{"guid": "7675ca1f-3f8c-4c55-94a7-cefaa02db19e:7dcd742b-5086-4655-b3dc-e86e8c42d2b2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2", "spisova_znacka": "2Co/279/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/279/2014 z 13. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. októbra 2015, sp. zn. 2Co/279/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2", "identifikacne_cislo": "8113219509", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2015-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dcd742b-5086-4655-b3dc-e86e8c42d2b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/279/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219509
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219509.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Ing. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. X, V. proti žalovanému Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, V., o zaplatenie 2.007,15 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2016, č. k. 7C/163/2013-77
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje   rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 1.646,39 Eur.

Mení rozsudok vo výroku o splatnosti  istiny 1.646,39 Eur tak, že žalovanému sa povoľuje zaplatiť istinu
1.646,39 Eur v splátkach po 80,- Eur mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, do zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou
po doručení tohto rozsudku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.646,39 Eur v mesačných splátkach vo výške 130,- Eur splatných vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca
vopred od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené
s tým, že v priebehu súdneho konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/110/2000, za výlučnú
nájomkyňu a členku družstva bytu nachádzajúceho sa v V., na ul. G. č. X, bola určená žalobkyňa s
povinnosťou žalovaného vypratať byť potom, čo mu žalobkyňa zabezpečí náhradný byt. Žalobkyňa sa
stala výlučnou vlastníčkou daného 3-izbového bytu s tým, že tento byt obýva aj žalovaný. Poukázal na
to, že ak rozvedený manžel po rozvode manželstva s bývalou manželkou v byte býva spočiatku ako
spoločný nájomca, neskôr ako osoba, ktorej svedčí právo bývania zo zabezpečenia bytovej náhrady
a nepodieľa sa na úhrade nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, zatiaľ čo manželka tieto
služby platila sama, plnila manželka prenajímateľovi i za to čo konzumoval manžel a ten sa na jej
úkor bezdôvodne  obohatil, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Vec právne posúdil
v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh žalobkyne vyhodnotil ako sčasti dôvodný.
Mal za preukázané, že žalovaný neužíva plyn v kuchyni, nevarí tam a kuchyňu vôbec nenavštevuje.
Preto zálohu na plyn v zmysle mesačných platieb za užívanie bytu a služieb s tým spojených neuložil
žalovanému vyplatiť žalobkyni, keďže plyn žalovaný neužíva, čo medzi účastníkmi sporné nebolo.



Pokiaľ ide o položku spoločnosti Spravbytkomfort, a.s., tu návrh žalobkyne považoval za dôvodný
a uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/3 z týchto platieb za dané obdobie. Pokiaľ ide o elektrinu,
rozhlas a televíziu, súd prvého stupňa zohľadnil, kedy sa žalovaný v skutočnosti v byte zdržiaval a tieto
služby konzumoval. Preto za služby elektrina, rozhlas a televízia, uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
žalobkyni iba za dni, kedy v byte sa skutočne zdržiaval, a to 1/3-inu, keďže je zrejmé, že byt okrem
žalobkyne a žalovaného užíva aj ich dospelá dcéra. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na spôsob
výpočtu platieb pre Spravbytkomfort za jednotlivé obdobia v rozsahu 1/3-iny, a to pokiaľ ide o obdobie
október až december 2011, rok 2012, rok 2013 a január až marec 2014. Za rok 2011 má žalovaný
zaplatiť žalobkyni 162,36 Eur, za rok 2012 sumu 766,70 Eur, za rok 2013 sumu 673,26 Eur a za január
až marec 2014 sumu 194,07 Eur, čo spolu predstavuje 1.796,39 Eur. Súd prvého stupňa zohľadnil platby
žalovaného v období mesiacov február, marec a apríl 2012 spolu 150,- Eur, čím výška jeho dlhu vo
vzťahu k žalobkyni tak predstavuje 1.646,39 Eur. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a rozhodol
o splácaní tohto dlhu v splátkach po 130,- Eur mesačne. Zistil, že žalovaný poberá dôchodok vo výške
531,- Eur, výživné na dieťa platí v sume 100,- Eur, na živobytie mu ostane 400,- Eur, preto mu povolil
splácať dlžnú sumu po 130,- Eur, keď zohľadnil, že u žalobkyni ide o osobu, ktorá poberá dávku v
hmotnej núdzi a ktorá sama platí poplatky spojené s užívaním bytu, pričom jej prispievať aj dcéra.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, sa včas odvolal žalovaný,
ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a má za to, že celková čiastka jeho dlhu môže
dosahovať  maximálne sumu 1.200,23 Eur. Poukazuje predovšetkým na to, že žalobkyňa neprejavila
záujem splniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/110/00, v
ktorom sa rozhodlo o jej povinnosti zabezpečiť pre žalovaného náhradný byt. Žalobkyňa nemá záujem
splniť toto rozhodnutie súdu, a preto nemal na základe čoho jej prispievať na úhradu platieb. Zdôrazňuje,
že on nechce v byte bývať a nechce mať s ňou neustále problémy, ale inú možnosť nemá. Poukazuje
tiež na nedorozumenia, ktoré vznikali v súvislosti s tým, že obaja naďalej bývajú v spoločnom byte, keď
vo veci bolo vydané aj rozhodnutie súdu ohľadom jeho dočasného zákazu užívať byt. Ak má platiť, tak
potom pomernou čiastkou, ktorú skutočne užíva. Súhlasí s platbou za sporné obdobie čo sa týka plynu,
elektriny, rozhlasu a televízie a v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nerozporuje. Nesúhlasí však
s platbou 1/3-iny za užívanie bytu pokiaľ ide o platby, ktoré sú vyúčtovávané správcom bytu spoločnosťou
Spravbytkomfort, a .s.. Zdôrazňuje, že užíva iba izbu o rozlohe 12,62 m2, spoločné priestory, chodba,
WC, kúpeľňa o rozlohe 13,64 m2. Žalobkyňa užíva 40 m2. Je dokázané, že  za uplynulé obdobie v byte
býval len 335 dní - nocí. Nepoužíva kuchyňu ani nevyužíva plyn. Pije vodu len minerálnu, studenú, teplú
vodu používa len v súvislosti so zabezpečovaním svojej hygieny. Myslí si, že pokiaľ ide o vyúčtovanie
Spravbytkomfortu za roky 2011 a 2012, tak toto vyúčtovanie súvisí s metrážou bytu, teda pokiaľ ide
o celkovú výmeru bytu 67 m2. Ako základné parametre uvádza celkovú plochu bytu 67 m2, výmeru
izby, ktorú užíva 12,62 m2, spoločná chodba, WC, kúpeľňa 13,65 m2. Žalobkyňa užíva 40,73 m2. Ako
spôsob výpočtu uvádza príklad správny poplatok z vyúčtovania Spravbytkomfort - 76,80 Eur. Na 1m2
tak pripadá 76,8 : 67 m2 = 1,146 Eur. Žalovaný užíva 12,62 m2 x 1,146 = 14,462 Eur, spoločné priestory
13,65 x 1,146 = 15,643 : 3 = 5,214 Eur a jeho platba v súvislosti s ročným vyúčtovaním, napr. správneho
poplatku tak predstavuje nie 1/3-ina zo 76,8 Eur, ale spolu to vychádza 19,676 Eur. Takýmto spôsobom
mal podľa jeho názoru postupovať súd prvého stupňa u každej z takto účtovaných položiek, ktoré sú
uvedené v ročnom zúčtovaní spoločnosti Spavbytkomfort, a.s., za obdobie, ktoré je predmetom konania,
čím podľa jeho prepočtov tak celková dlžná čiastka môže dosahovať už spomínanú sumu 1.200,23 Eur.
Myslí si, že má platiť len pomernú čiastku za byt, ktorý z donútenia užíva a navrhuje povoliť mu splátky
po 80,- Eur mesačne, keďže od apríla 2014 sa už podieľa na úhradách spojených s užívaním bytu.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len sčasti.

Pokiaľ ide o vec samú je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia
prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.



Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci konania boli manželmi, ktorých manželstvo
rozviedol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.6.1197, č. k. 15C/5/97-30, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.1997.

Vo vzťahu medzi účastníkmi konania bol zrušený spoločný nájom bytu pozostávajúceho z 3 izieb,
kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa v V., na ul. G.. X, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo
dňa 10.5.2001, č. k. 16C/110/00-60. V tomto konaní ako výlučná nájomníčka bytu bola určená žalobkyňa
s tým, že určil povinnosť žalovanému byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu žalobkyňou. Toto
rozhodnutie Okresného súdu Prešov nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2001.

Žalobkyňa nezabezpečila doposiaľ v prospech žalovaného náhradný byt, z toho dôvodu je sporný
byt užívaný oboma účastníkmi konania, ako aj ich plnoletou dcérou. Takáto situácia bola aj v období
tvoriacom predmet tohto konania, a teda od mesiacov október 2011 do marca 2014.

Podľa  § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že  žalovaný, ktorý nepochybne užíva
jednu z izieb 3-izbového bytu, keď v tejto súvislosti užíva aj ďalšie spoločné priestory bytu a má v byte
uskladnené svoje osobné veci, má tiež povinnosť podieľať sa na úhradách spojených s užívaním bytu,
príp. v čase reálneho užívania bytu aj na úhradách ďalších súvisiacich poplatkov. Súd prvého stupňa v
tejto súvislosti správne poukázal aj na závery  plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo
1209/2004, podľa ktorého, ak rozvedený manžel po rozvode manželstva s bývalou manželkou naďalej
v byte býval, spočiatku ako spoločný nájomca a neskôr ako osoba, ktorej svedčí právo bývania do
zabezpečenia primeranej bytovej náhrady a nepodieľal sa na úhrade nájomného a služieb spojených s
užívaním bytu, zatiaľ čo manželka tieto služby platila sama, plnila manželka prenajímateľovi i za to, čo
konzumoval manžel. Ten sa tak na jej úkor bezdôvodne obohatil a je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Po zistení konkrétneho časového rozsahu, v ktorom sa žalovaný v preskúmavanom období v byte reálne
zdržiaval, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že sa má podieľať na úhradách za elektrickú energiu,
rozhlas a televíziu v podiele 1/3-iny, a to za ten počet dní v príslušnom mesiaci, kedy byt skutočne
aj obýval a tieto služby spotreboval. Dokazovanie vo veci tiež potvrdilo, že žalovaný plyn v kuchyni
bytu vôbec nevyužíva, a preto úhradu podielu týchto platieb žalobkyni súd prvého stupňa opodstatnene
nepriznal.

Podobne správne postupoval súd prvého stupňa aj pri rozhodovaní o platbách, ktoré žalobkyňa
preukázateľne každý mesiac uhrádza vo vzťahu k správcovi bytu, konkrétne spoločnosti
Spravbytkomfort, a.s., Prešov. Ako už bolo spomínané, žalovaný má právo bývania v tomto byte, a to až
do doby zabezpečenia zodpovedajúcej bytovej náhrady žalobkyňou a má v ňom vyhradenú jednu izbu,
v ktorej sú uložené jeho osobné veci, a ktorú takýmto spôsobom užíva.

Zálohové mesačné platby, ktoré žalobkyňa uhrádza správcovi, vyjadrujú rozsah nákladov vynaložených
správcom v súvislosti s užívaním bytu a správou domu, je z nich zrejmá výška predpísaných platieb a
v nadväznosti na to možno zistiť aj reálnu výšku prípadných nedoplatkov, či preplatkov voči vlastníkovi
bytu. K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že predpis týchto platieb v prospech
správcu bytu nesúvisí len s celkovou podlahovou výmerou bytu, ale je určovaný aj v nadväznosti na počet
osôb, ktoré byt obývajú, čo napokon plynie aj z obsahu predložených vyúčtovaní nákladov spojených
s užívaním sporného bytu. Je preto opodstatnené, aby sa aj žalovaný podieľal na úhradách platieb
správcovi v rozsahu 1/3-iny, čo súd prvého stupňa správne vyhodnotil, prihliadol na rozsah vyúčtovaného
nedoplatku, ako aj preplatku v spornom období a tento záver napokon zodpovedá aj spravodlivému
usporiadaniu vzťahov účastníkov.



Súd prvého stupňa zároveň správne vypočítal a celkovo vyjadril, aké finančné plnenie má žalovaný
uhradiť žalobkyni z tohto titulu po zohľadnení, akú konkrétnu sumu žalovaný už zaplatil. Odvolací súd
tak so zreteľom na uvedené dôvody rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu 1.646,39
Eur, potvrdil ako vecne správny postupom podľa  § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

V súvislosti s výrokom o splatnosti tejto istiny odvolací súd poukazuje na § 160 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Citované ust. § 160 ods. 1 O.s.p., upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Táto lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku
rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na
plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, musí byť takéto rozhodnutie
podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnili záver, že vzhľadom
na povahu prejednávanej veci na povinný nárok a osobné pomery účastníka je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
aj v splátkach.

Takáto situácia nastala aj v predmetnej veci, keď je zrejmé, že celková sociálna a majetková situácia
žalovaného odôvodňuje splniť dlh žalobkyni v splátkach. Žalovaný nie je zamestnaný, poberá dôchodok
vo výške 530,- Eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100,- Eur mesačne a zároveň
je aj v budúcnosti jeho povinnosťou podieľať sa na úhradách spojených s užívaním daného bytu.

S ohľadom na túto situáciu vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti ako opodstatnené,
a preto vo výroku o splatnosti istiny 1.646,39 Eur rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) a
umožnil žalovanému uvádzané plnenie vykonať v splátkach po 80,- Eur mesačne, a to vždy do 15,dňa
toho ktorého mesiaca vopred do zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok s tým, že zročnosť
prvej splátky nastane po doručení tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa  § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Pokiaľ ide o vec samú, žalovaný v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na náhradu trov a
žalobkyni v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Uznesením zo dňa 7.10.2014 č. k. 7C/163/2013-104, súd prvého stupňa uložil žalovanému, aby v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 98,50 Eur podľa
položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Aj proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu
prvého stupňa a myslí si, že nemá zaplatiť súdny poplatok. Poukazuje na okolnosti veci samej, keď má za
to, že nemá platiť 1/3-inu z úhrad za byt, keď užíva len časť tohto bytu. Poukazuje na to, že je dôchodca
a žije z dôchodku, ktorý poberá vo výške 530,- Eur mesačne a v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozsah
svojich výdavkov, keď má vyživovaciu povinnosť  v sume 100,- Eur mesačne a má tiež povinnosť podieľať
sa na úhradách spojených s užívaním bytu.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený. Vychádzajúc z obsahu podania žalovaného je zrejmé, že v tomto sa domáha oslobodenia od
platenia súdnych poplatkov v súvislosti s poukazom na jeho celkovú sociálnu a majetkovú situáciu. Súd
prvého stupňa nerozhodol o tejto žiadosti žalovaného,  v dôsledku čoho bolo potrebné uznesenie zrušiť
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/. h/, ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/163/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}