{"guid": "797d5e44-49d1-4f6b-8a91-ec8c7446c114:3e8090f4-fe5f-4ae4-97e2-036bd6f6b1c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1", "spisova_znacka": "2To/97/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/97/2010 z 19. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. októbra 2011, sp. zn. 2To/97/2010, ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1", "identifikacne_cislo": "3209010107", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2011-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e8090f4-fe5f-4ae4-97e2-036bd6f6b1c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/97/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209010107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3209010107.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. U. S., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.07.2010, sp. zn. 2T/46/2009, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20. októbra 2011, pomerom hlasov tri k nule, takto

r o z h o d o l :

Podľa §  321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e   s a  napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. sa

obžalovaný Mgr. U. S.       -  nar. XX.XX.XXXX v I. nad I.,

trvale bytom Z. č. XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, sp. zn. Pv 58/2009, zo dňa 25.6.2009,
pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tak, že

dňa 13.12.2008 na základe jeho pokynu ako konateľa spoločnosti GOLD Agro, s.r.o., Horné Naštice,
IČO: 36313173 došlo k zbúraniu časti murovaného oplotenia v I. nad I. v časti G. F. na parc. č. XXX/X,
ktorého majiteľom bol A. G., čím poškodenému A. G. spôsobil škodu vo výške 950,-€,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného A. G., nar. X.X.XXXX, bytom K. T., č. XXX, s jeho nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 20.7.2010, sp. zn.
2T/46/2009, bol obžalovaný Mgr. U. S. uznaný vinným pre prečin poškodzovania cudzej podľa § 245
ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že



dňa 13.12.2008 na základe jeho pokynu ako konateľa spoločnosti GOLD Agro, s.r.o., Horné Naštice,
IČO: 36313173 došlo k zbúraniu časti murovaného oplotenia v I. nad I. v časti G. F. na parc. č. XXX/X,
ktorého majiteľom bol A. G., čím poškodenému A. G. spôsobil škodu vo výške 950,-€.

Za to bol obžalovaný Mgr. U. S. odsúdený podľa § 245 ods.1 Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím
na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 400,-€. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Podľa § 287 ods. 1, 2  mu bola uložená povinnosť nahradiť
poškodenému A. G., nar. X.X.XXXX, bytom K. T., č. XXX spôsobenú škodu vo výške 950,-€ a podľa §
288 ods. 2 Tr. por. bol odkázaný poškodený A. G. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný proti výroku o vine a treste. V odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uvádzal, že
nemá výhrady voči skutku tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku, avšak podľa jeho názoru sa
takýmto konaním nedopustil žiadneho trestného činu. Súd prvého stupňa v rozhodnutí skonštatoval, že
jeho obrana spočívajúca v tom, že k zbúraniu plota bol donútený, a že mu v danej situácii nezostávalo nič
iné, len plot zbúrať, nakoľko sa jednalo o jediný vstup do areálu jeho firmy, je účelová a neopodstatnená.
Súd poukazoval na skutočnosť, že v lehote 30 dní, ktorá bola dohodnutá medzi poškodeným a
jeho zástupcom Ing. M. na to, aby situáciu vyriešil, a ani v lehote 20 dní, kým poškodený začal so
stavbou plota, nepodnikol potrebné kroky smerujúce k vybudovaniu aspoň provizórneho vlastného
vstupu do objektu vlastnej firmy, a ani nepožiadal o predĺženie lehoty na vybudovanie novej prístupovej
cesty. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že poškodený G. sa o rozhodnutí Krajského stavebného
úradu v Trenčíne, ako odvolacieho orgánu, o zrušení oznámenia mesta Bánovce nad Bebravou,
ktoré poškodenému dovoľovalo realizovať stavbu plotu, preukázateľne dozvedel až doručením tohto
doručenia tri dni po tom, ako plot dostaval. Preto prvostupňový súd skonštatoval, že v danom prípade
nejde o prípad krajnej núdze, pretože neboli splnené zákonné podmienky na takéto konštatovanie.
Keďže vstup do areálu mohol vyriešiť aj iným spôsobom. Taktiež súd považoval za vyvrátené jeho
tvrdenie, že výška škody, ktorá by jemu vznikla znemožnením vstupu do areálu firmy, by bola väčšia
ako škoda spôsobená poškodením múru. S takýmito závermi súdu prvého stupňa sa podľa názoru
obžalovaného nie je možné stotožniť. Je presvedčený, že konal v krajnej núdzi. Z obsahu trestného
spisu je zrejmé, že prakticky ihneď po uzavretí dohody o 30 dňovej lehote na riešenie vzniknutej situácie
požiadal dňa 28.10.2008 Mestský úrad v Bánovciach nad Bebravou o povolenie spevnenia cesty a
prenájom nehnuteľností patriacich do vlastníctva mesta, a potom čo obdŕžal výzvu mestského úradu na
doplnenie tejto žiadosti o technické riešenie prístupovej cesty, zabezpečil spracovanie tohto technického
riešenia a jeho doručenie dňa 1.12.2008 Mestskému úradu v Bánovciach nad Bebravou, pričom tento
úrad dňa 5.12.2008 reagoval súhlasným stanoviskom s vybudovaním cesty cez pozemok mesta, avšak
je potrebné ešte vypracovať projektovú dokumentáciu.  Medzičasom sa tiež prostredníctvom Krajského
stavebného úradu Trenčín domáhal preskúmania správnosti postupu Mestského úradu Bánovce nad
Bebravou vo vzťahu k jeho súhlasnému stanovisku ohlásenia drobnej stavby oplotenia poškodeným.
Dňa 8.12.2008 Krajský stavebný úrad v Trenčíne vyzval mestský úrad na zrušenie tohto súhlasu, keďže
preukázateľne išlo o stavebnú úpravu vyžadujúcu si vydanie stavebného rozhodnutia. Poukázal na
to, že Mestskému úradu v Bánovciach nad Bebravou bola táto výzva doručená dňa 9.12.2008, teda
predtým, ako začal poškodený stavať oplotenie. Aj keď nie je jeho úlohou dokazovať, že poškodený o
tejto výzve vedel, je presvedčený, že mal o tom vedomosť a bez toho, aby začatie prác komukoľvek
signalizoval, postavil plot v čase medzi doručením tejto výzvy mestskému úradu a doručením k jeho
rukám. Napokon zo spisu podľa názoru obžalovaného vyplýva, že nemal nejakú možnosť situáciu riešiť
iným spôsobom ako riešil, a to ani dočasne bez toho, aby neporušil zákon iným spôsobom s tým
rozdielom, že v takom prípade by bolo poškodené Mesto Bánovce nad Bebravou. Taktiež podľa jeho
názoru z vykonaných dôkazov bezpečne vyplýva, že škoda ktorú zbúraním oplotenia spôsobil, nielenže
nebola zjavne závažnejšia ako tá, ktorá hrozila jemu, ale naopak bola zanedbateľná vo vzťahu ku škode,
ktorá mu hrozila. Dokonca aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky krajnej
núdze, nemal vzhľadom na okolnosti prípadu pokladať jeho konanie za prečin s poukazom na nepatrnú
nebezpečnosť konania (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu zrušil a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že
ho spod obžaloby z dôvodov § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí.



Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že napadnutý
rozsudok považuje za správny a zákonný, a navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Poškodený A. G. taktiež navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvajú na podanom odvolaní a navrhuje
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Obžalovaný sa pripojil k slovám svojho obhajcu a žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaného odvolania krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V prvom rade je nutné uviesť, že pokiaľ ide o skutkové závery súdu prvého stupňa, možno skonštatovať,
že skutok bol vykonaným dokazovaním preukázaný, stal sa tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, pričom odvolaním obžalovaného ani nebol napadnutý. Preto v tomto smere
odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

K inému záveru ako súd prvého stupňa však odvolací súd dospel pri právnom posúdení konania
obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený výstavbou plotu znemožnil
obžalovanému vjazd do areálu jeho firmy po jedinej prístupovej ceste, kde mali sídlo dokonca viaceré
firmy. Je pravdou, že obžalovanému sa nepodarilo vyriešiť vstup do firmy vybudovaním náhradnej
cesty do tohto areálu, nielen v dohodnutej 30 dňovej lehote s poškodeným, ale ani v ďalšej 20
dňovej lehote počítanej od 23.10.2008. Z dôkazov však vyplýva, že nezostal v tomto smere nečinný,
práve naopak požiadal Mestský úrad Bánovce nad Bebravou o vybudovanie prístupovej cesty do
areálu cez pozemok mesta a to dňa 28.10.2008, teda krátko po jednaní s poškodeným na mestskom
úrade, pričom je zrejmé, že na základe výzvy mestského úradu bolo nutné vypracovať k žiadosti
projektovú dokumentáciu. Medzičasom sa tiež domáhal preskúmania správnosti postupu Mestského
úradu v Bánovciach nad Bebravou, ktorý súhlasil s vybudovaním oplotenia na základe ohlásenia
drobnej stavby poškodeným. Dňa 8.12.2008 potom Krajský stavebný úrad v Trenčíne vyzval Mestský
úrad v Bánovciach nad Bebravou na zrušenie tohto súhlasu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný
vo veci konal, naviac je potrebné podotknúť, že k výstavbe plota poškodeným došlo v dňoch 12.12.
a 13.12.2008, t.j. po rozhodnutí Krajského stavebného úradu v Trenčíne. Svedok Ing. Y. vypovedal,
že sa dozvedel o rozhodnutí Krajského stavebného úradu, v ktorom bolo konštatované nezákonné
oznámenie o drobnej stavbe (realizácia výstavby plota poškodeným), avšak nikoho o tomto rozhodnutí
neinformoval, nebol na to žiaden dôvod. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere čiastočne
pochybil aj Mestský úrad v Bánovciach nad Bebravou, ktorý včas neinformoval žiadateľa - poškodeného
A. G. o rozhodnutí Krajského stavebného úradu v Trenčíne zo dňa 08.12.2008 doručené mestskému
úradu už dňa 9.12.2008 (č.l.158), nakoľko v danom prípade by nebolo došlo k dostavbe plota a
zamedzeniu prístupu obžalovanému do areálu firmy. Naviac je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že
spoločnosť obžalovaného GOLD Agro podala na stavebný úrad podnet o zastavenie stavby oplotenia
okrem iného  z dôvodu, že sa tým znemožnil prístup k skladu tekutých hnojív, ktorého časť bola prenajatá
firme Bio Harmony, s.r.o., Veľká Ves.  Z vyjadrenia znalca Ing. U. G., ktorý bol do konania pribratý
vyplýva, že znemožnením prístupu do areálu firmy bol porušený zákon o ochrane pred požiarom a na
základe konzultácie s inšpektorom požiarnej ochrany je zrejmé, že riaditeľstvo hasičského záchranného
zboru by uložilo v takom prípade krátku lehotu na sprístupnenie priestoru. Ďalšia skutočnosť, ktorá



vyplynula zo znaleckého posudku a výsluchu Ing. U. G. je tá, že škoda, ktorú by firma obžalovaného
zneprístupnením cesty do areálu v trvaní 10 dní utrpela, by bola vo výške 3.900,- € . Pri vyčíslení
škody vychádzal tiež z nájomných zmlúv, z konkrétnych ustanovení o zľavách. Podľa názoru znalca
najvážnejšou hrozbou pre firmu obžalovaného, ak by bola prístupová cesta znepriechodnená, bola
hrozba požiaru. V takom prípade by hroziaca škoda bola považovaná za likvidačnú.  Aj keď z výpovedí
ďalšieho znalca z odboru odhadu nehnuteľností a pozemných stavieb vyplýva, že novú prístupovú cestu
bolo možné vybudovať v 30 dňovej lehote, prípadne možno kratšej (aj keď nevedel aký bol stav terénu),
čo však zahŕňalo len technickú realizáciu formou provizórneho riešenia spevnením ornej pôdy bez
zadováženia nutných povolení a vysporiadania právnych súvislostí. Odvolací súd uvádza, že v danom
prípade by muselo prebehnúť stavebné konanie, čím by sa lehota určite predĺžila. Napokon ako vyplýva
z vyššie uvedeného, obžalovaný žiadosť na mestský úrad v tomto smere zaslal.

Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie potom odvolací súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného síce nemožno posúdiť ako konanie v krajnej núdzi, avšak s prihliadnutím na okolnosti
prípadu, pohnútku páchateľa, následky činu je možné skonštatovať, že závažnosť činu je nepatrná.
Je pochybením obžalovaného, že nekonal vo veci vyriešenia prístupu do areálu firmy urýchlene a
skôr prípadným ďalším jednaním s poškodeným, avšak je nutné poukázať na to, že nezostal úplne
nečinný a ďalšími krokmi sa snažil (aj keď bez jednania s poškodeným) vec riešiť. Taktiež je nutné
uviesť, že oplotenie poškodeným bolo dostavané, a tak zamedzený prístup do firmy, až po rozhodnutí
Krajského stavebného úradu v Trenčíne, i keď nebolo preukázané, že by sa poškodený o tomto
rozhodnutí dozvedel, čo bolo podľa názoru súdu pochybením mestského úradu. Pri včasnom oznámení
predmetného rozhodnutia poškodenému sa dalo celej situácii predísť. Taktiež odvolací súd zohľadnil,
že škoda, ktorá by spoločnosti GOLD Agro, s.r.o. vznikla zneprístupnením areálu firmy by bola
nepochybne vyššia (3.900,-€), ako škoda spôsobená na oplotení (950,-€), ktoré sčasti zbúral za účelom
vjazdu motorových vozidiel do areálu. Pritom je nepochybné a vyjadril sa k tomu aj znalec, že takéto
znemožnenie prístupu motorovým vozidlám, by bolo nebezpečné pri vzniku prípadného požiaru (sklady
na hnojivá). Aj keď teda obžalovaný formálne naplnil znaky žalovaného prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa      § 245 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na záver o nepatrnej závažnosti jeho konania a s
poukazom na § 10 ods.2 Tr. zák., dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nejde o prečin.
Keďže skutok už nebolo možné postúpiť vzhľadom na uplynulú dobu od jeho spáchania na prejednanie
ani ako priestupok, odvolací súd podľa §  321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil  napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného Mgr. U. S. oslobodil spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, sp. zn. Pv 58/2009, zo dňa 25.6.2009, na tam
uvedenom skutkovom základe, pretože skutok nie je trestným činom a poškodeného A. G. podľa § 288
ods. 3 Tr. por. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/46/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}