{"guid": "76b16635-8c3b-43d5-bf80-aec2d7f8b672:733f6c3f-e320-40e8-84bd-1b6002cea01b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1", "spisova_znacka": "6Co/256/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/256/2011 z 29. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. marca 2012, sp. zn. 6Co/256/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1", "identifikacne_cislo": "1508220119", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/733f6c3f-e320-40e8-84bd-1b6002cea01b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/256/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508220119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:1508220119.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa : T.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: B. Z., P. XXXX/
X, zastúpený advokátkou: JUDr. Zuzana Lapárová, so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7,
proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS s.r.o., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 9, IČO: 31 347 291,
zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Adamčík, so sídlom Bratislava, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 eura, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky, zo 6.júla 2011, pod č.k. 16C/239/2008-292 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 18.
júla 2011 pod č. k. 16C/239/2008-309 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo 6. júla 2011 pod č. k.  16C/239/2008-292 a
dopĺňací rozsudok z 18. júla 2011 pod č. k. 16C/239/2008-309              z r u š u j e  a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti v časopise „Šarm“ do 15
dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť správu s ospravedlnením v znení : „v ženskom týždenníku
„Šarm“ č.  28 z 08.07.2008 na stranách 22 - 24 sme uverejnili článok pod názvom „biznis s rakovinou“,
v ktorom boli uvedené skutkové tvrdenia, že „klinický onkológ Z. S. mal pripraviť zdravotné poisťovne o
viac ako 19. mil. Sk, v rokoch v 1995-2004 si mal dávať preplácať onkologickú liečbu, ktorú v skutočnosti
nikomu nepodal, vraj liečil aj zdravých ľudí, ktorých držal v omyle, že majú nádor, znalecké posudky a
svedectvá mali mnohé odhaliť, pani T. popisovaná v článku nemala byť riadne liečená, onkológ nevypísal
recepty, ale drahé lieky dával pacientom rovno v ordinácii, nechcel vydať zdravotnú kartu, zdravotná
dokumentácia, ktorú od neho T.. V. prevzala, v mnohých prípadoch nebola v poriadku, ani kompletná
a mnohých pacientov v nej vôbec nenašla, našli sa falošné nálezy a ich opisy, takže pán doktor v tom
zrejme nebol sám, preplatené lieky za milióny nikdy neboli naozaj fyzicky čerpané, iba papierovo cez
s.r.o.“. Obsah tohto článku je skreslený, nepravdivý a zasiahli sme veľmi vážne do práv na ochranu
osobnosti T.. Z. U., znížili sme jeho vážnosť, dôstojnosť a česť, za čo sa mu ospravedlňujeme“. Zároveň
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške  3.236,38 eura JUDr. Zuzane Lapárovej
do  15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal uverejnenia ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy
z dôvodu, že v deň jeho narodením 08.07.2008 vyšiel v týždenníku „Šarm“ článok, ktorý bol šokom
jednak pre neho, jeho rodinu, blízkych a príbuzných. Tvrdenia v článku odmietol ako nepravdivé, čo sa
potvrdilo na súdnom pojednávaní v trestnom konaní a išlo o zhanobenie jeho osoby.  Boli poskupované
časopisy, keď vyšiel článok, ktoré boli dané do schránok jeho susedov a poštárka priniesla noviny
i jeho rodičom a kolegyniam jeho manželky na pracovisko. Právo na odpoveď nebolo uverejnené v
takom znení, ako žiadal, ani úprava nebola v súlade so zákonom tak, ako prináleží právu na odpoveď.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Komárno, 3 Td/110/2007-3364 z
28.10.2009 bol obžalovaný T.. Z. U. oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry v Nitre, pretože
nebolo dokázané, že stal skutok. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že podľa obžaloby, obžalovaný
pri výkone praxe klinického onkológa v období rokov 1995 - 2004 v Nových Zámkoch a Štúrove, ako



i na ďalších miestach v Nitrianskom kraji v úmysle získať neoprávnený prospech uvádzal do omylu
zdravotné poisťovne a to tak, že im mal predkladať na preplatenie liečbu onkologických pacientov,
hoci vedel, že vykazované postupy v skutočnosti neboli poistencom aplikované. Poisťovniam mal
spôsobiť škodu v sume 19.865.528,39,- Sk.  V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
MUDr. V. U., boli vypočutí viacerí bývalí pacienti, ako svedkovia,  lekári , zdravotné sestry, rodinní
príslušníci pacientov. Z obsahu znaleckého posudku ani z obsahu revíznych správ nevyplýva, že
obžalovaný podviedol zdravotné poisťovne. Ustanovená znalkyňa znalecký posudok korigovala na
hlavnom pojednávaní a niektoré jej zistenia ohľadom dôvodnosti a priebehu liečby boli v rozpore s
písomnými vyjadreniami pracovníkov vyšších odborných pracovísk. Krajský súd v Nitre na základe
odvolania krajského prokurátora uznesením 4To/10/2010-3399 z 29.04.2010 podľa §  319 Trestného
poriadku odvolanie krajského prokurátora zamietol. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to,
že aj znalkyňa MUDr. V. U. nie je v zmysle príslušných ustanovení nariadenia vlády SR 157/2002 Z. z.
odborne spôsobilá špecializácii onkológia, vo vnútornom lekárstve, nemá atestáciu v odbore vnútorné
lekárstvo a klinická onkológia. Jej závery sú v príkrom rozpore s odbornými stanoviskami Doc. T.,
T.. T., T.. X.. Z celého posudku nevyplýva porušenie žiadnych platných právnych predpisov zo strany
navrhovateľa. Poukázala na to, že nepravdy uvedené v článku spolu s upútavkou na obale časopisu
znížili navrhovateľovi jeho česť a dôstojnosť. Poškodilo ho to v očiach jeho rodiny, dehonostovalo
ho to v očiach kolegov, pacientov a širšej verejnosti. Oveľa horší vplyv to malo na okolie, ktoré sa
navrhovateľovi vyhýbalo. Uverejnenie neprávd ovplyvnilo život dcér navrhovateľa a ich manželov o to
viac, že sú lekármi v okrese. Nie je zanedbateľná skutočnosť, že navrhovateľ v Okresnej nemocnici
v Nových Zámkoch zakladal oddelenie onkológie a poznali ho všetci lekári v okrese ako aj odborníci
z odboru onkológie SR. Zverejnenie neprávd malo negatívny dopad na pacientov navrhovateľa, na
ich vzťah k nemu a ním aplikovanej liečbe. Zverejnenie odpovede odporca nepropagoval, okrem toho
odpoveď zaradil bez jasného a výrazného označenia, že ide o odpoveď na článok „biznis s rakovinou“,
takže väčšina čitateľov si tento článok ani nevšimla, resp. ho považovali za pokračovanie textu z
predošlej dvojstrany. Odporca v konaní poukazoval na to, že sa nejedná o tvrdenia faktov, ale o opis
toho, prečo bol lekár obžalovaný. Jedná sa o popis dohadov, nie tvrdení faktov a skutkových tvrdení.
Taktiež bolo uvedené, že platí prezumpcia neviny a že súd sa ešte len bude konať. Bol daný priestor
vyjadreniam dcéry jednej pacientky. Uvedené slovné spojenia nie sú spôsobilé neoprávneného zásahu
do práv na ochranu osobnosti. Sú len informáciou, ako postupoval lekár. Niektoré tvrdenia vyplynuli z
rozhovoru s lekárkou T.. J. V., ktorá tieto skutočnosti potvrdili vo svojej svedeckej výpovedi v konaní.
Niektoré konštatovania boli reprodukované ako citát, ktorý popisoval, že lieky neboli kupované v lekárni,
ale cez budovateľskú s.r.o.. Ide o citáty zdroja autorky článku. Odporca poukázal na to, že vypočutí
svedkovia, rodinní príslušníci navrhovateľa vo svojich svedeckých výpovediach nepreukázali žiadnu
príčinnú súvislosť medzi zverejneným článkom a správaním okolia, a neboli preukázané hmotnoprávne
podmienky na vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
uviedol, že boli vypočutí svedkovia X. V., autorka článku, T.. J. V., T. X., T. V., T.. O. U., Y.. I. X., N.. O. C., T..
T. C., T.. T. X. a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný,
pretože mal za to, že odporca uverejneným článkom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, jeho
cti, dôstojnosti, a dobrého mena. Článok bol pripravovaný asi dva týždne pred uverejnením, redaktorka
vychádzala z obžaloby a preverení faktov u znalkyne, ktorá bola ustanovená v trestnom konaní,  z
niektorých výpovedí dcéry pacientky navrhovateľa a  onkologičky T.. V..  Uvedený článok poukazuje na
skutočnosti, ktoré v danom konaní neboli preukázané ako pravdivé, skôr naopak, pretože je nepochybné,
že navrhovateľ nekonal tak, ako sa v článku uvádza, čo vyplýva z oslobodzujúceho rozsudku Okresného
súdu Komárno. Jednotlivé tvrdenia presne rozpísané vo výroku rozsudku súd prvého stupňa považoval
za nepravdivé skutkové tvrdenia, pretože mal za preukázané, že sa nezakladajú na pravde, z nijakých
dôkazov nie je zrejmé, že si navrhovateľ dal preplácať onkologickú liečbu, ktorú v skutočnosti nikomu
nepodal a tieto tvrdenia neboli preukázané ani v trestnom konaní. Nestotožnil sa s vyjadrením odporcu,
že sa nejedná o tvrdenie faktu, ale len o opis, pretože je zrejmé, že takouto formou podaná verejnosti
o navrhovateľovi sa ho mohla významne dotknúť vzhľadom na to, že z článku bolo jednoznačne
zrejmé a preukázané, o koho sa jedná. Obsah článku s dôrazom na slovné spojenia uvedené vo
výroku rozhodnutia sa preukázali ako nepravdivé zasiahli do ľudskej dôstojnosti  a cti navrhovateľa.
Odzrkadlilo sa to v jeho osobnom živote, vo vzťahu k rodine, rodinným príslušníkom, ktorí pracujú v
zdravotníctve, v lekárskom prostredí, v pracovnom živote vzhľadom na to, že navrhovateľ aktívne pracuje
v zdravotníctve od skončenia štúdia, pôsobil v oblasti zdravotníctva, zo začiatku bol jediným onkológom
v Nových Zámkoch, z čoho vyplýva, že bol známy zdravotnej verejnosti. Ako onkológ prichádzal do
styku s ľuďmi a článok mal vplyv na navrhovateľa i vo vzťahu k verejnosti. V neposlednom rade sa to
odzrkadlilo v jeho spoločenskom živote, keď po uverejnení článku sa stiahol zo spoločnosti vzhľadom na



skutkové tvrdenia uvedené v článku, čo potvrdili súdu rodinní príslušníci. Súd tieto výpovede považoval
za objektívne i napriek tomu, že sa jedná o rodinných príslušníkov navrhovateľa, pretože tieto osoby
boli s ním najčastejšie v kontakte a mali pred sebou objektívny obraz navrhovateľa. Poukázali i na
konkrétne zmeny v jeho živote. Takisto nebolo preukázané, že by navrhovateľ liečil zdravých ľudí, čo
odporca považuje len za popis dohadov. Ani jedno z tvrdení, na ktoré navrhovateľ v návrhu poukazuje,
neboli v trestnom konaní a ani v tomto konaní preukázané. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa
vyhodnotil uverejnený článok a tvrdenia v ňom za spôsobilé neoprávneného zásahu. Vypočutí svedkovia
vo svojich výpovediach nepotvrdili skutočnosti uvedené v článku. Článok, ako celok svojím obsahom
zasiahol do cti a dôstojnosti navrhovateľa, avšak skutkové tvrdenia uvedené v slovných spojeniach
boli preukázané ako nepravdivé. Navrhovateľ sa domáhal ospravedlnenia za tieto výroky a súd prvého
stupňa v tejto časti návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uvedené tvrdenia boli publikované v periodiku,
ktoré má širokú publicitu. Preto súd prvého stupňa nariadil odporcovi uverejniť ospravedlnenie za
nepravdivé a nepreukázateľné tvrdenia. Odporca uverejnil právo na odpoveď navrhovateľa, avšak nie
formou a spôsobom, ako bol uverejnený článok. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zásah spočívajúci v
tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti v podstate zakladá nárok
oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na závažnosť zásahu, ako aj
na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, súd priznal navrhovateľovi uplatňovanú nemajetkovú
ujmu ako zadosťučinenie. Cieľom zadosťučinenia so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
je zmiernenie priaznivý následok neoprávneného zásahu. Súd prvého stupňa návrh na vykonanie
ďalších dôkazov navrhovaných odporcom ohľadne výsluchu ustanovenej znalkyne, revíznych lekárov
a fotografky zamietol, pretože mal za to, že tieto dôkazy sú pre toto konanie irelevantné. Poukázal tiež
na to, že odporca sa nevyjadril a nezaujal stanovisko ani k jednému navrhovanému listinnému dôkazu
zabezpečeného súdom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 1.062 eur
a trov právneho zastúpenia 2.174,38 eura.
Následne dopĺňacím rozsudkom z 18. 07. 2011 súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto
rozsudku uviedol, že ho vydal podľa § 166 ods. 1 a 2 veta prvá a ods. 3 OSP z dôvodu, že v rozsudku zo
06. 07. 2011 nerozhodol o náhrade uplatňovanej nemajetkovej ujmy. S poukazom na ust. § 13 ods. 2, 3
OZ uviedol, že morálne zadosťučinenie uvedené v ust. § 13 ods. 1 OZ nie je postačujúce so zreteľom
na zníženú dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa vzhľadom na závažnosť zásahu. Ďalej uviedol totožné
zdôvodnenie nemajetkovej ujmy ako v odôvodnení rozsudku zo  06. 07. 2011.
Proti uvedeným rozsudkom podal odvolanie odporca, žiadal napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa má vadu, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že skutočnosť, že článok vyšiel  08. 07. 2008, teda v deň
navrhovateľových narodenín, je skutočnosť úplne irelevantná, pretože v konaní nebol preukázaný žiadny
úmysel zverejniť článok práve v tento deň. Zotrval na stanovisku, že v článku sa jedná o popis dohadov
a nie o tvrdenie faktu, vety a slovné spojenia sú formulované „vytrhnuté z textov článku“ , a preto z
výrokovej časti rozsudku nie je zrejmé, ktoré tvrdenia faktov sú skreslené a nepravdivé. Niektoré slovné
spojenia, či vety sú vytrhnuté z kontextu úvodu článku, ktorý sa začína informáciou, že čoskoro začne
súdny proces. Celý prvý odsek článku je v kontexte s obžalobou a je sprevádzaný slovnými spojeniami
„podľa všetkého“ alebo takto vraj „liečil aj zdravých ľudí ...“, teda nie ako autorkou článku zistené a
tvrdené fakty. Ide iba o uvedenie dohadov, ktoré sa v tejto súvislosti objavili. Ďalej poukázal na to, že
navrhovateľ sám zrušil svoju prax v Nových Zámkoch po začatí trestného stíhania jeho osoby a keďže sa
v Nových Zámkoch nezdržiaval už vtedy „... sa stiahol zo spoločnosti...“, pričom samotná skutočnosť, že
sa stiahol navrhovateľ zo spoločnosti, nie je preukázaním nejakej ujmy v príčinnej súvislosti s článkom.
Pokiaľ ide o výpoveď rodinných príslušníkov navrhovateľa, tak z nich žiadne konkrétne preukázateľné
zistenia o vzniku nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa nevyplynuli a súd ich preto konkrétne
neoznačil. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevypočul ako svedkyňu fotografku, ktorá sa zúčastnila
reportáže a prípravy článku, jej výpoveď by mohla napomôcť preukázaniu okolnosti prípravy článku.
Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie napadnutých rozsudkov nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP
pre absenciu riadneho odôvodnenia.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, žiadal napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že zverejnenie článku v deň jeho narodenín malo vplyv na
to, že zverejnenie takéhoto článku prežíval ešte ťažšie. Uviedol, že z hľadiska poskytnutia právnej
ochrany v súlade s § 11 OZ nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či



nezavinene, vedome alebo nevedome, nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený
zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. V jeho
prípade zverejnenie predmetného článku bolo nielen spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie jeho
osobnostných práv, ale tieto práva ohrozilo a narušilo. Nie je prípustné zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti ani zverejňovaním dohadov, ktoré sú objektívne spôsobilé mimoriadne razantne negatívne
ovplyvniť vedomie spoločnosti o jednotlivcovi a narušiť tak jeho postavenie v spoločnosti, rodine, medzi
známymi a spolupracovníkmi, u odbornej verejnosti a u jeho pacientov. Ďalej uviedol, že on sa zo
spoločnosti nevztiahol, ale po oboznámení sa s revíznymi správami odovzdal licenciu, ukončil činnosť
jeho neštátneho zdravotníckeho zariadenia a uzavrel pracovný pomer. Poisťovne s ním nemienili zotrvať
v zmluvnom pomere, on poskytoval liečbu v takom odbore, kde si žiadny pacient nie je ochotný, ale
najmä spôsobilý túto liečbu hradiť sám. Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy odporcu, ktoré súd prvého stupňa
nevykonal, tieto podľa jeho názoru nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci ochrany osobnosti.
Okolnosti prípravy článku nemajú dopad na to, že bol článok uverejnený a že jeho obsahom došlo k
zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí, má za to, že námietky
odporcu sú v tomto smere len účelové.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že dopĺňací rozsudok
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo má za následok odňatie možnosti
účastníkom konať pred súdom, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil. Zároveň bolo potrebné
zrušiť i rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 6.7.2011 (týkajúci sa ospravedlnenia), pretože oba rozsudky
tvoria spolu súčasť a uvedený rozsudok je v časti odôvodnenia zmätočný, pretože v ňom prvostupňový
súd zdôvodňuje priznanie majetkovej ujmy, ktorej priznanie však nie je súčasťou uvedeného rozsudku.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení  dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ustanovenie § 157 určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Pravidelné obsahové náležitosti rozsudku nemajú
rozsudky pre zmeškanie, rozsudky pre uznanie a rozsudky pre vzdanie sa práva. V týchto prípadoch
súd v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba predmet konania a dôvody, pre ktoré takto rozhodol (§ 157
ods. 5). Písomné vyhotovenie rozsudku sa skladá z úvodnej časti, výrokovej časti, odôvodnenia a
poučenia. Úvodná časť obsahuje označenie súdu s uvedením mien sudcov, ktorí vo veci rozhodli, číslo
konania, označenie účastníkov a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci. Výroková časť (enunciát)
je vyjadrením záveru súdu o pojednávanej veci. Preto musí vyčerpať celý predmet konania a musí
byť jednoznačný do takej miery, aby v prípade potreby jeho núteného výkonu nemohli vzniknúť žiadne
pochybnosti, čo je predmetom plnenia (povinnosti), resp. aký právny vzťah právoplatnosťou výroku
rozsudku nastal. Je žiaduca taká určitosť výroku rozsudku, aby bol vykonateľný bez potreby jeho výkladu
pomocou odôvodnenia. Výrok na plnenie musí obsahovať aj lehotu na plnenie a v prípade, ak je rozsudok
vykonateľný bez ohľadu na právoplatnosť, aj výrok o predbežnej vykonateľnosti. Výrok rozsudku musí
obsahovať aj rozhodnutie o náhrade trov konania (ak súd nerozhodol, že o nich rozhodne samostatne),
bez zreteľa na to, či účastníci nárok na náhradu trov konania uplatnili. Odôvodnenie rozhodnutia by malo
rešpektovať štruktúru naznačenú v ustanovení § 157 ods. 2.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Kým
vo výroku musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu, aby výrok mohol byť vykonateľný,
v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej
veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť
rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia. V prípade, ak odôvodnenie nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom, ak
odôvodnenie s výrokom nekorešponduje alebo ak dokonca odôvodnenie v rozhodnutí nie je, nemôže
odôvodnenie vôbec plniť funkciu presvedčivosti a takisto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením
práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite



skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci
využitia opravného prostriedku a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Prvostupňový súd priznanie nemajetkovej ujmy odôvodnil iba pár všeobecnými vetami týkajúci mi sa
výkladu § 13 OZ a k predmetnej veci uviedol iba jednu vetu, že vzhľadom na závažnosť zásahu, ako
aj na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, priznal navrhovateľovi uplatňovanú nemajetkovú
ujmu ako zadosťučinenie. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia je absolútne nedostatočné, v rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Z rozhodnutia nevyplýva ako skutkový stav ohľadne skutočnosti či v dôsledku zásahu
(zverejnenia nepravdivých informácií v článku) došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti
navrhovateľa, pričom zákon vyžaduje pre priznanie nemajetkovej ujmy, aby k tomuto zníženiu došlo v
značnej miere.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú
mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahov k spoluobčanom, a ohroziť jeho postavenie  a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie
je rozhodujúce akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity osobnosti občana;
ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka chráni totiž občana proti rozširovaniu nepravdivých
alebo znižujúcich tvrdení bez rozdielu, či k takýmto tvrdeniam došlo písomne, tlačou, rozhlasom,
televíziou a pod. Nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti bude však objektívne
spôsobilý rušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Bude záležať
najmä na prostredí v ktorom zásahu došlo, na subjekte zásahu, na objekte zásahu, na jeho obsahu
pokiaľ išlo o skutkové tvrdenia, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol urobený. Na
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa však nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že
zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka. K takémuto záveru môže súd dôjsť len po zistení všetkých okolností prípadu.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 Ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 13 OZ pre úspešné uplatnenia práva na ochranu
osobnosti musí byť splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú
ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej
integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej
súvislosti medzi takým zásahom a dotknutím osobnosti sféry fyzickej osoby. Niektoré zásahy, aj keď
sa zdanlivo javia, že odporujú objektívnemu právu, napriek tomu ich nie je možné posudzovať ako
neoprávnené. V danom prípade preto dôkazné bremeno na preukázanie akým spôsobom mali zasiahnuť
výroky odporkyne do práv navrhovateľa, je práve na navrhovateľovi. Pritom je potrebné podotknúť,
že sa nevyžaduje samotné vyvolanie následkov, ale stačí, že tento zásah by bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva záver,
že skutočnosti či výroky skutočne zasiahli do osobnostných práv navrhovateľa závisí od zhodnotenia
všetkých okolností, za ktorých k zásahu malo dôjsť, ako aj v súvislosti, v ktorých mal byť zásah urobený.
Medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry musí existovať príčinná súvislosť a musí presiahnuť
určitú prípustnú intenzitu, ktorú v demokratickej spoločnosti nie je možné tolerovať. Pri vyjadrení miery
akou došlo do zásahu osobnostných práv, je potrebné vychádzať z následnej reakcie ktorú zásah vyvolal
v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí a práve v tomto smere je dôkazné bremeno na navrhovateľovi.
Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú taxatívne stanovené dve kritériá, z
ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.  Závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku
jej trvania. Z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka je právne relevantná
len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej
miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Postup podľa § 13 ods.
2, 3 OZ prichádza do úvahy v prípade, ak právo na ochranu osobnosti bolo porušené protiprávnym
zásahom značnej intenzity, ktorého následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou,



pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená
a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti navrhovateľa. Určenie výšky peňažnej náhrady
v prípade splnenia podmienok § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je síce predmetom voľnej úvahy
súdu, nie však jeho ľubovôľou. Súd pri určení výšky musí vychádzať z riadne zisteného skutkového
stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách
a dôkazoch, ktoré by objasnili, ako a akým spôsobom  skutočnosti zasiahli osobnosť navrhovateľa v
psychickej rovine, jej súkromné, rodinné a pracovné prostredie.
Navrhovateľ sa domáhal ochrany osobnosti uverejnením ospravedlnenia v časopise Šarm z dôvodu, že
v článku „Biznis s rakovinou“ uverejneného v časopise Šarm dňa 8.7.2008 odporca zasiahol do jeho cti a
dôstojnosti. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu je potrebné zaoberať sa pravdivosťou tvrdení uvedených
v tlači a z hľadiska nároku na nemajetkovú ujmu posúdením zmien v živote vyvolaných zverejnenými
tvrdeniami.
Prvostupňový súd za účelom zistenia uvedených okolností ani nevykonal dostatočné dokazovanie,
keďže celé konanie sa zaoberal najmä skúmaním pravdivosti tvrdení či informácií uvedených v článku.
Teda vykonal dokazovanie za účelom posúdenia nároku z pohľadu ust. § 13 ods. 1 OZ. Pre posúdenie
ďalšieho nároku vyplývajúceho z ust. § 13 ods. 2, 3 OZ nevykonal žiadne dokazovanie, alebo iba
minimálne, z ktorého doposiaľ nevyplýva, že by došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa a jeho vážnosti
v spoločnosti v značnej miere. Nebolo doposiaľ preukázané, že by navrhovateľ reálne utrpel nejakú ujmu
v pracovnom či spoločenskom živote.
Prvostupňový súd v časti priznania morálneho zadosťučinenia formou ospravedlnenia vykonal rozsiahle
dokazovanie, správne zistil v tejto časti skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke.
Obrana odporcu v odvolaní, že v uverejnenom predmetnom článku išlo o dohady a nie fakty, je
irelevantná. I zverejnené skutočnosti formou dohadov (v uvodzovkách uvádzaných, prípadne so slovným
spojením „vraj“ a podobne), pokiaľ sú nepravdivé, sú objektívne spôsobilé zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby, vyvolať negatívne následky a privodiť ujmu na chránených právach. Nemusí
dôjsť negatívnym následkom, k zásahu dôjde aj tým, že zverejnené tvrdenia sú objektívne spôsobilé
vyvolať tieto negatívne následky a teda spôsobiť ujmu, zasiahnuť do cti a dobrej povesti človeka. V
danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo výroku uvedené tvrdenia, ktoré boli
uverejnené o navrhovateľovi v článku „Biznis s rakovinou“ nie sú pravdivé. Je taktiež irelevantné akým
spôsobom odporca (či autor článku) získal informácie pre napísanie predmetného článku. Jedinou
dôležitou okolnosťou je pravdivosť či nepravdivosť uverejnených informácií a ich spôsobilosť zasiahnuť
do práv dotknutej osoby. V tej súvislosti nie je vadou konania, že súd prvého stupňa nevypočul odporcom
navrhovaných ďalších svedkov.
Je potrebné odlíšiť nároky podľa § 13 ods. 1 OZ a § 13 ods. 2, 3 OZ. V zmysle § 13 ods. 1 OZ je nárok na
odstránenie zásahu do práv osobnosti a jeho následkov a nárok na primerané zadosťučinenie v morálnej
rovine, ktorým je i písomné ospravedlnenie zverejnené v tlači. Pre dôvodnosť tohto nároku postačuje,
ak došlo k zásahu, ktorý síce nevyvolal negatívne následky (nezasiahol do cti, neznížil dôstojnosť ani
vážnosť v spoločnosti), ale objektívne by bol spôsobilý ich vyvolať. Nárok podľa § 13 ods. 2, 3 OZ je
daný vtedy, ak zásah do práv osobnosti už vyvolal aj negatívne následky, ktoré musia byť bezpochýb
preukázané. Splnenie podmienok pre priznanie nároku podľa § 13 ods. 1 OZ nevyvoláva automaticky
právo na priznanie nároku podľa § 13 ods. 2, 3 OZ.
Ustanovenie § 120 OSP ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
no v zmysle tohto ustanovenia účastníci sami navrhujú vykonanie dôkazov, ktoré musia riadne
konkretizovať, musia ich  označiť, musia označiť spôsob ako je možné ich vykonať, ak tie ktoré môžu
sami predložiť, tak ich v konaní predložia. Navrhovateľ na preukázanie toho, akú ujmu v osobnom,
rodinnom, spoločenskom či pracovnom živote utrpel, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a súd
prvého stupňa ani takéto dokazovanie  v rámci vykonávania dôkazov pre objektívne zistenie utrpenej
ujmy navrhovateľky, nevykonal. Napriek tomu žalobe navrhovateľa vyhovel  a to bez toho, aby mal riadne
preukázané, že zásah mal skutočne za následok vznik ujmy či iného následku v osobnom, rodinnom,
pracovnom a spoločenskom živote navrhovateľa.
V doplnení dokazovania bude preto potrebné, aby sa súd prvého stupňa zameral na zistenie či
navrhovateľ zverejnením nepravdivých tvrdení odporcom v časopise Šarm utrpel ujmu v oblasti osobnej,
rodinnej, pracovnej a spoločenskej, ak áno akú konkrétne (presne špecifikovanú), v akej miere, intenzite.
Svoje dokazovanie súd prvého stupňa zameria na zistenie týchto skutočností a to všetkými dostupnými
dôkazmi. Keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je satisfakciou, resp. zadosťučinením za
utrpenú ujmu nad rámec zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 OZ, bude potrebné, aby navrhovateľ riadne
preukázal, že zásah mal skutočne za následok  zníženie jeho občianskej bezúhonnosti, cti, vážnosti



alebo dôstojnosti v spoločnosti, resp. ujmu v jej súkromnom, rodinnom a pracovnom živote. Dôkazné
bremeno spočíva na navrhovateľovi.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a až
po zistení či a akú ujmu navrhovateľ v dôsledku zverejnenia nepravdivých informácií odporcom utrpel,
bude možné vo veci riadne rozhodnúť. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne o celom žalovanom
nároku navrhovateľa, pričom v časti posúdenia existencie neoprávneného zásahu do práv osobnosti
navrhovateľa a priznania zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 OZ sa bude riadiť právnym názorom
odvolacieho súdu. V časti priznania nemajetkovej ujmy po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu
posúdi existenciu podmienok pre postup podľa § 13 ods. 2, 3 OZ a pokiaľ dospeje k záveru, že nárok
podľa uvedeného ustanovenia je daný, potom podľa vlastnej úvahy (§ 136 OSP) zváži výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy podľa riadne zisteného skutkového stavu.  V tejto súvislosti odvolací súd
dáva do pozornosti prvostupňového súdu, že je potrebné odlíšiť či prípadne ujmy, ktoré navrhovateľovi
nastali v súkromnom, pracovnom a spoločenskom živote, boli vyvolané už samotným trestným konaním
alebo až následne zverejnením informácií v článku v časopise Šarm.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodní kvalifikovaným spôsobom v súlade s ust. § 157 ods. 2
OSP, popíše presne zistený skutkový stav, uvedie aké dôkazy vykonal, vyporiada sa s nimi s každým
osobitne i vo vzájomných súvislostiach (i so všetkými svedeckými výpoveďami, nielen niektorými) a
uvedie k akým právnym záverom dospel a na základe akej právnej úpravy. V novom rozhodnutí rozhodne
i o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/239/2008", "guid": "6886685e-282e-4d67-9db5-08508b01fef1:f9658555-3880-4100-ba99-0a41d119153d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}