{"guid": "7a61180d-8c06-4431-9998-78f0fa968115:7360adfb-e8e6-4ac1-8d4d-133cb671b24f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1", "spisova_znacka": "15CoE/58/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/58/2016 z 22. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júna 2016, sp. zn. 15CoE/58/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1", "identifikacne_cislo": "6715205127", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7360adfb-e8e6-4ac1-8d4d-133cb671b24f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205127.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.
XXXX/XX, XXX XX A., vedenej pod sp. zn. Ex/2699/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 1 443,75 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 1Er/163/2015 -
26, zo dňa 29. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/2699/2015, doručenú súdu  dňa 21.04.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že  súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlače formulárovej zmluvy v čl. II bod
5, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. IX bod. 3. Nie je dojednaná individuálne
a jej formulácia všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ide o neprijateľnú a od počiatku neplatnú zmluvnú podmienku (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník - ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa). Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného
spotrebiteľského úveru. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust.  § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný
súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť,  súdu nebol
predložený riadny exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote  odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti



prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil                       v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej
podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách                             a nemožno
ho za to sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského
konania a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským
súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na  rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom  a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle  § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému právnym
predchodcom oprávneného VÚB, a.s., IČO 31 320 155, na základe zmluvy o úvere  uzatvorenej dňa
21.06.2007.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá  v čl. IX
bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.  na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom (VOP)  a obsiahnutá aj v čl. II bod 5. zmluvy o úvere, je neprijateľnou a neplatnou
podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného do 31.12.2007, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho
poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v čl.  IX. bod 3.
VOP aj v čl. II bod 5. Zmluvy o úvere je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva



pred všeobecným súdom. Z ich formulácie  vyplýva v prípade podania žaloby pre banku aj pre klienta,
jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje
„výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré
vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy
smernice Rady č. 93/13/EHS v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na
ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1,  nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na                 O.
s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť
riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí (čl. II bod 5 Zmluvy o úvere), čo je neprijateľné.

A čl. IX bod 3 VOP - takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy            (§ 4 ods. 2
prvá veta ZoRK), účastníkmi nie je podpísaná - VOP sú len nepodpísaný dokument.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad  rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti.  Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/163/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0f3b2c7d-411b-450a-bc24-15c7d56262b5:ba19462c-baa1-4735-a9cc-69e1d1ac4ce3", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/163/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1Er/163/2015 z 13. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2015-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f3b2c7d-411b-450a-bc24-15c7d56262b5:ba19462c-baa1-4735-a9cc-69e1d1ac4ce3"}], "citovane_v": []}