienok je práve zistenie, či v
prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život. S poukazom na kriminálnu minulosť
osoby žiadateľa (odsúdeného G. K.), ako i s prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu,
vyplývajúcu priamo z hodnotenia riaditeľa ústavu, kde toho času odsúdený trest vykonáva, odvolací súd
má za to, že žiadosti odsúdeného nebolo možné vyhovieť. Bolo preto potrebné následnú sťažnosť proti
rozhodnutiu okresného súdu podanú odsúdeným, ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.