Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/602/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. februára 2014, sp. zn. 10CoE/602/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2608209093.1 Krajský súd Trnava | 10CoE/602/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2608209093.1 | 2014-02-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 5 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69fe4483-da65-48cd-bbdd-d959acbebd9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2608209093.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/602/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608209093
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2608209093.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, zastúpenej: Tomáš Kušnír, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnej: X. Q., nar. XX. Q.
XXXX, bytom XXX XX X. č. XXX, o 457,74 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr.
Rudolf Krutý, 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Senica zo dňa 10. decembra 2012, č. k. 6Er/672/2008-51, EX 2421/08u takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekučného konania m e
n í tak, že zastavuje exekúciu .

V časti trov exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Nariaďuje súdu prvého stupňa doplniť označenie súdneho exekútora v úvodnej časti jeho uznesenia.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 10. decembra 2012, č. k. 6Er/672/2008-51 Okresný súd Senica vo
výroku v bode I/ exekučné konanie (správne exekúciu) zastavil a vo výroku v bode II/ rozhodol tak, že
súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil potrebou aplikovania ustanovení

§ 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení, čiže Exekučného poriadku), poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „ZoRK“), ďalej na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, § 55 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 2
písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej tiež „ZoSÚ“), odkazom na
Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) - jej článok 6 ods. 1 ako aj rozsudky Európskeho súdneho dvora (ďalej tiež „ESD“)
v tzv. spotrebiteľských veciach (konkrétne veci sp. zn. C - 243/08 a C - 76/10, známe ako Oceáno
Grupo Editorial, Mostaza Claro, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi a Cofidis).

V dôvodoch svojho rozhodnutia Okresný súd Senica ozrejmil, že jeho rozhodnutím zo dňa 26. februára
2009 (viď č. l. 43 spisu) bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený vykonaním exekúcie na základe
návrhu oprávnenej o vymoženie sumy 457,74 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore,



s. r. o. so sídlom v Košiciach (rozhodca JUDr. Jozef Adamovský), č. k. TP 2178/08 zo dňa 1. júla 2008,
ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti dňom 7. augusta 2008 a vykonateľnosti dňom 11. augusta
2008 (č. l. 3 - 5 spisu). Po vecnej stránke vyslovil právny názor, že v danej problematike išlo nepochybne
o spotrebiteľský vzťah na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23. februára
2004 účastníkmi konania (právnym predchodcom oprávnenej Quatro, a. s., Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok) a povinnou X. Q.). Neoddeliteľnou súčasťou citovanej zmluvy o úvere sú Všeobecné
obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a. s. (ďalej len Všeobecné obchodné
podmienky), v zmysle ktorých sa v článku IX v bode o/ zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde
medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským
súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím
poriadkom tohto súdu. Strany sa zaviazali podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné
strany konečné, záväzné a vykonateľné. Túto skutočnosť súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú
podmienku v neprospech spotrebiteľa, ktorý si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal ani
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Záverom vyhodnotil, že
neprijateľná rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom osobne vyjednaná a nútila ho podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, nemohla ani založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Súd prvého stupňa
z prezentovaných dôvodov, predovšetkým však s poukazom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
ako z citovaných zákonných ustanovení vyplývajúcej neprijateľnej zmluvnej podmienky, priečiacej sa
zároveň dobrým mravom procesným postupom obsiahnutým vo výroku v bode I/ napadnutého uznesenia
zastavil exekučné konanie (správne exekúciu, nakoľko vo veci už bolo súdnemu exekútorovi dňa
26. februára 2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie) a súčasne v bode II/ výrokovej časti
napadnutého uznesenia rozhodol o jej trovách tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 30,29 eur s DPH. Z písomných dôvodov odvolania
oprávnenej (v rozsahu č. l. 56 - 60 spisu) vyplýva, že namietala zastavenie exekučného konania z
dôvodov, ku ktorým dospel okresný súd a síce, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. Má za to, že súd prvého stupňa prekročil právomoc,
resp. prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorý mu zveril E. p. Poukázala na ustanovenie §
35 „ZoRK“, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37 uvedeného zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Vyslovila názor, že takýto právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
rovnaký právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky a tak potom aj je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci v jej merite. Zároveň je právne záväzný a po uplynutí predpísaných lehôt aj
vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Namietala, že súd, ktorý koná vo
veci exekúcie, je príslušný konať výlučne iba ako exekučný súd, z čoho má vyplývať, že exekučný súd
nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by totiž exekučný súd mal meritórne
skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by už ako súd tretej inštancie.
Poukázala tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky
a (špecifikácia na č. l. 58 - 59 spisu) iné tam uvedené rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 z hľadísk
rovnocennosti a ochrany garancie. Súčasne odkázala na ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho zákonníka,
článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a napokon i
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra
2011, z ktorého má vyplývať, že termín rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na
to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje rozpor splnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim podľa jej názoru
bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; pričom len
tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Povinná odvolací návrh nepodala.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne po formálnej i materiálnej
stránke správne a preto ho je potrebné potvrdiť(§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p).

Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia §
219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnená argumentovala spôsobom v ňom uvedeným,
odvolací súd k týmto námietkam dodal :

V praxi súdov musí platiť, že odobrenie resp. potvrdenie exekúcie je prípustné iba v prípade, ak exekučný
súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z troch listín súhrnne predstavujúcich podklad pre vedenie
exekúcie, a to 1) žiadosť o udelenie poverenia, 2) návrh na vykonanie exekúcie a 3) exekučný titul.
Pritom naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (napr. zamietnutie žiadosti o poverenie či v tomto
prípade aj zastavenie exekúcie) postačuje zistenie príslušného nesúladu čo už i len u jednej z nich,
kde je pritom z pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh
alebo titul. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade
titulu, ktorý odporuje zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa s plnením podmienok
udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu
a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom (čiže rozhodnutím iného
orgánu než súdu spôsobujúcim, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd môže zaoberať
najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi); môže však za určitých okolností tomuto titulu
odoprieť vykonateľnosť.

Niet sporu o tom, že už v čase uzavretia Zmluvy účastníkov konania (právneho predchodcu oprávnenej
Quatro, a. s. a povinnej X. Q.) muselo byť jasne vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako
na zmluvu spotrebiteľskú. Aj tie najmenšie pochybnosti v uvedenom smere boli odstránené novelizáciou
zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 25. novembra 2004. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje
so závermi súdu prvého stupňa opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, rovnako i v odsekoch 4 a 5 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo
vyvodilo stav, podľa ktorého je bez nádeje na úspech obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) preto, že v danom prípade na neprijateľnosť treba usudzovať vo všetkých prípadoch
podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
nútiaceho ho však, pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom, podrobiť sa právomoci tohto
rozhodcovského súdu.

Zhrnúc uvedené je namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku sporu,
je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinnej slabšiu zmluvnú stranu v právnom
vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka prieči
dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah, a tiež skutočnosti, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže vykazuje rysy neprijateľnosti, pretože nebola
spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vzdaním
sa svojho ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru
než k tomu, ku ktorému dospel už pred ním súd prvého stupňa, čiže konečnému záveru o potrebe
vyhodnotenia tejto rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku,
slúžiaceho tu za exekučný titul, za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku.



Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka
nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia,
ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp. exekučným titulom.

Za danej dôkaznej situácie, dôsledne sa riadiac všetkými vyššie konštatovanými úvahami, je z pohľadu
senátu druhostupňového súdu plne opodstatnené právne ustáliť a dôvodne uzavrieť, že súd prvého
stupňa po materiálnej stránke rozhodol správne, keď v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil
(avšak v postupe jeho konania mu je nutné vytknúť terminologicky formálne nesprávne aplikovanie
slovného spojenia „exekučné konanie“ - jeho rozhodnutím už zo dňa 26. februára 2009 na č. l. 43
spisu bol totiž súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený vykonaním exekúcie). Ak by súd prvého
stupňa poskytol korektný (najmä systematický) výklad príslušného pojmu vyplývajúceho z ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 „ZoRK“, nedošlo by k takej disproporčnej situácii, že vo výroku uznesenia sa ocitol
nepopierateľný rozpor oboch jeho viet (z ktorých prvá obsahovala formuláciu o zastavení exekučného
konania a druhá už formuláciu o trovách exekúcie). Takýto rozpor odvolací súd odstránil právnou zmenou
napadnutého uznesenia v časti zastavenia exekučného konania spôsobom uvedeným v prvej vete
výroku tohto uznesenia krajského súdu (podľa § 220 O. s. p. pri zachovaní podstaty rozhodnutia, teda
jeho faktickom potvrdení). Vo vzťahu k výroku v bode II/ napadnutého uznesenia odvolací súd postupom
podľa § 251 ods. 4, § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p. postup i rozhodnutie prvostupňového súdu v časti trov
exekúcie ako správne potvrdil.

Zároveň však odvolací súd podľa § 222 ods. 3, § 164 O. s. p. nariadil súdu prvého stupňa opraviť zrejmú
nesprávnosť v úvodnej časti napádaného uznesenia (záhlaví). Tam totiž vôbec nebol označený poverený
súdny exekútor, ktorý ale je v zmysle § 37 ods. 1 E. p. účastníkom konania za situácie, keď sa rozhoduje
o trovách exekúcie (čo by inak v prípade zachovania výsledku konania na súde prvého stupňa celkom
vylučovalo vykonateľnosť napádaného uznesenia).

V odvolacom konaní takto zaznamenala formálne úspech povinná a bola to tak ona, komu podľa § 251
ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd jej však žiadnu náhradu nepriznal, pretože odhliadnuc od nepodania návrhu na priznanie náhrady
povinnej v tomto odvolacom konaní preukázateľné žiadne trovy nevznikli.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.