{"guid": "7544ed91-b7e6-434c-b39a-d0d2489d22b6:3e5009e5-8307-4383-b8fd-7d6d2d6e1f3b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1", "spisova_znacka": "2Sp/14/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/14/2015 z 21. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. apríla 2015, sp. zn. 2Sp/14/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1", "identifikacne_cislo": "8015200293", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2015-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e5009e5-8307-4383-b8fd-7d6d2d6e1f3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200293.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti Okresnému úradu Bardejov,
katastrálny odbor, so sídlom Dlh rad 16, 085 01 Bardejov, za účasti Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XXX/XXX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 26. januára
2015 č.k.: OÚ-BJ-KO2-2015-V-2565/14-Fo takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu zo dňa 26. januára 2015 č.k.: OÚ-BJ-KO2-2015-V-2565/14-Fo.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XXX, XXX XX  C., ako
záložcu zastúpenej združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka
18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 05.12.2014 bol prijatý návrh na vklad Zmluvy č. 586/2014-RAČ
z 03.11.2014 o zriadení záložného práva  do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. C.  na LV
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 33
ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 4 § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, § 34, § 40 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Odporca preskúmal v súlade s ustanovením § 31 Katastrálneho zákona zmluvu z hľadiska, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správny orgán aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad  splnené, správa katastra vklad povolí, inak
návrh zamietne ( § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ).
V danom prípade na základe citovaných skutočností je správny orgán toho názoru, že nie sú splnené
podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane
záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 30.01.2015, doručený
Okresnému úradu  Bardejov  02.03.2015.  V odvolaní poukázal na to, že dňa 03.11.2014 bola uzatvorená
Zmluva o zriadení záložného práva č. 586/2014-RAČ medzi  spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou



osobou Z. Čuntom, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XXX, XXX XX  C., zastúpenou združením
ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode
o splnomocnení č. 804100118  zo dňa 15.11.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane
veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve.
Dňa 05.12.2014  bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod
sp. zn. V 2565/14 o povolení vkladu záložného práva a dňa 26.01.2015 Okresný úrad Bardejov vydal
rozhodnutie pod č. vkladu OÚ-BJ-KO2-2015-V-2565/14-Fo o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods.
3 Zákona o katastri nehnuteľností.
Navrhovateľ ďalej citoval  príslušné ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj na ustanovenia § 32 ods.1,2  Správneho poriadku.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec\")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho
orgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať
aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne
zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia
a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.  Navrhovateľ
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správny orgán vychádza len z predpokladov a správny orgán
si nesplnil zákonnú povinnosť a nevychádzal  zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené
ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na
katastrálne konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov,  a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uvádza, že splnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to



všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.
Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu
nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť
protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o
zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o
plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je
pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o



neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí.
Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,
že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie kde je  evidentné, že dlžník dlhodobo
neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky
záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho
záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných
prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas
výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo
na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného
práva predajom nehnuteľností.

Odporca doručil predkladaciu správu z 20.03.2015 krajskému súdu spolu so spisovým materiálom
a navrhol, aby súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na obsah
administratívneho spisu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.04.2015, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 08.04.2015 a zároveň súhlasil, aby
súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporca sa ospravedlnil
listom zo dňa 17.04.2015. Zúčastnená osoba  Z. T. prítomný na pojednávaní uviedol, že navrhuje
napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože on osobne nikdy nemal záujem splnomocniť nejakú osobu na
založenie jeho nehnuteľností. Bol vypočutý aj správnym orgánom a na tomto vyjadrení trvá. Združenie
ProHelp sa nevyjadrilo.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho
spisu.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je
dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa
03.11.2014, doručený správnemu orgánu  05.12.2014 pod č. V 2565/14   podal návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 586/2014-RAČ  zo dňa 03.11.2014 do katastra nehnuteľností. K návrhu
súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 586/2014-RAČ zo dňa 03.11.2014 uzavretú podľa
§ 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.
a záložcom Z. T., v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením ProHelp, so sídlom
Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 15.11.2013 č.
804100118  ktorou splnomocniteľ Z. T. splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci,
IČO: 421 801 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie u uskutočnení právnych
úkonov uvedený v týchto dohodách vykonávaný v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.  a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch k dohodách uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto



rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že
v predtlači je uvedené v k.ú. C.  na LV č.  XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

V zmysle § 29 citovaného zákona, vklad možno vykonať na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o jeho povolení.

Ustanovenie § 30 ods. 3  a 4  citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona,  okresný úrad  preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických
vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných
predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. Aj podľa názoru súdu vyplýva, že



okresný úrad bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým
dlžník Stanislav Čunta splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej
zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako aj následne
záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2  Občianskeho zákonníka  pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všelk) iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždv, ak je to na
prospech zmluvnej strán)', ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatne.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.



Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzickú osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len ,,neprijateľná podmienku\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny. ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určilo, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Správny orgán vzhľadom k vyššie uvedenému s prihliadnutím na svoju doterajšiu prax má za to, že v
riešených právnych vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľné podmienky.

V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide
o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

Podľa § 5a ods. 4 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov právny úkon, ktorým spotrebiteľ
splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Kedže predložená zmluva o zriadení záložného práva je taktiež podpísaná splnomocnencom, je táto
záložná zmluva neplatná.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k nájmu k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

Podľa § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, ak
je to obvyklé.

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti záložnej zmluvy a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie
nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý ale
aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporcu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenia na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.



V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukazom na
ustanovenie § 46 Správneho poriadku  je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v tomto prípade zistil
presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako
aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku
preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom,
ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné
rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka Z. T..

Okresný úrad - katastrálny odbor na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a aj v súčasnosti je jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj podľa vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na
ustanovenia  Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho
zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako
verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č.
76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri
skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo
či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška
upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené
skutočnosti, ktoré Okresný úrad - katastrálny odbor ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený
skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia  v Dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo
neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie Okresného úradu v Bardejove,
katastrálneho odboru vydané dňa 26.01.2014 pod č. k. OÚ-BJ-KO2-2015-V-2565/14-Fo  ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. 1Sžo 54/2012, 10Sžo 51/2012, 1Sžr 18/2012, 8Sžo
30/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad - katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom
rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad.

O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých
účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}