Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/273/2016 z 20. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. decembra 2016, sp. zn. 15CoE/273/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815201966.1 Krajský súd Košice | 15CoE/273/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7815201966.1 | 2016-12-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3008d5e0-2996-4e48-8835-d7a7f7a98b2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815201966.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/273/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201966
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815201966.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený usadenou euroadvokátkou Mgr. Lenkou
Zichovou, L.L.M., Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnej: D. L., P.. X.X.XXXX, Y. I., U. XXXX, vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3, pod sp.zn. EX 595/15,
pre vymoženie 1.445,50 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 6Er/152/2015-20 zo dňa 19.3.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 10.3.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu pod sp.zn. RK 373/08/14-SAS
zo dňa 30.10.2014. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500033269 zo dňa 17.10.2013 uzatvorená medzi oprávneným a povinnou. Súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na
základe zmluvy o revolvingovom úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere,
pričom v bode 5 je uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o
revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretých zmlúv, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhov ako celku. Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v čl. 5. rozhodcovskej zmluvy
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ako ani rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná. mal za to, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd prvej inštancie v danom prípade konštatoval,
že ustanovenie bodu 5. uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno



r) Obč. zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na
čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v prípade sporu mali
zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo
na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor
iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ďalej
oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne
posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Povinná teda mohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát - pred a po jej uzavretí. Povinná
bola riadne poučená o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj potvrdila.
Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval aj Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3 M Cdo 14/2011. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinná mala pri odmietnutí možnosť ju
uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na viaceré uznesenia Krajských súdov Slovenskej republiky.

5. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve ako neprijateľnej podmienky a že rozpor rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

11. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským
arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 30.10.2014, sp.
zn. 373/08/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2014 a vykonateľnosť dňa
22.11.2014.

12. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri
skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj



platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č.
85000033269 zo dňa 17.10.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len rozhodcovská
zmluva).

14. Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

15. Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

16. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Rozhodcovský súd v
Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s., IČ: 63 49 66
58, so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8, 2/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitriation
court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 3/ Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal
arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, 4/ Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal,
s.r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava, IČO: 44 455 453. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.



19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, teda v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou.

22. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

23. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 nie je
o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie
uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému,
bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na
výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), čím oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie.

25. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohla len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve vecne správny.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.



29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).