{"guid": "79b9c34e-7107-46cb-bc2f-cfa676deb4da:4e2d64e4-11dc-4161-aea9-e5966d05f5f6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1", "spisova_znacka": "6Co/245/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/245/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2013, sp. zn. 6Co/245/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1", "identifikacne_cislo": "5110213163", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e2d64e4-11dc-4161-aea9-e5966d05f5f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/245/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110213163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110213163.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: A.
K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Nikoletou Sekerákovou,
advokátkou so sídlom X. A. XX, XXX XX Y., proti odporcovi: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - P. č. XX,
XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom G. K. X/XX, XXX XX
Y., v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľnostiam a o vypratanie nehnuteľností,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/99/2010-291 zo dňa 23.2.2012 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18C/99/2010-312 zo dňa 5.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  Okresného  súdu  Žilina č.k. 18C/99/2010-291 zo dňa 23.2.2012 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného  súdu  Žilina č.k. 18C/99/2010-312 zo dňa 5.4.2012             vo výrokoch o
určení, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, a to domu súp. č. XX, postaveného na parcele KNC č. 813/1 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 115 m2, humna postaveného na parcele KNC č. 813/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 149 m2, parcela KNC č. 814/1 - záhrady o výmere 212 m2, parcela KNC č. 814/2 - záhrady o
výmere 107 m2, parcela KNC  č. 814/3 - záhrady o výmere 392 m2, parcela KNC č. 842/2 - orná pôda o
výmere 124 m2 a parcela KNC č. 1114/3 - záhrady o výmere 10 m2 a vo výrokoch náhrade trov konania
navrhovateľovi a o náhrade trov štátu,  p o t v r d z u j e .

Rozsudok  Okresného  súdu  Žilina č.k. 18C/99/2010-291 zo dňa 23.2.2012 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného  súdu  Žilina č.k. 18C/99/2010-312 zo dňa 5.4.2012              vo výroku, ktorým
súd uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX  v k.ú. B., a
to dom súp. č. XX, postavený na parcele KNC č. 813/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2,
humno postavené na parcele KNC č. 813/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parcelu
KNC č. 814/1 - záhrady o výmere  212 m2, parcelu KNC č. 814/2 - záhrady o výmere 107 m2, parcelu
KNC č. 814/3 - záhrady          o výmere 392 m2, parcelu KNC č. 842/2 - orná pôda o výmere 124 m2
a parcelu KNC                  č. 1114/3 - záhrady  o výmere 10 m2, všetko v lehote do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku,   m e n í    t a k , že odporca   j e   p o v i n n ý   vypratať nehnuteľnosti
vedené             na liste vlastníctva č. XXXX  v k.ú. B., a to dom súp. č. XX, postavený na parcele KNC
č. 813/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, humno postavené na parcele KNC    č. 813/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parcelu KNC č. 814/1 - záhrady      o výmere  212 m2,
parcelu KNC č. 814/2 - záhrady o výmere 107 m2, parcelu KNC č. 814/3 - záhrady o výmere 392 m2,
parcelu KNC č. 842/2 - orná pôda o výmere 124 m2 a parcelu KNC č. 1114/3 - záhrady  o výmere 10
m2, a vypratané odovzdať navrhovateľovi do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca   j e   p o v i n n ý   nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 66,32 eur na
účet JUDr. Nikolety Sekerákovej, advokátky so sídlom X. A. XX,           XXX XX Y., do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. B., zapísaných na LV č. XXXX, a to domu súp. č. XX, postaveného na parcele KN-C č.
813/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, humna postaveného na parcele KN-C č. 813/2,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parcela KN-C č. 814/1, záhrady o výmere 212 m2,
parcela KN-C č. 814/2, záhrady o výmere 107 m2, parcela KN-C č. 814/3, záhrady o výmere 392 m2,
parcela KN-C č. 842/2, orná pôda o výmere 124 m2, parcela KN-C č. 1114/3, záhrady o výmere 10 m2
(veta prvá výroku rozsudku). Súčasne uložil odporcovi povinnosť vypratať vyššie uvedené nehnuteľnosti
(ďalej aj sporné nehnuteľnosti), a to všetko v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (veta
druhá výroku rozsudku). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 165,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 747,82
eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Nikolety Sekerákovej, advokátky so sídlom X.. A.
XX, Y., a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta tretia výroku rozsudku).

Následne Okresný súd v Žiline dňa 5.4.2012 pod č.k. 18C/99/2010-312 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým
uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu Slovenskej republike              vo výške 5,68 eur na
účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta prvá výroku
dopĺňacieho rozsudku) a vyslovil, že navrhovateľovi náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa
5.4.2012 nepriznáva (veta druhá výroku dopĺňacieho rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 04.05.2010 sa
navrhovateľ  domáhal vrátenia daru, následne zmenil návrh na určenie, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, a to domu súp.č. XX postaveného na KN-C parc.č. 813/1, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 115 m2, humna postaveného na KN-C parc.č. 813/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
149 m2, KN-C parc.č. 814/1, záhrady o výmere 212 m2, KN-C parc.č. 814/2, záhrady o výmere 107
m2, KN-C parc.č. 814/3, záhrady o výmere 392 m2, KN-C parc.č. 842/2, orná pôda o výmere 124 m2,
KN-C parc.č. 1114/3, záhrady o výmere 10 m2, všetko v k.ú. B.. Zároveň žiadal zaviazať odporcu na
vydanie a vypratanie uvedených nehnuteľností. Táto zmena bola súdom pripustená uznesením dňa
04.08.2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.12.2003 daroval
odporcovi - svojmu synovi predmetné nehnuteľnosti a zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech
navrhovateľa a jeho manželky spočívajúce v práve doživotného bývania v dome súp.č. XX a užívaní
všetkých ostatných darovaných nehnuteľností. V priebehu roku 2004 sa odporca začal spolu so svojou
manželkou správať k navrhovateľovi a jeho manželke hrubým spôsobom, osočoval ich, v dôsledku čoho
sa zhoršil ich zdravotný stav. V lete 2008 nastala zmena v správaní odporcu, z ktorého opäť začal
byť pozorný syn. Ako navrhovateľ následne zistil, táto zmena  v správaní odporcu bola motivovaná len
jeho snahou o zrušenie vecného bremena. Na darovaných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ však svojmu
synovi - odporcovi veril a vecné bremeno zrušil za účelom potreby získania úveru na rekonštrukciu domu.
Odporca sa takto správal len do februára 2009. Následne začali útoky na osobu navrhovateľa a jeho
manželky zo strany odporcu i jeho manželky. Odporca tiež listom zo dňa 14.04.2010 vyzval navrhovateľa
na vypratanie nehnuteľnosti do 7 dní. Následne listom zo dňa 22.04.2010 vyzval navrhovateľ odporcu
na vrátenie daru, čo odporca odmietol.

Spolu s návrhom pripojil výzvu na vrátenie daru zo dňa 22.04.2010 s podacím lístkom; darovaciu
zmluvu; notársku zápisnicu N 728/2008; výmenný list; lekárske potvrdenia; žiadosť o schválenie
prístavby; rozhodnutie o prípustnosti drobnej stavby; príjmový pokladničný doklad č. 200400174 zo dňa
15.04.2004; faktúru č. 200400; výdajku          č. 325; výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 14.04.2010;
výpis z listu vlastníctva č. XXXX-čiastočný k 27.02.2009, k 22.04.2010.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázaný nasledovný skutkový stav: Z
predloženej darovacej zmluvy súd zistil, že dňa 10.12.2003 uzatvoril navrhovateľ ako darca túto zmluvu
s odporcom ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie sporných nehnuteľností odporcovi. V
článku IV. danej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zriadení vecného bremena ako vecného práva v
prospech darcu a jeho manželky, ktoré spočíva v ich práve doživotne bývať v dome súp.č. XX  a užívať
všetky darované parcely.



Obdarovaný sa zaviazal darcu a jeho manželku - svoju matku dochovať, poskytnúť im potrebnú
starostlivosť do konca ich života. Vklad zmluvy bol povolený dňa 19.01.2004 pod  č. V 6246/03.
Vecné bremeno v prospech navrhovateľa a jeho manželky bolo vyznačené        na liste vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. B. v časti „C\" a odporca sa tak stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.
Následne notárskou zápisnicou N 728/2008 zo dňa 02.12.2008 bola účastníkmi uzavretá zmluva o
zrušení vecného bremena. Vklad zmluvy o zrušení vecného bremena bol povolený pod č. V-10355/2008
zo dňa 25.02.2009 - 11/2009.

Darovaná nehnuteľnosť parc. č. 813, zastavané plochy o výmere 264 m2, na ktorej je postavený
darovaný dom a humno, bola následne rozdelená na parc.č. 813/1 o výmere 115 m2, na ktorej je
postavený dom súp.č. XX a parc.č. 813/2 o výmere 149 m2, na ktorej je postavené humno. Tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe platne uzavretej darovacej zmluvy (§ 628 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka) daroval odporcovi sporné nehnuteľnosti. Navrhovateľ (t.j. darca) vyzval
odporcu (t.j. obdarovaného) listom zo dňa 22.4.2010                    na vrátenie daru nadobudnutého
vyššie uvedenou darovacou zmluvou, a to z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy, keďže opätovne od
februára 2009 z jeho strany pokračovalo voči navrhovateľovi a jeho manželke psychické týranie, pričom
naposledy dňa 18.4.2010 odporca opätovne vulgárne nadával svojej matke A. K..

Odporca vo vyjadrení zo dňa 09.08.2010 uviedol, že hádky boli vyvolané navrhovateľom a jeho
manželkou, keďže sa rozhodli, že dom bude opäť ich. Nikdy sa nestarali ani o syna odporcu, až v roku
2007 sa o neho starali 2-3 hod denne. Následne sa odporca so svojou manželkou a synom odsťahovali
z predmetného rodinného domu z dôvodu neustálych hádok. Útoky boli vždy zo strany navrhovateľa a
jeho manželky, o čom svedčia aj zvukové nahrávky. Odporca tiež nepoprel, že vymenil zámky na dome,
ale to len z toho dôvodu, aby cudzí ľudia nemali kľúče od jeho domu.

Prvostupňový súd konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa            na určovacej
žalobe, ktorý je spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva            v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (rozhodnutie NS SR 6Cdo 179/2010). Hoci
navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie daru, odporca mu odmietol tento dar vrátiť. K zániku darovacieho
vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza                  na základe jednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru, ak tento hrubo porušil
dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Pokiaľ trvá obligačný vzťah založený
na darovacej zmluve, zmluvné strany sa môžu domáhať vrátenia daru z dôvodov uvedených v § 629
a § 630 Občianskeho zákonníka. Okamihom zániku darovacieho vzťahu vzniká povinnosť vydať dar
na základe obnoveného vlastníckeho práva darcu, avšak len za predpokladu, že obdarovaný je stále
držiteľom veci. Ak obdarovaný neuznáva dôvody vrátenia daru, darca sa môže svojho práva domáhať
určením vlastníckeho práva, ktoré jeho jednostranným právnym úkonom bolo obnovené.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom               na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo
iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď          z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo
zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Zachovanie dobrých
vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného
účastníka           k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím
konaním takéto správanie vyvoláva. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného
možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti.
To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva
voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa darca
nemohol úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, by
nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania
treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo o porušovanie sústavné,
ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto
negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Keďže navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie daru listom zo dňa 22.4.2010 a odporca mu odmietol dar



vrátiť, okresný súd musel v konaní skúmať, či sú dané opodstatnené dôvody na vrátenie daru. Účastníci
konania sú blízke osoby - navrhovateľ je otec odporcu. Na Okresnom súde Žilina sa vedie aj konanie
na návrh odporcu v tomto konaní voči svojmu otcovi, t.j. navrhovateľovi tohto konania, predmetom
ktorého je vypratanie sporných nehnuteľností spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
(sp.zn. 18C/119/2010). V konaní bolo nepochybne preukázané, že vzťah medzi účastníkmi konania ako
vzťah otca a syna je veľmi narušený a taktiež je značne narušený vzťah odporcu s jeho matkou, t.j.
manželkou navrhovateľa. Podľa tvrdení navrhovateľa, predmetné nehnuteľnosti daroval odporcovi ako
svojmu synovi, keďže odporca so svojou manželkou bývali v podnájme, a preto im ponúkol vyriešiť si
takto bytovú situáciu. Navrhovateľ so svojou manželkou nemajú trvalý pobyt v dome, ktorý je predmetom
sporu, ale stále ho majú hlásený v 4-izbovom byte v Y., v ktorom býva ich dcéra s manželom a dvomi
deťmi, z ktorých jedno je ťažko zdravotne postihnuté. Navrhovateľ poskytol bývanie vo svojom byte dcére
s rodinou a v dome umožnil bývať odporcovi s rodinou. Účastníci mali vzájomný konflikt aj pred uzavretím
darovacej zmluvy, ale po narodení syna odporcu sa zmierili a dohodli sa, že odporca sa nasťahuje spolu
s rodinou do daného domu. Pri prerábaní predmetného domu v čase ich spolužitia dochádzalo medzi
nimi k určitým nedorozumeniam. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany odporcu a jeho manželky dochádzalo
k osočovaniu nielen jeho osoby, ale aj jeho manželky, t.j. matky odporcu. Začiatkom roku 2009 približne
do mesiaca február 2009 sa vzťahy medzi účastníkmi zlepšili. V tom čase navrhovateľ zrušil vecné
bremeno, ktoré mal zapísané na liste vlastníctva na darovaných nehnuteľnostiach, nakoľko odporca
si chcel zobrať hypotekárny úver, pričom prisľúbil navrhovateľovi, že sa bude slušne správať. V roku
2009 však zo strany manželky odporcu začalo nevhodné správanie, vyhrážanie a zosmiešňovanie,
čo potvrdila vo svojej výpovedi aj manželka navrhovateľa. Okresný súd však zdôraznil, že manželka
odporcu nebola obdarovanou a jej chovanie voči darcovi a jeho blízkym osobám nemá vplyv pre
povinnosť vrátiť dar. Manželka navrhovateľa A. K. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že už majú
problémy aj s odporcom, t.j.          so svojím synom, ktorý ich vyhadzuje z domu, dokonca sa pokúsil
predať dom, v ktorom všetci bývajú. Keďže výlučným vlastníkom domu je odporca, on má právo s
touto nehnuteľnosťou disponovať. Vecné bremeno na darovanom dome bolo zrušené navrhovateľom z
dôvodu, že odporca potreboval hypotekárny úver. Odporca ponúkal navrhovateľovi prevod vlastníckeho
práva, ak mu zaplatí sumu, ktorú do domu investoval, alebo nech mu navrhovateľ vyplatí sumu - hodnotu
darovanej nehnuteľnosti v čase uzavretia darovacej zmluvy. Odporca svoje investície do domu v konaní
nepreukázal a súčasne v konaní popieral akékoľvek nevhodné správanie voči navrhovateľovi tvrdiac,
že práve navrhovateľ je ten, kto vyvoláva konflikty. Okresný súd však zdôraznil, že navrhovateľ je otcom
odporcu a odporca by mal preto zachovávať úctu voči svojím rodičom za každých okolností. Napriek
tomu po tom, ako mu boli nehnuteľnosti darované a následne zrušené aj vecné bremeno v prospech
darcu a jeho manželky (t.j. rodičov odporcu), odporca sa preukázateľne nevhodne správal voči svojím
rodičom, keď ich osočoval, vymenil zámky               na dome a veci pobalil do vriec vynesených
pred dom. Svedkyňa A. K., matka odporcu, dňa 21.4.2010 podala oznámenie o priestupku, nakoľko jej
syn - odporca dňa 18.4.2010 na otázku, čo to s nimi robí (keďže dňa 17.4.2010 prišli nejakí ľudia kvôli
predaju domu), chytil ju za plecia so slovami:  „Ty krava jedna stará čierna, ty tu nemáš čo hľadať, keď
si mi to dala.\" Hoci odporca v konaní popieral akékoľvek nevhodné správanie voči navrhovateľovi a jeho
manželke, prvostupňový súd nepochybne preukázaný opak jeho tvrdení a to priestupkovými spismi, ako
aj výsluchom svedkov. Dokonca mal preukázané, že odporca naďalej ponúka predmetný dom na predaj
(č.l. 94 až 100 spisu), hoci súdom bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým mu to bolo zakázané.

Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.11.2011, č. SVS-OP-2011/023941/TIG vyplýva, že týmto
rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie obvodného úradu v Žiline zo dňa 01.06.2011, č. ObÚ-VVS3/
A/2010/05636-30/1257/2SIM-KZ-DU, ktorým bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil
tým, že dňa 18.04.2010 v doobedňajších hodinách v rodinnom dome č.XX v B. - P., povedal svojej
matke M. K.: „Ty krava jedna stará čierna, ty tu nemáš čo hľadať, keď si mi to dala\", čím úmyselne
narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.11.2011. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.06.2011, č. SVS-OP-2011/012618/
TZK vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline zo dňa
22.12.2010,                                      č. 2010/0762611/2058/2KZ, ktorým bol odporca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. a) zákona č. 372/1990
Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.09.2010 okolo 15.30 hod. pred rodinným domom č.XX v B. - P.,
nadával svojmu otcovi vulgarizmami, čím ho urazil na cti. Podľa oznámenia Obvodného úradu Žilina zo
dňa 08.07.2011 navrhovateľ v evidencii priestupkov od roku 2009 nemá žiadny záznam.



Okresný súd poukázal aj na rozpor vo tvrdeniach odporcu, keď vo svojom písomnom vyjadrení uviedol,
že zámky na dome vymenil, aby nemali kľúče od domu cudzí ľudia, keďže navrhovateľ požiadal kamaráta
počas svojej hospitalizácie v nemocnici o nakŕmenie zvierat  (v konaní však nebolo zistené, že táto osoba
by mala kľúče od domu); na pojednávaní dňa 3.9.2010 však uviedol, že zámky menil preto, lebo nechcel,
aby tam išli rodičia, nakoľko im stále nadávali, a to v decembri 2008. Hoci bol navrhovateľ hospitalizovaný
v nemocnici dňa 31.5.2010 s podozrením na infarkt myokardu, odporca ho nielenže nenavštívil v
nemocnici, čo sa preukázateľne dozvedel, ale dokonca v tom čase vymenil zámky na dome a obtiahol
bránu reťazou, čím rodičom zabránil vo vstupe do domu, nakoľko nemali kľúče od nových zámkov. O
výmene zámkov sa navrhovateľ dozvedel až dňa 4.6.2010 po prepustení z nemocnice. Rovnako mal
súd v konaní preukázané, že odporca odmietol vydať navrhovateľovi a jeho manželke aj veci, čoho
svedkami boli aj ďalšie osoby. Z vykonaných svedeckých výpovedí (A. D., M. K., M. M., O. K., A. D., Z.
K., M. K., G. I., J. I., D. K., M. K., D. I., A. A. a G. K.) bolo nepochybne preukázané, že vzťah účastníkov
je narušený a medzi nimi dochádzalo k vzájomným konfliktom. Konflikty neboli však vyvolávané iba
navrhovateľom ako tvrdil odporca, ale boli vzájomné, pričom odporca si voči navrhovateľovi (otcovi) a
svojej matke dovolil aj vulgarizmy. Prvostupňový súd však neuveril výpovedi odporcu, ktorý tvrdil, že nič
zlé neurobil a nenadával navrhovateľovi a jeho manželke, keď z predložených rozhodnutí vydaných v
priestupkovom konaní je nepochybné, že nie navrhovateľ, ale odporca bol uznaný vinným z priestupku
voči svojej matke a voči navrhovateľovi. Hoci navrhovateľ tvrdil, že sa zhoršil jeho zdravotný stav kvôli
týmto konfliktom. Súd mal preukázaný zdravotný stav navrhovateľa, avšak z ničoho nevyplýva, že tento
stav je v dôsledku uvedených konfliktov, aj keď takéto vzťahy zdravie neposilnia. Súd mal preukázané,
že boli vykonané výjazdy policajnej hliadky dňa 02.06.2010 a dňa 04.06.2010 na podnet odporcu. Čo
sa týka vecného bremena, odporca uviedol, že navrhovateľ najprv nechcel zrušiť vecné bremeno, tak
začali riešiť pozemok na stavanie. Následne však navrhovateľ súhlasil so zrušením vecného bremena
a odporca si následne zobral úver.

Odporca vzniesol v konaní aj námietku premlčania proti nároku uplatnenému žalobou, avšak je
nepochybné, že podľa uvedenia navrhovateľa odporca sa začal nevhodne správať voči navrhovateľovi
a jeho manželke od februára 2009. Navrhovateľ poukázal na to, že keby odporca sa nevhodne správal
aj pred februárom 2009, tak by predsa nesúhlasil so zrušením vecného bremena. Uviedol, že pred
02/2009 boli útoky predovšetkým zo strany manželky odporcu a po februári 2009 sa zintenzívneli aj
útoky odporcu. Pripustil nevhodné správanie odporcu aj v predchádzajúcom období, a to pred rokom
2008, následne správanie odporcu sa zlepšilo, kedy následne došlo k zrušeniu vecného bremena zo
strany navrhovateľa a následne na to opäť sa odporca začal správať v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa
týka nevhodného správania odporcu v roku 2004, navrhovateľ toto správanie neuvádza ako dôvod pre
vrátenie daru v zmysle tohto žalobného návrhu. Okresný súd však s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a
§ 101 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že keďže sú nepochybné konflikty, na ktoré navrhovateľ
poukazuje ako na dôvod pre vrátenie daru od februára 2009 a návrh bol podaný dňa 4.5.2010, vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu považoval za neopodstatnenú.

Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p., na základe čoho usúdil s poukazom               na vyššie
uvedené a na vykonané dokazovanie, že vzťah medzi účastníkmi konania je značne narušený, pričom
konflikty boli vzájomne vyvolávané. Pokiaľ by to zostalo iba na tejto úrovni, nebol by opodstatnený dôvod
na vrátenie daru navrhovateľovi. Avšak je nepochybné, že odporca vymenil zámky na dome počas
neprítomnosti navrhovateľa a jeho manželky, keďže v tom čase bol hospitalizovaný v nemocnici a jeho
manželka počas toho bývala u dcéry. Odporca nielenže sa nezaujímal o zdravotný stav navrhovateľa,
ani jeho manželky, hoci sú to jeho rodičia, ale dokonca znemožnil im ďalší vstup do domu, keďže vymenil
zámky a ich veci vo vreciach povynášal pred dom. Je nutné zdôrazniť, že sú to jeho rodičia, ku ktorým
nemá žiadnu úctu. Ku komu má mať človek väčšiu úctu, ako k svojim rodičom. Pokiaľ sa odporca cíti
ukrivdený zo strany navrhovateľa a jeho manželky, tak aj v takom prípade sa prieči dobrým mravom jeho
konanie, keď vlastnej mame nadal do čiernych kráv, otcovi vulgárne taktiež viackrát nadal, znemožnil im
vstup do domu, kde bývali a ktorý mu darovali, dokonca zrušili vecné bremeno len preto, aby odporcovi
bol poskytnutý úver a on im veci nakládol do vriec a vyložil pred dom, aj keď boli vzťahy medzi odporcom
a navrhovateľom a jeho manželkou narušené, existujú iné zákonné možnosti veci dať            do
poriadku a nie konať takým spôsobom, ako konal odporca, keď preukázateľne vulgárne nadával svojim
rodičom, vôbec sa nezaujíma o ich zdravotný stav, hoci majú vážne zdravotné problémy, dokonca v ich
neprítomnosti vymenil zámky, čím im znemožnil vstup do domu, kde predtým bývali a ich veci im pobalil
do vriec a krabíc a vyniesol z domu pred dvere. Veď sú to jeho rodičia. Sú určité hranice, ktoré nemožno



prekročiť, a to zvlášť vo vzťahu medzi synom a rodičmi. Veď čo je bližší vzťah než dieťa a rodič. Odporca
tieto hranice prekročil.

Aj keď konflikty boli vzájomné, vyvolávané raz navrhovateľom, raz odporcom, musia byť dodržané
určité hranice hlavne zo strany odporcu ako syna navrhovateľa. Je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
syn/dcéra verbálne útočí na svojich rodičov s použitím vulgarizmov. Ak dôjde ku konfliktu, mal by sa
vyvarovať takých výrazov voči rodičom, je rozdiel medzi konfliktom s rodičmi a konfliktom s kamarátom,
susedom, cudzou osobou a pod. Ďalším hrubým porušením dobrých mravov podľa názoru okresného
súdu je aj skutočnosť, že odporca sa nezaujíma o zdravotný stav rodičov,... neopatruje ich,... hoci v
zmluve sa k tomu zaviazal, aj to, že v ich neprítomnosti vymenil zámky, nepustil ich do domu, dokonca
ich veci im vo vreciach a krabiciach povynášal pred dvere domu, resp. ich podal navrhovateľovi cez
bránku, pokiaľ ich neodmietol vydať. Odporca tieto tvrdenia nepoprel tvrdiac, že nič zlé rodičom neurobil.
Je pravda, že navrhovateľ v danom dome nemal trvalé bydlisko, ale je nepochybné, že v danom dome
býval spolu s matkou odporcu.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že správanie odporcu malo charakter hrubého porušovania
dobrých mravov a nebolo len reakciou obdarovaného na vzájomnosť správania, pretože takéto
správanie odporcu (výmena zámkov, nakladanie vriec s vecami pred dom, vulgarizmy...) bolo
jednoznačne v nepomere k správaniu sa navrhovateľa ako darcu voči odporcovi pri ich vzájomných
stretnutiach a nejednalo sa teda o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi nimi v
zmysle ustálenej súdnej praxe. Teda bolo dané hrubé a vulgárne správanie sa odporcu - syna voči
navrhovateľovi - otcovi a svojej matke, čo vyplýva aj z priestupkových spisov. Odporca dokonca vyvolal
súdny spor voči otcovi o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.

S poukazom na zistené skutočnosti s ohľadom na všetky okolnosti prípadu správanie odporcu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré zakladajú dôvod  pre vrátenie daru odporcom
navrhovateľovi.

Čo sa týka odporcom tvrdených investícií, tieto nepreukázal, ani ich v konaní nepožadoval a ani nejde
o synalagmatický záväzok, preto súd sa týmto nezaoberal.

Vzhľadom na záver súdu, že sú opodstatnené dôvody pre vrátenie daru, súd I. stupňa určil vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Keďže odporca predmetné nehnuteľnosti naďalej
užíva, disponuje nimi, súd rozhodol aj o ich vyprataní. Právny zástupca navrhovateľa síce požadoval aj
vydanie, aj vypratanie, z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vypratania, keďže vydanie
by sa týkalo hnuteľnej veci. Teda pojem „vydanie\" je ekvivalent vypratania, ale pre prípad hnuteľnej veci
a vypratanie sa týka nehnuteľnosti. Teda súd posúdil, že navrhovateľ sa domáhal iba vypratania, aj keď
použil oba pojmy. Súd zaviazal odporcu na vypratanie nehnuteľnosti v lehote do 3 mesiacov v súlade
s § 160 ods.1 O.s.p., nakoľko túto lehotu považuje za primeranú na splnenie uloženej povinnosti.

Vykonané dôkazy sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu na rozhodnutie              vo veci. Okresný
súd preto nevykonal dôkazy - vypočutie svedkov - O. S., A. A., ktorí mali sa vyjadriť k dôvodom uzavretia
darovacej zmluvy a zriadenia a zrušenia vecného bremena. Tieto skutočnosti jednak neboli sporné,
platnosť darovacej zmluvy nebola nikým a ničím spochybnená, ako ani zriadenie vecného bremena a
následne jeho zrušenie, ako ani dôvod tohto zrušenia, ktorý zhodne uviedli účastníci konania. Výsluch
týchto svedkov by bol nadbytočný pre zistenie skutkového stavu. Čo sa týka návrhu                na
výsluch svedkov - MUDr. V. G. a MUDr. T. za účelom zistenia psychického stavu manželky a syna
odporcu, súd taktiež nevykonal tieto dôkazy, nakoľko  pre zistenie skutkového stavu nebolo potrebné
zisťovať psychický stav menovaných osôb, ktorí ani nie sú účastníkmi konania. Súd nevypočul ani
JUDr. Chodelkovú, ktorá ako notárka spísala zmluvu o zrušení vecného bremena, nakoľko platnosť
tejto zmluvy nebola spochybnená, ani namietaná a jej vypočutie by bolo neefektívne a nehospodárne,
nakoľko všetky potrebné skutočnosti vyplývajú z notárskej zápisnice a účastníci konania zhodne uviedli
dôvod uzavretia tejto zmluvy.

Čo sa týka zvukového záznamu vyhotoveného mobilom odporcu dňa 18.12.2009 predložený súdu na
CD nosiči, súd ani tento dôkaz nevykonal, nakoľko tento zvukový záznam nebol jednak vyhotovený
so súhlasom navrhovateľa, bol vykonaný počas vzájomného konfliktu, hádky, ktorú podľa uvedenia
odporcu mal vyvolať navrhovateľ, čo však nie je možné zistiť a odporca si túto hádku zaznamenal, čo



je dosť nepravdepodobné takto spontánne zareagovať bez predchádzajúcej prípravy. Bežne si človek
mobilom nenahráva rodinnú hádku. Takto vyhotovený záznam vyvoláva presvedčenie o príprave na
takýto záznam. Odporca zároveň tvrdil, že tento záznam vyhotovil na to, aby ním lepšie opísal vzťahy
a celú situáciu u svojho právneho zástupcu. Už len z toho tvrdenia vyplýva, že odporca sa pripravoval
na nejaké úkony voči svojim rodičom. Také tvrdenie a konanie odporcu súd považuje za účelové a
špekulatívne a takýto dôkaz vyhodnotil ako nehodnoverný a pochybný, preto ho ani nevykonal. Právna
zástupkyňa odporcu navrhovala vypočuť ako svedkov aj príslušníkov policajnej hliadky, ktorá vykonala
výjazdy dňa 02.06.2010 a 04.06.2010, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel vzhľadom na časový odstup
od vykonania výjazdov, ako aj na to, že neboli sporné tieto výjazdy.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 151 ods. 1 O.s.p..V danej
veci  bol  navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný voči odporcovi, preto podľa  citovaného zákonného
ustanovenia má právo na náhradu trov konania voči odporcovi.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.070,27 eur
za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 035.2010 v sume 55,49 eur + režijný
paušál v sume 7,21 eur, 2/ návrh na začatie konania zo dňa 04.05.2010 v sume 55,49 eur + režijný
paušál v sume 7,21 eur, 3/ návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 27,74 eur + režijný paušál
v sume 7,21 eur, 4/ odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu zo dňa 17.05.2010 v sume 27,74 eur +
režijný paušál v sume 7,21 eur, 5/ nahliadnutie do spisu dňa 18.08.2010 v sume 55,49 eur + režijný
paušál v sume 7,21 eur, 6/ účasť na pojednávaní dňa 03.09.29010 v sume 55,49 eur + režijný paušál v
sume 7,21 eur, 7/ doplnenie návrhu zo dňa 05.10.2010 v sume 55,49 eur + režijný paušál v sume 7,21
eur, 8/ účasť na pojednávaní dňa 08.04.29011 v sume 14,25 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur, 9/
účasť na pojednávaní dňa 03.06.29011 od 10,30 hod. do 14,39 hod. v sume 114,-eur + režijný paušál
v sume 7,41 eur, 10/ účasť na pojednávaní dňa 04.08.29011 v sume 114,- eur + režijný paušál v sume
7,41 eur, 11/ účasť na pojednávaní dňa 20.10.2011 v sume 57,- eur + režijný paušál v sume 7,41 eur,
12/ účasť pri výsluchu svedkov dňa 30.11.2011 v sume 57,- eur + režijný paušál v sume 7,41 eur, 13/
písomné oznámenie návrhov na dokazovanie dňa 29.12.2011 v sume 57,-eur + režijný paušál v sume
7,41 eur, 14/ nahliadnutie do spisu dňa 10.02.2012 v sume 58,69 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur,
15/ písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu dňa 22.02.2012 v sume 58,69 eur + režijný paušál
v sume 7,63 eur, 16/ účasť na pojednávaní dňa 23.02.2012 v sume 58,69 eur + režijný paušál v sume
7,63 eur + cestovné Žilina - B. a a späť dňa 30.11.2011 osobným motorovým vozidlom  v sume 5,50 eur,
náhrada za stratu času v sume 24,70 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov                     za poskytovanie
právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 99,50 eur, titulom súdneho
poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia sumu 33,-eur, titulom súdneho poplatku za
odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18C 99/2010-34 v sume 33,- eur a titulom trov
právneho zastúpenia sumu 747,82 eur, pozostávajúcu:

1/  za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 03.05.2010 v sume 55,49 eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21  eur podľa §  16
ods. 3 cit. vyhlášky,

2/ za úkon právnej služby - podanie žalobného návrhu na súd dňa 04.05.2010 v sume 55,49 eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21  eur podľa §  16
ods. 3 cit. vyhlášky,

3/ za úkon právnej služby - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 06.05.2010 v sume 27,74
eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21  eur  podľa
§  16 ods. 3 cit. vyhlášky,

4/ za úkon právnej služby - odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa
17.05.2010 v sume 27,74 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 3 písm. a) cit. vyhlášky + režijný
paušál v sume 7,21  eur  podľa §  16 ods. 3 cit. vyhlášky,



5/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.09.2010 v sume 55,49 eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21  eur  podľa §  16 ods. 3
cit. vyhlášky,

6/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.04.2011 v sume 14,25 eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur
podľa §  16 ods. 3 cit. vyhlášky,

7/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.06.2011 (pojednávanie od 10,30 hod. do 14,39
hod.) v sume 114,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v
sume 7,41  eur  podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,

8/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.08.2011 (pojednávanie od 09,00 hod. do 12,00
hod.) v sume 114,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v
sume 7,41 eur  podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,

9/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 20.10.2011 v sume 57,- eur podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky,

10/ za úkon právnej služby - účasť pri výsluchu svedkov v mieste ich bydliska B. - P. dňa  30.11.2011
v sume 57,- eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume
7,41  eur  podľa §  16 ods. 3 cit. vyhlášky,

11/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.02.2012 v sume 58,69 eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63  eur  podľa §  16 ods. 3
cit. vyhlášky,

12/ náhrada cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom pri výsluchu svedkov dňa 30.11.2011
v sume 5,50 eur  podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky,

13/ náhradu za stratu času za cestu v deň 30.11.2011 v sume 24,70 eur, t.j. 2 x suma 12,35 eur podľa
§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu
dňa 18.08.2010, nakoľko tieto trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené. Ustanovenia § 142
O.s.p. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania. Cit. vyhláška č. 655/2004 Z.z. ani takýto
úkon právnej služby výslovne nedefinuje a neuvádza. Zároveň súd poznamenáva, že Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 9Co/194/2010-59 zo dňa  29.06.2010 zmenil uznesenie prvostupňového súdu a nariadil
predbežné opatrenie v znení, ako bolo uvedené v tomto uznesení, uvedené uznesenie bolo doručené
účastníkom konania, následne súd predvolaním zo dňa 11.06.2010 vytýčil termín pojednávania na deň
03.09.2010. S poukazom na uvedené má súd za to, že v danom období nenastali  v danej veci žiadane
nové skutočnosti, o ktorých by navrhovateľ nebol upovedomený. Zo strany súdu nebola navrhovateľovi
adresovaná ani žiadna výzva  na vyjadrenie v tomto období.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ani odmenu za úkon právnej služby - nahliadnutie do
spisu dňa 10.02.2012, nakoľko tieto trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené v zmysle ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Cit. vyhláška č. 655/2004 Z.z.  ani takýto úkon právnej služby výslovne nedefinuje
a neuvádza. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ani odmenu za úkon právnej služby
- úprava petitu žalobného návrhu zo dňa 05.10.2010, nakoľko navrhovateľ na základe výzvy súdu
upresnil žalobný petit, nakoľko žalobný petit nebol vykonateľný, ale nejde o účelne vynaložené trovy
konania zo strany navrhovateľa, nakoľko petit žalobného návrhu bol neúplný, riadny petit žalobného
návrhu mal byť navrhovateľom uvedený už v samotnom návrhu na začatie konania, teda takýto úkon
navrhovateľ si sám procesne zavinil. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania ani
za úkon právnej služby - oznámenie návrhov na dokazovanie zo dňa 29.12.2011, nakoľko nejde o
písomné vyjadrenie týkajúce sa veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky. Navrhovateľ
iba navrhol ako dôkaz si vyžiadať cestou OO PZ Žilina - okolie, Žilina záznamy službukonajúcej hliadky
zo dňa 02.06.2010, 04.06.2010 ohľadne výjazdu  do B. - P. č. XX. Súd nepriznal navrhovateľovi tiež
náhradu trov konania ani za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu zo
dňa 22.02.2012, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. V danej veci bol vytýčený termín
pojednávania na deň 23.02.2012. Navrhovateľovi nič nebránilo toto vyjadrenie predniesť na tomto



nariadenom pojednávaní. Právny zástupca navrhovateľa nebol súdom vyzvaný na písomné vyjadrenie
sa k vykonanému dokazovaniu. Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania  spolu v sume 913,32 eur, pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov v sume 165,50 eur
a trov právneho zastúpenia v sume 747,82 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa (§ 149 ods. 1
O.s.p.), a to v lehote do troch dní od právoplatnosti  rozsudku.

Následne v dopĺňacom rozsudku zo dňa 5.4.2012 č.k. 18C/99/2010-312 okresný súd poukázal na
ust. § 166 ods. 1 a 2 (§ 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p.) a uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie
súdu vo veci samej, neúspešným účastníkom konania bol  teda odporca,  preto je povinný hradiť
aj trovy konania štátu, ktoré mu vznikli.  V danej veci bol  uznesením č.k. 18C/99/2010-239 zo dňa
04.11.2011 nariadený súdom výsluch svedka M. K. mimo budovy súdu v mieste jej bydliska P. XX, B. a
uznesením č.k. 18C/99/2010-237 zo dňa 04.11.2011 bol nariadený výsluch svedka W. A. mimo budovy
súdu v mieste jeho bydliska  B. XX.  Trovy štátu - trovy dokazovania v súvislosti s výsluchom svedkov
mimo budovy Okresného súdu Žilina predstavujú sumu 5,68 eur (za použitie  služobného osobného
motorového vozidla pri ceste Žilina - B. a späť).  Súd skúmal splnenie podmienok pre oslobodenie od
súdnych poplatkov  u odporcu,  súdu nie sú zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by u uvedeného účastníka
odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd pri rozhodovaní  vzal do úvahy aj skutočnosť, že
odporca bol v konaní zastúpený advokátom a zo žiadneho ním predloženého dokladu nevyplývalo, že by
malo ísť o bezplatné zastupovanie. Súd má za to, že pokiaľ účastník konania je schopný plniť povinnosť
vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade musí byť spôsobilý plniť
túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu.  Trovy štátu v danej veci teda predstavujú sumu 5,68 eur,
na ktorú náhradu trov konania zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka v tomto konaní  pri aplikácii
cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti  tohto dopĺňacieho rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ bol v danej veci úspešným účastníkom, prináležala by mu s poukazom na cit.
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania aj za účasť na pojednávaní dňa 05.04.2012, ale keďže
si náhradu trov konania za tento úkon právnej služby neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto dopĺňacieho rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý a súčasne uloží navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, alebo aby odvolací
súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 23.2.2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nestotožnil sa s názorom súdu, že syn za každých okolností nesmie prekročiť hranice vo vzťahu
s rodičmi. Podľa jeho názoru je potrebné prihliadať na okolnosti a detaily konkrétneho prípadu a
sledovať dôvody, ktoré viedli k prekročeniu danej hranice zo strany syna. S touto otázkou sa súd
vôbec nevysporiadal a nespomenul skutkové zistenia opisujúce zdôvodnenie odporcovho správania
sa. Podľa názoru odvolateľa, ak otec vyvoláva konflikty vo vzťahu k synovi a najmä k jeho manželke,
je syn oprávnený až povinný chrániť svoju manželku a taktiež syna voči tlakom vyvíjajúcim sa zo
strany jeho otca, pretože vzťah medzi manželmi je bližší, ako vzťah syna k otcovi. Odporca sa
svojím konaním nedopustil hrubého porušenia dobrých mravov. Ich vzájomné správanie medzi otcom
a synom je spoločensky nežiaduce, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, avšak správanie sa
odporcu je len dôsledkom správania sa navrhovateľa. Je reakciou naň a podľa mienky odvolateľa je
primerané, nepresahuje medze, na základe ktorých by bolo možné hovoriť o hrubom porušení dobrých
mravov. Naopak, správanie sa navrhovateľa vyvolalo v odporcovi potrebu chrániť svoju rodinu, najmä
manželku, pred psychickým nátlakom zo strany navrhovateľa a jeho manželky. Navrhovateľ aj po
prevode vlastníckeho práva na odporcu neustále rozkazoval o danej nehnuteľnosti a neustále atakoval
manželku odporcu a vyvolával v domácnosti hádky. Odporca sa po márnych viacnásobných pokusoch
o zmierlivé vyriešenie veci (aby sa navrhovateľ a jeho manželka dočasne odsťahovali do svojho bytu na
K., pokiaľ nedorobí spodnú časť domu, resp. aby navrhovateľ zaplatiť odporcom investované peniaze
do rekonštrukcie domu) rozhodol, že sporný dom predá, vyplatí darcu z hodnoty domu, ktorý mal v čase
darovania, aby tak vyriešil vzájomné nepriaznivé a obom stranám nevyhovujúce spolužitie a súčasne,
aby vyplatil hypotekárny úver banke, ktorý investoval do rekonštrukcie domu. Na takéto konanie má ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti právo a informoval o tom aj navrhovateľa. Tieto skutočnosti odporca v
konaní nikdy nepoprel. Na základe tejto informácie začal navrhovateľ vykonávať kroky vedúce k vráteniu



sporného domu, t.j. svojím právnym zástupcom dal predvolať odporcu za účelom vrátenia daru. Odporca
poprel pravdivosť skutkových záverov okresného súdu o tom, že by sa do advokátskej kancelárie
právneho zástupcu navrhovateľa na základe pozvánky dňa 1.3.2010 nedostavil. Práve naopak, bol tam
osobne so svojou manželkou a právny zástupca navrhovateľa chcel, aby pred ním podpísal prehlásenie,
že sa nevhodne správa k svojmu otcovi, čo odporca odmietol s odôvodnením, že to nie je pravda.
Následne navrhovateľ poslal dňa 22.4.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi výzvu
na vrátenie daru a dňa 3.5.2010 podal žalobu o vrátenie daru. Odporca poukazoval na svoju snahu
v priebehu konania zmiernym spôsobom vyriešiť spor, a teda týmto spôsobom k nemu prejavil úctu,
navrhovateľ však nebol prístupný na akúkoľvek dohodu, vrátane mediácie a trval na priebehu súdneho
konania, čím práve on ako otec prekročil hranice vzťahu medzi synom a otcom a v priebehu súdneho
konania došlo k udalostiam, ktoré z pohľadu súdu založili znaky hrubého porušenia dobrých mravov -
priestupkové konania a výmena zámkov na dome a následné nevpustenie rodičov do domu. Až po výzve
na vrátenie daru (t.j. po porade s právnikom o možnostiach žiadať vrátenie daru) dňa 21.4.2010 podala
manželka navrhovateľa podanie o spáchaní priestupku na odporcu. Až po podaní žaloby o vrátenie daru
podal navrhovateľ dňa 29.9.2010 podanie o spáchaní priestupku navrhovateľa. Pred týmito dátumami
nikdy predtým navrhovateľ, ani jeho manželka, nepodali na odporcu žiadne podania, tieto viackrát
podali na odporcovu manželku. Vo svojej výpovedi navrhovateľ v priestupkovom konaní ORP-P 52/OPP-
O-2010 (podané           na manželku odporcu) dňa 11.2.2010 uviedol: Dňa 25.2.2009 som zrušil vecné
bremeno, nakoľko môj syn A. K. si chcel zobrať hypotekárny úver a musel sa uvedenou nehnuteľnosťou
zaručiť, tým pádom som sa ja a aj moja manželka museli vecného bremena vzdať, lebo synovi by
hypotekárny úver nebol poskytnutý. Ja som sa vecného bremena vzdal, lebo syn mi sľúbil, že sa bude
slušne správať, pomôže nám v starobe, doopatruje nás až               do smrti, čo aj plní. Navrhovateľ týmto
svojím tvrdením dosvedčil, že odporca nijakým spôsobom neporušil dobré mravy, no následne 1.3.2010
poslal jeho právny zástupca odporcovi pozvánku na stretnutie za účelom vrátenia daru a dňa 3.5.2010
v žalobe uviedol už protichodné tvrdenia. Z uvedeného je zrejmé, že podania o spáchaní priestupkov na
odporcu boli účelové a dohodnuté medzi navrhovateľom a jeho manželkou s cieľom dosiahnuť dôkazné
prostriedky v súdenej veci vrátenia daru. V obidvoch priestupkových konaniach OBÚ-VVS3/A/2010 a
2010/0762611/2058/2KZ bol odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku, avšak z dôvodu, že
v prvej veci mal svojej mame povedať, že je stará čierna krava, bol jediným svedkom práve navrhovateľ
a z logiky veci vyplýva, že daný svedok je           vo veci zaujatý, čo však priestupkový orgán nebrať
na zreteľ. V druhej veci, keď mal svojmu otcovi nadať vulgarizmami, priestupkový orgán považoval
všetkých odporcom navrhnutých svedkov za nedôveryhodných, naopak manželku navrhovateľa a ich
kamarátku považoval          za dôveryhodné napriek skutočnosti, že je podozrivé, že niekto sa najprv
sťažuje na svojho syna pred osobou, ktorú dlhé roky nevidel a potom si danú osobu preventívne
vezme                     na návštevu k tomuto synovi „pre prípad potreby ísť svedčiť\". Napriek uvedenému súd
mal týmto objektívne preukázané, že sa odporca vulgárne vyjadroval k navrhovateľovi a jeho manželke
a považoval to za jeden z argumentov ohľadom hrubého porušenia dobrých mravov. Výmenu zámkov
na dome dňa 2.6.2010 (taktiež po podaní žaloby o vrátenie daru) odporca riadne zdôvodnil - urobil tak
z dôvodu, že cudzí podnapitý človek (svedok M.) chodil po jeho majetku v čase, keď nielen odporca a
jeho manželka (už dlhšiu dobu boli odsťahovaní u svokry), ale ani navrhovateľ s jeho manželkou v dome
neboli, o čom odporca nemal vedomosť a zároveň v čase, keď prebieha súdne konanie ohľadom danej
nehnuteľnosti. O tom, že navrhovateľ je hospitalizovaný, sa odporca dozvedel až následne telefonicky
od p. M., rovnako aj to, že manželka navrhovateľa je v ich spoločnom byte                         na K.,
kde majú aj trvalý pobyt. Tak manželka navrhovateľa, ako aj sestra odporcu,  vo svojich výpovediach
uviedli, že odporcovi neoznámili, že navrhovateľ je hospitalizovaný a že jeho manželka odišla do bytu na
K.. Odporca teda nemohol navštíviť navrhovateľa v nemocnici, nakoľko nevedel, že je hospitalizovaný
a taktiež je zrejmé, že nemohol vyhodiť navrhovateľa a jeho manželku z domu, keďže tam neboli. Kľúče
od domu navrhovateľovi a jeho manželke odporca po výmene neodovzdal z toho dôvodu, že sa vrátil
spolu s rodinou bývať späť do domu a ako vlastník domu sa rozhodol, že je psychicky neúnosné v
čase prebiehajúceho súdneho sporu o vrátenie domu, bývať v spoločnej domácnosti s navrhovateľom
a jeho manželku a to aj s ohľadom na fakt, že navrhovateľ a jeho manželka majú vo vlastníctve na
sídlisku K. 4-izbový byt. Veci vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky im odporca riadne odovzdal.
Odporca taktiež poukázal                   na svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.2.2012
k vykonanému dokazovaniu, ktoré je súčasťou spisového materiálu. Okresný súd sa v konaní vôbec
nevysporiadal s otázkou, že správanie sa odporcu bolo spôsobené ako jeho reakcia na správanie sa
navrhovateľa, hoci taktiež nevhodné a že navrhovateľ svojím konaním priam provokoval odporcu k
nevhodnému správaniu. V súdenej veci tak možno konštatovať, že nejde o spôsob komunikácie, hoci
nevhodnej a z pohľadu vo vzťahu otca so synom smutnej, ale v žiadnom prípade nemôže ísť o hrubé



porušenie dobrých mravov zo strany syna. Prvostupňový súd tým, že nevykonal odporcom navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch policajných hliadok, výsluch starostu,
výsluch notárky, výsluch psychiatričky odporcovej manželky, výsluch psychologičky syna odporcu,
výsluch hypotekárneho poradcu, vykonanie dôkazu zvukovej nahrávky), neúplne zistil skutkový stav veci
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), čím odňal odporcovi možnosť konať pred súdom a boli tak porušené
jeho procesné práva              (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Prvostupňový súd tiež dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Okresný súd
vo svojom odôvodnení považoval všetkých svedkoch navrhnutých odporcom za nedôveryhodných z
dôvodu rodinného vzťahu, avšak svedkov navrhovateľa pokladal za dôveryhodných s uvedením, že
jednak sa jedná o sestru odporcu, a teda aj jeho rodinu, avšak nezohľadnil skutočnosť, že jednak
manželka navrhovateľa vzhľadom na jej vzťah k manželovi musela vypovedať v súlade s tvrdeniami
navrhovateľa a že sestra odporcu vypovedala iba o tom, čo počula od svojich rodičov. Práve výpoveď
svedkyne A. K. vyznieva nedôveryhodne, keď tvrdila, že odporca na stavbe vôbec nepomáhal, pričom
ostatní svedkovia vypovedali opak a tvrdili, že spory vznikli pri spoločných prácach. Taktiež uviedla, že si
nespomína, čo je to bežné vymieňanie názoru medzi ňou a navrhovateľom na jednej strane a odporcom a
jeho manželkou na strane druhej. Svedkyňa K. tvrdila, že rodičov chodili navštevovať s manželom každý
víkend, pričom jej manžel vypovedal, že tam chodili raz za mesiac. Priznala, že vôbec nevedela o tom,
že odporca s rodinou v čase, keď vymenil zámky na dome, bol už viac ako dva mesiace odsťahovaný
u svojej svokry. Navyše okresný súd poukázal na priestupkové konania uvedené vyššie, ktoré mali byť
objektívnym zhodnotením toho, že odporca sa vulgárne správal k svojim rodičom. Uvedené zdôvodnenie
súdu o nedôveryhodnosti odporcom navrhnutých svedkov neobstojí, pretože kto viac môže opísať
skutkový stav veci a vzájomné spolužitie procesných strán, ako manželka odporcu a jej rodina, ktorá
ich navštevovala a ktorú navštevovali odporca s manželkou. Taktiež jednotlivé výpovede svedkov, na
ktoré poukazuje súd vo svojom odôvodnení, sú vytrhnuté z kontextu a nezohľadňujú skutočný zmysel a
význam ich výpovedí. U svedka I. súd uviedol, že tento svedok o žiadnom konflikte nevedel, avšak podľa
názoru odvolateľa vo výpovedi tohto svedka je najpodstatnejšie to, že nevedel o nezhodách v rodine
odporcu, pretože odporca sa                  na svojho otca a vzťah s ním nesťažoval, ale naopak navrhovateľ
prišiel udať svojho syna - odporcu do jeho práce a očierňovať ho tam, čo svedčí o povahe navrhovateľa a
jeho negatívnom vzťahu k synovi. Svedok K. a svedkyňa D. mali vedomosť o údajnom vyhodení na ulicu
a výmene zámkov len z počutia, a to od navrhovateľa, teda ich brata; v ostatnom uviedli, že účastníkov
konania navštevovali len sporadicky. Preto ich výpovede o podstate veci sú irelevantné. To, že svedok
M. uviedol, že nemal nikdy kľúče od predmetného domu, neznamená, že svojím telefonátom o tom,
že ide nakŕmiť zvieratá navrhovateľa, nemohol vyvolať u odporcu presvedčenie, že tieto kľúče má, a
teda vyvolať jeho následnú reakciu - výmenu zámky na dome. Navyše, v konaní je potrebné vykonať aj
nové dôkazy, ktoré odporca nemohol bez svojej viny predložiť do rozhodnutia prvostupňového súdu (§
205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.). A to výsluchom svedkyne K. ohľadom skutočnosti, že sa spolu so svojou
rodinou musela po psychickom nátlaku a neznesiteľnej a nevraživej atmosfére v spoločnej domácnosti
s navrhovateľom a jeho manželkou odsťahovať z bytu na K. ku svojej svokre. O tom vypovedala aj
svedkyňa M. K., avšak informáciu mala iba z počutia, a toho času svedkyňa K. uviedla, že je pripravená
danú skutočnosť dosvedčiť. Uvedené môže preukázať správanie sa navrhovateľa, ktorým provokuje
ostatných členov rodiny k nevhodným, spoločensky nežiaducim reakciám. Ďalej odvolateľ predložil
dohodu uzatvorenú medzi A. K. a Y. K. za účasti A. K. a manželky A. K.           zo dňa 13.3.2008 o
výplatku medzi nimi navzájom a o povinnosti Y. K. doopatrovať svojich rodičov v chorobe a starobe.
Uvedenú dohodu odporca v priebehu konania nevedel vo svojich osobných veciach nájsť a druhá strana
ju odmietla vydať a dosvedčiť jej existenciu a odporca ju našiel až toho času. Táto dohoda má dosvedčiť,
že navrhovateľ a jeho manželka nemali v úmysle dožiť v spornom dome, tak ako to uvádzala jeho právna
zástupkyňa, ale chceli bývať so svojou dcérou v byte na K., ktorá ich mala doopatrovať. Odvolateľ taktiež
navrhoval výsluch JUDr. S. ohľadne preukázania, že odporca sa spolu so svojou manželkou dostavil na
stretnutie s týmto právnym zástupcom na základe ním poslanej pozvánky za účelom vrátenia daru, keďže
v konaní                  pred prvostupňovým súdom nepovažoval odporca za potrebné navrhnúť výsluch tohto
svedka, avšak vzhľadom na tvrdenie prvostupňového súdu, že odporca sa na toto stretnutie nedostavil,
je potrebné predmetného svedka vypočuť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania v sume
66,32 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátky, ktorá ho zastupuje v tomto konaní za



vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý sa náležite oboznámil
s podaným návrhom, výsluchmi účastníkov i listinnými dôkazmi a v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe vykonaného
dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Rovnako okresný súd náležite odôvodnil,
ktoré dôkazy nebudú vykonané a z akého logického dôvodu. Navrhovateľ v celom rozsahu zotrval
na doterajších tak písomných podaniach, ako aj ústnych vyjadreniach. K vykonanému dokazovaniu
sa podrobne písomne vyjadril dňa 22.2.2012, pričom zdôraznil, že odporca neuviedol žiadne iné
skutočnosti v podanom odvolaní, ktoré by neboli známe v konaní pred prvostupňovým súdom a
v rámci konania sa navrhovateľ k nim vyjadroval. Odporca však neustále poukazuje na výpoveď
navrhovateľa pred OR PZ v konaní ORP-P-52/OOP-O-2010, že navrhovateľ uviedol „čo aj plní\", aj keď
sa navrhovateľ už v konaní vyjadril, že išlo o preklep policajta, pričom                      pri podpise
svojej výpovede túto skutočnosť prehliadol. Je predsa nelogické, aby navrhovateľ a jeho manželka
podali nejaké trestné oznámenie na manželku odporcu alebo samotného odporcu a potom chválili
správanie sa odporcu k nim. Rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní, ktorými bol odporca uznaný
z priestupkov, boli preskúmavané a následne potvrdené aj Ministerstvom vnútra SR ako odvolacím
správnym orgánom. Odporca v podanom odvolaní zavádza, že v čase hospitalizácie navrhovateľa
ho nemohol navštíviť, keďže o tejto skutočnosti nevedel, čo sa však nezakladá na pravde a čo bolo
preukázané aj v konaní              pred okresným súdom. Rovnako nepravdivým je tvrdenie, že
navrhovateľ bol udať odporcu u zamestnávateľa. Pokiaľ by tomu tak bolo, nadriadený odporcu pán I.
by bol povinný zaoberať sa, nahlásiť túto skutočnosť zamestnávateľovi a následne ju aj preveriť, aby
nebol považovaný za spolupáchateľa. Ďalšie nové návrhy na dokazovanie produkované navrhovateľom
v odvolacom konaní navrhol navrhovateľ nepripustiť, nakoľko vzťah otca a syna nepreukážu, práve
naopak. Pokiaľ odporca žiada výsluch svojej sestry K., ktorá už v konaní bola vypočutá a v súčasnosti
by mala vypovedať v jeho prospech, navrhovateľ namietol účelovosť takejto výpovede, na ktorej sa mali
súrodenci dohodnúť, keďže podľa jeho názoru by bola diametrálne odlišná od prvotnej výpovede. Je
pravdou, že dcéra navrhovateľa už nebýva s navrhovateľom a jeho manželkou (rodičmi) v jednom byte,
ale podľa informácií, ktoré navrhovateľovi poskytla, išli do väčších priestorov k rodičom manžela dcéry,
ktorí bývajú sami v rodinnom dome v X., keďže v byte sa tiesnili šiesti ľudia. V súčasnosti však nebývajú
ani u rodičov manžela dcéry, ale v Y..

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu (vrátane dopĺňacieho rozsudku) v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust.  § 156 ods.
3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o určení vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam a vo výroku o trovách konania potvrdil a vo výroku o vyprataní podľa ust. § 220 O.s.p.
zmenil tak, že uložil odporcovi sporné nehnuteľnosti vypratať a vypratané odovzdať navrhovateľovi
v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, anokľko neboli splnené podmienky  pre jeho
potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností. I keď na podklade vykonaného dokazovania okresný súd nedospel celkom
ku správnym skutkovým zisteniam, následne jeho skutkové závery vo veci boli správne a návrh
navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vypratanie nehnuteľností aj správne
právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. preto konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporcu uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.



Okamihom konania obdarovaného, ktorý svojím chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo
porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať po obdarovanom
vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak využije darca toto právo, zaniká darovací vzťah
okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet
darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde právo na vrátenie daru. K zániku
darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach:
a/ hrubého porušenia dobrých mravov chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b/
jednostranného právneho úkonu darcu adresovanému obdarovanému. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo len nevďak, ale také
chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Pôjde buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, a
to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Musí ísť o
také chovanie obdarovaného voči rodine darcu, ktoré možno objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym
okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem
spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne, nie však len subjektívne pocity darcu. K platnosti
právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom
boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu
alebo členom jeho rodiny.  V rámci rozsiahleho dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne
preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo a trvale rozvrátené (minimálne od roku 2004),
kedy sa odporca svojmu otcovi ako darcovi a svojej matke choval k značnej neúcte, začal vyvolávať
na nich psychický nátlak, vulgárne ich osočovať, čo vyústilo k psychickým zdravotným problémom
navrhovateľa a jeho manželky. Navrhovateľ v dôsledku týchto konfliktov prekonal aj infarkt myokardu v
roku 2006. Nejednalo sa teda o ojedinelý atak odporcu voči svojim rodičom.

Podstatným pre posúdenie prejednávanej veci je však to, čo uviedol navrhovateľ              vo výzve
na vrátenie daru zo dňa 22.4.2010, že od leta 2008 sa správanie odporcu voči rodičom zmenilo, táto
zmena však trvala len do februára 2009, kedy psychické týranie navrhovateľa voči jeho rodičom opäť
pokračovalo (prechodná zmena v správaní odporca bola len motivovaná tým, aby otec zrušil vecné
bremeno, ktoré si dal zapísať pri darovaní na list vlastníctva vo svoj prospech a v prospech jeho
manželky). Darca jednoznačne konštatoval, že takéto správanie odporcu naďalej pretrváva, čím hrubo
porušuje dobré mravy, pričom naposledy dňa 18.4.2010 sa opätovne vulgárne správal k svojej matke
A. K., v dôsledku čoho sa darca, t.j. navrhovateľ, domáha voči odporcovi, t.j. obdarovanému, vrátenia
daru (sporných nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku). Táto zásielka bola
doručená odporcovi doporučene do vlastných rúk dňa 22.4.2010. Jej doručenie nebolo medzi účastníkmi
sporné. Pokiaľ odporca namietal závery priestupkového orgánu ohľadne skutku zo dňa 18.4.2010,
odvolací súd poznamenáva, že zákon neupravuje, že by závadné chovanie muselo dosiahnuť intenzitu
trestného činu alebo priestupku. Ak však bolo príslušným orgánom vydané právoplatné rozhodnutie,
je súd v občiansko-právnom konaní viazaný rozhodnutím o tom, že trestný čin či priestupok bol
spáchaný a kto ho spáchal (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Z tohto dôvodu je akékoľvek ďalšie dokazovanie
ku skutku navrhovateľa zo dňa 18.4.2010 nadbytočné. Rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odboru
všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ-VVS3/A/2010/05636-30/1257/2SIM-KZ-Du zo dňa 1.6.2011 bolo
totiž potvrdené Ministerstvom vnútra SR, Sekciou verejnej správy, odborom priestupkov rozhodnutím č.
SVS-OP-2011/023941/TIG zo dňa 3.11.2011, v dôsledku čoho nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť
dňa 15.11.2011. Z jeho obsahu vyplýva, že dňa 18.4.2010 v doobedňajších hodinách v rodinnom dome
č. XX  v obci B. - P., okres Y., odporca povedal svojej matke A. K. „ty krava jedna stará, ty tu nemáš
čo hľadať, keď si mi to dala\", čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým spôsobom, čím
bol uznaný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v
nadväznosti na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 citovaného zákona mu bolo uložené správnym orgánom
pokarhanie. Rovnako za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi možno považovať aj výzvu
odporcu na vypratanie nehnuteľnosti adresovanú A. K. zo dňa 14.4.2010 (č.l. 26 spisu) s ohľadom na
fakt, že sa jedná o jeho matku (a osobu blízku darcovi - manželku) v ktorej je uvedené, že nakoľko
navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, bez jeho súhlasu nie je nijakým spôsobom oprávnená
predmetnú nehnuteľnosť (dom) užívať. Otázku neplatenia energií navrhovateľmi odporca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal a dôvodom na takýto jeho postup nemôžu byť len konflikty, ktoré údajne
jeho matka vyvoláva v domácnosti a dávanie podnetov na priestupkové konanie.



Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci je potrebné zohľadniť najmä fakt, že darca spoločne s
manželkou ako rodičia odporcu vychovali a plnili si voči nemu všetky rodičovské povinnosti. Po tom,
ako sa odporca oženil a založil si rodinu, navrhovateľ s úmyslom vyriešiť jeho nepriaznivú bytovú
situáciu, mu ako výlučný vlastník dňa 10.12.2003 daroval predmetné nehnuteľnosti s tým, že na týchto
nehnuteľnostiach zriadili vecné bremeno v prospech darcu a jeho manželky A. K., ktoré spočíva v práve
doživotného bývania v dome a užívania ostatných darovaných nehnuteľností. Darovaný sa súčasne
zaviazal darcu i svoju matku dochovať, poskytnúť im starostlivosť do konca života (článok IV. zmluvy).
Navrhovateľ spoločne s manželkou - A. K. znovu len v záujme odporcu (s cieľom pomôcť mu zabezpečiť
pre neho poskytnutie hypotekárneho úveru) dňa 2.12.2008 spísali vo forme notárskej zápisnice dohodu
o zrušení vecného bremena. Táto dohoda bola Správou katastra Žilina odvkladovaná dňa 25.2.2009
a ako vyplýva z vykonaného dokazovania následne sa odporca už správal k navrhovateľovi a jeho
manželke (t.j. svojej matke) v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčia svedecké výpovede, právoplatné
priestupkové konanie o jeho skutku z 18.4.2010, ako aj výzva na vypratanie nehnuteľností adresovaná
jeho matke zo dňa 14.4.2010. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva dlhodobé konfliktné
nažívanie navrhovateľa a jeho manželky spoločne s odporcom a jeho rodinou v darovanom rodinnom
dome. Takýto dlhodobý prejav neúcty           zo strany obdarovaného k darcovi (navrhovateľovi) a jeho
manželke - matke odporcu možno považovať za také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré je dostatočným
východiskom preto, aby sa darca, t.j. navrhovateľ domáhal od odporcu vrátenia daru. Keďže darca vo
svojej výzve na vrátenie daru považoval za rozhodujúce okolnosti nasledujúce po mesiaci február 2009,
nemožno hovoriť o premlčaní jeho nároku. Správanie sa manželky odporcu M. K.  vo vzťahu k darcovi a
jeho rodine je z hľadiska rozhodovania tejto veci právne irelevantné. Dokresľuje len jej negatívny vzťah
ku svokrovcom, a najmä matke odporcu,              s ktorou mala pretrvávajúce konflikty. Ani vyvolávanie
konfliktov A. K. s jej nevestou M. K. nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplýva, že zásadný konflikt v rodine bol medzi matkou navrhovateľa A. K. a manželkou odporcu M.
K.. Tieto konflikty však nie sú dôvodom na to, aby sa odporca ako obdarovaný správal k svojmu otcovi
(darcovi) s neúctou a rovnako tiež k členom jeho rodiny, konkrétne ku svojej matke. Podstatným pre
rozhodnutie súdu je správanie sa obdarovaného (odporcu) k darcovi (navrhovateľovi) a jeho manželke s
ohľadom na kritériá uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu však
samotný atak odporcu voči jeho matke dňa 18.4.2010 je dostatočným dôvodom na to, aby boli splnené
predpoklady u navrhovateľa v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka domáhať sa vrátenia daru. Je
potrebné si uvedomiť, že v danom prípade sa nejedná len o osobu blízku darcovi (jeho manželku), ale
súčasne sa jedná o matku odporcu, ktorý sa k nej správal neúctivo a nevďačne v rozpore s dobrými
mravmi. Navyše         z  dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplýva, že by navrhovateľ bol ten,
kto vyvoláva konflikty; práve naopak, bol ním odporca ako nevďačný syn, ktorého navrhovateľ obdaroval.

O tom, že sa dňa 18.4.2010 zo strany odporcu nejednalo o ojedinelý atak, nasvedčujú aj ďalšie skutkové
zistenia preukázané prvostupňovým súdom v konaní, ktoré však z hľadiska rozhodovania veci (nároku
darcu na vrátenie daru) už nemôžu byť zohľadňované s poukazom na čas, kedy k nim došlo, ako aj
skutkové vymedzenie dôvodov pre vrátenie daru uvedené           vo výzve na vrátenie daru spísanej
navrhovateľom dňa 22.4.2010. Ani táto okolnosť však nič nemení na správnosti záverov okresného
súdu, t.j. že odporca porušil dobré mravy voči darcovi, ktorý sa tým pádom oprávnene a v súlade s ust. §
630 Občianskeho zákonníka domáha voči nemu vrátenia daru. Keďže doposiaľ je odporca zapísaný na
liste vlastníctva ako vlastník sporných nehnuteľností a rozporuje právo navrhovateľa na vrátenie daru,
je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/
O.s.p.. Súčasne v konaní bolo preukázané, že aktuálne v nehnuteľnosti býva sám odporca so svojou
rodinou, a preto okresný súd postupoval správne, keď druhým výrokom uložil odporcovi povinnosť
darované nehnuteľnosti v lehote troch mesiacov vypratať. Zmena tejto výrokovej časti rozhodnutia
odvolacím súdom spočívala len v upresnení, aby bolo zrejmé, komu je povinný navrhovateľ predmetné
nehnuteľnosti odovzdať.

Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené (až na niektoré výhrady
odvolacieho súdu uvedené vyššie, ktoré však nemali vplyv na správnosť napadnutého rozsudku),
vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a
ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do
odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré



skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy
hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna
úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený
skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie
dôkazného bremena odporcu v tomto konaní. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom
prípade na strane odporcu, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporca po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
už nenavrhoval v konaní vypočuť svedkyňu Y. K., (ktorá navyše v konaní už bola vypočutá a žiadne
otázky voči nej v priebehu výsluchu nevzniesol), ako aj JUDr. K. S.. Rovnako tak neexistovala žiadna
skutočnosť, ktorá by mu bránila predložiť dohodu uzatvorenú medzi A. K. a Y. K. (teraz K.) za účasti
A. K. a manželky A. K. zo dňa 13.3.2008, pričom s poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej
v ust. § 205a O.s.p. odvolací súd na tieto skutočnosti už nemohol prihliadať. Rovnako pokiaľ odporca
namietal nevykonanie dôkazov, ktoré navrhoval v tomto konaní prvostupňovým súdom, odvolací súd
poznamenáva, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania. Zákon
totiž dáva          do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná
a ktoré nie. Dôkazy navrhované odporcom by ohľadne skutkového stavu potrebného na rozhodnutie
v súdenej veci boli nadbytočné a rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Okolnosti, ktoré nastali
následne po výzve darcu na vrátenie daru len dokresľujú konflikty medzi účastníkmi, nemajú však
žiaden vplyv na rozhodnutie v súdenej veci. Rovnako okolnosti vyhotovenia darovacej zmluvy, prípadne
vybavenia hypotéky odporcu, výsluch notárky, ktorá spisovala notársku zmluvu o zrušení vecného
bremena, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Rovnako psychický stav odporcovej manželky a
jeho syna je z hľadiska skutkového stavu, ktorý je potrebné zistiť pre rozhodnutie v tejto veci, irelevantný.

Súčasne odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolateľ neuviedol žiadne
dôvody, ktorými napáda nesprávnosť tohto výroku. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preto
napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti ako vecne správne potvrdil. Predmetný výrok napadnutého
rozhodnutia zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu navrhovateľa v konaní. Odporca nebol v tomto
konaní úspešný, preto je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním
vznikli. Keďže navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia advokátky, ktorá ho zastupovala v tomto konaní a tieto trovy a ich vyčíslenie okresný súd
posúdil správne a prihliadol na účelnosť vynaložených trov, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia neboli účastníkmi konania vznesené
odvolacie námietky, odvolací súd v tomto smere napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Súčasne odvolací súd konštatuje, že okresný súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. správne uložil
odporcovi zaplatiť tieto trovy na účet advokátky, ktorá zastupuje navrhovateľa v tomto konaní.

Z rovnakých dôvodov (odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi navrhovateľa) potvrdil aj napadnuté
rozhodnutie o výroku o trovách štátu, ktoré plne zodpovedá ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a zohľadňuje
výsledok konania tak, ako to vyplýva z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vydaného okresným súdom
v tejto veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o určení vlastníckeho práva a v závislých výrokoch vo výrokoch náhrade trov konania navrhovateľovi
a o náhrade trov štátu, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o uložení
povinnosti odporcovi vypratať nehnuteľnosť podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Predmetná zmena však spočíva len v upresnení inak vecne správneho výroku
napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, navrhovateľovi priznal ich náhradu.

Odvolateľ - odporca nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný navrhovateľ si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 66,32 eur (ktorou výškou je odvolací súd viazaný



v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.) a za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu účtovaný v
súlade s ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v hodnote 58,69 eur,
ku ktorému prináleží režijný paušál v sume 7,63 eur účtovaný v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl..
Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkom sumu 66,32 eur. Súčasne súd
uložil tieto trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia zaplatiť odporcovi na
účet advokátky, ktorá zastupovala navrhovateľa v tomto konaní (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/99/2010", "guid": "af49a25b-4b14-4bb8-95d4-44b233cf36ae:f0cc3dc8-a9d3-4611-9c5d-7aafe80fde8d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}