{"guid": "7976bc4d-6df3-4fa0-b1f2-1843aab5fee2:8b185df6-5565-4d7f-bf28-c2e78ffcc4e3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2", "spisova_znacka": "4Co/219/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/219/2016 z 7. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. decembra 2016, sp. zn. 4Co/219/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2", "identifikacne_cislo": "3812211386", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2016-12-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b185df6-5565-4d7f-bf28-c2e78ffcc4e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/219/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211386
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812211386.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu D. H. N., s.r.o., so sídlom G., K. 5, F. XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Y. H., s.r.o., so sídlom G. K. 5, proti žalovanému
K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. J.M. E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. M. U., advokátom so sídlom
X., J. H. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného L. o zaplatenie 2915,01 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. marca 2016,
č.k. 11C/304/2012-265, takto

r o z h o d o l :

Návrh  Združenia na ochranu spotrebiteľa občana HOOS zo dňa 06.07.2016  na pokračovanie v konaní
pod procesným označením osobitný subjekt konania    z a m i e t a.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie      p o t v r d z u j e.

Žalovanému a Združeniu na ochranu spotrebiteľa občana HOOS   p r i z n á v a   nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu.  O náhrade trov konania si
vyhradil rozhodnúť osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.  Súd prvej
inštancie mal  na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že  medzi  právnym predchodcom
žalobcu N. a.s. a žalovaným  došlo dňa 28.05.2007 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému  poskytnutý  úver vo výške 70.000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach 1.394 Sk do 20.09.2013 a počtom splátok 76. Žalovaný si povinnosť
vyplývajúcu  mu zo zmluvy nesplnil, splátky neuhrádzal, preto banka /právny predchodca žalobcu/
bola oprávnená  v zmysle  bodu 7.6.1. VOP vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čo však nevyužila
a mimoriadnu splatnosť nevyhlásila. Túto skutočnosť potvrdila aj banka N. N. a.s. písomným podaním
zo dňa 07.11.2013, v ktorom uviedla, že zo strany N. N. a.s. nedošlo do dňa postúpenia k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila spoločnosť D. H. N. s.r.o.,  nový
veriteľ dňa 20.04.2011 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 4.254,97 eur do
04.05.2011. Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému   z titulu
nesplatenia úveru  na spoločnosť D. H. N. s.r.o. Zmluvou o postúpení  pohľadávok zo dňa 24.03.2011,
teda pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti  úveru  touto spoločnosťou. Právny predchodca žalobcu
N. N. a.s. nepreukázala, že si  splnila svoju  povinnosť pri  postúpení  pohľadávky v súlade s § 92 ods.
8 zákona o bankách, teda, že písomne vyzvala, že je žalovaný ako dlžník v omeškaní a nepreukázala
predovšetkým,  že výzva žalovanému  bola doručená. N. N. a.s. v súlade s § 92 ods.8  cit. zákona
môže postúpiť inému subjektu  iba tú časť pohľadávky, ktorá  zodpovedá nesplácanému dlhu. N. N.
a.s. nepristúpila do dňa postúpenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, preto nebola oprávnená



postúpiť pohľadávku  na tretí  subjekt, spoločnosť D. H. N. s.r.o. Zmluvou  o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.03.2011 o to viac, že D. H. N. s.r.o. nie je ani držiteľom bankového oprávnenia a z tohto
dôvodu nemohla vykonávať úkony súvisiace so správou úveru. Nemohla teda vyhlásiť  mimoriadnu
splatnosť úveru dňa 20.04.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nedošlo k platnému postúpeniu  predmetnej  pohľadávky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
§ 92 ods.8 zákona o bankách môžu byť iba pohľadávky alebo jej časť,  ktoré sú už splatné a to za
predpokladu  predchádzajúcej písomnej  výzvy po tom, čo bol dlžník  banky nepretržite  dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú  zákonným predpokladom  pre platné postúpenie
banky. Musia byť splatné v čase postúpenia  pohľadávky. Banka je teda oprávnená  postúpiť časť
peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne  napriek  písomnej výzve banky v omeškaní viac ako
90 dní. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky  v súlade s  § 92 ods.8 zákona o bankách,
súd posúdil Zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákona,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu  pohľadávky.  Žalobca nepreukázal splnenie
podmienok pre postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu N. a.s. na žalobcu na základe
Zmluvy  o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2011 a to na nadväznosť ust.  § 524  a nasl. Občianskeho
zákona, v spojení s § 92 ods.8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie k dojednaniu v bode 19.16 uviedol,
že ak  dojednanie  v tomto ustanovení vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke
na tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek
svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný  nepomer a nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta)
voči banke. Súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu
druhej  zmluvnej strany len banke za  neprijateľnú, keď  klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke  alebo previesť svoje  záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim  písomným
súhlasom banky. Takéto konanie  je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákona  i
neplatné. Súd vzhľadom k tomu, že  návrh  žalobcu zamietol  pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,
bolo nadbytočné sa zaoberať námietkami žalovaného a vedľajšieho účastníka uvedenými v odvolaní,
t. j. v akej konkrétnej výške  bola obsiahnutá  istina v jednotlivých  nepremlčaných splátkach, rovnako
sa nezaoberal inštitútom premlčania, úrokom z omeškania zo sumy 1.341,83 eur od 21.05.2011  do
zaplatenia  a neskúmal z čoho  pozostáva  mesačná splátka  úveru.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní namietal, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ ide o otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a platného postúpenia pohľadávky, k tomu uviedol, že predmetnú skutočnosť
preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok vzťahu k žalovanému. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Mal za to, že
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách. Poukázal ďalej na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok bola žalovaná 1/ ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 2902 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalovanej 1/ so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že
omeškanie žalovanej 1/ trvalo nepochybne viac ako rok zastával názor, že právny predchodca žalobcu
by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej
nezasielal. Zastával názor, že nedodržanie podmienok vyžadovaných ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávky. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe v celom rozsahu resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
143,75 eur.



3. Žalovaný a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k  odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím a
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie
listinnými dôkazmi ako aj jej výpoveďou. Mali za to, že súd správne vyhodnotil všetky predložené
dôkazy ohľadom žalobného návrhu - petitu žalobcu, pričom ustanovil správne právny názor, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní a bolo
povinnosťou súdu postupovať v zmysle zákonných ustanovení a žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietnuť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej
len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od  01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len \"CSP\"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 15.04.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 06.07.2016 doručeným
odvolaciemu súdu dňa 07.07.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo
v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 O.s.p. navrhlo,
aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt
konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu
(návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník,
ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať
nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt
konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP svojim obsahom a účelom zodpovedá
pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP, a preto ostáva procesná
kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
nadobudnutím účinnosti CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme
určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z
opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 CSP pribral právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre
ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l CSP priznal náhradu trov konania za
obdobie do 30.06.2016.

9. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.



10. Odvolací súd po preskúmaní návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby súd s označenou
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal
počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko združenie k návrhu
nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať.

11. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu N. a.s. G. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.03.2011, a to v náväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

12. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku
v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza
nasledovné :
13. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie ,z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

14. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je 1.)
splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2.) písomnej výzvy potom čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

15. V konaní  nebolo zistené, že by žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu nepretržite  dlhšie
ako 90 kalendárnych dní ani to, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovaného písomne
vyzvala na zaplatenie dlhu. Pokiaľ žalobca predložil do spisu v konaní pred súdom podací hárok,
ktorým preukazoval relevantné oznámenie postupcu žalovanému, ani odvolací súd takýto podací hárok
nepovažuje za relevantné oznámenie postupu o postúpení pohľadávky. Žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie iné oznámenie, resp. inú výzvu, v ktorej by banka vyzvala žalovaného na plnenie dlžnej
sumy, s ktorou by bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní. Za tohto stavu je potrebné konštatovať,
že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je
bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tak neboli splnené a preto je zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe
tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky
pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku zo strany žalobcu v tom smere, že dlžník bol v omeškaní po
dobu viac ako 1 roka, odvolací súd zdôrazňuje, že v náväznosti na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. veta druhá sa nevzťahuje z hľadiska výkladového k vete prvej citovaného zákonného ustanovenia,
avšak upravuje, že banka, alebo pobočka banky toto nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškanie, peňažný záväzok v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku presiahol
jeden rok. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej
aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky
žalobcu nedôvodné.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi (do 30.06.2016)  bola
priznaná náhrada trov konania. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.



18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).  Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                  (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/304/2012", "guid": "6faeaefc-872b-4467-aeca-805f2c99d668:aecde15a-ab04-47ba-9358-e19005bb30e9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}