Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/24/2012 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2012, sp. zn. 6CoE/24/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8506201639.1 Krajský súd Prešov | 6CoE/24/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8506201639.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea258de7-2dae-4622-9efe-e8f83f33fd92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8506201639.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506201639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8506201639.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava,
Pribinova 25, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom AK, Pribinova 25, Bratislava proti
povinnému D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX G. U., t.č. B. XX, o vymoženie
460,07 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa z 27.7.2011
č.k. 5Er 208/2006-20 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,prvostupňový súd“) zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Petrovi Cirbesovi, Exekútorský úrad Košice, Ďumbierska 2, Košice vo výške 48,14 Eur a uložil
oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že:

„Jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba
také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje,
musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto
rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii alebo na prípadný návrh povinného
na zastavenie exekúcie. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu)
a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže
exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného
titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a
materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade
obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto
musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí
obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah a obsah plnenia.

Notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť
Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným v tomto konaní) splnomocnením



obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 73400189 zo dňa 10.5.2005. Celý text splnomocnenia, vrátane
osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný)
splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý
majetok dlžníka (povinného), do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného
splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny
záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas
osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia
alebo exekúciu.

Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, prítomný nebol. Súd
zastáva názor, že je možné dať sa pri tomto úkone (spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu)
zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka a platné plnomocenstvo
by vyvolalo účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Splnomocnenie, ktoré
udelil povinný v zmluve o úvere, je však koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie
je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má
konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Povinný
splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne
či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné
okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného
navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh
v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť.

Navyše súd poukazuje aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného" zástupcu s poukazom na
ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného
zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu
vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o
slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad
pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná
voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal
zápisnicu za povinného.

Všetky tieto skutočnosti, každá sama o sebe má za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva. Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná
moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného
exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou. nevyplynuli právne účinky vykonaného
právneho úkonu pre osobu „v mene ktorej" splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej
osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a v súlade s §§ 14, 15 a
22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 (v
zmysle prechodného ustanovenia § 27a tejto vyhlášky) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 48,14 Eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.“

Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie.



Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.

Notárska zápisnica N649/2006, NZ9294/2006, NCRLs 9246/2006 z 12.3.2006 (č.l. 5, 6) bola právnym
dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je
ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinného osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany
stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009).

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky v tom smere, že povinná mohla
plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pretože sa už vymáha plnenie, na ktoré oprávnený nemá
právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr.
rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“



Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Na podporu preskúmavania exekučného titulu a zastavenia exekúcie pre nedostatky exekučného titulu
odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR vo veciach 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011, 6Cdo 1/2012.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Vo vzťahu k trovám exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený,
pretože predložil spotrebiteľovi formuláre zmluvy s vadným plnomocenstvom.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie s osvojením si dôvodov potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený
bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy
nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.