Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/362/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. februára 2014, sp. zn. 11S/362/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013201131.1 Krajský súd Nitra | 11S/362/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013201131.1 | 2014-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f05d6a7-5cb0-4d7c-8df7-11fa42f77757 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201131.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/362/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201131.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: P. K., nar. XX. XX.
XXXX, G. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 9. septembra 2013 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/19091/Rk, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 9. septembra 2013 č. UPS/US1/SSVODPPK/
BEZ/2013/19091/Rk podľa § 250j ods. 1, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17. 10. 2013 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
09. 09. 2013 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/19091/Rk, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 09.
07. 2013 č. TO1/OPPNKŤPAPČ/SOC/2013/1498. Týmto rozhodnutím jej bol odňatý peňažný príspevok
na opatrovanie maloletého M. K. v sume 241,14 eur mesačne s účinnosťou od 01. 08. 2012 a jeho
výplata bola zastavená od 01. 06. 2013. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo tvrdenie
správneho orgánu, že nezabezpečovala každodennú pomoc svojmu maloletému synovi pri úkonoch
sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít z dôvodu, že
s bývalým manželom majú dieťa zverené súdom do striedavej starostlivosti. Žalobkyňa tvrdila, že v
prípade, ak je dieťa polovicu mesiaca u otca, nemal jej byť odňatý celý príspevok, ale jeho suma mala
byť znížená o polovicu, pretože 15 dní v mesiaci sa naďalej stará o syna a prislúcha jej teda polovica
príspevku. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu
sú zamerané na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a
neposkytujú sa na zabezpečenie základných životných podmienok fyzickej osoby, t. j. na zabezpečenie
jej hmotnej núdze. Toto tvrdenie správneho orgánu sa však nezakladá na pravde, pretože príspevok
používala a potrebuje ho na kompenzáciu nákladov a na zmiernenie sociálnych dôsledkov zdravotného
stavu jej syna. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, zmätočné a nesprávne
a je toho názoru, že spĺňa podmienky na priznanie príspevku na opatrovanie pre maloletého syna M. K..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2013 k žalobe uviedol, že žalobkyni bol na základe
právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 25. 07. 2012
poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna M. K.. Z rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 18. 07. 2012 č. k. 9P/117/2012-36 vyplynulo, že súd zveril maloletého do
striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom otec maloletého bude vykonávať osobnú starostlivosť



o maloletého od 1. do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca a matka, teda žalobkyňa bude osobnú
starostlivosť vykonávať od 16. do posledného dňa každého mesiaca. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30. 07. 2012.

Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 19. 12. 2011
zdravotné postihnutie maloletého M. je zaradené do V. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby, čo znamená, že priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je 8 až 12 hodín
denne. Vzhľadom na striedavú starostlivosť o maloletého zo strany obidvoch rodičov žalovaný ako
odvolací správny orgán konštatoval, že žalobkyňa od 01. 08. 2012 nezabezpečovala pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, teda svojmu maloletému synovi tak, aby mal za jej pomoci
a každodenne počas dňa zabezpečené základné a nevyhnutné životné úkony v oblasti sebaobsluhy.
Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať
v prirodzenom domácom prostredí a tieto úkony zo strany žalobkyne neboli vykonávané od 01. 08.
2012 každodenne. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa s poukazom na
ust. § 39 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nespĺňa podmienky
pre poskytovanie tohto príspevku, a preto jej správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 09. 07.
2013 príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odňal.

Peňažné príspevky na kompenzáciu sú zamerané na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a neposkytujú sa na zabezpečenie základných životných podmienok
fyzickej osoby, t. j. na zabezpečenie jej hmotnej núdze. Podmienky poskytnutia peňažného príspevku
sa neviažu iba na samotné ťažké zdravotné postihnutie opatrovanej fyzickej osoby a jej odkázanosť na
predmetnú formu kompenzácie, ale je potrebné brať zreteľ i na ďalšie zákonom stanovené kritériá pre
poskytovanie peňažného príspevku. Žalobkyňa vzhľadom na striedavú starostlivosti o maloletého M.
zo strany oboch rodičov preukázateľne od 01. 08. 2012 nezabezpečovala svojmu maloletému synovi
každodenne pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a pri ďalších úkonoch, ktoré vyplývajú zo zákona, vrátane
realizovania sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v domácom prostredí a v rozsahu, na ktorý je maloletý
odkázaný. Pri prešetrovaní veci zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že maloletý
M. sa nachádzal u svojho otca E. K.. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 09. 09. 2013 ponechal v platnosti.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie
v predmetnej veci, preskúmal rozhodnutie žalovaného ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko
rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 09. 2013 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
ho podľa 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol
pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo spisového materiálu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového právneho orgánu)
vyplýva, že dňa 26. 10. 2009 bola správnemu orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie
fyzickej osoby, a to maloletého syna M. K.. Následne bol dňa 18. 12. 2009 vypracovaný komplexný
posudok, v ktorom posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy u maloletého M. K. na 50 %, a to
podľa kapitoly IV., položka 1, písm. c/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, t. j. poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy
správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - ťažká porucha, na základe čoho sa
maloletý považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého mu vyplývajú sociálne dôsledky
v oblasti sebaobsluhy, a to V. stupeň odkázanosti, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na
opatrovanie. Dňa 13. 01. 2010 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. A/2009/18667/1,
ktorým žalobkyni priznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je maloletý M. K., a to od 01. 01. 2010. Podľa komplexného posudku zo dňa 19.
12. 2011 bola miera funkčnej poruchy u opatrovanej osoby určená na 60 %, a to podľa kapitoly IV.,
položka 3, písm. b/ prílohy č. 3 k vyššie citovanému zákonu, t. j. mentálna retardácia (stredná). V ďalších
obdobiach bol tento peňažný príspevok poberaný žalobkyňou zvyšovaný, naposledy rozhodnutím zo



dňa 25. 07. 2012 na sumu 241,14 eur od 01. 07. 2012. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 22. 12. 2011 č. k. 7P/75/2011-26 bolo manželstvo žalobkyne rozvedené a maloleté deti E. a M.
boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 18. 07. 2012 č. k.
9P/117/2012-36 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2012) vyššie uvedený rozsudok zmenil tak,
že maloletého M. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov s tým, že otec maloletého
bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého M. od 1. do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca
a matka maloletého, teda žalobkyňa od 16. dňa do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca.
Túto skutočnosť zistil správny orgán prvého stupňa pri preverovaní trvania podmienok na poskytovanie
peňažného príspevku a dňa 09. 07. 2013 vykonal šetrenie v domácnosti otca maloletého M., ktorý sa v
tom čase nachádzal u otca. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 09. 07. 2013 rozhodnutie,
ktorým žalobkyni podľa ust. § 40 ods. 1 a ust. § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona spätne s účinnosťou
od 01. 08. 2012 odňal peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplatu od 01. 06. 2013
zastavil z dôvodu, že žalobkyňa nezabezpečuje každodennú pomoc svojmu maloletému synovi pri
úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať
v prirodzenom domácom prostredí. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu vo veci
rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2013 podané odvolanie zamietol a napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2013 potvrdil ako vecne správne.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 09. 2013
a posúdiť, či tento pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne zo dňa 31. 07. 2013 postupoval v súlade so
zákonom, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 potvrdil z dôvodov
uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.

Podľa § 39 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s
cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podľa § 40 ods. 1, 3 veta prvá, ods. 5, 16 vyššie citovaného zákona, ak fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno
fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka,
rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor,
svokra, švagor, švagriná, neter, synovec.
Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3
a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť iba za dni, počas ktorých fyzická osoba vykonávala
opatrovanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 45 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa
odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo
plniť svoj účel.
Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška
sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný
príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu
kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej
výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny
mesiac.



Podľa § 49 ods. 10, 12 zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa
posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa
dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy
č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté
podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
Z ust. § 39 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva,
že základným predpokladom na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie je odkázanosť občana
s ťažkým zdravotným postihnutím na každodennú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch
starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom
prostredí v prípade, ak stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu, t. j. zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Predmetom súdneho konania v tejto veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 09. 09. 2013, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 vydané podľa ust. § 40 ods. 1 a ust. § 45 ods. 1 zák. č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého
stupňa odňal žalobkyni poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého
maloletého syna M. a zastavil jeho výplatu, a to z dôvodu, že príspevok sa poskytoval neprávom, resp.
že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového
správneho orgánu) mal súd za preukázané, že maloletý syn žalobkyne M. je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a bol zaradený do V. stupňa odkázanosti, čomu zodpovedá priemerný rozsah
odkázanosti na opatrovanie 8 až 12 hodín denne, resp. 240 až 360 hodín za mesiac a sociálne
dôsledky postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Na základe
tohto posúdenia zdravotného stavu správny orgán priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie
jej ťažko zdravotne postihnutého syna M. od 01. 01. 2010. Počas poberania tohto príspevku bolo
manželstvo rodičov maloletého rozvedené a následne podľa súdom schválenej rodičovskej dohody zo
dňa 18. 07. 2012 bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo je v súlade so zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
od 01. 07. 2010. Maloletý má teda plné právo na to, aby sa na starostlivosti o neho podieľali obaja jeho
rodičia, ktorí sa dohodli na striedavej starostlivosti o neho tak, že od 1. do 15. dňa príslušného
mesiaca vykonáva osobnú starostlivosť jeho otec a od 16. dňa do posledného dňa v príslušnom mesiaci
vykonáva osobnú starostlivosť jeho matka, teda žalobkyňa, čo nebolo spochybnené. Takáto forma
starostlivosti rodičov o ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna nemôže byť podľa názoru súdu
dôvodom na konštatovanie, že peňažný príspevok sa poskytoval neprávom, resp. že pominuli dôvody
pre jeho ďalšie poskytovanie.

Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že striedavá starostlivosť bola do nášho právneho poriadku
(zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
zavedená od 01. 07. 2010, teda v čase, keď sa už žalobkyni od 01. 01. 2010 peňažný príspevok na
opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna poskytoval, a to podľa zák. č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom o dôvodnosti jeho priznania a poskytovania v
tom čase neboli žiadne pochybnosti. Z obsahu predloženého administratívneho spisu však nie je zrejmé,
na základe čoho správne orgány vyvodili záver, že peňažný príspevok na opatrovanie maloletého M. sa
žalobkyni poskytoval neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel, Dokazovanie, ktoré
správny orgán prvého stupňa vykonal, a to pri nezmenenom zdravotnom stave maloletého M. , podľa
názoru súdu nedáva dôvod na toto konštatovanie.



V priebehu správneho konania nebolo sporné a nespochybnili to ani správne orgány, že žalobkyňa v
čase, keď má maloletého syna v osobnej starostlivosti (t. j. od 16. dňa do posledného dňa príslušného
mesiaca) sa o neho riadne stará a opatrovanie mu poskytuje v zákonom stanovenom rozsahu. Na
túto situáciu podľa názoru súdu zákonodarca pamätal v ust. § 40 ods. 15 vyššie citovaného zákona, z
ktorého vyplýva, že peňažný príspevok možno poskytnúť iba za tie dni, počas ktorých sa opatrovanie
vykonáva, pokiaľ nie je ustanovené inak. Zverenie maloletého ťažko zdravotne postihnutého M. do
striedavej starostlivosti oboch rodičov nemôže byť v rozpore s účelom a rozsahom jeho opatrovania a
nemôže brániť tomu, aby žalobkyňa tento príspevok poberala počas dní, keď mu opatrovanie skutočne
poskytuje a teda reálne ho vykonáva.

Súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval formálne, keď po zistení, že maloletý M.
je zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vyvodil bez ďalšieho dokazovania záver,
že peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytoval neprávom, resp. že jeho poskytovanie prestalo
plniť svoj účel (ust. § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Na takéto konštatovanie podľa názoru súdu
nebol daný dôvod, resp. správny orgán tento dôvod nepreukázal, nakoľko samotné zverenie zdravotne
ťažko postihnutej osoby - maloletého dieťaťa odkázaného na opatrovanie do striedavej starostlivosti jeho
rodičov, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na odňatie tohto príspevku jeho matke, ktorá sa počas doby,
kedy je maloletý v jej starostlivosti o neho riadne stará a poskytuje mu potrebné pomoc. Toto pochybenie
správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom konaní, ktorého
povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v
celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo),
prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Z dikcie ustanovenia § 59 od s. 1, 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má
rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia
o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej
veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený
rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu
a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať
v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací
orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť
zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania.
Žalovaný ako odvolací správny orgán pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2013 potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2013 a odvolanie žalobkyne zamietol,
pričom sa plne stotožnil s dôvodmi i právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa. Takýto
postup je však možný len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo
treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však
o tento prípad nejedná a rozhodnutie žalovaného (rovnako ako prvostupňového správneho orgánu)
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 09. 2013 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.
7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 09. 07. 2013, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z
dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 09. 07. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa
bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou
správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom
súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup
správneho orgánu pri ďalšom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko jej právny zástupca prítomný na pojednávaní uviedol, že trovy konania
si neuplatňuje.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).