{"guid": "7b25a8c2-ca4b-472a-bc25-7ddbf8cbec6a:9ee0fd36-d0e2-4d8e-b488-ae11bfb3f8cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1", "spisova_znacka": "5CoE/4/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5CoE/4/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. augusta 2015, sp. zn. 5CoE/4/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1", "identifikacne_cislo": "2307213644", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Vanda Mikulášová", "sudca_id": 1329, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vanda-mikulasova-1329", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 223/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/223#paragraf-57", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ee0fd36-d0e2-4d8e-b488-ae11bfb3f8cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 5CoE/4/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2307213644\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2307213644.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09, Bratislava,\nPribinova 25, zast. splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4 a\nadvokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava Pribinova 25, proti povinnému:\nT. K., nar. XX. V. XXXX, naposledy bytom XXX XX D. č. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast.\nsúdom ustanoveným opatrovníkom: JUDr. W. H., zamestnanec Okresného súdu Galanta, o vymoženie\n282,15 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., 821 08 Bratislava,\nZáhradnícka 60, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Galanta zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 8Er/784/2007-18, v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 22. decembra 2014, č. k. 8Er/784/2007-57, EX 780/07 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a písm. c)\nObčianskeho súdneho poriadku   z a m i e t a .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .\n\nPovinnému  sa  n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa“) prvým výrokom exekúciu\nzastavil, druhým výrokom rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému  sa náhrada trov\nkonania nepriznáva.\n\nSvoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekučného konania odôvodnil právne aplikáciou ust. §\n41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1, 2 a 3 z. č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZORK“), § 25 ods. 1 a 2 z. č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a) a písm. b), § 3 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch,  § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods.\n5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako i ustanoveniami smernice Rady\nč. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne potom\nmal zato, že nároky priznané právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom (exekučný\ntitul), ktorý vydal rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.\nso sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 0308/07 zo dňa 2. februára  2007 vychádzali  zo zmluvy o úvere\nčíslo 4270191  zo dňa    19. apríla 2006 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (prvým ako\nveriteľom a druhou v postavení dlžníka); pričom predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil súd prvého\nstupňa ako spotrebiteľskú zmluvu. Následne súd prvého stupňa preskúmal spotrebiteľskú doložku, ktorá\nje (v bode) 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré\ntvoria súčasť predmetnej Zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa po preskúmaní doložky dospel k záveru,\ntáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to predovšetkým na ustanovenie\n§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.  Súd prvého stupňa teda dospel k záver, že rozhodcovský\n\nsúd nemal  právomoc  vydať rozhodcovský rozsudok vykonávaný rozhodcovský rozsudok je nulitný.\nSkutočnosť, že rozhodcovský súd nebol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok spôsobuje materiálnu\nnevykonateľnosť (neexistenciu) exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého\nstupňa preto  exekúciu zastavil.\n\nSúd prvého stupňa zároveň s poukazom na ustanovenie  § 203 odsek 1 Exekučného poriadku rozhodol\ntak, že súdny exekútor  nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko si súdny exekútor ani po\nopakovaných výzvach súdu prvého stupňa náhradu trov konania nevyčíslil.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v\ncelom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd konanie\npodľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie\nna základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil nasledovné prejudiciálne otázky:\n\n1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n\n2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1\nprílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky\nspory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred\nstálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu\nmožno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá\nžalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo\nvšak neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu?\n\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv a EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,\nktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/\nEHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“\n\nOprávnený v odvolaní okrem iného poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n30.11.2012, sp. zn. 18CoE/641/2011, v zmysle ktorého skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného\ntitulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú jednak limity preskúmavania\nrozhodcovského rozsudku vyplývajúce z ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZORK a tiež predmetom\nskúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti,\nktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Podľa oprávneného súd prvého stupňa prekročil svoju\nprávomoc, keď sa na základe ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní zaoberal komplexným skúmaním exekučného titulu napriek tomu, že ako exekučný súd nemá\nlegitimitu opätovne rozhodovať vo veci, pričom výsledkom jeho postupu, je úplná nemožnosť vykonať\nprávo pre veriteľa. Navyše exekučný súd takto postupoval potom, čo už raz súlad exekučného titulu\nso zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmaval. Exekučný súd je v prieskume\nrozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 40 a § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní\na nie je súdom v zmysle ustanovenia § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení\ntuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v\nžalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Všeobecný súd sa môže zaoberať meritórnym\nrozhodovaním o veci, na ktorý by bol príslušný rozhodcovský súd len vtedy, ak dôjde k splneniu\nformálnych a materiálnych podmienok ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní a nemôže\nrozširovať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov rozhodcovského rozsudku\nv exekučnom konaní. V prípade, že účastník nevyužil možnosť svojej ochrany podľa ustanovenia\n§ 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, takúto ochranu nie je možné poskytnúť dodatočne\nprostredníctvom kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Extenzívna interpretácia\nustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je\n\nv rozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces,\nako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej\nistoty. Ustanovenie § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní upravuje lehotu, v ktorej účastník konania\nmôže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím sa má zabezpečiť právna istota, že po\nuplynutí lehoty sa nebude nezasahovať do práv a  povinností založených rozhodnutiami rozhodcovských\nsúdov. Exekučný súd nemôže kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov\nzaložených rozhodcovským rozsudkom, pretože je to v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany\ndôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov\nprávneho štátu zaručených čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Márnym uplynutím lehoty na\npodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je rozhodnutie rozhodcovského súdu právoplatné.\nRevíziu rozhodcovského rozsudku možno dosiahnuť len postupom podľa Zákona o rozhodcovskom\nkonaní, v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 7 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku vylučuje právomoc všeobecného súdu, ak právomoc na prejednanie a rozhodovanie\nsporu prislúcha inému orgánu. Ak teda dlžník, nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,\nnie je možné zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Právoplatný\nrozsudok rozhodcovského súdu má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd\nje ním viazaný. Ani v rámci posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho\nexekútora na vykonanie exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť\n(skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd\npodľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného\nporiadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, nakoľko opakované uskutočnenie revízneho postupu\npodľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bez akejkoľvek časovej limitácie, je podľa neho\nv rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny\nporiadok. Rozhodnutie prvostupňového súdu je nesprávne tiež preto, lebo v danom prípade nebol\npodaný návrh na začatie konania, hoci bol potrebný. Exekučný súd totiž aplikoval ustanovenie § 45\nods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd\nzistí  v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) Zákona\no rozhodcovskom konaní. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania na podklade\nrozhodnutia  rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania, pričom je limitovaný ustanovením §\n40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní a musí rozlíšiť svoju právomoc od právomoci všeobecného\nsúdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského súdu. Prvostupňový súd svojím postupom odňal\noprávnenému možnosť konať pred súdom, pretože pri revízii rozhodcovského rozsudku konal mimo\nrámec zverenej právomoci a ignoroval procesné zásady súdneho konania v právnom štáte spojené\ns exekučnou vecou. Porušil princíp legality, pretože nebol oprávnený začať konanie z úradnej moci,\nporušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho\nkonania. Zaobchádzal odlišne s povinným na jednej strane a s oprávneným na strane druhej, v rozpore\ns čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho postavením ako obchodnej\nspoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Postupom exekučného súdu bola\nporušená zásada rovnosti zbraní, zásada kontradiktórneho súdneho konania a právo na rozhodovanie\npodľa relevantnej právnej normy v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Exekučný\nsúd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu - ustanovenie § 40 a § 43 Zákona o\nrozhodcovskom konaní a aplikované právne normy - ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a §\n45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Oprávnený\nnebol informovaný, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach,\nnemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie\nexekučného súdu, nemal možnosť vyjadriť sa k nim a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy  na\npodporu svojich argumentov a tvrdení, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti súdneho procesu.\nRozhodnutím exekučného súdu ďalej bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože v konaní\npodľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, je proti rozhodnutiu všeobecného súdu o zrušení\nrozhodcovského rozsudku prípustné odvolanie. Súd prvého stupňa vzhľadom na  ust. § 58 ods. 2\nExekučného poriadku, porušil právo oprávneného na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny\nproces, pretože nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, hoci tak podľa zákona povinný urobiť a hoci bolo\nv danom prípade potrebné pre objasnenie veci nariadiť pojednávanie.\n\nPrvostupňový súd tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal náležite dokazovanie\npre záver, že rozhodcovské konanie je pre povinného - spotrebiteľa značne nevýhodné, resp. že doložka\n\no riešení veci pred rozhodcovským súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože revízna právomoc exekučného súdu je obmedzená ustanovením\n§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už\nnemožno preskúmať má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Exekučný súd si\nvšak podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril aj na otázky, ktoré nie je oprávnený\nv exekučnom konaní riešiť, keď skúmal dodržiavanie ustanovení o ochrane práv spotrebiteľa, skúmal\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy, skúmal, či sa rozhodcovská zmluva vzťahovala aj na vec, ktorá bola\nrozhodcovským súdom prejednávaná. Exekučný súd nebol oprávnený skúmať, či je rozhodcovská\ndoložka v súlade s dobrými mravmi, ale len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade\ns dobrými mravmi. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky je nesprávny. Dojednaná rozhodcovská\ndoložka nestanovuje (ako predpokladá § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), že spory s\ndodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože účastníci majú možnosť voľby,\nči sa obrátia na rozhodcovský alebo riadny súd. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť\nnesplnil spotrebiteľ, ale žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie\nje spotrebiteľom. Nejde ani o neprijateľnú podmienku podľa všeobecného ustanovenia § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, pretože konanie rozhodcovského súdu nie je pre spotrebiteľa nevýhodné,\nnespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Prvostupňový súd nesprávne\nposúdil zmluvu o úvere ako zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený totiž poskytuje\nklientom peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka\na  účastníci si aj v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že podľa § 262 ods. 1\nObchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.\nMedzi podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nepatrí ročná percentuálna\nmiera nákladov. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, ale nie formou\nodloženej platby, ale vo forme splátok. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného,\nnie je možné, aby poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť\noprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Súd prvého stupňa mal ďalej v zmysle odvolania\noprávneného vo svojom rozhodnutí nesprávne posúdiť neprimeranosť úrokov z omeškania, poplatku za\nposkytnutie úveru a poplatku za zaslanie upomienok. Dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať\nprieskum rozhodcovského konania podľa ust. § 45 ods. 1 písm. a) ZORK, teda podľa dôvodov uvedených\nv osobitnom predpise, ktorým v zmysle poznámky pod čiarou č. 17 je § 268 Občianskeho súdneho\nporiadku, § 57 Exekučného poriadku. Poukazoval na to, že ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), resp. ust.\n§ 57 ods. 2 alebo § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 2 ZORK si vzájomne odporujú,\nv zmysle zásady lex posterior derogat legi priori. Keďže neskoršou právnou úpravou sú ustanovenia\nZORK, majú sa aplikovať tie, exekúciu teda nemožno zastaviť podľa § 57 Exekučného poriadku.\nNavyše exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného\ntitulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd exekútorovi vydal\npoverenie na vykonanie exekúcie, pričom nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by\nmali viesť k zmene postoja súdu. K podanému návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.\nc) Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že právny základ danej veci a jeho interpretácia Súdnym\ndvorom EÚ a všeobecným súdom má viacero nejasností. Dôvodil, že podľa jeho názoru smernica Rady\n93/13/EHS nebráni riešeniu sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní. Poukazoval na\nto, že slovenské znenie smernice Rady 93/13/EHS je v ustanovení písm. q) ods. 1 jej prílohy nesprávne v\nčasti  „najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne\narbitrážou.“ Kým podľa slovenskej verzie smernice sa zdá, ako keby sa atribút neupravenosti právnymi\npredpismi vzťahoval k sporom, podľa ostatných jazykových verzií, sa atribút neupravenosti právnymi\npredpismi týka rozhodcovského konania. To znamená, že spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa\nvyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi\npredpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však\nnie je prípad rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré je upravené právnymi\npredpismi a rozhoduje sa v ňom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pokiaľ je výklad\nustanovenia práva Únie v jednotlivých jazykových verziách odlišný, musí byť toto ustanovenie vykladané\npodľa všeobecného významu a cieľa právnej úpravy, ktorej je súčasťou. Prvostupňový súd sa nijako\nnevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil,\nprečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Preto je potrebné\npožiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ Súdny dvor EÚ. Povinnosť predložiť prejudiciálnu\notázku Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, platí pre taký vnútroštátny súd,\nktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom proti\n\nktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zásadne však platí, že prejudiciálnu\notázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré\npred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súdnemu\ndvoru EÚ by mala byť daná možnosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov zo\nspotrebiteľských zmlúv, aby účastníci konania boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho\nvýkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi SR. Oprávnený trval na legitimite\npredloženého exekučného titulu a žiadal, aby na základe uvedených argumentov odvolací súd konanie\npodľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil vyššie uvedené prejudiciálne otázky.\n\nPovinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“),\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom\nkonania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku - ďalej len EP), proti rozhodnutiu proti ktorému\nje možné podať odvolanie  (§ 45 ods. 3 ZORK),  po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a\ndôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.\n2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné\nvecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.\n\nAko prvé odvolateľ namietal, že súd v exekučnom konaní bez zákonnej opory nebol oprávnený zaoberať\nsa (ne)platnosťou zmluvných podmienok, s čím sa odvolací súd s poukazom na nižšie uvedené\nnestotožňuje.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd\nzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase\nvydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZORK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal\nprávoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných\npredpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.\n\nV zmysle § 35 ZORK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má\npre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\n\nV zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu\npodľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon\nrozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak\nrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia\nsúd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v\nrozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia\nproti rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.\n\nÚčinky právoplatného rozsudku v občianskom súdnom konaní nie sú upravené. Teória však rozoznáva\ndvojaké účinky právoplatnosti tzv. formálne a materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,\nže rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že riadne opravné\nprostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,\nže medzi účastníkmi, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom\nnemožno znovu konať a ktorý je záväzný pre účastníkov a voči všetkým orgánom.\n\nKým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné\nriadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V\nprávnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité\nokruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí akoby materiálne právoplatné neboli. Napríklad v § 7 Trestného\nporiadku, v § 21 ods. 2 Zákona o rodine alebo v § 135 ods. 1 O.s.p. Uvedené normy svedčia o tom, že\nmateriálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.\nUrčenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, patrí\nzákonu, teda zákonodarcovi a súdu nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného\nriešenia pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami,\nktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSR).\n\nOsobitnú výnimku účinkov materiálnej právoplatnosti možno vyvodiť teleologickou redukciou ust. §\n159 O.s.p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. Zákon totiž výslovne nerieši viazanosť\nsúdu rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu týmto\nprávoplatným rozhodnutím. Ak by sa však ust. § 159 O.s.p. v týchto prípadoch aplikovalo doslovne,\npotom by bolo prakticky vylúčené akékoľvek preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimoriadnymi\nopravnými prostriedkami. Takýto výklad by priamo znemožnil uplatnenie mimoriadnych opravných\nprostriedkov a tým by vylúčil použitie ustanovení o dovolaní alebo o obnove konania v občianskom\nsúdnom konaní. Takéto dôsledky by ale viedli k zjavnej absurdite.\n\nVzhľadom na už cit. ust. 35 ZORK sa vyššie uvedený výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na\nrozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. I z účinkov materiálnej\nprávoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky, rovnako ako z účinkov materiálnej\nprávoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ust. § 40 ZORK o žalobe na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. § 35 ZORK vykladané doslovne, potom by\nsúd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v\nzmysle § 35 ZORK v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by však bol zjavne proti zreteľne\nvyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 ZORK zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok\npreskúmať v uvedenom rozsahu. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ust. § 35 ZORK v spojení s §\n159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku\nnie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 ZORK.\n\nVo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ust. cit. § 45 ZORK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje\nosobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. V zmysle vyššie uvedených\nvýkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý\nmu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť\nexekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z\nvád uvedených v § 45 ZORK. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle §\n35 ZORK je tak potrebné na účely § 45 ZORK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému titulu. Exekučný súd je\nteda pri postupe podľa § 45 ZORK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne\nprávoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk\nvyjadrených v § 45 ZORK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na\nzastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)\nZORK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ust. § 45 ZORK potom\ntreba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.\n\nToto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok\nnebol teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru\nnapokon prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 ZORK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku\nobmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu\nbezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné\ni vzhľadom na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je\nsúkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne\norgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcim verejnou mocou (v\n\ntomto smere odvolací súd poukazuje na argumenty v návrhu na zjednotenie výkladu adresovanému\nobčianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu SR z januára 2009 č. 34842/2009-10).\n\nPodľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré\nje právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa\nExekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva\nexekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie\nuložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.\nUvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku už predtým ako vydá poverenie súdnemu\nexekútorovi na vykonanie exekúcie. Neexistuje žiadny rozumný argument proti súdnemu prieskumu\nrozhodcovského rozsudku podľa § 45 ZORK už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia.\nAk sú totiž v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky\npre zastavenie exekúcie, tak potom by vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd napriek tomu vydal\npoverenie a až následne exekúciu zastavil. Rovnako nesprávnym by bol postup podľa ktorého by\nsúd „vynechal“ rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia a pristúpil priamo k zastaveniu\nexekučného konania podľa § 45 ZORK. Na druhej strane, aj po udelení poverenia exekútorovi na\nvykonanie exekúcie napriek existencii dôvodov na zastavenie exekučného konania, resp. na zamietnutie\nžiadosti o jej udelenie sa nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie aj v neskoršom štádiu\nkonania. Súd totiž musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala\nv súlade so zákonom.\n\nNaviac vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení ZORK je i eurokonformný.\n\nSúdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial\na Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08\nAsturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS  vychádza\nz myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom\npostavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie\nk pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol\novplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6\nods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to\nvyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú\nzmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi\nnimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/\nEHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom\nresp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad\nSúdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.\nSmernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený\nvýkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie\nobsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne,\nže sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ\nnebol touto podmienkou viazaný.\n\nObdobný záver prijal Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta\nKorčkovská kde uzavrel, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o\nnávrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa,\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom,\nak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa\nvnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných\nkonaní na základe vnútroštátneho práva.\n\nS poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je oprávnený i\npovinný a to v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nale i neskôr ex offo - z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na\nplnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nBolo preto dôvodným pristúpiť k preskúmaniu týchto otázok, pričom odvolací súd sústredil prvoradú\npozornosť na preskúmanie rozhodcovskej doložky.\n\nZo zmluvy o úvere  pripojenej v spise bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník  uzavreli\ndňa 19. apríla 2006  zmluvu o úvere 4270191 ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver\nvo výške 5.000,-Sk (165,96 Eur), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 4.840-Sk\n(160,65 Eur), v 12. mesačných splátkach po 820, - Sk                        (27,21 Eur) ; celkovo sa teda povinný\nzaviazal oprávnenému zaplatiť 9.840,Sk ( 326,62 Eur).  Podľa obsahu zmluvy, sú jej neoddeliteľnou\nsúčasťou Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z článku 17 týchto podmienok vyplýva, že zmluvné\nstrany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,\nvrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené  a) pred Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská  a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde;      b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak\nžalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvné strany\nzároveň dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje\nsa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. To neplatí, ak pred podaním\nžaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.\n\nZ  formy a obsahu  zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára\nmal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný\nobsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.\nRozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.\n\nSlovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992\nZb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S účinnosťou od\n25.11.2004 (do 30.06.2007), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, citovaný zákon v § 23a definoval\nspotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako\naj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je\nobvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.\n\nObčiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období\nod 1. apríla 2004 do 31. decembra .2007 a rozdielne v období od 1. januára2008. Ustanovenie § 52\nObčianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvovalo, že spotrebiteľskými\nzmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a\nzmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,\nktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie\nzmluvy. Dodávateľom podľa ods. 2 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa\nods. 3 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\nS účinnosťou od 1. januára 2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje\nako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n\nPodľa  znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1. apríla 2004 do 31.decembra 2007, teda\nv čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom\nzákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale\nnesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a  zákona č. 634/1992 Zb.\nv uvedenom znení, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým\nznakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy\npodstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho\nporiadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.\n\nKeďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho\nzákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,\nodvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.\n§ 23a  zákona č. 634/1992 Zb.\n\nKeďže oprávnený  je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval\nv pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia\nzmluvy. Pretože povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa.\n\nZ uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné\nposudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny\nobchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc\nzo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom\nprípade ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný\nzákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných\nustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa.\n\nV zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1. januára2008, teda v čase uzavretia\npredmetnej zmluvy o úvere,  spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej\nlen neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3\ntohto ustanovenia zákonodarca  demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré\nsú neprijateľnými podmienkami. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v\nspotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\nPodľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu\nodchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich\npráv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1).  V\npochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods.\n2).\n\nNie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo\nspotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.\n\nČlánok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách, ktorá ako správne argumentuje odvolateľ priamo nezaväzuje, ale\npredstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú\npodmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo\npodať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené\nprávnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať\nmu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať\nna inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia\npritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva\nbol eurokonformný, teda aby vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc,  a to i v tom\nobdobí, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.\n\nESĽP v rozsudku z 27. júna 2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že\nnárodný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo\nneskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu\nsmernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý\nby na jeho vlastný návrh nepovolil  jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej\npodmienky.\n\nCieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom\nako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto\nprípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými\nzmluvnými podmienkami v  zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam\n\nrozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok\nz pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo\nštandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia\nspotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom\nje dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci\nakou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá\nmá založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu\nštátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú\ndoložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť\nalebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka\ndojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na\nochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných\nsporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do\nakej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Okrem\ntoho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku\nzmluvného vzťahu.\n\nKým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim\nsúdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu\nneprijateľných podmienok (viď slovo „najmä“ v 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať\nneprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1\nOZ a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v\nObčianskom zákonníku.\n\nUstanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú\ndoložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému\nkonaniu. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale\npredovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. O\ndoložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide teda aj vtedy,\nak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ako je\ntomu v danom prípade, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,\nspotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor,\nže pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,\npretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia a to na vybraný rozhodcovský\nsúd.\n\nOdvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve\nbola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia\nabsolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom\nvopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej\nzmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo  zmluvných dojednaní vylúčiť.\n\nRozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu\nv rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už\npovinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným\nsúdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred\nnezávislým a nestranným súdom.\n\nV obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil\nnázor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu\nštátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná\na prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,\nresp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za\npoužitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za\nsvojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa\nnedošlo.\n\nVo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd stotožniac sa so záverom prvostupňového súdu\nje toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej\ndoložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná buď štátny alebo rozhodcovský súd, pričom\nvýber je na žalobcovi, čím v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť\nspor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v\nktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby\nspotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.\n\nJe zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s\ncit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia\npredmetnej zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou\nod 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky\nvzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej\nzmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia\njeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ\ni Ústavného súdu SR.\n\nKeďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, v zmysle cit. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase\nuzavretia zmluvy je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá\nrozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc\nrozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol\npredložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky -\nmateriálne nevykonateľný. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené\npodmienky pre zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2  ZORK podľa\n§ 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný\nvo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská\nzmluva.\n\nObdobne NS SR v rozsudku 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a\nzároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.\nAk nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť\nsúdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom, na ktorú je nútený\nvýkon rozhodnutia neprípustný.\n\nOdvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012,\nkde súd uzavrel, že oprávneniu súdom exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v\nsúvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia Zákona o\nrozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne\núčastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v\nnich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibusiura scripta sund“ (práva patria bdelým).\nTento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv\nspotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije\nmožnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o\nrozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.\nTakýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.\n\nVzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, bolo potom už nadbytočným\nzaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných\npodmienok.\n\nOdvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď s poukazom na ustanovenie\n§ 200 ods. 2a 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol tak, že  súdnemu exekútorovi náhradu trov\nexekúcie nepriznal z dôvodu, že  si ich ani po opakovaných výzvach súdu prvého stupňa nevyčíslil a z\ntohto dôvodu aj výrok o trovách exekúcie potvrdil.\n\nPre úplnosť je tu zrejme vhodné ešte podotknúť, že nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého\nstupňa tu nešlo vyvodiť ani z jeho argumentácie (okresného súdu) tiež dnes už zrušeným ustanovením\n§ 45 ZoRK, nakoľko toto v čase rozhodovania v prvom stupni ešte platilo a bolo účinným (k jeho\nvypusteniu zo zákona došlo až s účinnosťou od 1. januára 2015, tu por. i čl. I bod 75 a čl. III zákona\nč. 336/2014 Z. z.) a na prípady exekúcií v tzv. spotrebiteľských veciach na základe rozhodcovských\nrozsudkov vydaných pred uzákonením inštitútu spotrebiteľského rozhodcovského konania pamätá nové\nprechodné ustanovenie § 243d E. p. (zanesené doň zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež len „ZoSRK“, prijatým\nsúbežne s vyššie spomínanou novelizáciou ZoRK) a to konkrétne jeho odsek 2, podľa ktorého na\nexekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia\nvydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného\npredpisu (odkaz poznámkou č. 4ead v E. p. práve na ZoSRK) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru\n2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 (čím treba mimo akúkoľvek pochybnosť\nrozumieť záujem zákonodarcu na dobehnutí všetkých exekúcií vedených na podklade rozhodcovských\nrozsudkov pred 1. januárom 2015 a k takémuto dňu ešte neskončených podľa celého sumára právnych\npredpisov upravujúcich problematiku exekúcií na podklade rozhodcovských rozsudkov a platiacich do\ndňa predchádzajúceho súčasnému nadobudnutiu účinnosti zákonov č. 335/2014 Z. z. a 336/2014 Z. z.,\nčiže vrátane už dnes zrušeného § 45 ZoRK , tu  napokon por. tiež čl. V body 7 a 49 a čl. VIII zákona\nč. 335/2014      Z. z.).\n\nS poukazom na vyššie uvedené bolo dôvodným, aby prvostupňový súd exekúciu s použitím § 57 ods. 2\nExekučného poriadku  a § 45 ods. 2 ZORK zastavil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa\nako vecne správne, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd pritom nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že by vyhovel\nnávrhu oprávneného a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho\na sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nVychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné\nprávne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267\nZmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)\notázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má\npovahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má\nprávomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,\norgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady\nES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie\na zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva\nrozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné\npre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,\nt. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia\no predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že\nvšeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na\nrozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom\ntakéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje\nustanovenie zákona  Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo ak\n\nsa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.  Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu\ndvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to\npovažuje a potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania\nvo veci samej navrhli alebo nie. Avšak súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný\nprostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale\ns výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú\nskutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé),  alebo ak sa správny spôsob\nvýkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd proti rozhodnutiam\nktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o správnom výklade\npráva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora\nmu poskytuje dostatok informácií.\n\nAk však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku\nSúdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).\n\nV zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004 Európsky súdny dvor nemá\nprávomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite veci\npredchádzajú vstupu k EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 1. mája 2004 a keďže k uzavretiu\nzáväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo vo decembri 2007, z tohto hľadiska\nby bola daná právomoc ESD na zodpovedanie prejudiciálnej otázky v danej veci.\n\nPredpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva\nje v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho\npráva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.\nZmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii\nsúdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke\nhraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať\nbezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom  v tom zmysle, že ho determinuje\npo stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne\nneopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí\nmať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že\ntáto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.\n\nPrvou otázkou, ktorá mala byť podľa povinného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či sa\nmá ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci\nspotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov.\nUvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom\nspore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Rozhodujúce súdy totiž nevyslovili právny názor\no zákaze rozhodovať spory so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní en bloc, keď naopak bolo\nskúmané, či rozhodcovská doložka bola alebo nebola zo spotrebiteľom individuálne dojednaná. Potom\ndospeli k záveru, že keďže rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne a\nnúti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľnou, spotrebiteľa nezaväzujúcou\npodmienkou. K rovnakému záveru dospel i odvolací súd, ktorý navyše už vyššie výslovne uviedol, že\nnespochybňuje názor odvolateľa o tom, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne\nso spotrebiteľkou dojednaná rozhodcovská doložka, teda že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v\nrozhodcovskom konaní nie je vylúčené. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou i\nNajvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a pod.). Z uvedených\ndôvodov je teda prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako akademickú, nemajúcu\nzáklad v prejednávanom spore.\n\nDruhou otázkou sa odvolateľ snažil získať odpoveď, či je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy\nsmernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu\nneodporuje uzatvorenie presne formulovanej alternatívnej - nevýhradnej rozhodcovskej doložky, ktorú\nvyužíva vo všeobecných zmluvných dojednaniach oprávnený. Uvedená otázka však nie je z hľadiska\nsprávnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru exekučného súdu zásadná a prejednávaný spor\npo stránke právnej nedeterminuje. Smernica Rady 93/13/EHS totiž v článku 3 uvádza, že zmluvná\npodmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery\n\nspôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku\nškode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu\npovažovať za nekalé. Logickým a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia potom možno dôjsť\nk záveru, že Smernica v jednotlivých bodoch svojej prílohy len demonštratívne vymenúva niektoré\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za nekalé. Základné predpoklady\npre posudzovanie zmluvných podmienok sú však upravené priamo v článku 3 tejto Smernice, ktorý bol\ntransponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky novelou OZ zákonom č. 150/2004 Z.z.  a\nnachádza svoje vyjadrenie v znení § 53 ods. 1 OZ.  Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ príslušný\nsúd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola so spotrebiteľom\ndohodnutá individuálne a zároveň pôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu\nna to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v prílohe k\ntejto Smernici, resp. v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v\n§ 53 ods. 4 OZ. Preto aj v prípade, ak dojednanie rozhodcovskej doložky používanej oprávneným vo\nvšeobecných podmienkach by nebolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou priamo podľa písm. q) ods.\n1 prílohy Smernice, nič to nemení na správnosti záveru exekučného súdu, že rozhodcovská doložka,\nktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, pôsobí značnú nerovnováhu v neprospech práv\nspotrebiteľa, a teda je neprijateľnou, spotrebiteľa nezaväzujúcou podmienkou tak, ako na to už odvolací\nsúd poukázal vo vyšších častiach tohto rozhodnutia. Preto aj druhá otázka formulovaná odvolateľom\nnie je pre rozhodnutie prejednávaného sporu relevantnou, keď prejednávaný spor po stránke právnej\nnepredurčuje. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo\nvýlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, k čomu\ndruhá otázka odvolateľa nesmeruje.\n\nTreťou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v\nsúlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc\nvnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nSúdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)\na vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že  systém\nochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo\ndodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň\ninformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo\ndodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a\npredajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu\nk samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky\npredstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice,\nteda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k\nsplneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok\nprispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo\nstrany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého\nvychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny\nsúd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá\nexistuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte\nvo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)\nposúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so\nspotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere\npovažovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou\nuvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom\nubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov Súdneho\ndvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia\nposudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd\ndospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky\nrelevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle\npráva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného\n\nporiadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom,\nže pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť.\n\nNa základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny\nsúd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím\nzabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v\nrozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s\nčlánkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý\nuskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby\npredložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie\npotreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte\nclairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.\n\nOprávnený tiež navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušiť a\nSúdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, či sa „má\ntvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej\nneprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť,\nvykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii,\nalebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa\nuplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“\nOdvolací súd nepovažuje za potrebné predložiť takúto prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože\nvzhľadom na celú už vyššie uvedenú právnu argumentáciu má za to, že exekučný súd je oprávnený\nex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Navyše\nk naznačenej otázke sa už Súdny dvor EÚ vyjadril, a to dokonca vo veci týkajúcej sa oprávneného,\nčiže oprávnený musí mať o tomto závere Súdneho dvora EÚ vedomosť.  Súdny dvor EÚ dňa\n16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská uzavrel, že Smernica Rady\n93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú\npovahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii\nnevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel\nmôže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho\npráva. V predmetnej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti dlžníka, preto v\nzmysle citovaného záveru Súdneho dvora EÚ exekučný súd bol oprávnený posudzovať aj bez návrhu\nnekalú povahu zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere. Navyše otázka, pre ktorú žiada\noprávnený konanie prerušiť a predložiť ju Súdnemu dvoru EÚ je formulovaná všeobecne, bez vzťahu k\nprejednávanej veci a bez poukazu na konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré má byť predmetom výkladu\nSúdneho dvora EÚ.\n\nNa základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade\nexistovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh\noprávneného  na prerušenie konania  zamietol.\n\nRovnako odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie predmetného konania v zmysle § 109\nods. 1 písm. b) O.s.p. s tým, že by mal podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44\nods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a\nto pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny\nporiadok.\n\nV zmysle § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá O.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci\ndospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh\nÚstavnému súdu na zaujatie stanoviska.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného\ntitulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,\ntáto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\nCit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie\npoverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania\njednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to\nz hľadiska ich súladu so zákonom - teda zákonmi všeobecne a to práve za účelom ochrany práv na\nexekúcii zúčastnených osôb a to zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci\nsúdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného\nporiadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu\nodvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale i ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods.\n1 Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis\n(v danom prípade konkrétne § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej\nveci, je v rozpore s Ústavou, neboli ani splnené podmienky, aby konanie podľa návrhu oprávneného v\nzmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil a postúpil Ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska.\nSúd preto i tento návrh oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.\n\nV závere odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že preskúmavané\nrozhodnutie prvostupňového súdu bolo pre účastníkov po tom, ako súd už predtým vydal poverenie\nexekútorovi na vykonanie exekúcie prekvapivé a že nemali reálnu možnosť argumentovať vo vzťahu\nk tomuto pripravovanému rozhodnutiu súdu. Zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu\npritom vyžaduje, aby súd ktorý v rámci preskúmavania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej\npodmienky, informoval účastníkov konania v spore a vyzval ich, aby sa k tomu kontradiktórne\nvyjadrili spôsobom stanoveným v občianskom súdnom poriadku. Hoci ale prvostupňový súd tieto\npráva účastníkov svojím postupom porušil, táto vada konania nemala napokon za následok nesprávne\nrozhodnutie veci    (§ 212 ods. 3 OSP) a preto na ňu odvolací súd neprihliadol. Tým, že oprávnený podal\nvo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom predostrel širokú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd vyššie\nvysporiadal, bolo napokon tomuto právu účastníka občianskeho súdneho konania urobené zadosť.\nNavyše prvostupňový súd závery obsiahnuté v preskúmavanom uznesení vyvodil iba z tých listinných\ndôkazov, ktoré sú obsiahnuté v exekučnom spise a s ktorými mal oprávnený možnosť sa oboznámiť.\n\nK odňatiu možnosti oprávneného konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým, že exekučný súd\nnevytýčil vo veci pojednávanie, pretože v čase rozhodovania tohto súdu, mal exekučný súd len možnosť,\nnie povinnosť nariadiť pojednávanie, a to len vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Pokiaľ\njediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom z\nhľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca túto doložku (úverová\nzmluva  a jej všeobecné podmienky), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie.\nTento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním\nsporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou\notázkou. Nariadenie pojednávania len z dôvodu, aby mohol byť vykonaný  dôkaz listinou jej prečítaním\nalebo oznámením obsahu by za týchto okolností, ako aj s prihliadnutím na možnosť odvolacieho konania,\nbolo zbytočné a odporovalo zásade hospodárnosti konania.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach ústavných\nsťažností oprávneného, sp. zn. III. ÚS 378/2013, sp. zn. III. ÚS 379/2013 a sp. zn. I. ÚS 533/2013,\nv ktorých Ústavný súd opakovane konštatoval, že \"pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a\nuznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovaných\nprípadoch v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva\nmusí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu\nv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné\nprocesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že\npostupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho\nkonania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty\ndodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.\"\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142     ods. 3 a § 151 ods.\n1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní\nbola úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu  žiadne nevznikli.\n\nToto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona\nč. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/784/2007", "guid": "cd3046eb-2b1c-4317-a7d7-56c190d82bfb:fa5ec90b-74e5-40d5-9b6d-14fb154069e8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c849904d-d005-4511-97ab-7bde5ed2caee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c849904d-d005-4511-97ab-7bde5ed2caee"}, {"guid": "ussr:050bd929-24b6-4abe-94e6-317fd3bb4857", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 378/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 456, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:050bd929-24b6-4abe-94e6-317fd3bb4857"}, {"guid": "ussr:ba43f441-22c3-49af-ad04-3017098ae393", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba43f441-22c3-49af-ad04-3017098ae393"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}