{"guid": "758780a0-e180-42d5-a6d5-e8b6a8d8854d:d7a4f5bd-5558-4985-930b-c24f8ffa2cfb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1", "spisova_znacka": "2Co/193/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/193/2016 z 23. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. júla 2017, sp. zn. 2Co/193/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1", "identifikacne_cislo": "8215206703", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2017-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7a4f5bd-5558-4985-930b-c24f8ffa2cfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/193/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206703
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215206703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : Q. U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému : POHOTOVSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 198,47 Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.08.2016, č. k.
3C/443/2015 - 87 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

N e p r i z n á v a   stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 198,47- Eur s 5,15 % úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 198,47 Eur od 28.10.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 444,07 Eur,
to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň v ďalšom výroku určil, že zmluvná
podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.01.2008, uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach v bode 13 je neprijateľná.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil citovaným ustanovením § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5,
§ 80 psím. c), § 107 ods. 1, 2, § 153 ods. 3, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm.
j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 23.1.2008 uzavrel žalobca
so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
10.000,- Sk (331,94 Eur) za poplatok 188,54 Eur a spolu mal vrátiť žalovanému sumu 15.680,- Sk
(520,48 Eur). Žalobca uhradil žalovanému podľa jeho tvrdení celkovú čiastku 530,41 Eur. Takýto
poplatok je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný jej neposkytol
reálne plnenie za takto poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ neprijateľný, naviac je
neurčitý predmet administratívneho poplatku. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že na základe
úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si chce uplatniť primerané finančné
zadosťučinenie. Poukazovala na skutočnosť, že predmetný úver je neplatný, odporuje dobrým mravom
podľa ustanovenia § 39 OZ, ako i na to, že boli porušené jej spotrebiteľské práva, pretože žalovaný
v zmluve neuviedol RPMN. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi jej platbami a výškou
úveru, t.j. 198,47. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.10.2015 vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu, že k premlčaniu došlo tak v objektívnej, ako aj v subjektívnej lehote, a to
dňa 26.9.2012. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 15.10.2015.



4. Súdom prvej inštancie bol preto vyslovený názor, že v súlade s ustanovením § 52 odsek 1
Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluvy bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na
povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobca je
označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom). Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby sa jednalo o poskytnutie úverových
prostriedkov žalobcovi, či už na podnikanie, povolanie alebo jej zamestnanie. Zároveň súd uviedol, že
uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať i podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V zmysle
uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úverov,
a to s prihliadnutím na ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka (uvedený názor vyplýva i z
uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011). Zároveň mal súd prvej
inštancie za to, že pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym
úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by
bol v konečnom dôsledku neplatný aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle
vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie uvedený spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov. Navyše poplatok v tejto výške súd považoval pre jeho výšku za rozporný s dobrými mravmi.
5. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, a to tej časti,
ktorá sa týka poplatku, ktorému zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou v súlade s ustanovením § 53
odsek 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že túto považuje za neprijateľnú, nakoľko
ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku 97,37 % ročne, pričom
pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo
2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok sa považuje všeobecne za rozporný s
dobrými mravmi. Zároveň zo strany žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky tejto zmluvy, a to z dôvodu právnej istoty o skutočnej výške dlhu i z
dôvodu možného uplatnenia si primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže súd prvej inštancie mal
vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie,
musí ho žalovaný vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je v sume 198,47 Eur.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 444,07 Eur, celkom za 4 úkony právnej služby, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia,
žaloba, účasť na pojednávaní dňa 23.03.2016, účasť na pojednávaní dňa 23.6.2016 t.j. 2 x 70,63 Eur +
2 x 72,09 Eur + režijný paušál 2 x 8,39 Eur za rok 2015 + 2 x 8,58 Eur za rok 2016. Takto bola priznaná
tarifná odmena vo výške 285,44 Eur. K odmene bolo priznané aj cestovné spolu vo výške 50,68 Eur
na trase 2x  X. - W. a späť. Priznanú odmenu vrátané paušálnych náhrad súd prvej inštancie navýšil
zároveň o 20 % DPH. Takto boli priznané trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 444,07 Eur v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaný.
V odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne
odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie
ďalej vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, všetko podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku. Zároveň bol žalovaný toho názoru, že nedostatočné riadne a vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia  treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdne konanie a odňatie
možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych
opravných prostriedkov. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu je žalovaný toho názoru, že
žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na základe toho vydania sumy nad rámec
istiny úveru nemá naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku
osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda takáto osoba premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo priznať. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu povinnej



osoby pri hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,
keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Žalovaný zdôrazňuje, že vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania a poukazuje na to, že
požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle
ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej aj
objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu a to dňa 26.09.2012. Žalobca sa so žalobou o zaplatenie
obrátil na súd až dňa 15.10.2015. Žalobca nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/567/2015,
13Co/557/2015 a 13Co/90/2015. Ako potrebné ďalej zdôraznil, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval
a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna
prípustná výška poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno pritom vychádzať iba z
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti
odplaty znáša žalobca, nie žalovaný. Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je,
samozrejme nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové
a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný
razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohatenie. Na základe vyššie uvedených
dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal k úhrade trov konania.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej „len C.s.p.“), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.),  preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle zásad § 379 a § 380 C.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Podľa  § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 10.11.2009,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

12. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu dňa 23.01.2008 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobcovi úver vo výške 331,94- Eur, za poplatok -
odplatu 188,54- Eur, ktorú v 1/3 tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok. Celkovo sa žalobca zaviazal
zaplatiť žalovanému 520,48,- Eur.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej



podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou
sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu
poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobcovi priznať postavenie
spotrebiteľa.

15.  V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje
údaj o výške úroku. Je potrebné zdôrazniť, že význam ročnej úrokovej sadzby súvisí s jednoduchým
orientovaním sa spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Uvedenie nesprávneho údaju ročnej
úrokovej sadzby, príp. chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzby je klamaním spotrebiteľa a nie je dôvod
priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon v ust. § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie úrokovej sadzby je vážnym porušením zákona a má vplyv na
vznik vážnych pochybností o rozsahu záväzku spotrebiteľa.

16. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že zo strany žalovaného bola poskytnutá žalovanému suma
331,94- Eur, žalobca plnil z titulu uzatvorenej zmluvy žalovanému čiastku 530,41,- Eur, a preto suma
198,47- Eur zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením bez právneho dôvodu, ktoré
je povinný žalobcovi vrátiť, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie (§ 451 ods. 1 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, z neho samotný poplatok vo výške 188,54- Eur predstavoval v 1/3 úrok z úveru poskytnutého vo
výške 331,94- Eur a zvyšok v rozsahu 2/3 v čiastke 125,69 Eur zahŕňal ničím nešpecifikované náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie
zmluvnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou
platnosti právneho úkonu vyžadovanou ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho
určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

17. Podľa  § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda
o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo
1484/2004).

19. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník
peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej
judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS
ČR 21Cdo 1484/04).“



20. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 6 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

23. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje  ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

24. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali  i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

26. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku
odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne



presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu,  sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané.

27. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

28. Aj keď dohodnutý úrok a administratívny poplatok sa považovali za odporujúcu ustanoveniu §
39 Občianskeho zákonníka, dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie bolo nedodržanie jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre naplnenie tejto obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestačilo len uviesť prostredníctvom zlomku mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale bolo nevyhnutné v zmluve uviesť i všetky predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedené nie sú. Za takejto situácie sa musel poskytnutý
spotrebiteľský úver v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase
zatvorenia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.

29. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 331,94- Eur. Celkovo však žalobca
zaplatil čiastku 530,41- Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 198,47- Eur
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobcovi vydať.

30. Správnym je záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v
dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový
subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej
sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane
vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech
opísanými praktikami. V danom prípade výšku úrokovej sadzby je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve a v spojení s bodom 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. So zreteľom na to, je správny záver
súdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v
dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

31. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.



32. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23.01.2008. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil žalobou na súde dňa 15.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba
neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu,
kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Odvolací súd zároveň
odkazuje na výpoveď žalobcu o tom kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, čím preukázala
dodržanie subjektívnej premlčacej lehoty.

33. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

34. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný
súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods.
2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich
zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou
týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

35. S ohľadom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok o trovách konania strán, odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa  § 387 C.s.p..

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania nemá právo na ich náhradu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/443/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "863ed67a-f2f5-4256-b0d5-ccf7c9801713:beca8762-617a-446c-b2c0-45154b21d2e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414208486.1", "spisova_znacka": "13Co/90/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/90/2015 z 14. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414208486.1"}, {"guid": "794f443a-a889-4913-93a3-08a731e6095c:e4ba1e19-b770-4c12-a50f-76423c423d3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714206439.1", "spisova_znacka": "13Co/567/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/567/2015 z 21. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714206439.1"}, {"guid": "aecea4db-bbfe-40a2-b95b-55edd6b492d5:9f420de0-c8ba-4223-9ea7-12850a5ec822", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714206438.1", "spisova_znacka": "13Co/557/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/557/2015 z 21. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714206438.1"}, {"guid": "e92ace1b-f991-4da4-bf1f-09c9730a9b71:686ad03d-c50c-438d-b84a-5dec6fd41d53", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1", "spisova_znacka": "16Co/71/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/71/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1"}], "citovane_v": []}