Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/119/2012 z 3. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 3. júna 2012, sp. zn. 23Sd/119/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4012200300.1 Krajský súd Nitra | 23Sd/119/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4012200300.1 | 2012-06-03 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f9e5a0b-bd1a-42e1-b69a-bdc97705c743 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4012200300.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200300
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012200300.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: P. T., bytom X., D. 6, odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, samosudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3.2.2012.

Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3.2.2012, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1,
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 17. 01. 2012 v
sume 150,90 eur mesačne, z dôvodu, že bola navrhovateľka uznaná za invalidnú posudkovým lekárom
v Leviciach dňa 17. 01. 2012 s mierou poklesu 60 %.

Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin osobného
mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne pripočítaním 72 kal. mesiacov k
veku 55 rokov 09. 01. 2017, pretože vychovala 2 detí a vek 55 rokov dosiahla 09. 01. 2011.

Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia
podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný
mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia.
Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného
mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb. v kal. roku 1984 - 12 dní,
1985 - 17 dní, 1986 - 29 dní, 1987 - 11 dní, 1988 - 14 dní, 1989 - 42 dní, 1990 - 23 dní, 1991 - 32 dní,
1993 - 31 dní, 1994 - 304 dní, 1995 - 21 dní, 1997 - 2 dni, 1998 - 12 dní, 1999 - 19 dní, 2003 - 81 dní,
patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 13,3436.

V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 9957 dní dôchodkového poistenia, to znamená 27,2795
rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.



Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
priemerný osobný mzdový bod je 0,4892.

Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 %
z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5710.

Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 17. 01. 2012 získala 14022 dní dôchodkového poistenia,
ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového
veku.

V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala
navrhovateľka 1819 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15841 dní, čo na účely výpočtu
dôchodku prestavuje 43,40 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.

Aktuálna dôchodková hodnota platná k 17. 01. 2012 na rok 2012 je 9,8182 eur.

Suma invalidného dôchodku je 146 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný
mzdový bod 0,5710 x 43,40 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x
aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 x 60 % = 146 eur mesačne.

Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku
o 3,3 %, t.j. o 4,90 eurá mesačne na 150,90 eur mesačne.

Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom
uviedla, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pretože má odpracovaných 43 rokov a z tejto sumy, ktorá
jej bola priznaná, sa nedá žiť.

Na pojednávanie sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával za jej neprítomnosti podľa § 101 ods.
2 O. s. p.

Zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Pridržiaval sa
písomného vyjadrenia zo dňa 22. 05. 2012.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 17. 01. 2012, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. a
v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej
Bystrici, dňa 10. 05. 2012. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa
jedná o epizódu ťažkej depresie s psychotickými príznakmi, reumatoidná artritída - seronegatívna I.
štádium, osteoporóza, dorzalgia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár duševné
choroby a poruchy správania, poruchy nálad, depresívne ťažké formy podľa kapt. V. položka 3 psím.
b/. Navrhovateľka je od apríla 2011 v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre depresívne epizódy
stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Pre neúspech ambulantnej liečby bola prvýkrát hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení v Hronovciach od mája 2011 do augusta 2011. V popredí klinického stavu
bola úzkostná a depresívna nálada, ťažko odkloniteľná s koncentráciou na polymorfné, somatické
ťažkosti, až s fixáciou somatoformnej poruchy. Napriek tomu psychiater stav hodnotil ako depresívnu
epizódu - ťažkú (hlbokú) s psychotickými príznakmi. Po zahájení antidepresívnej liečby v kombinácii
antidepresív, rehabilitačnej liečby a psychoterapie došlo k zmierneniu depresie a demaskujú sa
somatoformné obtiaže, ktoré sa pri dlhodobej liečbe zmierňujú. Opakované zhoršenie psychických
ťažkostí v januári 2012, kedy bola druhá hospitalizácia na psychiatrickom oddelení na odporučenie
ambulantného psychiatra. V objektívnom náleze pri prijatí je zvýšená intrapsychická tenzia, koncentrácia
na polymorfné, somatické ťažkosti, senzitívna vzťahovačnosť. Po liečbe antidepresívami a psychoterapii
zlepšenie ťažkostí. Liečba pri prepustení, ktorú ordinoval psychiater nesvedčí pre prekonanie epizódy
hlbokej, ťažkej depresie, skôr pre somatoformnú poruchu. Napriek tomu posudkový lekár akceptoval



závery psychiatrických vyšetrení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určil
pre epizódu ťažkej depresie v strednej hranici percentuálneho rozpätia, to je 60 %. Hornú hranicu
percentuálneho rozpätia nie je možné u navrhovateľky priznať, nakoľko neboli prítomné bludy s
paranoidným, alebo perzekučným obsahom, neboli prítomné halucinácie, nihilizmus a ani depresívny
stupor. Taktiež psychiatrická liečba nesvedčí pre ťažkú, hlbokú depresiu. Okrem psychického ochorenia
je od r. 2004 v liečbe reumatológa pre bolesti kĺbov, ktoré reumatológ hodnotí ako polyartrarlgický
syndróm a seronegatívnu reumatoidnú artritídu I. klinické štádium, pre ktorú je nastavená na liečbu.
Laboratórne parametre zamerané na reumatoidnú artritídu sú v norme, nie sú zvýšené zápalové
parametre. Pre bolesti chrbtice je opakovane vyšetrená neurológom. Funkčná porucha chrbtice pri
neurologickom vyšetrení je ľahkého stupňa, bez prejavov koreňového dráždenia. Pre subjektívne
udávané poruchy srdcového rytmu bola vyšetrená kardiológom, ktorý popisuje normálny interný nález,
normálne EKG vyšetrenie a kardiopulmonálnu kompenzáciu, Tieto ochorenia nie sú posudkové závažné,
preto nezvyšujú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka môže pracovať v prostredí
bez nadmernej fyzickej záťaže. Nevhodná je práca na nočné zmeny práca na úkol, môže pracovať ako
informátorka, chyžná, vrátnička, na skrátený pracovný úväzok.

P r e t o navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľky je 60 %.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Levice
dňa 17. 01. 2012, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 70 ods. 2, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou
v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt. Nárok na invalidný
dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18. roku veku.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.



Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli
známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto
ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom
vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré
si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.2.2012 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože nemala
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.