Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/1/2015 z 25. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. apríla 2016, sp. zn. 20S/1/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200016.3 Krajský súd Trnava | 20S/1/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2015200016.3 | 2016-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37aa800d-bd83-402d-9dab-d6f1b7da3d87 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200016.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200016
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200016.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu H. M., Q. XXX, zastúpeného
spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/520308/2013/13997 zo dňa 26.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č.
1100307/1/520308/2013/13997 zo dňa 26.11.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/3911126/2014 zo dňa 19.08.2014
vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 128.402,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
druhý štvrťrok 2013. Namietal správnosť záverov správcu dane, ktorý mu na základe výsledku daňovej
kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 9201402/5/1898722/2014 zo dňa 17.06.2014, neuznal právo
na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. 10130613 zo dňa 31.05.2013 vystavenej spoločnosťou
MC GOLD, spol. s r.o., na čiastku 104.940,86 eur, č. 1020130834 zo dňa 24.06.013 na čiastku
265.010,- eur a č. 1020130423 zo dňa 31.05.2013 na čiastku 272.063,85 eur vystavené spoločnosťou
S.E.A.-MBM, spol. s r.o. vo všetkých prípadoch za výkon stavebných prác na penzióne Dolný Chotár.
Poukazoval na to, že správca dane jeho námietkam uvedeným vo vyjadrení k protokolu nevyhovel,
nepokračoval v daňovej kontrole a nevykonal ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný namietané
skutočnosti nesprávne právne a vecne posúdil a bez ďalšieho zotrval na záveroch správcu dane.
Žalovaný v rozhodnutí odkazoval na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, s tým, že tento je povinný
preukázať vierohodnosť jeho tvrdení a znáša dôsledky nesplnenia tejto povinnosti, pričom faktúry sú
z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené
údaje odrážajú skutočnosť, a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. V tejto
súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011
ako konštantnú judikatúru, podľa ktorej dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša
dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane, daňový subjekt vlastné dôkazné bremeno
vyčerpal, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy,
a dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi
dane, nakoľko daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie procesov svojich
dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Má za to, že v jeho prípade bola dôkazná povinnosť
vyčerpaná okolnosťami a dôkazmi, zmluvou, ktorá zastrešovala realizované a fakturované stavebné



činnosti, preberacími protokolmi a výpoveďami svedkov. Správca dane ani žalovaný uskutočnenie
stavebných prác deklarovaných vo faktúrach nerozporovali a pokiaľ žalovaný za nepreukázané
považoval plnenie od deklarovaných dodávateľov, je potrebné zohľadniť, že žalobca predmet plnenia
zabezpečoval subdodávateľsky v reťazci iných subdodávateľov, kde každý účastník vzťahu vystupoval
samostatne, bez prepojenia s inými subjektmi, a nemohol ovplyvniť konanie iného účastníka. Žalovaný
podľa neho musí preukázať, že u dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k protiprávnemu konaniu,
a musí preukázať vedomosť žalobcu o takomto konaní, resp. jeho spoluúčasť na ňom. Považuje
za preukázané, že fakturované plnenia boli dodané deklarovanými spoločnosťami a ak ich plnenie
žalovaný spochybňuje, musí tieto pochybnosti preukázať a až na základe toho vyvodzovať závery voči
žalobcovi pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že medzi
účastníkmi nebola naplnená zmluvná dokumentácia nakoľko nedošlo k odovzdaniu stavebného denníka,
poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 241/2007, podľa ktorého ani neplatnosť zmluvy
nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom,
čo sa podľa jeho názoru vzťahuje aj na tvrdenie žalovaného, že svedok L. B. uviedol, že zmluvu
o dielo nepodpísal a so žalobcom sa nestretol. Za zarážajúce považuje, ak žalovaný uprednostňuje
svedecké výpovede pred listinnými dôkazmi (nevykonal dokazovanie na overenie podpisu svedka), ak
to spochybňuje tvrdenia žalobcu, a na druhej strane odmieta svedecké výpovede, na ktoré žalobca
poukázal a ktoré by potvrdzovali dodanie zdaniteľného plnenia subjektmi označenými na faktúrach.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval
na to, že z ustanovení § 3 ods. 3 a 6 a § 24 ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyplýva dôkazné
bremeno daňového subjektu, ktorý je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade
oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane. Namietal, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať
rozhodnutie NS SR 3Sžf 2/2011 nakoľko v procese daňovej kontroly ani vo vyrubovacom a odvolacom
konaní nebolo preukázané, že plnenie bolo skutočne dodané zo strany daňových subjektov uvedených
na faktúrach. Správca dane od žalobcu nevyžadoval dôkazy, ktoré vzhľadom na svoje postavenie
žalobca nie je schopný zabezpečiť, ani nevyslovil, že daňový subjekt mal úmysel sa dopustiť podvodného
konania alebo mal vedomosť o podvodnom konaní obchodného partnera. Dôkaznú povinnosť žalobcu
nepovažuje za vyčerpanú nakoľko správcovi dane neboli predložení žiadne konkrétne názvy a mená
daňových subjektov, ktoré mali predávať stavebný materiál spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., ani mená
ľudí, ktorí stavebné práce na stavbe urobili, pričom predložený nebol ani stavebný denník, v ktorom
by podľa zmluvy o dielo č. 032013-01 mali byť tieto údaje zaznamenané. Žalobca pri prerokovaní
pripomienok k protokolu nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, vypočutí svedkovia nevedeli uviesť,
kto práce vykonal, predložený nebol žiaden dôkaz o nákupe použitého stavebného materiálu, ani o
tom, aké mechanizmy a náradie boli použité pri stavbe. V súvislosti s tvrdením žalobcu o splnení
formálnych náležitostí uplatnenia nároku na odpočet DPH žalovaný poukazoval na rozsudok NS SR sp.
zn. 5 Sžf 63/2011, podľa ktorého pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou uvedenou na faktúre. Z dôvodu opodstatnených pochybností o tvrdeniach žalobcu preveroval
celý obchodný reťazec dodávok stavebných prác, ale nezistil, kto stavebné práce vykonal. Považuje za
neobvyklé, aby sa obchodní partneri nepoznali, najmä pri veľkej zákazke, pričom v tomto prípade žalobca
tvrdil, že obchod uzatvoril s konateľom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B., ktorý podľa jeho tvrdenia
žalobcu nepozná a obchody za spoločnosť robil H. R.. Podľa žalovaného správca dane postupoval v
súlade s právnymi predpismi v zmysle § 3 daňového poriadku, chránil záujmy štátu a obcí a dbal aj na
zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňového subjektu a osôb zúčastnených v daňovom
konaní, vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. V
súvislosti s dokazovaním žalovaný poukazoval na právny názor formulovaný v rozsudku NS SR 2
Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III. ÚS 78/2011-17, podľa ktorého dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom, a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v
písomných podaniach, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného, a dospel k záveru, že žalobe nie je dôvodné vyhovieť.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného je rozhodnutie zo dňa 26.11.2014 potvrdzujúce rozhodnutie
Daňového úradu Trnava zo dňa 19.08.2014 o vyrubení rozdielu dane v sume 128.402,94 eur na



dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. Podľa obsahu rozhodnutí správnych
orgánov dôvodom vyrubenia rozdielu dane boli závery o neoprávnenom uplatnení odpočtu dane z
dodávateľskej faktúry č. 10130613 spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. a z dodávateľských faktúr č.
1020130423 a 1020130-834 spoločnosti S.E.A.-MBM, spol. s r.o., vychádzajúce zo zistení, že zo
strany daňového subjektu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne
uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení spoločnosťami MC GOLD, spol. s r.o., a S.E.A.-MBM,
spol. s r.o., preukázaný nebol ani pôvod a spôsob prepravy materiálu použitého na stavbe a vznik
daňovej povinnosti deklarovaných dodávateľov, ktorí so správcom dane nekomunikovali, nepredložili
žiadne doklady s tým, že tieto boli odovzdané novým konateľom a spoločníkom, ktorými v oboch
prípadoch sú občania Bulharska. Bývalý konateľ MC GOLD, spol. s r.o. pritom uzavretie zmluvy o dielo
so žalobcom poprel s tým, že žalobcu vôbec nepozná, a H. R. konajúci za túto spoločnosť na základe
splnomocnenia, rovnako ako konateľ S.E.A.-MBM, spol. s r.o. nevedel označiť žiadne osoby, ktoré
stavebné práce reálne vykonali.

Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru. Podľa § 24 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z
jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké
posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,
povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci
na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Námietky žalobcu svojou podstatou smerovali k spochybneniu správnosti záverov správcu dane a
žalovaného prijatých na základe vykonaných dôkazov, k spochybneniu správnosti záverov týkajúcich
sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu a záverov o jeho neunesení žalobcom, ako aj
dostatočnosti vo veci zo strany správnych orgánov vykonaného dokazovania. V súvislosti s namietanou
nedostatočnosťou rozsahu dokazovania je pritom potrebné konštatovať, že podľa obsahu spisového
materiálu žalobca v daňovom konaní nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, s výnimkou nekonkrétneho
návrhu na vykonanie šetrenia, „ktorým sa preukáže dodanie fakturovaných plnení“, ako to vyplýva zo
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.03.2014, na ktorom bol oboznámený s výsledkami šetrení
zistenými počas výkonu daňovej kontroly, z vyjadrenia k protokolu zo dňa 26.06.2014 a z obsahu
jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. V rozpore s tvrdením žalobcu žalovaný podľa názoru
súdu zisteniam z vykonaných dôkazov priznal význam zodpovedajúci ich objektívnemu a logickému
hodnoteniu. Naopak, práve ich hodnotenie žalobcom ako umožňujúce záver o realizácii stavebných prác
deklarovanými dodávateľmi, obchodnými spoločnosťami MC GOLD, spol. s r.o. a S.E.A.-MBM, spol. s
r.o. vychádza z roviny špekulácií a z nekritického podriadenia hodnotenia dôkazov žalovanému výsledku.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že uvedené spoločnosti stavebné práce reálne nevykonali, ako to
bez pochybností z vykonaného dokazovania vyplynulo, a preto za nepreukázaný možno považovať iba
akýkoľvek z pohľadu logiky a ekonomiky obchodných vzťahov akceptovateľný dôvod, pre ktorý by tieto
spoločnosti napriek ich reálnemu nevykonaniu diela bolo možné považovať za zhotoviteľov stavebného
diela a ktorý by odôvodňoval ich zapojenie do reťazca: investor, obchodná spoločnosť D.CH. s.r.o. ako
záujemca o dodanie stavebných prác (zanikol ku dňu 07.10.2015 na základe dobrovoľného výmazu z



obchodného registra) - žalobca ako zhotoviteľ diela na základe zmluvy o vykonaní stavebných prác zo
dňa 28.03.2013, ktorý nie je schopný vlastnými prostriedkami práce vykonať - obchodné spoločnosti
MC GOLD, spol. s r.o. a S.E.A.-MBM, spol. s r.o., ako zhotovitelia na základe zmlúv o dielo zo dňa
28.03.2013 uzavretými so žalobcom, ktorí objektívne nie sú schopní práce vykonať nakoľko nemajú
žiadneho zamestnanca (od r. 2013 a v r. 2014 ovládané jedinými spoločníkmi a konateľmi so sídlom v
Bulharsku) - realizátori diela, ktorých investor, žalobca ani deklarovaní zhotovitelia diela nie sú schopní
identifikovať. Z hľadiska možnosti identifikovať konečných realizátorov diela neobstojí ani námietka
žalobcu vyplývajúca z jeho stavísk, že nemal možnosť ovplyvniť konanie iného účastníka a nenesie
zodpovednosť za svojich dodávateľov. Odhliadnuc už od vhodnosti žalobcom tvrdeného výberu
zhotoviteľov vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ich zamestnancov, ako aj skutočnosť, že konateľ
jedného z nich podpísanie zmluvy o dielo a akýkoľvek kontakt so žalobcom poprel, a konateľ druhého
bol v rozhodnom čase hlásený ako bezdomovec s pobytom v obci T., je potrebné konštatovať, že
žalobca ako subjekt zodpovedný za plnenie, ku ktorému sa investorovi zaviazal, právne prostriedky na
sledovanie výrobných a obstarávaných procesov svojich tvrdených dodávateľov vzhľadom na charakter
zmluvnej činnosti mal - mohol kontrolu a potrebné zistenia vykonať jednoduchou návštevou stavby
(ako aj vyžadovaním zmluvne dohodnutého stavebného denníka), ktorá by s prihliadnutím na objem
finančných prostriedkov, ktoré zákazka predstavuje, ako aj záujem na uplatnení odpočtu DPH, bola
predpokladateľná a logická, a ktorú žalobca na ujmu svojim nárokom nevykonal, resp. ani pri návšteve
stavby si údaje potrebné k ozrejmeniu subdodávateľského reťazca za účelom uplatnenia nároku na
odpočet DPH nezabezpečil.

Za takejto skutkovej a právnej situácie správca dane správne nepovažoval za naplnené zákonné
podmienky uznania odpočítania dane a žalovaný, s argumentáciou ktorého sa súd stotožnil, správne
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Nakoľko žalovaný podľa zistenia súdu pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického
uvažovania a nedopustil sa pochybní, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia,
súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (ustanovenie §
250k ods. 1 upravuje náhradu trov konania iba pre prípady plného alebo čiastočného úspechu žalobcu
v konaní) s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu
voči žalobcovi vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.