Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/52/2012 z 20. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. marca 2012, sp. zn. 23CoE/52/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3608203704.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/52/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3608203704.1 | 2012-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 29 EP, § 46 ods. 1 EP, § 61b EP, § 57 ods. 3 EP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/975c8c1d-d627-4ac2-b788-98f97db8d5bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3608203704.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608203704
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608203704.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: I. C., bytom J. T. XXXX/X, G., o vymoženie 11,95 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 6Er/208/2008-24 zo dňa 18.
augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53
ods. 1-6 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že návrhom zo dňa 26.10.2008 sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 11,95 eur s príslušenstvom na podklade
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07453/08 zo dňa 05.08.2008. Oprávnený a povinná uzavreli
zmluvu o úvere, ktorá má podľa súdu prvého stupňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy
sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore
medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná.
Povinná ju nemohla ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok, v prípade, ak chcela
zmluvu o úvere uzavrieť, musela ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu
s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť
sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie
arbitrážneho konania. Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd
neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré mu ex lege patrila.
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinnou, na podklade ktorej oprávnený
iniciuje voči povinnej rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu
medzi účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný
výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade
s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom
rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý k tvrdeniam súdu o aplikácii smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že
smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre
jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej
dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola implementovaná do



právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako
prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica
obsiahnutá. Namietal, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských
zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka.
V čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom, a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy
platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že
rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.
Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v
zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS
sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide
teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade
a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom
skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Súd prvého stupňa však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na záver uviedol, že pohľadávka bola uhradená v celosti
dňa 16.08.2011 a má vedomosť, že aj súdny exekútor vrátil poverenie, preto nevidí dôvod prečo súd
prvého stupňa vydával uznesenie o zastavenie exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 26.10.2008 domáhal vymoženia 11,95 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa
poverením č. 5305 011232 zo dňa 12.11.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie na vymoženie 11,95 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 07453/08 zo dňa 05.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2008 a
vykonateľnosť dňa 21.08.2008. Uznesením č.k. 6Er/208/2008-24 zo dňa 18.08.2011 exekúciu zastavil
v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Podľa § 29 Ex. por., exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 1 Ex. por., exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Podľa § 61b Ex. por., exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom
hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného
majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Ex. por. po tom, čo ho exekučný súd poverí vykonaním
exekúcie sa postará o jej vykonanie. Štát mu zveril výkon štátnej moci, a to v rozsahu stanovenom
Ex. por. a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, čiže exekútor v exekučnom konaní vykonáva



úlohy štátneho orgánu, pritom je povinný exekúciu vykonávať len spôsobmi uvedenými v Ex. por.
(čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekútor v zmysle uvedeného koná z úradnej povinnosti a spravuje sa
len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov,
ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu.

Vyššie cit. ustanovenie § 61b Ex. por. jednoznačne ustanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať
exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto
ustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže
v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť
trovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu, v rozpore s poverením súdu je dôvodom na
čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3 Ex. por., a to aj bez návrhu.

Keďže v predmetnej veci exekúcia skončila vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a
trov exekúcie, čo vyplýva z písomného podania súdneho exekútora zo dňa 11.08.2011, ktoré došlo súdu
prvého stupňa dňa 23.08.2011, pričom zároveň došlo aj k vráteniu poverenia súdu, mal odvolací súd za
to, že exekučné konanie malo byť skončené bez vydania rozhodnutia súdu o zastavení konania, a preto
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.