Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/119/2015 z 6. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. apríla 2016, sp. zn. 14S/119/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200571.1 Krajský súd Trnava | 14S/119/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200571.1 | 2016-04-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: predpis č. 883/2004 Z. z., § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/719397ef-e82d-41ff-bc49-cb82d8bc63d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200571.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200571
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200571.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a členov senátu JUDr.
Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX S., L. E. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Frederika Birková, advokátka, Rosná 5, 040 01 Košice,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 37872-2/2015-BA zo dňa 03.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 31.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. 37872-2/2015-BA zo dňa 03.06.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu č. 2430/2015-SE-DvN zo dňa 10.04.2015 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku.

Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila, rozhodnutie žalovanej
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca uviedol, že bol nepretržite v období od 09.12.2011
do 14.06.2014 zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na území členského štátu EÚ v Spojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a pracovný pomer ukončil dňa 14.06.2014. Žalobca
požiadal dňa 11.03.2015 o dávku v nezamestnanosti na území SR.

Žalovaná porušila nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v tom, že nesprávne
aplikovala ustanovenie článku 61 ods. 1 predmetného nariadenia, t.j., ak žalovaná v rozhodnutí
konštatuje, že v zmysle formuláru U1 bol žalobca v posudzovanom období (od 09.12.2011-08.12.2014)
poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie, tak žalovaná musela zohľadniť v zmysle článku
61 ods. 1 citovaného nariadenia doby poistenia, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov
SR. Iba vtedy sa doby zamestnania nezohľadnia, ak by slovenské právne predpisy podmieňovali nárok
na dávku dosiahnutím dôb poistenia a doby zamestnania by sa za doby poistenia nepovažovali. Ak by
nebolo možné použitie citovaných predpisov v súvislosti článkom 61 ods. 2 Nariadenia, musela by to
žalovaná v rozhodnutí konštatovať a zdôvodniť, prečo nepovažuje doby poistenia u žalobcu za ukončené
(neukončenie doby poistenia konštatovalo rozhodnutie pobočky žalovanej bez zdôvodnenia). Aj keby
nebola splnená uvedená podmienka bezprostredného ukončenia doby poistenia v súlade s právnym
poriadkom SR, na žalobcu sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia, pretože žalobca mal vždy



bydlisko na území SR, vo Veľkej Británii bol z dôvodu výkonu práce, nie s cieľom dlhodobo tam ostať.
Žalobca ukončil pracovný pomer vo Veľkej Británii, aby sa vrátil domov. Ak by vo Veľkej Británii mal
zachované väzby a bydlisko, tak by sa tam chcel vrátiť, čo by muselo vyplynúť z jeho správania, napr.
by neskončil pracovný pomer, neukončil nájomný vzťah k miestu, kde bol ubytovaný a pod., čo žalovaná
neskúmala napriek skutočnosti, že v rozhodnutí uviedla, že pojem bydlisko je potrebné chápať v širších
súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi
čas v mimo pracovnom čase a preto vec nesprávne právne posúdila.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.08.2015 uviedla, že napadnutým rozhodnutím číslo: 37872-2/2015-BA
zo dňa 03.06.2015 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Senica číslo: 2430/2015-SE-DvN
zo dňa 10.04.2015, v zmysle ktorého ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a)
piateho bodu zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení rozhodla, že podľa § 104 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, žalobca nemá nárok
na dávku v nezamestnanosti.

Podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, sp. zn.: SE1/OSaP/ZAM/2014/20724
zo dňa 09.12.2014 žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 09.12.2014.
Žalobca si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni pobočka Senica
dňa 11.03.2015. V predmetnej veci Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vydala rozhodnutie číslo:
2430/2015-SE-DvN zo dňa 10.04.2015, v zmysle ktorého žalobca nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Žalobca namietal nepriznanie dávky v nezamestnanosti, pričom uvádzal, že splnil požiadavky, t.j. väzby
na Slovenskú republiku počas jeho pobytu na území Veľkej Británie.

V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím číslo: 37872-2/2015-BA zo dňa 03.06.2015 potvrdila
napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica číslo: 2430/2015-SE-DvN
zo dňa 10.04.2015 a zamietla odvolanie žalobcu. Následne žalobca požiadal Krajský súd v Trnave o
preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.

Z uvedených ustanovení je zrejmá základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb
poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri
uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území SR a to, že slovenská doba poistenia v
nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Len vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť
dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto
výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. V posudzovanom období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, t.j. od 09.12.2011 do 08.12.2014 žalobca preukázal na základe formulára U1 zo dňa
31.01.2015, dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie od 09.12.2011
(začiatok posudzovaného obdobia) do 14.06.2014.

Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského
štátu EÚ, bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia
základného nariadenia.

V zmysle článku 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, v potrebnom rozsahu
zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Predmetné pravidlo je možné v zmysle čl.
61 ods. 2 základného nariadenia uplatniť v prípade, že dotknutej osobe bezprostredne pred zaradením



do evidencie uchádzačov o zamestnanie skončila doba poistenia dosiahnutá v súlade so slovenskými
právnymi predpismi, čo žalobca nesplnil. Cieľom uvedeného ustanovenia je podporiť hľadanie práce
v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie
v nezamestnanosti, a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti.
Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ je
možné zohľadniť aj v prípade uvedenom v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. v prípade,
kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ
zachovala bydlisko na území SR (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho
nariadenia).

V nadväznosti na uvedené žalovaná zdôrazňuje, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o
dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom
uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu EÚ, v ktorom
si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti.

Nakoľko žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo v konaní o jeho nároku
na dávku v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmov na území SR počas
výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Zachovanie väzieb žalobcu na území SR
je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o
dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych
skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 31.01.2015, ako aj z ďalších údajov uvedených
žalobcom, a zo všetkých formálnych podkladov, ktoré boli predložené žalobcom.

V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť centrum záujmov dotknutej osoby na
základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami,
ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov ( v zmysle údajov potvrdených
žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 11.03.2015 a taktiež v zápisnici Sociálnej
poisťovne pobočka Senica zo dňa 01.04.2015, žalobca sa zdržiaval na území Veľkej Británie od augusta
2006 do júna 2014, t.j. takmer osem rokov),
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy: v zmysle
údajov potvrdených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 11.03.2015 a taktiež v
zápisnici Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 01.04.2015, žalobca bol zamestnaný na území
Veľkej Británie počas celého obdobia, okrem prvých deviatich mesiacov, u jedného zamestnávateľa,
PEACOCKS STRORES LTD., v ktorom pracoval ako vodič na vysokozdvižnom vozíku. Tento pracovný
pomer bol uzavretý na neurčitý čas a skončený bol na podnet žalobcu. Jeho pracovnú situáciu vo Veľkej
Británii teda možno hodnotiť ako stabilnú,
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb: žalobca je slobodný, na území Veľkej Británie sa zdržiaval spolu
s priateľkou, na území SR má rodičov, ktorých navštevoval v zmysle údajov vo Vyhlásení žiadateľa na
účely posúdenia bydliska zo dňa 11.03.2015, päťkrát ročne, pričom v zmysle údajov v zápisnici Sociálnej
poisťovne pobočka Senica zo dňa 01.04.2015, štyrikrát ročne v trvaní týždeň až dva. Žalobca nepredložil
cestovné lístky, či iné doklady preukazujúce návraty na územie SR,
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná: žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na
území Veľkej Británie a ani na území SR, na území Veľkej Británie býval spolu s priateľkou vo viacerých
podnájmoch, počas posledných piatich rokov býval sám s priateľkou v štvorizbovom byte na území
Veľkej Británie, pričom náklady spojené s užívaním predmetného bytu boli hradené spoločne žalobcom
a jeho priateľkou,
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely: žalobca bol zamestnaný
na území Veľkej Británie, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát
bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Veľká Británia.



Vzhľadom na skutočnosť, že počas posledného zamestnania v členskom štáte EÚ žalobca nemal
bydlisko na území SR a na skutočnosť, že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné
doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku
na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

Z uvedeného je zrejmé, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 09.12.2011 do 08.12.2014, žalobca nepreukázal žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na vznik nároku na dávku v
nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Žalobca teda nesplnil
základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že centrum záujmov mu zostalo zachované na území SR, keďže
bydlisko mal vždy na území SR, na území Veľkej Británie bol z dôvodu výkonu práce, a nie s cieľom
dlhodobo tam ostať a svoj pracovný pomer skončil z dôvodu návratu na území SR. Žalobca súčasne
uvádza, že žalovaná predmetné skutočnosti neskúmala a prípad žalobcu nesprávne právne posúdila.

Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že v prípade žalobcu bol skutočný stav na účely posúdenia centra
záujmov zisťovaný nie len na základe získania relevantných formálnych podkladov, ale okrem iného aj
jeho zápisničným vypočutím. V zmysle údajov osvedčených žalobcom v zápisnici Sociálnej poisťovne
pobočka Senica zo dňa 01.04.2015, žalobca po výzve na doplnenie ďalších informácií a dôkazov
prehlásil, že uviedol všetky skutočnosti, o ktorých mal vedomosť, že by mohli byť relevantné pri
posudzovaní jeho väzieb na území SR počas výkonu zárobkovej činnosti na území Veľkej Británie
a taktiež nenavrhol vypočutie ďalších svedkov. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým
výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala
všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom
štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Zmienená väzba žalobcu k Slovenskej
republike, t.j. rodičia na území SR a ich návštevy žalobcom spravidla niekoľkokrát ročne, nie je v
porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu žalobcu na území Veľkej Británie spolu s jeho priateľkou, a taktiež
v porovnaní s jeho stabilnou pracovnou situáciou v tomto štáte silnejšia, čo svedčí o tom, že žalobca
si počas zamestnania v členskom štáte EÚ vytvoril centrum záujmov na území Veľkej Británie. V
súlade s predmetným rozhodnutím celková dĺžka pobytu žalobcu spolu s priateľkou na území Veľkej
Británie, stabilita zamestnania žalobcu na území Veľkej Británie, boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné
skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovenskej republike. Žalovaný správny orgán mal zo
spisového materiálu za preukázané, že žalobca sa počas dlhodobého výkonu zamestnania na území
Veľkej Británie v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný a aj mimopracovný čas, platil
zákonné odvody a dane na území Veľkej Británie. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra
záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Veľkej Británie.

Skončenie pracovného pomeru žalobcu na území Veľkej Británie z vlastného podnetu má v zmysle
britskej legislatívy za následok, že nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne, ako vyplýva aj z
bodu 6.2 formulára U1 zo dňa 31.01.2015. Žalobcovi by teda vo Veľkej Británii, t.j. v štáte posledného
zamestnania, nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa právneho názoru žalovanej, žalobca
nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, hoci aj v takom, v ktorom si síce zachoval istú mieru väzieb, ktoré však z hľadiska
komplexného vyhodnotenia jednotlivých kritérií pre skúmané väzby nepredstavujú väzby prevažujúce
nad väzbami žalobcu výlučne spojenými s územím Veľkej Británie. Súčasne bolo preukázané, že
žalobca na území SR nevlastnil nehnuteľnosť počas svojho pobytu na území Veľkej Británie, a ani
nevyvíjal právne relevantné úkony zamerané na jej nadobudnutie na území SR. Počas posledných
piatich rokov býval sám s priateľkou v štvorizbovom byte na území Veľkej Británie, pričom náklady
spojené s užívaním predmetného bytu boli hradené spoločne žalobcom a jeho priateľkou. So zreteľom
na predmetnú skutočnosť možno konštatovať, že žalobca si na území Veľkej Británie vytvoril nielen



podmienky pre dlhodobé zamestnanie, ale aj podmienky pre spoločné bývanie so svojou priateľkou, čo
posilňuje význam jeho dlhodobej pracovnej a osobnej realizácie na území tohto štátu.

V súvislosti s existenciou stavebného sporenia žalobcu možno konštatovať, že predmetný inštitút
sporenia na rozdiel napr. od hypotekárneho úveru nemusí byť využitý nevyhnutne na účely nadobudnutia
nehnuteľnosti, nakoľko v prípade splnenia stanovených podmienok spočívajúcich v dosiahnutí potrebnej
doby sporenia, je možné použitie nasporených finančných prostriedkov aj na akékoľvek iné účely. V
prípade žalobcu nebola preukázaná existencia hypotekárneho úveru. Samotná existencia stavebného
sporenia žalobcu za stanovených podmienok nemôže byť považovaná za relevantnú skutočnosť na
účely naplnenia materiálneho aspektu pojmu bydliska v zmysle koordinačných nariadení. Taktiež je
potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal čerpanie stavebného úveru zo stavebného sporenia.

Vo vzťahu k existencii bankového účtu žalobcu vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., na území SR
žalovaná uviedla, že napriek uzatvoreniu predmetnej zmluvy na území SR, z uvedeného zmluvného
vzťahu výslovne nevyplývajú pre žalobcu akékoľvek záväzky vzťahujúce sa k jeho pobytu na území
SR. Obsahovou podstatou predmetného zmluvného vzťahu je vytváranie osobného finančného
zabezpečenia pre žalobcu, ktoré však prirodzene nie je viazané na pobyt žalobcu na území SR a
ani iného štátu, nakoľko je spojené výlučne s finančnou disponibilitou fyzickej osoby. Je zrejmé, že
k vytváraniu finančného zabezpečenia prostredníctvom tohto inštitútu môže dochádzať aj na základe
zárobkovej činnosti realizovanej v zahraničí. Fyzická osoba môže použiť takto nadobudnuté finančné
prostriedky nielen na území SR, ale aj v súvislosti so svojim pobytom kdekoľvek v zahraničí. Existencia
predmetného zmluvného vzťahu žalobcu síce bola preukázaná, avšak na účely posúdenia centra
záujmov nemohla vzhľadom na svoju povahu predstavovať ťažiskovú argumentáciu podporujúcu
tvrdenie žalobcu, že centrum záujmov si nepretržite zachoval na území SR.

Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto
štátu a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné
právne predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať
nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Štát posledného
zamestnania, t.j. štát, v ktorom bolo odvádzané poistné na sociálne poistenie, je teda miestom, kde
by malo dôjsť k uplatneniu nároku na dávku v nezamestnanosti. V súvislosti s uvedeným žalovaná
poukazuje na to, že pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania
sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajne, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy
sa zohľadnia automaticky.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa
§ 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili
žalovaný a žalobca, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 28.08.2015
a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 104 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných
občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa článku 61 NARIADENIE (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia
(1)Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie,
znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo



samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu,
ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy
doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného
členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté
v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

(2) S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku
podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých
sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania,
alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy
vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa článku 65 NARIADENIE (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia
2. Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a
ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám
zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná
osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom
vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) NARIADENIE (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom
rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaná predmetnú vec nesprávne právne posúdila.

Žalovaná správne aplikovala ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia, keď na základe vykonaného dokazovania dospela k právnemu záveru, že žalobca nemá
nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorý nárok si žalobca uplatnil dňa 11.03.2015.

Z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi vyplýva, že v období posledných troch rokov pred
zaradením žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 09.12.2011 do 08.12.2014, žalobca
nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a teda žalobca nesplnil základnú podmienku nároku na
dávku v nezamestnanosti v zmysle ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na vznik
nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Žalovaná správne na základe vykonaného dokazovania dospela k záveru, že žalobca si počas
zamestnania v členskom štáte EÚ vytvoril centrum záujmov na území Veľkej Británie a to vzhľadom na
celkovú dĺžku pobytu žalobcu spolu s jeho priateľkou na území Veľkej Británie, s ktorou v posledných



piatich rokoch býval v prenajatom byte na území Veľkej Británie; vzhľadom na stabilitu zamestnania
žalobcu na území Veľkej Británie; vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevlastnil na území SR žiadnu
nehnuteľnosť, ani mu nebol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľnosti na území SR; keď aj daňové
povinnosti si plnil na území Veľkej Británie, z čoho vyplýva, že pre daňové účely sa za štát bydliska
považuje Veľká Británia, kde bol žalobca dlhodobo zamestnaný u jedného zamestnávateľa na dobu
neurčitú. Všetky tieto skutočnosti boli žalovanou správne vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti
uvádzané žalobcom a to návštevy rodičov štyrikrát ročne v trvaní jedného až dvoch týždňov, samotná
existencia stavebného sporenia žalobcu, bez čerpania a existencia bankového účtu žalobcu vo K. V.
I., a.s., na území SR.

Námietka žalobcu, že žalovaná mala v zmysle čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zohľadniť doby poistenia získané na
území Veľkej Británie ako keby boli získané na území SR je nedôvodná, pretože žalobca pred uplatnením
nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia podľa slovenského právneho poriadku, čo
nebolo sporné a pretože žalovaná dospela k záveru, že žalobca počas posledného zamestnania v inom
členskom štáte EÚ nemal bydlisko na území SR, na žalobcu sa nevzťahuje čl. 65 ods. 2 a 5 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a
preto ani nebolo možné v zmysle čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho sčítať doby poistenia získané na území Veľkej Británie, ako to namietal
žalobca.

Žalovaná na základe údajov uvedených žalobcom následne vykonala dokazovanie v dostatočnom
rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu potrebného pre vydanie napadnutého rozhodnutia,
čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, v ktorých sa podrobne konštatuje, čo všetko bolo podkladom pre vydanie napadnutých
rozhodnutí.

Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú ako nedostatočne
odôvodnené, nepreskúmateľné, pretože žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení
svojich rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedli, akými úvahami boli vedení pri hodnotení vykonaných
dôkazov a ako dospeli k záveru, že žalobca, u ktorého nebola splnená zákonná podmienka v zmysle
ust. § § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo ani nebolo v konaní
sporné, si vytvoril počas zamestnania na území Veľkej Británie centrum záujmov, čo bolo podstatné
pre správnu aplikáciu čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.