Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/57/2016 z 29. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. mája 2017, sp. zn. 31Cob/57/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2215206229.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/57/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2215206229.1 | 2017-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd8e8f23-a1e4-4a26-b3b1-8bb0529ea55a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215206229.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206229
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215206229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: TRIPSY s.r.o., Fučíkova 462,
Sládkovičovo, IČO: 36 276 464, zastúpený advokátkou Mgr. Mariannou Paulíkovou, Karloveské rameno
8/A, Bratislava, proti žalovanému: KANCZ BAU, s.r.o., Hlavná 399, Čalovec, IČO: 36 246 689, (predtým
SERMAN PLUS s.r.o., Budovateľská 5941/7, Dunajská Streda), o zaplatenie 620,24 € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/113/2015-47 zo dňa 26.01.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 498,49 eur s 9,05 % úrokom
z omeškania zo sumy 353,48 eur od 03.01.2015 a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 304,35
eur, z čoho 276,65 eur sú trovy právneho zastúpenia a 27,70 eur ostatné trovy, všetko do troch dní po
právoplatnosti rozhodnutia a zastavil konanie v časti o zaplatenie 266,76 eur istiny s 9,15 % úrokom z
omeškania zo sumy 103,99 eur od 11.09.2015, s 9,05 % úroku zo sumy 102,77 eur od 11.09.2015 do
21.09.2015 a z o sumy 162,77 eur od 22.09.2015, vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 11.01.2016 s
poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu pôvodne sumu 620,24 eur, k tomu paušálnu náhradu nákladov 3x po 40 eur,
celkom vo výške 120,- eur a úrok z omeškania s poukazom na to, že žalovanému dodal tovar, ktorý
žalovaný prevzal , ale za ktorý neuhradil kúpnu cenu, uplatnenú faktúrami splatnými v dňoch 04.07.2014,
09.10.2014 a 02.01.2015..

3. Žalovaný namietal, že nárok na úroky z omeškania nebol medzi účastníkmi dohodnutý a takáto
povinnosť mu ani so splatnosti faktúr nevyplýva a rovnako poukázal na to, že žalobca nemá nárok
ani na 120,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov, nakoľko i keď je žalované plnenie uplatnené tromi
faktúrami, nejedná sa o samostatné plnenia, ale o jeden zmluvný vzťah, preto si môže uplatňovať najviac
paušálnu náhradu vo výške sumu 40,- eur.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola u zatvorená
kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchod. zák., na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému plnenie
a žalovanému ako kupujúcemu vznikla povinnosť podľa § 477 Obchod. zák. zaplatiť kúpnu cenu za
prevzatý tovar. Žalovaným nebola spochybnená existencia záväzkového vzťahu, ani skutočnosť, že mu



bol tovar dodaný, nebolo zistené, že by sa účastníci dohodli na osobitnom spôsobe splatnosti kúpnej
ceny, preto súd vychádzal zo všeobecnej úpravy uvedenej v § 340 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorej
je žalovaný povinný plniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal a námietku
žalovaného, ktorý poukazoval na neexistenciu dohody a praxe v súvislosti so splatnosťou pohľadávok
súd odkázal na zistené skutočnosti a právny záver, podľa ktorého ak nie je dohoda o splatnosti, tak je
potrebné platiť bez zbytočného odkladu po výzve. Zákon žiadne náležitosti pre výzvu nepredpisuje a tak
postačí, ak sa takáto výzva dostane do dispozície povinného, k čomu prvoinštančný súd uviedol, že za
takúto výzvu možno považovať aj faktúru, ak je z nej zrejmý prejav veriteľa, že očakáva plnenie. Uvedený
názor súd potvrdil poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo/36/2009 s tým, že lehota určená vo
faktúre sa považuje za lehotu určenú na plnenie. Žalovaný faktúru prevzal a žalobca určil splatnosť faktúr
na 14 dní od okamihu vystavenia, čo znamená že po ich uplynutí bol žalovaný v omeškaní.

5. Časť zo žalovanej istiny žalovaný uhradil v priebehu konania a to dňa 10.09. a 21.09.2015,
pričom pri existencii viacerých záväzkov sa považuje za splnený ten, ktorý určí dlžník. Žalovaný pri
úhrade uvedených súm uviedol variabilný symbol, a tak týmto úkonom prejavil, ktorú faktúru a dlžnú
sumu uhrádza. Uvedenými úhradami tak zanikol záväzok uvedený vo faktúrach do výšky poskytnutého
plnenia.

6. Po priznaní dôvodnosti žalobcom uplatneného zostatku istiny súd vychádzal z ust. § 365 Obchod.
zák., podľa ktorého určil omeškanie so záväzkami a na základe ktorého omeškania zaviazal žalovaného
k povinnosti platiť úroky z omeškania, ktorých výšku, keďže nebola dojednaná, prvoinštnančný súd
určil vo výške 9,15 % a 9,05 % podľa základnej úrokovej sadzby platnej pre Európsku centrálnu banku
k prvému dňu omeškania. Z uhradených súm súd zároveň priznal žalobcovi úroky z omeškania, ktoré
po ich kapitalizovaní určil pevnými sumami a zostatok nezaplatenej istiny v čiastke 353,48 eur úročil
odo dňa 03.01.2015. Paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur ku každej faktúre súd priznal s
poukazom na § 369c ods. 1 Obchod. zák., ku ktorému nároku uviedol, že tento bol prijatý na základe
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných
transakciách, čím má táto úhrada odradiť povinných od oneskorených platieb a v opačnom prípade,
aby veritelia dostali náhradu nákladov na vymáhanie, ktoré im v súvislosti s oneskorenou platbou
vznikli. Súd sa vyporiadal i s námietkou žalovaného o nedôvodnosti priznaných úhrad z každej faktúry a
vyslovil názor, podľa ktorého je účelom priznanej paušálnej náhrady nahradiť náklady súvisiace s každou
oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného ustanovenia nevyplýva
žiadne obmedzenie nároku na jednorázove vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah, z toho
dôvodu názor žalovaného, ktorý mal za to, že žalobcovi patrí nárok iba za jednu platbu považoval
za nedôvodný, inak by pre dlžníka bolo výhodne meškať s čo najviac platbami naraz a uhradil by
paušálnu náhradu vo výške 40,- eur iba jedenkrát. Súd nezistil, že by sa jednalo špekulatívne rozdelenie
jednej kúpnej ceny na viacero faktúr s cieľom získať nedôvodne paušálnu náhradu, preto takýto názor
žalovaného neakceptoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok v celom rozsahu, keď i k späťvzatiu došlo z dôvodu, že žalovaný uhradil časť zo
žalovanej istiny až v priebehu konania, dôsledkom čoho došlo k späťvzatiu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti uhradiť žalovanú istinu, konkrétne
proti výroku II a III podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom nesúhlasil so spôsobom
výpočtu úrokov z omeškania, ktoré boli pripočítané k istine a súd prvej inštancie nesprávne postupoval,
pretože podľa názoru odvolateľa zostávajúcu istinu vo výške 353,48 eur zvýšil o kapitalizované úroky z
omeškania, hoci mal uviesť úroky samostatne a k istine nemala byť pripočítaná ani paušálna náhrada
nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 120,- eur za 3 omeškania s 3 faktúrami.
Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil nárok žalobcu na paušálnu náhradu
a trval na tom, že žalované faktúry vychádzali iba z jedného právneho vzťahu medzi účastníkmi,
neboli samostatnými, ale iba čiastkovými nárokmi zo závazku, ktorý bol predstavovaný jednou kúpnou
zmluvou, ktorá ale pre neschopnosť žalobcu dodať všetok požadovaný tovar jednorázovo sa plnila
postupne a žalobca tak špekulatívne rozdelil tieto plnenia z dôvodu, aby mohol sankcionovať omeškanie
a uplatňovať si paušálnu náhradu nákladov vo výške 120,- eur a tým svoje dodávky tovaru predražiť. Z
uvedeného dôvodu žiadal odvolateľ rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorý žiadal uvedené
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení poukázal na to, že na každú dodávku bola uzatvorená samostatná kúpna zmluva, nejednalo



sa o jeden záväzkový vzťah ako tvrdí odvolateľ, pričom i z dikcie § 369c ods. 1 Obchod. zák. vyplýva,
že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s
uplatňovaním pohľadávky, pričom dôvodová správa k zákonu uvádza, že ide o administratívne interné
monitorované náklady, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a to náklady na
vedenie evidencie pohľadávok a ostatné náklady. Výška paušálnej náhrady v sume 40,- eur je stanovená
nariadením vlády SR bez ohľadu na dĺžku omeškania a žalovaný pri každom jednom záväzkovom
vzťahu, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy bol v omeškaní, každá faktúra je vystavená na
samostatnú pohľadávku, a ku nej môže byť uplatnená paušálna náhrada. Zároveň žalobca dal do
pozornosti, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny si bol nútený uplatniť súdnou cestou, napriek tomu,
že právny zástupca zaslal po viac ako 9 mesiacoch omeškania s prvou splatnou faktúrou žalovanému
upomienku a žiadal uhradiť výlučne istinu, ale i táto výzva zostala bez povšimnutia, teda žalovaný
neuhradil ani istinu, hoci žalobca nemal záujem na navyšovaní pohľadávky, pokiaľ by bol žalovaný ako
kupujúci zaplatil kúpnu cenu riadne a včas.

9. Odvolateľovi bolo na vyjadrenie doručené vyjadrenie žalobcu, ktoré tento prevzal dňa 11.05.2016, ale
sa už k nemu nevyjadril.

10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

11. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať stav, ktorý zodpovedá princípu právnej
istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase
vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k
čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti
s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré
boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p.,
ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

12. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

14. Podľa § 387 C.s.p.



(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p.) pri priznaní úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , ako aj konanie, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky
odvolateľa sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod
uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo
znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktoré sú nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti,
prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom
k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska
závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p.

19. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namieta, že súd nesprávne zhodnotil žalobcom uplatnený
nárok na priznanie úrokov z omeškania, keď ho pripočítal k istine a neuviedol osobitne a rovnako v
sume istiny je obsiahnutá i náhrada vzniknutých nákladov, ktoré boli priznané za každú fakturovanú
sumu samostatne. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že ak úroky z omeškania boli vyjadrené
ako kapitalizované, nie je pochybením, ak sú vo výroku uvedené ako súčasť istiny, čo podrobne
prvoinštančný súd rozpísal v odôvodnení , a teda takýto postup je preskúmateľný a zrozumiteľný a
žalovaného žiadnym spôsobom pri splnení povinnosti zaplatiť nepoškodzuje. Rovnako nie je dôvodné
ani tvrdenie odvolateľa o nesprávnom priznaní paušálnej náhrady vzniknutých nákladov, ktoré súd
priznal za tri faktúry, ktoré rozhodnutie podrobne odôvodnil i s odpoveďou na argumenty odvolateľa
a s ktorým právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dáva do
pozornosti odvolateľa, že svoje tvrdenia o tom, že sa jednalo o jeden záväzok žalobcu, ktorý tento riadne
a včas nesplnil, ale v konaní nepreukázal, hoci mu k tomu hmotné právo poskytuje možnosti a to napr.,
ak by nebol tovar dodaný včas a v celom objednanom rozsahu, má v takom prípade kupujúci nárok na
uplatnenie vád z neúplne dodaného množstva tovaru ( § 420 Obchod. zák.) , ktorý mohol uplatniť ihneď



ako neúplné dodanie zistil, čo ale nepreukázal, žiadne dôkazy nepredložil, preto jeho obranu a tvrdenie,
že sa nejednalo o samostatné kúpne zmluvy ale o jednu nebolo možné akceptovať.

20. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý vec správne právne
posúdil a preto odvolanie podané žalovaným nie je dôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).