Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/301/2012 z 24. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. apríla 2013, sp. zn. 3CoE/301/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2212209627.1
Krajský súd Trnava | 3CoE/301/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2212209627.1 | 2013-04-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z., § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb3a8d70-1f84-4ec1-8b0e-37afa1dc6574
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2212209627.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/301/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212209627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212209627.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom: Bratislava,
Hatalova 12/C, IČO: 45 869 464, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Máčaj a Novák, s. r.o.,
IČO: 35 940 875, so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
L. E. XXXX/XX, K. D., o vymoženie 847,94 Eur s príslušenstvom, exekúcii vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Miroslava Šupu, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30, o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 13.08.2012 pod č. k. 12Er/658/2012-14, EX 774/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor žiadal na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. IBB0610099 zo dňa 16.09.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 847,94 eur, úrok vo výške 23,00 % ročne zo sumy 847,94 eur od 02.04.2010
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 847,94 eur od 02.04.2010 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni
predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2010 vo výške 383,51 eur, sumu dlžných poplatkov
vo výške 46,04 eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 54,04 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil súd
ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.1, ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a  Smernicou  rady EÚ č. 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným  dňa 15.03.2007 posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na
ust. § 52 a nasl. OZ, pričom oprávnený ( resp. právny predchodca oprávneného) pri uzatváraní zmluvy
o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou
osobou-  nepodnikateľom. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil v zmysle
§ 53 ods.1 a ods.4 písm. r) OZ ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ
absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so štandardnými podmienkami. V závere uviedol, že
rozhodcovská doložka je neprijateľná, a teda neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu rozhodovať vo veci. Rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný.



Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V  písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,  rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a účastníkovi konania- oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Uviedol, že exekučný súd nie je vôbec oprávnený preskúmavať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu z čoho vyplýva,
že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný aj rozsudkom
všeobecného súdu ( § 159 ods.2 O.s.p.). Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. Taktiež uviedol, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú  úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v
Slovenskej republike v súlade s ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha dohľadu
Národnej banky Slovenska ( nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu NBS) a tiež ako
banka bol povinný v súlade s ustanovením § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť
povinnému neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia
zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §  219 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie
bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,
exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či
nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na
vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti exekučného konania.



Taktiež je treba uviesť, že z  formy a obsahu  zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé,
že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a
dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Znenie § 52 ods. 1 OZ účinné do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj zmluva podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť
k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje
miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti OZ; takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri
výklade občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou
smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto
smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, týkajúcich
sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007.
Rovnako treba poukázať na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v
znení od 25.11.2004, podľa ktorej spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného
zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické
vytvárať dva režimy spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a
spotrebiteľovi sa bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské
zmluvy sa táto všeobecná úprava aplikovať nebude.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s
cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia
predmetnej zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou
od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky
vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej
zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím cit. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia
jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ
i Ústavného súdu SR.

Oprávnený namietal,  že zákon   č. 483/2001 Z.z. ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom



zriadeným podľa osobitného zákona. Avšak zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou formulárovej zmluvy, nie je možné jednoznačne odvodiť, že bankou (právnym predchodcom
oprávneného) bol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkovi (povinnému) a tento
mal možnosť tento návrh prijať ale aj odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je
súčasťou formulárovej zmluvy je zrejmé, že dlžník nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky
ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že
spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.

Predmetná rozhodcovská doložka vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je teda neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto je neplatná. Keďže
medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich
zák. č. 244/2002 Z.z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a
rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne
neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK),
súd žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu v zmysle ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku
zamietne.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom predmetnej zmluvy a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého
stupňa bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.),
nakoľko zamietnutie žiadosti exekútora o poverenie nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom
pre následné zastavenie exekúcie (§ 44 ods.3 Exekučného poriadku) s povinnosťou vyporiadania sa s
aj otázkou trov v tomto rozhodnutí ( § 57 ods.2 a § 58 ods.5  Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.