Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/205/2011 z 25. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. apríla 2012, sp. zn. 21Cob/205/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2605204218.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/205/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2605204218.1 | 2012-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 397 ObZ, § 369 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db03f809-9b61-4e55-9a6f-4672c39b3066 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2605204218.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/205/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605204218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2605204218.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: O. F., nar. X.XX.XXXX, Z. X, H.
proti žalovanému: Vladimír Bella, Moravský Svätý Ján č. 527, IČO: 11 876 239, zastúpený advokátkou
JUDr. Agátou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie 6.659,44 eur s prísl. o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 9Cb 92/2005-164 zo dňa 29.6.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 293,76 eur do
troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania podľa
§ 157 ods. 7 O.s.p. v rozsahu 100 %.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý po pripustení zmeny petitu uznesením
č.k. 9Cb 92/2005-130 zo dňa 20.9.2010 spočíval v nároku žalobcu uplatnenom voči žalovanému na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6.659,44 eur ako sankčného postihu za plnenia vyplývajúceho
s oneskoreného zhotovenia diela, ku ktorému sa žalovaný zmluvou o dielo uzatvorenou medzi O. F.
ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 15.10.2001 zaviazal. Predmetom plnenia bolo
zhotovenie drevených eurookien a dverí.

V priebehu konania súd uznesením č.k. 9Cb 92/2005-45 zo dňa 17.5.2007 pripustil, aby namiesto
pôvodnej žalobkyne O. F. na jej miesto vstúpil O. F., na ktorého bola pohľadávka uplatnená žalobou
postúpená a s ktorým ako žalobcom súd konal ďalej.

Na základe zmeny petitu pripustenej uznesením č.k. 9Cb/92/2005-130 zo dňa 20.9.2010 súd konal
o nároku na úrok z omeškania vo výške žalovanej istiny, ktorý si žalobca uplatňoval za obdobie od
1.12.2002 do 31.10.2003 vo výške 99.273,90 Sk za omeškanie 335 dní a nárok na zmluvnú pokutu
za obdobie od 1.11.2003 do 10.10.2004 za obdobie 342 dní vo výške 101.348,30 Sk uplatnené
vyúčtovaniami zo dňa 10.10.2004 a zo dňa 3.11.2003.

Proti uplatnenému nároku na plnenie vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil
podľa ust. § 397 Obchod. zákonníka v spojení s § 391 ods. 1 a § 393 ods. 1 Obchod. zákonníka keď
skonštatoval, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania za čas od 1.12.2002 do 10.10.2004 sa postupne
pri zohľadnení 4-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 397 Obchod. zákonníka premlčal, pretože žalobca
si prvýkrát právo na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010.



Proti nároku na úroky z omeškania vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal a jej
vyhodnotením dospel k záveru, že nárok na úroky z omeškania nie je dôvodný z dôvodu jeho premlčania,
preto žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že konkrétnymi vadami diela, na ktoré
žalobca v konaní poukazoval sa nezaoberal vzhľadom na to, že samotný žalovaný nárok spočíval iba
v nároku na zaplatenie majetkových sankcií a to úroku z omeškania, uplatneného z titulu omeškania
žalovaného so zhotovením diela ako zmluvného plnenia. Súd tiež poukázal na právnu úpravu zmluvnej
pokuty, ktorá je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti a ktorú si môžu zmluvné strany vzájomne
dojednať (§ 544 ods. 2 Obč. zák. a § 300 Obchod. zák.), ako i na úroky z omeškania, ktorý nárok zákon
priznáva pri omeškaní s plnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchod. zák.). Zmluvná pokuta i
úroky z omeškania sú majetkové sankcie, založené ale na rozdielnych skutočnostiach, ktoré nemožno
navzájom zamieňať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pripustil zmenu petitu žaloby v časti právnej kvalifikácie
žalobou uplatneného nároku uznesením zo dňa 20.9.2010, od ktorého dňa bol nárok považovaný za
úrok z omeškania a ktorou zmenou žalobca uviedol do súladu žalobu s ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ktorý poznatok získal z paralelne vedeného konania pod spis.zn. 8Cb 45/2005 na Okresnom
súde Senica, v ktorom Krajský súd Trnava v rámci odvolacieho konania vyslovil, že Obchodný zákonník
nepozná poplatok z omeškania ako sankciu za omeškanie, ktorej sa pôvodne domáhal. Súd prvého
stupňa ale zmenu názvu sankcie nesprávne právne posúdil a vyhodnotil, keď nevzal do úvahy od kedy
súdne konanie prebieha, sankcia za omeškanie, ktorá bola predmetom sporu je totožná i s konaním
o zmenenom petite žaloby, preto na prebiehajúce konanie mali platiť premlčacie lehoty bez ohľadu na
zmenu žaloby a lehota sa mala počítať od pôvodného podania žaloby na súde.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť s poukazom na to, že pôvodne bol v konaní uplatnený nárok na pokutu, ktorý žalobca
zmenil na poplatok z omeškania, ktorý až neskôr zmenil na úrok z omeškania. Táto zmena nastala na
základe podania žalobcu zo dňa 31.8.2010 a to uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 20.10.2010,
ktorým bola zmena návrhu pripustená a až od tohto podania je zrejmé, aký nárok žalobca žalobou
uplatňoval a až od upresnenia požadovaného nároku sa začína počítať premlčacia lehota, ktorá ku dňu,
kedy bol nárok právne kvalifikovaný ako úrok z omeškania už uplynula.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol
rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku odvolací súd oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu Trnava. Účastníkov konania osobitne
elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomoval, pretože
o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o



odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a
vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok na úroky z omeškania požadované za oneskorené
odovzdanie diela vyúčtované žalobcom vo výške 6,659,44 eur je z dôvodu premlčania nároku
nedôvodné, je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že premlčaciu dobu
v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania treba posudzovať odo dňa, kedy si žalobca toto
právo uplatnil, čo bolo až podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010, čo bolo ale až po uplynutí 4-
ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 10.10.2008. Úroky z omeškania sa ako nárok premlčujú
samostatne, bez ohľadu na premlčanie pohľadávky samotnej, kedy právo na zaplatenie úrokov z
omeškania sa postupne premlčuje za každý deň omeškania samostatne (ZSP č. 3/2000).

Okrem toho ale úroky z omeškania sú majetkovou sankciou, ktorá sa spája výlučne s oneskorením
platením peňažnej pohľadávky, na čo poukázal i súd prvého stupňa (§ 369 ods. 1 Obchod. zák.), pričom
je nepochybné, že žalobca si nárok na úroky z omeškania ako sankciu za oneskorené plnenie peňažnej
pohľadávky neuplatnil.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol
stotožnil a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
si vyčíslila právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. a
v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k náhrade trov konania spočívajúcich v nároku na odmenu za
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur, k tomu paušálna náhrada vo výške 7,47 eur a 20 % DPH,
čo je celkom 293,76 eur.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.