Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/176/2013 z 24. 4. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Co/176/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1111243695.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/176/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1111243695.1 | 2013-04-24 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-169.odsek-1, § 219 ods. 1 OSP, § 150 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e24d515-84b1-40da-beba-e3bd0a7aeed6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111243695.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/176/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243695
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111243695.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ E. J.,
Y. G. J. J. - D. C., E. L. X, J., X/ C. Š.Ň., J. J. X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 3.354,97 eur s príslušenstvom, na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. septembra
2012, č. k. 12C/24/2012-39, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. septembra 2012, č. k.
12C/24/2012-39 v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti napadnutého
uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 194,37 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
22.12.2011 domáhal od odporcov zaplatenia sumy 3.354,67 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 29.2.2008, ktorou spoločnosť VOLKSBANK Slovensko, a. s. postúpila
navrhovateľovi pohľadávku voči odporcom vzniknutú zo zmluvy č. 203155 zo dňa 24.10.2003 o
poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 150.000,- Sk odporcom. Podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 31.5.2012 pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného a s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3
O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Uviedol, že
navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania bez uvedenia dôvodu zapríčinil zastavenie konania a
preto by bol povinný uhradiť trovy konania odporcom. Nakoľko si však títo trovy konania v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. neuplatnili, súd prvého stupňa im náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi mal súd prvého stupňa za to, že jeho trovy konania neboli účelne vynaložené, a preto
ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Poukázal predovšetkým na skutočnosť,
že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu (odporcovia o jeho vstupe do konania nemali žiadnu vedomosť) a splnomocnil na zastupovanie
advokáta, hoci zo samotnej podstaty existencie predmetného združenia vyplýva, že musí byť schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Súd prvého stupňa zároveň



zohľadnil skutočnosť, že všetci účastníci konania majú sídlo resp. bydlisko v Bratislave, konanie sa
vedie na súde v Bratislave, pričom vedľajší účastník má sídlo v Prešove. Uvedené podľa súdu prvého
stupňa svedčí o tom, že vstup vedľajšieho účastníka so sídlom v Prešove do konania bol len formálnou
záležitosťou, pretože profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa sídli aj v Bratislave.

O vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3 a
4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcov a napadol nám výrok,
ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania. Vedľajší účastník
namietal, že napadnutý výrok nezodpovedá zneniu § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., a preto mu nie je zrejmé
podľa akého ustanovenia súd prvého stupňa postupoval. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho úvahy
obsiahnuté v odôvodnení napadnutého výroku nevychádzajú z platnej právnej úpravy a svojou podstatou
sú zamerané proti spotrebiteľom a na podporu dodávateľov v priamom rozpore s čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní EÚ, ktorou je SR viazaná. Podotkol, že je občianskym združením, ktoré nemá vlastné finančné
prostriedky, priestorové, materiálne, technické ani personálne možnosti pomáhať spotrebiteľom v takom
rozsahu, ako si to situácia v SR vyžaduje. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník
vstúpil do konania z vlastného podnetu, poukázal na § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. Argumentáciu súdu prvého
stupňa, ktorý vedľajšiemu účastníkovi z východného Slovenska vytýkal, že vykonáva svoju činnosť v
Bratislave, považoval za prejav teritoriálnej diskriminácie. Vedľajší účastník mal za to, že súd prvého
stupňa mu upiera právo na zástupcu, pričom však toto právo neupiera navrhovateľovi, ktorý je najväčšou
profesionálnou inkasnou spoločnosťou v EÚ. Ďalej konštatoval, že v celej republike už súdy rozhodli o
priznaní náhrady trov konania združeniu v postavení vedľajšieho účastníka, avšak takéto rozhodnutie
ešte nevydal žiaden z bratislavských okresných súdov ani krajský súd, čo považoval za nepochopiteľnú a
nespravodlivú prax. Vo svojom odvolaní vedľajší účastník ďalej poukázal na viacero rozhodnutí rôznych
krajských súdov, pričom z niektorých odcitoval časti odôvodnení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Poukázal na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorou je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Zastával názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal aj na skutočnosť,
že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí
majú právnické vzdelanie ako aj na ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého majú združenia
na ochranu spotrebiteľa možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom je podľa názoru navrhovateľa možné len bez práva na náhradu trov konania.
Inak by vedľajší účastník nevedel naplniť predmet svojej činnosti. Právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka preto považoval za neúčelné, nadbytočne navyšujúce trovy konania a nehospodárnosť
konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z vlastných skúseností má vedomosť o vstupe vedľajšieho
účastníka do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom vedľajší účastník pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Mal za
to, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie
práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Navrhovateľ zároveň upozornil
na skutočnosť, že vzhľadom na neúčelnosť vynaloženia trov konania a na absenciu ich príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, nepriznaním náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku
na náhradu trov konania nemožno podľa navrhovateľa argumentovať ani ustanovením § 137 O.s.p.,
nakoľko toto priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe oprávnenej zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, kým združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov,
ktorý ich v konaní nezastupuje.



Navrhovateľ k svojmu vyjadreniu priložil aj niekoľko rozhodnutí rôznych krajských súdov v obdobných
veciach.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu
účastníkovi.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie, z dôvodu, že
navrhovateľ vzal pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 25.5.2012, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 31.5.2012, návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcom vzniklo právo
na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na
náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, ktorý do konania
vstúpil podaním zo dňa 27.1.2012 (č. l. 20).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v
konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka nepopieral ani súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd má však za to, že v prípade, ak si účastník zvolí
ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu
svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu
trov konania proti navrhovateľovi, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí
vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom, ako to v prejednávanej veci
správne posudzoval aj súd prvého stupňa. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje
naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze.

Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej
právnej veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 27.1.2012 (č. l. 20),
ktorým zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.
Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia
účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. V odvolaní si vedľajší účastník uplatnil náhradu
trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré boli v konaní pred súdom prvého
stupňa vynaložené na jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom. Z obsahu spisu pritom ďalej vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka
prevzal právne zastúpenie generálnym plnomocenstvom zo dňa 20.1.2012. V nadväznosti na uvedené
odvolaciemu súdu nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu
zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu



len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete
a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie
v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda
nemožno považovať za účelne vynaložené. Vedľajší účastník navyše neposkytol odporcom v konaní
žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa
obsahu spisu v prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že by navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania späť v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Odvolací súd poznamenáva, že
jedine navrhovateľ ako pán sporu má právo disponovať s návrhom na začatie konania, čo zahŕňa aj
jeho späťvzatie či už s uvedením dôvodu alebo bez. Súd pritom v prípade späťvzatia návrhu na začatie
konania bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody navrhovateľa k späťvzatiu návrhu viedli.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší
účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil
právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že
musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je aj odvolaciemu
súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako
navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť
úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát následne aj
vyjadrení - vznesenie námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré
môžu byť generované aj automatizovane, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom
vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za
dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené.

Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že napadnutý výrok nezodpovedá zneniu § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. je neopodstatnená. Z uvedeného ust. vyplýva, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ako
aj odvolací súd jednoznačne dospeli k záveru, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto by za
splnenia podmienok pre priznanie náhrady trov konania odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov bol povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko však podmienky pre priznanie náhrady trov konania
vyžadované ust. § 142 a nasl. O.s.p. v prejednávanej veci v prípade odporcov, ktorí si náhradu trov
konania neuplatnili a ani v prípade vedľajšieho účastníka, ktorého trovy nemožno považovať za účelne
vynaložené, neboli splnené, súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvá
veta v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal.

Prihliadnuc na znenie čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého Únia v snahe podporiť
záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov, má odvolací súd za to, že nedôvodné sú aj odvolacie
námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa rozporu odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa s cit. čl. Zmluvy o fungovaní EÚ. Nepriznanie náhrady trov konania, ak pre to neboli splnené
zákonné podmienky, podľa názoru odvolacieho súdu neporušuje žiadne práva a záujmy spotrebiteľov
a ani nebráni vytváraniu združení na ochranu ich záujmov. Z uvedeného článku nevyplýva, že by
spotrebiteľom resp. združeniam založeným na ochranu ich práv mala byť za každých okolností priznaná
náhrada trov konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania nebolo možné prihliadnuť ani na vedľajším účastníkom uvádzanú
absenciu vlastných finančných prostriedkov, priestorových, materiálnych, technických a personálnych
možností v potrebnom rozsahu. V zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trovách
konania je totiž pre jej priznanie rozhodujúca jedine účelnosť vynaložených trov konania úspešného
účastníka na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Rovnako právne bezvýznamná je aj odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že na rozdiel od
navrhovateľa mu súd prvého stupňa upiera právo na zástupcu. Ako bolo uvedené vyššie odvolací súd ani
súd prvého stupňa nepopierajú, že pri splnení zákonných predpokladov môže aj vedľajšiemu účastníkovi



vzniknúť právo na náhradu trov konania, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Samotná náhrada trov
konania mu však nebola priznaná, nakoľko trovy vynaložené vedľajším účastníkom neboli účelné.

Za dôvodnú možno považovať jedine odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka, ktorou namietal
argumentáciu súdu prvého stupňa ohľadom výkonu činnosti vedľajšieho účastníka z východného
Slovenska v Bratislave. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému poznamenáva, že činnosť vedľajšieho
účastníka nie je teritoriálne obmedzená len na oblasť jeho sídla. Práve naopak, vedľajší účastník môže
vstupovať do konaní v rámci celého Slovenska. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má sídlo na
východnom Slovensku (napr. v Prešove) a konanie prebieha na západnom Slovensku (napr. v Bratislave)
ešte sama o sebe neznamená, že vedľajší účastník ako organizácia na ochranu spotrebiteľa nebude
schopný dostatočne naplniť význam svojho vstupu do konania a že ide len o formálnu záležitosť, a to
napriek tomu, že obdobná organizácia má sídlo aj v Bratislave. Uvedené podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Dôvodnosť
tejto odvolacej námietky však nemá vplyv na správnosť uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako celku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia totiž nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania najmä z dôvodu, že tieto nepovažoval za účelne
vynaložené s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.

Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke vedľajšieho účastníka, že okrem bratislavských
súdov ostatné súdy už rozhodli o priznaní náhrady trov konania združeniu v postavení vedľajšieho
účastníka dodáva, že rozhodnutiami iných okresných a krajských súdov v obdobných veciach nie je
viazaný. Navyše o priznaní resp. nepriznaní náhrady trov konania je potrebné rozhodovať s ohľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu a nemožno prijať zovšeobecnený záver o účelnosti trov
vynaložených vedľajším účastníkom v každom jednom konaní, do ktorého vstúpil. Odvolací súd preto
zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci neboli účelne
vynaložené, a preto mu ich náhradu nepriznal.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého
stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcom 1/ a 2/ nepriznal
náhradu trov konania a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi, neboli napadnuté
odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu
trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné
uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu s odporcami. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť
odporcom povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší
účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu odporcov (§ 150 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.