Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/36/2015 z 24. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. septembra 2015, sp. zn. 2Sp/36/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200705.1 Krajský súd Prešov | 2Sp/36/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8015200705.1 | 2015-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c628b908-9287-44c6-bc01-5c2debd56d1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200705.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200705
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu
Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX/XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 28.
apríla 2015 č.k.: V XXXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. apríla 2015 č. k.: V XXXX/XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX
C., ako záložcu zastúpeného združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 29.05.2014 bol prijatý návrh na vklad záložnej zmluvy do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. C. na LV č. XXX.
Citoval ustanovenie § 31 ods. 1,4, § 22 ods. 1,2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Odporca preskúmal predloženú zmluvu ako aj splnomocnenie záložcu udelené Občianskemu združeniu
ProHelp Bratislava na základe Dohody o splnomocnení a dospel k záveru, že predloženú zmluvu
o zriadení záložného práva podpísal splnomocnenec ProHelp. Z obsahu predloženej dohody o
splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulovanú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol
ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej len Občiansky zákonník ), keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho ( právne ) záležitosti.
To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie
je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca
v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok
NSSR 1 Sžr/150/2012 zo dňa 11.06.2013.
Odporca preskúmal v súlade s ustanovením § 31 Katastrálneho zákona zmluvu z hľadiska, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak
návrh zamietne ( § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ).



V danom prípade na základe citovaných skutočností je správny orgán toho názoru, že nie sú splnené
podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu.
V rámci skúmania správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože
nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva
o zriadení záložného práva urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona ( ex lege ) a pôsobí od začiatku ( ex
tunc ) voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani
dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný povoľovaní
vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 06.05.2015, doručený
Okresnému úradu Poprad 03.06.2015. V odvolaní poukázal na to, že dňa 07.05.2014 bola uzatvorená
Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
a fyzickou osobou F. N.,. dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve.
Dňa 29.05.2014 bol na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor doručený návrh na povolenie vkladu
záložného práva pod sp. zn. V XXXX/XXXX o povolení vkladu záložného práva a dňa 28.04.2015
Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor vydal rozhodnutie pod č. vkladu V XXXX/XXXX o zamietnutí
návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností.
Navrhovateľ ďalej citoval príslušné ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj na ustanovenia § 32 ods.1,2 a § 46 Správneho poriadku a ďalej na ustanovenie § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho
orgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať
aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne
zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia
a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Poprad vychádza len z predpokladov a
správny orgán si nesplnil zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne
aplikované na katastrálne konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy



ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia
nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne
existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan
Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj
o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné
právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide
o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto
právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu
nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť
protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o
zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,
že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Podľa navrhovateľa Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor vydal nezákonné rozhodnutie kde je
evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať,
že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.



Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 06.07.2015 spolu so spisovým materiálom a
navrhol, aby súd v danej veci rozhodol s poukazom na dôvody rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie zo
dňa 28. apríla 2015 č.k. V XXXX/XXXX potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.09.2015, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 11.08.2015 a zároveň súhlasil, aby
súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporca ani zúčastnená
osoba sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili, konal súd bez ich prítomnosti.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo
dňa 07.05.2014, doručený okresnému úradu 29.05.2014 pod č. V XXXX/XX podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 07.05.2014 do katastra nehnuteľností.
K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretú podľa §
151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.
a záložcom F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX C., v zastúpení na základe
Dohody splnomocnení občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 29.04.2013, ktorou
splnomocniteľ F. N., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci,
IČO: 421 81 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov
uvedených v tejto Dohode vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. č. zmluvy XXX XXX XXX a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu PoHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a
v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru.
Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že
v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. C. na LV č. XXX.



Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že správny orgán
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník F., nar.
XX.XX.XXXX, splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy,
resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej
zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .



Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti Dohody o splnomocnení a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný
tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú
bližšie špecifikované .... „.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie
označenie nehnuteľností, ktoré sa majú v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporcu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenia na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich
dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače.



Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku
s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že Okresný úrad
Poprad, katastrálny odbor v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal
nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti
všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob
zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán.
Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď
nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom, ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o
splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v
zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený, resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak
čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd, ani správny orgán podľa tohto ustanovenia,
ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri
nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžník F. N., resp. zo samotnej dohody už
vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ, teda navrhovateľ.

Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo
a aj je jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona.
Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje
na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods.
1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu
plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. 76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon
a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon
obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom.
V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy
vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa
obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré okresný úrad ako orgán štátnej správy
je povinný a oprávnený skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej Dohody o
splnomocnení a zmluvy o úvere, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie vydané dňa 28. apríla 2015 pod
č. k. V XXXX/XXXX ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. 1 Sžo 54/2012, 10 Sžo 51/2012, podľa ktorých
vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný úrad Poprad ako
správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky



č. 76/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom nebola
priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.