Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/70/2015 z 15. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. júna 2015, sp. zn. 5Co/70/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5711204930.4 Krajský súd Žilina | 5Co/70/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5711204930.4 | 2015-06-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43b9bb33-a13c-4ee4-8df0-ea1d4fb45514 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5711204930.4 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711204930 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5711204930.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: M. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. T. č. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom, so sídlom V. XX, U. XX K., proti odporcovi: AUTOALLES, s. r. o., so sídlom Košická 34, 080 01 Prešov, IČO: 36 359 033, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 7.235,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 9.12.2013 č.k. 15C/136/2011-205 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 7.11.2014 č.k. 15C/136/2011-231, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom rozhodol o žalobnom návrhu navrhovateľa tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7.235,- eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.3.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený v H. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania navrhovateľa v sume 5.506,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pôvodne prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol a to rozsudkom zo dňa 11.6.2012, avšak Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28. mája 2013 č.k. 5Co/426/2012-144 pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), v spojitosti s § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v zrušujúcom uznesením okrem iného konštatoval, že odôvodnenie pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa nie je dostačujúce a rozsudok je predčasný, preto považoval za potrebné doplniť dokazovanie a to predovšetkým opätovným vypočutím účastníkov a znaleckým dokazovaním a následne vyhodnotiť dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. Prvostupňový súd v ďalšom konaní postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a v odôvodnení písomného vyhotovenia terajšieho rozsudku okrem iného uviedol nasledovné: Účastníci na pojednávaní trvali na svojich stanoviskách, teda navrhovateľ na tom, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Podľa neho odporca porušil svoju povinnosť, keď ho neoboznámil so skutočným počtom najazdených kilometrov. Poukázal predovšetkým na ust. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca taktiež trval na svojom stanovisku, teda na tom, že neporušil svoju povinnosť, keď vychádzal zo stavu uvedeného na tachometri. Znalec Ing. Ján Závodný, PhD. vo svojom znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, e rozdiel medzi údajom z riadiacej jednotky motora a údajom z počítadla ubehnutých kilometrov na prístrojovej doske je 183.099. Poukázal na to, že v riadiacej jednotke sú zaznamenané a zachované celkové ubehnuté kilometre. Podľa znalca všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu predaja, t.j. ku dňu 16.4.2009 bola vo výške 2.12,- eur a to vzhľadom na počet najazdených kilometrov. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Jána Závodného, PhD., ako aj znaleckého posudku Ing. Pivovara dospel k jednoznačnému záveru, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo najazdených na motorovom vozidle 307.227 km. Tieto posudky sa zhodovali. uvedená skutočnosť nepochybne sa musí odraziť aj na cene motorového vozidla. Otázkou je, či za to zodpovedá odporca alebo nie, teda či bolo jeho povinnosťou oboznámiť kupujúceho, t.j. navrhovateľa so skutočným počtom najazdených kilometrov, či bolo jeho povinnosťou skúmať skutočný technický stav, čo zahŕňa aj počet najazdených kilometrov, teda či odporca v tomto smere porušil zmluvnú povinnosť. Podľa § 616 O.z. predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo. mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vad, najmä musí zodpovedať závažným technickým normám... V zákone sú ustanovené len minimálne požiadavky, avšak pri posudzovaní konkrétneho vzťahu nie sú vždy určujúce. Určujúca bude dohoda zmluvných strán. Ak v takomto prípade však platí, že ani zmluvné dojednania spotrebiteľskej kúpnej zmluvy nemôže ísť na ťarchu spotrebiteľa a to ani vtedy, keď by s tým spotrebiteľ súhlasil. Z hľadiska zodpovednosti obchodnej organizácie, t.j. odporcu, nie je rozhodujúce, či vada predávanej veci mala povahu zjavnej alebo skrytej. Odporca zodpovedá kupujúcemu aj za tie vady predanej veci, o ktorej nevedel alebo dokonca ani vedieť nemohol. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že za údaj o skutočnom množstve najazdených kilometrov v kúpnej zmluve a v náväznosti na to aj za neprimeranú kúpnu cenu zodpovedá odporca, ktorý porušil vyššie uvedené povinnosti. Odporca porušil aj povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 12 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., kde je uvedené, že pri predaji použitého alebo upraveného výroku, výrobku s vadou alebo výroku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa bližšie upozorniť. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 7.235,- eur tak, ako to tento žiadal a to v zmysle ust. § 420 ods. 1 O.z., lebo tento spôsobil navrhovateľovi škodu porušením právnej povinnosti tak, ako je konštatované vyššie. Výška škody bola ustálená znaleckými posudkami a nebola spochybnená ani odporcom. Vzhľadom na zhodné závery znaleckých posudkov nepovažoval za potrebné osobné vypočutie znalca, ako to navrhoval právny zástupca odporcu. Podľa ust. § 517 ods. 1 O.z. súd ďalej zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi aj 9,25 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od 20.3.2011, t.j. od toho dátumu, kedy mal žalovanú sumu vyplatiť na základe výzvy navrhovateľa. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1a § 149 O.s.p. v spojitosti s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, pričom podrobne odôvodnil počet úkonov právneho zastúpenia, ako aj výšku odmeny za jednotlivé úkony, ako i ďalšie skutočnosti súvisiace s náhradou trov konania. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru neporušil žiadnu zo svojich zákonných povinností, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla a že za ňu nezodpovedá. Tvrdil, že navrhovateľ bol pri kúpe motorového vozidla jednoznačne odporcom upozornený na to, že vzhľadom na vek, opotrebenie motorového vozidla, skutočnosť, že už malo predchádzajúceho majiteľa, nemôže garantovať, že má vlastnosti ako motorové vozidlo nové a nemôže garantovať ani skutočný počet najazdených kilometrov. Odporca tieto skutočnosti nijako nespochybnil a vedel, že kupuje ojazdené motorové vozidlo, kde mu predajca negarantuje počet najazdených kilometrov a slobodne sa rozhodol si takéto vozidlo kúpiť. Preto odvolateľ považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania. Okresný súd na podnet odvolateľa opravným uznesením zo dňa 7.11.2014 opravil označenie odporcu. V súvislosti s odvolaním odporcu podal navrhovateľ písomné vyjadrenie k tomuto odvolaniu, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu prezentovanom v odvolaní, že by odporca nezodpovedal za škodu navrhovateľovi a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý bol zrozumiteľne a vecne vyjadrený v odôvodnení rozsudku a poukázal na porušenie zákonných povinností odporcu uvedených v § 616 Občianskeho zákonníka v platnom znení a v § 12 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. Navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v odvolacom konaní a po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku, ktoré je jasné, výstižné a prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. Odvolací súd naviac uvádza, že odporca vydal aj certifikát, ktorým potvrdzuje vlastnosti predávaného motorového vozidla tak, ako to udáva na svojej internetovej stránke, s tým, že certifikát originality automobilu je dokument, ktorým potvrdzuje, že dané auto je fyzicky skutočne to, ktoré si kupujúci kupuje podľa dokumentácie, že na aute neboli vykonané žiadne zmeny, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o jeho pôvode. Vydaním certifikátu originality automobilu sa tiež zaväzuje odporca kupujúcemu vrátiť kúpnu cenu auta v prípade, že informácie uvedené v certifikáte originality automobilu by neboli pravdivé. Podľa názoru odvolacieho súdu aj uvedená skutočnosť svedčí o správnosti rozsudku súdu prvého stupňa. V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, náhrada trov odvolacieho konania by náležala navrhovateľovi, ktorý si však náhradu trov v odvolacom konaní kvalifikovaným spôsobom neuplatnil, ani v písomnom vyjadrení, ktoré podal k odvolaniu odporcu, nešpecifikoval trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preto navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, ktorá by mu inak patrila podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 149 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.