{"guid": "76f0385f-e5f6-4ba1-99c0-1e58aff85ed5:3be0e2ce-eaea-412a-a1cd-452444570df2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1", "spisova_znacka": "1S/307/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/307/2015 z 8. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. marca 2017, sp. zn. 1S/307/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1", "identifikacne_cislo": "1015202137", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 1382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-1382", "datum_vydania": "2017-03-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/725", "nazov": "zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3be0e2ce-eaea-412a-a1cd-452444570df2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/307/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Q., zastúpený: Mgr. Peter Hradský, advokát, so sídlom Laurinská 18,
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: OU-BA-OOP2-2015/081652-002/
JBI zo dňa 19. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru
opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, č. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo  dňa 04. 08. 2015 z r u š u j e podľa  § 191 ods.
1 písm. c), písm. g) S. s. p. a vec v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. p.
OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo dňa 04. 08. 2015 bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla
Q továrenská značka ŠKODA, typ/variant/verzia V VIN č. A uložená pokuta vo výške 166,- eur za to, že
nedodržal povinnosť uvedenú v  § 21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zák. č. 725/2004 Z. z.) a v ustanovených lehotách nepodrobil vozidlo technickej kontrole
pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a  § 47 ods. 1 písm. b)
vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa
§ 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a  § 67 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 578/2006 Z. z., splatná do 15 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré bolo rozhodnutím  Okresného úradu Bratislava, odborom opravných prostriedkov, referátu cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015
zamietnuté a  prvostupňové rozhodnutie potvrdené.



3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa stotožnil s názorom prvostupňového
správneho orgánu, nakoľko zastával názor, že v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a na jeho účely,
sa za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách považuje každé vozidlo, ktoré kumulatívne
napĺňa dva znaky, je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z
premávky na pozemných komunikáciách. Z uvedeného bolo zrejmé, že podľa  § 50 ods. 1 a § 68 ods.
1 zák. č. 725/2004 Z. z., technickej a emisnej kontrole pravidelnej podlieha každé vozidlo, ktoré je
evidované v Slovenskej republike, ak nie je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných
komunikáciách a pre uloženie pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 725/2004 Z. z. je
rozhodujúce, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom ustanovenej lehote vykonaná
a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť ho technickej a emisnej
kontrole, dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách.

4. Žalovaný v  rozhodnutí poukázal na znenie § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré uvádza
prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania o uložení pokuty šesť mesiacov odo dňa, kedy sa
správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, nie kedy sa mohol dozvedieť o tomto porušení resp.
kedy k porušeniu povinnosti došlo, ako to uviedol účastník konania v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu. V predmetnej veci sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel dňa 04. 03. 2015, a
to na základe podnetu OR PZ BA I. Od tohto dňa začala podľa názoru žalovaného plynúť zákonom
stanovená prekluzívna lehota. Správne konanie o uložení pokuty bolo správnym orgánom začaté
oznámením doručeným žalobcovi dňa 09. 07. 2015, teda zákonom stanovená  prekluzívna lehota bola
zachovaná. Žalovaný ďalej konštatoval, že zák. č. 725/2004 Z. z. v ust. § 107 ods. 2 písm. c) a d)
taxatívne určuje sadzbu za porušenie povinnosti účastníka konania, ktoré sa mu kladú za vinu, a preto
správny orgán nemôže svojvoľne meniť zákonom stanovenú výšku pokuty.

5. Taktiež nepovažoval žalovaný za potrebné, aby prvostupňový správny orgán vo veci nariadil ústne
pojednávanie z dôvodu, že zákon č. 725/2004 Z. z. mu takúto povinnosť neukladá, rovnako tak nie
žalovanému. Ten v záujme zachovania dvojinštančnosti konania, nezabezpečuje v konaní nové dôkazy,
ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnym orgánom.  Žalovaný mal za
to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s  § 33 ods. 2 Správneho poriadku a účastníkovi
konania dal možnosť sa k dôvodom začatia správneho konania v predmetnej veci vyjadriť.

6. Pri ukladaní sankcií za viac správnych deliktov vychádzal prvostupňový správny orgán z čl. 6 ods.
1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania výboru ministrov
č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného výborom ministrov dňa 13. 02. 1991
ako i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a podľa analógie legis použil v tomto prípade právnu úpravu správnym deliktom
najbližšiu, a to ust.                   § 57 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. upravujúce spoločné konanie, ako aj ust. § 12
ods. 2 citovaného zákona, ktoré vylučuje použitie sčítacej zásady a dáva prednosť absorpčnej zásade,
teda uloženiu iba jednej sankcie, avšak najprísnejšej, uloženej podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho
sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Prvostupňový správny orgán viedol spoločné konanie o
správnych deliktoch a vydal jedno rozhodnutie, ktorým uložil jednu sankciu za dva spáchané správne
delikty, za ktorých spáchanie je sankcia v rovnakej výške.

7. Postup  prvostupňového správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný
za súladný so Správnym poriadkom a zákonom č. 725/2004 Z. z., a preto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti vyhodnotil žalobcove odvolacie námietky ako nedôvodné.

II.
Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22. 12. 2015 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. OU-BA-OOP2-2015/081652-002/JBI zo dňa 19. 10. 2015 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č.p. OU-BA-OCDPK1-2015/038852-2/PIN zo
dňa 04. 08. 2015 a navrhol, aby súd v súlade s                      § 250j ods. 5 O. s. p. v rámci plnej jurisdikcie
rozhodnutia zrušil a správne konanie zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.



9. Domnieval sa, že žalobou napadnutým rozhodnutím a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu  bolo
zasiahnuté do práv žalobcu garantovanými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
a ust. § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

10. Žalobca v žalobe zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, pričom namietal rozpor
so zákonom pri ukladaní pokuty žalobcovi správnym orgánom, ktorá mu bola uložená po uplynutí
prekluzívnej lehoty na jej uloženie. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 107 ods. 13, § 51 ods.
3 a § 69 ods. 3, ako aj na ust. § 101 písm. k) zák. č. 725/2004 Z. z. Vozidlo žalobcu nebolo podrobené
technickej a emisnej kontrole od 21. 08. 2014, týmto dňom mohol a mal správny orgán podľa názoru
žalobcu začať konanie o uloženie pokuty, keďže o nesplnení povinnosti sa dozvedel prostredníctvom
informačného systému práve tohto dňa. Zákonom ustanovená lehota na začatie konania tak márne
uplynula dňa 21. 02. 2015, pričom správny orgán konanie v tejto lehote nezačal. Žalobca nepovažoval
za rozhodné odvolávanie sa správneho orgánu na podanie OR PZ Bratislava I, keďže kvalifikovaným
spôsobom sa o prípadnom porušení povinností dozvedel dňom 21. 08. 2014, keď splnenie, resp.
nesplnenie povinnosti sa eviduje v zmysle zákona v automatizovanom informačnom systéme, ku
ktorému má správny orgán prístup a sledovanie plnenia tejto povinnosti vyplýva zo zákona. Rovnako
uviedol, že plynutie lehoty na začatie konania o uložení pokuty je viazané na moment, kedy sa správny
orgán o porušení povinností dozvedel, teda kedy mohol voči účastníkovi vykonať prvý úkon, nie až na
krádež vozidla.

11. V ďalšom smere považoval žalobca výšku uloženej pokuty za neprimeranú a požiadal súd o
jej moderáciu, pretože s vozidlom nejazdil a to nepredstavovalo žiadnu ekologickú záťaž, pričom
žalobca pripravoval jeho odhlásenie a likvidáciu. Mal za to, že zákonom stanovená paušálna sadzba
pokuty zakladá hrubú nespravodlivosť, keď žiadnym spôsobom nezohľadňuje napr. dĺžku porušovania
povinnosti, následky, či sa jedná o opakované porušenie povinnosti atď.

12. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho procesných práv a jeho právo na spravodlivý proces, keď pre
krátkosť času, t. j. jeden pracovný deň od žalobcovej žiadosti nemohol uplatniť svoje právo nahliadnuť
do administratívneho spisu ako aj to, že v danej veci nebolo napriek jeho opakovanej žiadosti nariadené
ústne pojednávanie. Vyjadril presvedčenie, že i keď sa jedná o správny delikt, rozsah práv účastníka
konania musí byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zachovaný aspoň v tomto
rozsahu, ako by sa jednalo o priestupkové resp. trestné konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný správny orgán sa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 01. 2016
nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu a tieto považoval za neopodstatnené. V súvislosti s
namietnutým zmeškaním prekluzívnej lehoty žalovaný uviedol, že na základe Správneho poriadku
možno začať správne konanie buď na základe procesnej aktivity účastníka konania, alebo na základe
procesnej aktivity správneho orgánu, keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť
alebo povinnosť začať správne konanie s cieľom rozhodnúť o povinnosti účastníka konania. Správny
orgán sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania dozvedá buď z vlastnej kontrolnej
činnosti, alebo na základe podnetu. Pre uloženie pokuty  podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č.
725/2004 Z. z. je rozhodujúca skutočnosť, že technická a emisná kontrola pravidelná nebola v zákonom
ustanovenej lehote vykonaná a vozidlo nebolo v čase, kedy mal jeho prevádzkovateľ povinnosť podrobiť
ho technickej a emisnej kontrole, vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo
natrvalo.  Správny orgán si preveruje to, či vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole
lustráciou vozidla v „Centrálnej evidencii vozidle MV SR“ a následne v automatizovanom informačnom
systéme technických a emisných kontrol. Je absolútne nereálne, vzhľadom na množstvo evidovaných
vozidiel,  aby denne preveroval všetky vozidlá na území Slovenskej republiky s cieľom zistiť, ktoré vozidlá
neboli podrobené technickým a emisným kontrolám, keďže systém automaticky negeneruje vozidlá,
ktoré túto zákonnú povinnosť nemajú splnenú. Z vedeného dôvodu považuje začatie správneho konania
na základe podnetu za súladný s ust. § 18 Správneho poriadku.

14.  Uviedol, že v predmetnej veci začal správny orgán konanie na základe oznámenia Okresného
Riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré mesto
- západ, č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25. 02. 2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04.



03. 2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly motorového vozidla ev. č. Q., tov. zn. ŠKODA, typ/
variant/verzia V VIN č. A Následne správny orgán v automatizovanom informačnom systéme preveril
a zistil, že žalobca nepodroboval vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom
stanovených lehotách. Lustráciou uvedeného vozidla dňa 06. 05. 2015 (záznam vytlačený dňa 02. 06.
2015) bolo zistené, že vozidlo malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21. 08. 2014.
Prvostupňový správny orgán sa o dôvodoch začatia správneho konania dozvedel na základe podnetu
OR PZ v Bratislave, doručeného dňa 04. 03. 2015 a správne konanie bolo začaté dňa 09. 07. 2015
doručením oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23.
06. 2015 žalobcovi, a teda prekluzívna lehota na začatie správneho konania bola zachovaná. Uviedol,
že prekluzívna lehota sa viaže na moment, kedy sa právny orgán dozvedel o porušení povinnosti a nie
na moment, kedy k porušeniu povinnosti došlo, pričom v druhom prípade sa jedná o premlčaciu lehotu
a týmto smerom sa nesprávne uberajú úvahy žalobcu.

15. K žalobcom namietnutej výške pokuty žalovaný poukázal na § 107 ods. 2 písm. c) a d) zák. č.
725/2004 Z. z., ktoré direktívne určuje za správny delikt, ktorý je predmetom tohto konania presnú výšku
pokuty bez rozpätia sadzby, a preto správny orgán výšku uloženej pokuty nemôže podľa vlastného
uváženia meniť. Okrem toho zdôraznil, že povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla je v záujme
bezpečnosti na cestách a ochrany životného prostredia plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona
č. 725/2004 Z. z. tak, aby sa prevádzkované vozidlá riadne udržiavali a preskúšavali na účely udržania
ich výkonnosti zaručenej podľa typového schválenia bez výrazného zhoršenia počas ich životnosti.

16. V súvislosti s namietaným porušením procesných práv žalobcu žalovaný konštatoval, že
prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a žalobcovi
dal ako účastníkovi konania možnosť sa k dôvodom začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, pričom
bol žalobca upovedomený o tom, že ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, správny orgán bude mať
za to, že nemá námietky. Taktiež prvostupňový správny orgán vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie
lehoty na vyjadrenie do 30. 07. 2015, avšak ani v tejto lehote sa žalobca nevyjadril. Svoje vyjadrenie
predložil až 07. 08. 2015, t. j. po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Okrem
toho bol žalobca upovedomený v oznámení o začatí správneho konania na možnosť nahliadnutia do
spisu, pričom odo dňa oznámenia mal dostatok časového priestoru, aby tak v prípade záujmu učinil.
Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle správneho poriadku platí zásada, že ústne pojednávanie sa musí
uskutočniť, ak to ustanoví osobitný zákon. Zákon č. 725/2004 Z. z. túto povinnosť neukladá, preto nebol
prvostupňový správny orgán toto povinný nariadiť (nejedná sa o priestupok ale správny delikt). Rovnako
tak túto povinnosť neukladá ani odvolaciemu orgánu, a ten v záujme zachovania dvojinštančnosti
nezabezpečuje v odvolacom konaní nové dôkazy, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí vydaných
prvostupňovým správnym orgánom.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol krajskému súdu, aby žalobu  ako nedôvodnú zamietol a
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

IV.
Právna úprava

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods.
1 Správneho súdneho poriadku (ďalej S. s. p.) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1
S. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu



však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

22. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách.

23. Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje podmienky prevádzky cestných
vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ako aj pôsobnosť orgánov
štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 1, 2 citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke
na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady
podrobiť
1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona,
2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.

25. Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha
technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne
vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo
iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred
jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z
tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne
schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie
vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

26. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona, v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej
kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne
vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu, jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského
štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly,
pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové
vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike
a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé
kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

27. Podľa § 101 písm. k) citovaného zákona, veta pred bodkočiarkou okresný úrad, sleduje, či
prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným
podľa  § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s
databázou evidovaných vozidiel.

28. Podľa § 107 ods. 2 písm. c) a d) citovaného zákona, pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto
nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa
uloží za každé vozidlo, nepodrobil motorové vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej
podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo,

29. Podľa § 107 ods. 18 citovaného zákona, konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať
do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení
povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

30. Podľa § 109 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

V.
Závery správneho súdu



31. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutí predchádzalo, v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

32. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu
zistil, že žalobca bol správnym orgánom sankcionovaný za nedodržanie povinnosti uvedenej v  §
21 ods. 1 písm. b) bod 1 a 2 zákona č. 725/2004 Z. z., keď v ustanovených lehotách nepodrobil
vozidlo technickej kontrole pravidelnej v zákonom stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004
Z. z. a § 47 ods. 1 písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z. a emisnej kontrole pravidelnej
v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z. a  § 67 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 578/2006 Z. z. V predmetnej veci začal správny orgán konanie dňa 09. 07. 2015 doručením
oznámenia o začatí správneho konania č. p. OU-BA OCDPK1-2015/038852/PIN zo dňa 23. 06.
2015, a to na základe oznámenia Okresného Riaditeľstva PZ v Bratislave, odboru poriadkovej polície
Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ č. p. ORP-P-29/BAI-OPP3-2015 zo dňa 25.
02. 2015, doručeného správnemu orgánu dňa 04. 03. 2015 o neplatnosti technickej a emisnej kontroly
motorového vozidla žalobcu ev. č. Q., tov. zn. ŠKODA, typ/variant/verzia V VIN č. A Správny orgán v
automatizovanom informačnom systéme uvedenú skutočnosť preveril a zistil, že žalobca nepodroboval
vozidlo pravidelným technickým a emisným kontrolám v zákonom stanovených lehotách. Lustráciou
uvedeného vozidla dňa 06. 05. 2015 (záznam vytlačený dňa 02. 06. 2015) správny orgán zistil, že vozidlo
malo platný záznam o technickej a emisnej kontrole do 21. 08. 2014. Z obsahu oznámenia o začatí
správneho konania doručenom žalobcovi krajský súd zistil, že mu bola daná možnosť sa k dôvodom
začatia konania vyjadriť v 7 dňovej lehote, ktorá bola na základe žiadosti žalobcu predĺžená do 30. 07.
2015. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, pričom bol upovedomený, že pokiaľ sa nevyjadrí bude
mať správny orgán za to, že nemá námietky. Jeho vyjadrenie bolo správnemu orgánu doručené až dňa
07. 08. 2015 t.j. až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu taktiež
vyplynulo, že žalobca žiadal opakovane o nariadenie ústneho pojednávania, pričom žalovaný uvedenej
požiadavke žalobcu nevyhovel.

33. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,
či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

34. Krajský  súd  vo  všeobecnosti  uvádza, že ústavné  princípy trestania upravené v Ústave Slovenskej
republiky sa výslovne vzťahujú na trestné činy a nie na trestanie správnych deliktov, no tie však možno
odvodiť zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu ako aj z  požiadaviek obsiahnutých
v medzinárodných zmluvách, predovšetkým v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Značný vplyv na oblasť správneho trestania majú aj európske dokumenty odporúčacej povahy, ktorými
sú Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách,
Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. R (77) 31 členským štátom o ochrane jednotlivca vo vzťahu
k správnym aktom, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 členským štátom o používaní
správnej úvahy správnymi orgánmi, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 členským štátom o dobrej verejnej
správe. Z uvedených dokumentov, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že základné princípy vzťahujúce sa na
súdne trestanie je treba rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.

35. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 upravuje právo na spravodlivé
súdne konanie. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že
akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia,
ale podľa ich obsahu a účelu, preto pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je
potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Účelom odporúčania
Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách bolo vymedziť princípy (v rámci hmotnoprávnej i
procesnoprávnej úpravy) pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať
ochranu súkromnej osoby, pričom sa majú  uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je



rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa správala v rozpore
s platnými právnymi predpismi. Spomedzi týchto princípov nemožno vynechať ani špeciálne procesné
princípy uplatňujúce sa pri prejednávaní správnych deliktov, ktoré vyjadrujú základné požiadavky na
postupy orgánov verejnej správy a zabezpečujú právo obvineného zo správneho deliktu na spravodlivý
proces. Tieto procesné princípy vyjadrujú procesné práva osoby obvinenej zo správneho deliktu, ktorá
má právo byť oboznámená s dôvodmi, pre ktoré sa konanie o správnom delikte uskutočňuje,  právo na
to, aby jej bol poskytnutý dostatočný čas na prípravu obhajoby, právo vyjadriť sa ku každej veci (právo
byť vypočutá), o ktorej sa má v konaní o správnom delikte rozhodnúť,  právo, aby rozhodnutie o uložení
sankcie bolo riadne odôvodnené, pričom na ich dodržaní treba v prípade odmietnutia uznania sankcie
osoby postihovanej za správny delikt trvať.

36. Vychádzajúc z uvedených princípov mal krajský súd v súvislosti so žalobcom namietnutým
porušením jeho procesných práv najmä tej skutočnosti, že správny orgán nevykonal ústne pojednávanie,
ktorého nariadenia sa žalobca domáhal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom
o správnom konaní, keď neprihliadol na žalobcom namietanú skutočnosť a vo veci nepovažoval
za potrebné ústne pojednávanie nariadiť. Na konanie o uložení sankcie za porušenie povinnosti
ustanovených v osobitnom zákone č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ktorý vo
svojom ustanovení § 21 inštitút ústneho pojednávania upravuje. Je síce pravda, že tento osobitný zákon
výslovne konanie ústneho pojednávania nevyžaduje, avšak vzhľadom na špeciálne procesné princípy
obsiahnuté v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1, za účelom zabezpečenia osobe
stíhanej za správny delikt zachovanie jej procesných práv v plnej miere a to najmä práva byť vypočutá, je
požiadavka konania ústneho pojednávania legitímna a to aj bez ohľadu na pochybnosti o jeho účelnosti.
Uvedené vyzdvihuje i fakt, že prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby mal k dispozícií
vyjadrenie žalobcu hoci mu nemožno vyčítať, že žalobcovi nedal možnosť sa k dôvodom začatia konania
vyjadriť a samotný nesúhlas žalobcu s postihom za jemu vytýkané konanie, ktorým došlo k porušeniu
zákona.

37.   Z uvedených dôvodov preto krajský súd vyhodnotil žalobcovu námietku o porušení jeho procesného
práva ako dôvodnú.

38. Princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote obsiahnutý v odporúčaní Výboru
ministrov Rady Európy č. R (91) 1 je vyjadrený v ust. § 107 ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., ktoré upravuje
lehotu, do uplynutia ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť (jej hmotnoprávny aspekt) a zároveň je
vyjadrením zákonnej požiadavky rýchlosti správneho konania ako jej procesnoprávneho aspektu.

39. Zmyslom šesťmesačnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je primäť správny orgán k aktívnej činnosti
bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní
predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého, to platí s ohľadom na ústavný
princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

40. Lehoty na rozhodnutie totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne
obmedzujúcich tendenciu  nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Tomu
je potrebné prispôsobiť i  interpretáciu ustanovenia § 107 ods. 18 cit. zákona a vyvarovať sa takému
výkladu ako predložil žalovaný, pričom takýto výklad by zmysel lehoty opomínal.

41. Výklad žalovaného, že polročná lehota nezačala plynúť od získania informácie lustráciou z
informačného systému technických a emisných kontrol, ale až na základe podnetu zo strany polície
nie je správne, takýto výklad totiž umožňuje správnemu orgánu nečinnosť v podobe absencie, či
neadekvátneho zisťovania po dobu niekoľko mesiacov (pokiaľ by neuplynula päťročná objektívna
lehota), bez hrozby negatívneho dôsledku pre správny orgán v podobe uplynutia prekluzívnej
subjektívnej lehoty.

42. Názor správneho orgánu tak v podstate ponecháva voľný priebeh ľubovoľnému predlžovaniu konania
zo strany správneho orgánu na úkor účastníka konania, čo v podstatnej miere znamená popretie
praktického zmyslu citovanej lehoty k uloženiu pokuty a pre účastníka konania tak vytvára stav značnej
právnej neistoty, nezlučiteľný s ústavným princípom právneho štátu.



43. Okamih dozvedenia sa o skutkových okolnostiach umožňujúcich predbežné vyhodnotenie
protiprávnosti určitého chovania je treba vždy posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti daného
prípadu. Je však potrebné mať na pamäti, že tento okamih nastáva vtedy, keď je v dispozičnej sfére
správneho orgánu taká informácia, ktorá s dostatočnou pravdepodobnosťou preukazuje spáchanie
správneho deliktu.

44.  Z citovaného ust. § 101 písm. k) zákona č. 725/2004 Z. z. nesporne vyplýva, že okresný úrad
má k informačnému systému prístup a sledovanie plnenia povinností podrobiť vozidlo technickej a
emisnej kontrole mu priamo vyplýva zo zákona. Skutočnosť, že správny orgán v zákonnej  lehote
konanie nezačal, resp. jeho argumentácia, že to nie je technicky možné, nemôže byť na ťarchu účastníka
konania. Je povinnosťou správneho orgánu si zorganizovať a zabezpečiť plnenie svojich úloh tak, aby
svoju zákonnú povinnosť spočívajúcu v sledovaní povinnosti prevádzkovateľa vozidla podrobiť vozidlo
technickej a emisnej kontrole mohol v zmysle zákonného ustanovenia riadne realizovať.

45. Krajský súd preto konštatoval, že to či prevádzkovateľ podrobuje vozidlo technickým a emisným
kontrolám pravidelným, sleduje a porovnáva s databázou evidovaných vozidiel príslušný okresný úrad,
ktorý je oprávnený začať konanie o uložení pokuty za nedodržanie zákonnej povinnosti, o ktorej sa
dozvie z vlastnej kontrolnej činnosti a to v lehote do 6 mesiacov.

46. V predmetnej veci žalobca nepodrobil vozidlo technickej a emisnej kontrole pravidelnej od 21. 08.
2014, pričom žalovaný mal možnosť plnením si svojej zákonom uloženej povinnosti začať konanie
počnúc uvedeným dátumom. Tým, že okresný úrad začal konanie o uložení pokuty žalobcovi až dňa
23. 06. 2015 (prvým úkonom voči účastníkovi konania podľa § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.) zmeškal
zákonom stanovenú lehotu, ktorá uplynula dňa 21.02.2015.

47. Možno preto uzavrieť, že keď žalovaný správny orgán začal konanie o uloženie pokuty až dňa 23.
06. 2015, uložil žalobcovi pokutu v rozpore so zákonom po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 107
ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., čím z jeho strany došlo k vydaniu rozhodnutia na základe nesprávneho
právneho posúdenia.

48. Vo vzťahu k námietke žalobcu o výške uloženej sankcie súd považuje za potrebné uviesť, že výška
pokuty upravená v  § 107 ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z., ktorú je žalovaný oprávnený za porušenie
zákonnej povinnosti uložiť, je stanovená pevnou sumou a nie rozpätím v rámci, ktorého správne orgány
mohli jej výšku odôvodniť na základe správnej úvahy a preto krajský súd nemá v prejednávanom prípade
zákonnú možnosť akýmkoľvek spôsobom na základe sankčnej moderácie výšku pokuty meniť.

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou
napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle  § 191 ods. 1 písm. c), g) S. s. p. tak, že rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom
krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s  §
191 ods. 6 S. s. p. v ďalšom konaní viazaný.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1  S. s. p., tak, že žalobcovi  priznal úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
samostatným uznesením v zmysle § 175 S. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní  od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}