Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/21/2012 z 23. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. februára 2012, sp. zn. 6CoE/21/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611212808.1 Krajský súd Košice | 6CoE/21/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611212808.1 | 2012-02-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fb9a6ed-2dcc-4ec0-a78d-c61408fdf047 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611212808.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212808
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611212808.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného T. Z., L..C..I.., L. L. U. F., Q. XX/C, K. : XX
XXX XXX, proti povinnému: R. C., F. U. V. XXX, o vymoženie pohľadávky 674,41 € s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23. novembra 2011 č.k.
13Er/561/2011-17 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 23. novembra 2011 č.k.
13Er/561/2011-17 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu
predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava č. ISA0410033 zo dňa 17. mája
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. júna 2011 a vykonateľnosť dňa 27. júna 2011. Týmto
rozsudkom bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 674,41 €, úrok vo výške 7,50 % ročne
zo sumy 674,41 € od 2. februára 2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 674,41 € od 2. februára 2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru vo výške 56,98
€, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni
poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti celého úveru do dňa 1. februára 2010 vo výške
60,02 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 8,18 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 33,19 €. Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. júna 2006 súd zistil, že
oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 60.000,- Sk s tým, že dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť
úver v 40-ich mesačných splátkach po 2.137,- Sk, pričom bol dohodnutý poplatok za úver vo výške
21.465,15 Sk. Po citácii § 41 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 45 ods. 1,2,3 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
53 ods. 1,2 OZ súd konštatoval, že úverová zmluva zo dňa 19. júna 2006 č. XXXXXXXXXX a na
ňu nadväzujúce Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, uzavretá medzi oprávneným a
povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to ako v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, tak aj v zmysle § 52 a nasl. OZ. Právny vzťah založený medzi účastníkmi
tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od
kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá ako v zákone
o spotrebiteľských úveroch , tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 OZ platného a účinného
v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu



odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z uvedeného
je zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku, resp. v normách, z
ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala. Rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského
súdu. Podľa čl. 9.2 Všeobecných podmienok pre úver poskytovaný oprávneným, zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh „PB“ na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s Zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
(ďalej len „RAM“) a.s., IČO 35 862 882, podľa jej vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. Medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s
dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože rozhodcu, ktorý by
mal riešiť prípadné spory, vybral vopred dodávateľ. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený
rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Ustanovenie v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia §
3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej
republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. Ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom
na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Vzhľadom na to, že v exekučnom konaní bol exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.2 Zákona o
rozhodcovskom konaní) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sa vyhovie a súdneho exekútora exekučný súd poverí vykonaním exekúcie
alebo navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátiť vec exekučnému súdu na
ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu, podľa ktorého rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a to s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Dojednaná rozhodcovská
doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Povinnému bolo priznané právo predložiť spor na prerokovanie rozhodcovskému súdu. Povinný mohol
spor predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Exekučný súd teda nesprávne vyložil vyššie
citované zákonné ustanovenia. Povinný mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou
a v tomto prípade by nebol rozhodcovskou doložkou viazaný. Povinný však takto neurobil. Zároveň
však exekučný súd bližšie nezdôvodnil svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi. Z toho dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa názoru
oprávneného exekučný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie, posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy
o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojim



postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten jediným
úkonom nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v „nachádzajúcom“ konaní priznal, nepodal žalobnú
odpoveď, ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť
alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd.
Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1
písm. c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 .z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nekonal ako exekučný súd,
ale konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu - nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad (podľa odvolateľa) § 44 ods.
2 Exekučného poriadku je nezákonný a protiústavný. V ďalšej časti odvolania odvolateľ uviedol, že v
čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v
predmetnej veci platobný rozkaz, preto za irelevantný je možné považovať názor exekučného súdu o
neprimeranej vzdialenosti rozhodcovskému súdu voči bydlisku povinného. Aj v prípade podania žaloby
na všeobecnom súde je možné ju podať na súde nepríslušnom, mimo obvodu bydliska žalovaného a
súd napriek tejto skutočnosti vec prejedná a rozhodne. Rozhodcovské konanie je v zmysle rokovacieho
poriadku písomné, a teda dostavenie sa do sídla rozhodcovského súdu v priebehu konania nie je
potrebné. Zároveň žalovaný má možnosť písomne podať návrh, aby sa určilo vhodné miesto konania
na území Slovenskej republiky. Neprimeraná vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska povinného,
teda nie je dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky. Nakoniec namietal, že pohľadávka mu bola
postúpená Poštovou bankou, a.s., a teda on sám nemohol uzatvoriť s povinným Zmluvu o úvere a
nemohol rozhodcovskú doložku predformulovať v zmluve tak, ako to tvrdí exekučný súd, nakoľko Zmluvu
o úvere uzatvárala Poštová banka, a.s.. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie, že oprávnený poskytol
úver v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti, keďže tento úver poskytla Poštová banka, a.s.. Exekučný
súd svojim rozhodnutím vytvoril právny stav, kedy oprávnenému sa odníma možnosť konať pred súdom
a porušuje sa jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa
mohol domôcť svojho práva. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde mu bráni prekážka res
iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov žiadal svojmu odvolaniu
v celom rozsahu vyhovieť.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s argumentáciou
oprávneného uvedenou v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel v celom
rozsahu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Uznesenie exekučného súdu je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a pre úplnosť na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z
dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, (t.j. je vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky), nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Z týchto dôvodov neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto :

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané
podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má byť
vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu i súvisiace doklady, najmä zmluvu o úvere a všeobecné
obchodné podmienky. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať. Aj v
predmetnej veci exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľným exekučným titulom, medzi iným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol exekučný súd oprávnený
skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď napr. IV. ÚS 78/2011). Z týchto dôvodov je
preto nepatričná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Vecne správne rozhodol exekučný súd, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý
tvorí exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky -
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak
ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol
vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené, je neopodstatnená aj odvolacia
námietka oprávneného, v zmysle ktorej tento rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej,
ktorá mu bráni domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde.

Nepatričná je aj námietka oprávneného o nesprávnom výklade § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle
ktorého neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešili výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver,
ktorá upravuje, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere
a OP, budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh PB na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. (RAM), podľa jeho vnútorných predpisov, nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským súdom. Naviac možnosť vylúčiť rozhodovanie v rozhodcovskom konaní bola
pre povinného určená spôsobom, ktorý mu nedáva ani dostatočný časový priestor na rozhodnutie o
tejto otázke. Aj z tohto dôvodu je taktiež potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa nemôže v prvom rade domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Teda aj z týchto dôvodov je
záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že z obsahu spisu zisťoval, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá má formu
rozhodcovskej doložky je neplatná (aj) pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní; lebo nie je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu a osobitne z Obchodných podmienok
pre úver (verzia 2/2005), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými
stranami, preto tieto Obchodné podmienky pre úver nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku
k hlavnej zmluve - Zmluve o úvere. Úprava, ktorá je obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o
úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola, a preto je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská
doložka neplatná (viď uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2011 sp.
zn. 2Cdo 245/2010.



Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a contrario. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.