Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/2/2013 z 5. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. februára 2013, sp. zn. 13CoE/2/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6705204880.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/2/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6705204880.1 | 2013-02-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba4728fa-d7a0-48b6-9619-8a6f7aee7eee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6705204880.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705204880
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6705204880.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú
koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému J. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX F., T. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského
úradu Zvolen, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 1228/05, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
644,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/883/2005-23 zo dňa 15. 2. 2011, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, okresný súd exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 20,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica
N 743/2005, Nz 6390/2005, v ktorej zástupca povinného vyjadril právny záväzok povinného splatiť
oprávnenému dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy zo dňa 20. 9. 2004.

Súd preskúmal notársku zápisnicu a predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že v danej veci nebol splnený
jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41
ods. 2 písm. c/ EP, ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou.
Nebolo zistené uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom, lebo z
úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Povinný podpísal len
zmluvu, nie samotné plnomocenstvo. Prejav vôle povinného je preto neurčitý a v tejto časti neplatný.
Nedostatkom predmetného právneho úkonu je aj to, že bola obmedzená slobodná voľba právneho
zástupcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá pretlač, kde v textovej časti na rovnakej strane,
kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny advokát, ktorý
má na základe splnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemožno dospieť k záveru, že
dlžník podpísaním zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. Dlžníkovi takýmto postupom bola
odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. Preto notárska zápisnica, na podklade
ktorej sa vedie exekúcia, nie je vykonateľný exekučný titul z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej
vykonateľnosťou.



O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 EP a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy
exekúcie, lebo k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného. Exekučný súd priznal
súdnemu exekútorovi podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov ako oprávnene uplatnené trovy exekúcie v sume 20,58 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu zrušiť. Notársku zápisnicu ako exekučný titul už exekučný súd
skúmal pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a „uznal exekučný titul za súladný“.
Povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, pričom tak neurobil. Podľa jeho názoru preskúmanie
exekučného titulu ide v danom prípade nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, oprávnený si „už nebude môcť zabezpečiť iný
exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného bude už premlčaná“.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Dňa 7. 9. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného datované dňom 3. 9. 2012,
v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

V podaní poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie z 14. 3. 2012,
sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, ako aj na novelu k Exekučnému poriadku č. 384/2008. Uviedol, že súd posúdil
plnomocenstvo v zmluve o úvere za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. podľa ust. § 23a
ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa bez náležitého zdôvodnenia. Namietal, že súd sa
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje za
neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa jeho názoru je nutné požiadať Súdny
dvor EÚ o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“, lebo v prílohe smernice nie je výslovne uvedené,
že splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocní fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice,
aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, treba považovať za nekalú
podmienku. Žiadal preto predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to konkrétne, či „je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?“ A či „je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na
smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací
súd uvádza:

Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho
predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný poriadok vylučuje
použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie
prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr.
Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje
prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 EP.



Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho
konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva
Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie)
a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu.
Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej,
ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej
otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia
je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky
nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s
právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj
v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej
únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd
poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia
nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo
v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také
jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair).

Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za
kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu
podaného odvolania ako aj podania, v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému
odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie konania, je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako
aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu,
z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia
týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi
v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ,
resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade
naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu
exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane
vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu
predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym zdôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. 6111626 medzi oprávneným, ako veriteľom, a
povinným, ako dlžníkom, bola uzavretá dňa 20. 9. 2004 (č.l. 6 p.v. spisu). V texte zmluvy vyhotovenej
formou predtlače je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva. Dňa 13. 2. 2005 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica
č. N 743/2005, NZ 6390/2005, v bode 3 až 5 ktorej Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že v mene povinného
uznáva voči oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 19 413,- Sk (vtedy platnej meny), čo do jeho základu
a výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 11. 2004 do zaplatenia, ktorý
splatí v lehote do 28. 2. 2005. V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako
exekučného titulu.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr.
Tomášovi Kušnírovi povinným priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom,
pretože dlžník nemohol zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú
formu nemohol povinný ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal
oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi
(zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť



potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Povinný teda platne
nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek
v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne
o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku
veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd
posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného,
že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej
zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými
skutočnosťami rozhodnutie nedôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému
dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné. Odvolací súd sa nezaoberal ani odvolacími
námietkami uvedenými v podaní, ktoré došlo okresnému súdu dňa 7. 9. 2012, ktorým oprávnený doplnil
právnu argumentáciu k podanému odvolaniu, lebo dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p), ktorá v danom prípade uplynula dňa 13. 7. 2011.

V rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie pričom
zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200 ods. 1
a podľa § 203 ods. 1 EP a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne
zavinil zastavenie exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.