Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/13943/2010 z 22. 2. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. februára 2011, sp. zn. 7S/13943/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7010234506.1
Krajský súd Košice | 7S/13943/2010 | ECLI:SK:KSKE:2011:7010234506.1 | 2011-02-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., § 38 ods. 11 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18709fa2-e4f5-4825-9fdb-a0953c823d93
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7010234506.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/13943/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234506
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010234506.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu F. bytom, H. č. XX, I. R.
C., zast. advokátom JUDr. Danielom Urbanom, AK Bratislava, Uhrova č. 18, proti žalovanému Ústrediu
práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska č. 2 Košice, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 9. 2010 č.: AA/2010/03631 takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18. 11. 2010 podanou na poštovú prepravu v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 9. 2010 č. AA/2010/03631, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Spišská Nová Ves zo dňa 16. 6. 2010 č. SN/2010/5995/58689.
Týmto rozhodnutím žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod
2 zák.  č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
v znení neskorších predpisov s poukazom na obsah komplexného posudku ÚPSVaR v Spišskej
Novej Vsi zo dňa 20. 5. 2010 č. SN/2010/050018, podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, pretože mu bola stanovená miera
funkčnej poruchy 60 %, ale nebol mu priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože nie je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Menovaný nemá zníženú pohybovú schopnosť
alebo orientačnú schopnosť, je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do
prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie posudkovým
lekárom odvolacieho orgánu a jeho vyjadrení v lekárskom posudku č. AA/2010/03703 zo dňa 13. 8.
2010 bol vydaný dňa 13. 9. 2010 komplexný posudok č. AA/2010/03703, podľa ktorého miera funkčnej
poruchy u žalobcu bola posudkovým lekárom odvolacieho orgánu stanovená zhodne v rozsahu 60 % pre
organickú depresívnu poruchu ťažkú podľa časti IV. bodu 8 písm. b) prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.



Žalovaný v odôvodnení zároveň uviedol, že posudzovaný sa lieči aj pre organickú ťažkú nedoslýchavosť
s mierou funkčnej poruchy 50 %, stav po vykonaní totálnej endoprotéze ľavého bedrového kĺbu, poruchy
chrbtice, obmedzenú funkciu v obidvoch kolenných kĺboch, obmedzenú pohyblivosť v pravom bedrovom
kĺbe ľahkého až stredného stupňa, poruchy chrbtice, ako aj chronickú bronchitídu, ktoré ochorenia však
nedosahujú 50 %-nú mieru funkčnej poruchy. Konštatoval, že z lekárskeho posudku druhostupňového
orgánu vyplýva, že žalobcom uvádzané skrátenie dolnej končatiny nie je v objektívnych nálezoch
dokumentované. Pri pohyblivosti v bedrových kĺboch (90 - 80 °) a kolien (100 - 120 °) je tento schopný
používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb. Pri osobnom vyšetrení dňa 13. 8. 2010 doložil
denzitometrické vyšetrenie chrbtice z 8. 7. 2010 o osteopénii. Pri osobnom vyšetrení posudkovým
lekárom ukázal spôsob vstávania z ľahu na bruchu. Taktiež pri schádzaní z lôžka si kľakol a opieral sa
hrudníkom o vyšetrovacie lôžko, pričom pri tejto činnosti dokázal ohnúť kolenné aj bedrové kĺby na viac
ako 90 %, čo nepotvrdzuje závažnú poruchu pohyblivosti bedrových ani kolenných kĺbov. Obmedzenie
pohybového aparátu v tomto prípade nepodmieňuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom.

Pri výkone sociálnej posudkovej činnosti za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu bolo zistené, že
žalobca je invalidný dôchodca, žije v trojizbovom byte s manželkou a dvomi zaopatrenými deťmi. Väčšinu
času trávi v domácom prostredí, kde prevažne sedí, oddychuje, pozerá televíziu. Domáce prostredie
opúšťa predovšetkým z dôvodu návštevy zdravotníckych zariadení, ale aj z dôvodu návštevy príbuzných
v Spišskej Novej Vsi a v Bratislave, a tiež z dôvodu zabezpečovania nákupov C. Na svoju prepravu
využíva osobné motorové vozidlo, ktoré šoférujú rodinní príslušníci, prípadne využíva taxislužbu. Býva
nervózny, máva pocity menejcennosti kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu a trpí ťažkou organickou
depresívnou poruchou, má obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť, kvôli čomu používa načúvací aparát.
Pociťuje bolesti chrbtice, ktoré mu vyžarujú do hlavy, má osteopéniu, pociťuje tŕpnutie rúk a nôh,
opúchajú mu nohy, má poruchy krvného tlaku. Uviedol, že sa rýchlo zadýchava, pri chôdzi si musí robiť
prestávky a oddychovať, pociťuje búšenie srdca. Po prejedení 100 až 200 metrov cíti celkovú slabosť,
má problémy s prostatou, pociťuje bolesti obidvoch kolien a pravého bedrového kĺbu, ľavý bedrový kĺb
je po vykonanej totálnej endoprotéze. Pohybuje sa s oporou dvoch francúzskych bariel. Vychádzajúc
z druhostupňového posudku lekára menovaný aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu je schopný
s pomocou sprievodcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku
železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať a vystupovať do a z vozidla verejnej hromadnej
dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy. Je schopný zvládnuť
z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb
a v prostriedku železničnej dopravy a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Tým nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6 písm. a/, b/, c/ cit. zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s poukazom na ust. § 38 ods. 11, ods. 1 písm. b/2 a ods. 9 cit. zákona, keďže podľa komplexného
posudku žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, takže mu
nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na nové konanie. Vyslovil svoj  nesúhlas so závermi uvedenými v komplexnom posudku,
podľa ktorého žalobca údajne nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Nesúhlasil so žiadnym zo záverov komplexného posudku o sociálnych dôsledkoch v oblasti mobility
a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov. Namietal tvrdenie obsiahnuté v komplexnom posudku
o tom, že žalobca nemá ani zníženú pohybovú schopnosť a že je schopný na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k prostriedku
hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť. Poprel aj to, žeby žalobca dokázal
nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať
sa v ňom počas jazdy a vystupovať z tohto vozidla s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že
žalobca sa pohybuje za pomoci dvoch francúzskych bariel. Zdôraznil, že žalobca je odkázaný výlučne
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorú vykonáva najčastejšie jeho syn alebo
blízky rodinný príslušník. V oblasti zvýšených výdavkov nesúhlasil so záverom komplexného posudku,
že žalobca nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, keďže žalobca je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto má zvýšené výdavky na pohonné látky,
ktoré súvisia so zabezpečovaním prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu vykonávania
rodinných a občianskych aktivít. Namietal tiež to, že komplexný posudok oprel svoj záver o prílohu



3, časť IV, bod 4, písm. c/ zák. č. 447/2008 Z.z. (afektívne poruchy správania s ťažkou poruchou)
aj keď dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla boli jeho iné zdravotné
problémy, ktoré sa týkajú jeho pohybovej schopnosti, a ktoré súvisia s jeho odkázanosťou na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva, že
žalobca je pacientom s výraznými ťažkosťami pohybového aparátu, čo podľa jeho názoru posudkový
lekár prvostupňového správneho orgánu nevzal do úvahy. Zdôraznil tiež, že žalobca má vysoký
stupeň osteoporózy a chodí o dvoch francúzskych barlách po výmene ľavého bedrového kĺbu. Týmito
skutočnosťami sa správne orgány v posudku nezaoberali. Poukázal tiež na to, že ako prílohy odvolania
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa predložil opakovane lekárske nálezy, ktorých závery
podľa jeho názoru jednoznačne odôvodňujú poskytnutie príspevku na úpravu bytu. Zdôraznil, že žalobca
sa dokáže prepravovať výlučne formou individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom a nie je
schopný využívať prostriedky hromadnej dopravy osôb a prostriedky železničnej dopravy a už vôbec
nedokáže nastupovať a vystupovať z týchto prostriedkov a udržať sa v nich počas jazdy. Uviedol tiež,
že lekárske nálezy o zdravotnom stave odôvodňujú zaradenie žalobcu aj do iných ustanovení prílohy
č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. V tejto súvislosti s poukazom na ust. § 12 ods. 3 cit. zákona uviedol,
že mieru funkčnej poruchy určenú podľa ods. 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie
funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak,
že spôsobujú znevýhodnenie. Konštatoval, že záver komplexného posudku vyznieva nekompetentne,
pretože nezohľadnil jeho ďalšie zdravotné problémy, ktorými trpí a ktoré špecifikoval. Vychádzajúc
z uvedeného, podľa jeho názoru rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie
žalovaného neboli dostatočne subjektívne a nezohľadňovali individuálne zdravotný stav žalobcu. Preto
ich považuje za nespravodlivé. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
považuje za nezákonné z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov, ako aj nesprávnosti postupu vo
veci konajúcich posudkových lekárov.

V písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2010 navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a to zo skutkových
aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu
prvého stupňa. Zdôraznil, že z lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 13. 8. 2010 č. AA/2010/03703
vyplýva, že žalobca aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu je schopný s pomocou sprievodcu
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
je schopný nastupovať do týchto prostriedkov a počas jazdy sa v nich aj udržať. Taktiež je schopný
zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia aj inú situáciu v týchto vozidlách. Vychádzajúc
z uvedeného nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto nie je
odkázaný ani na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Preto mu v komplexnom posudku zo dňa 13. 9. 2010 č. AA/2010/03703 nebolo
možné navrhnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 447/2008 Z.z.
Posudkový lekár zotrval na svojom stanovisku, v zmysle ktorého po vyhodnotení odborných lekárskych
nálezov žalobcu, ktoré boli doložené Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny Bratislava pracovisko Košice, ako
aj na základe osobného vyšetrenia zo dňa 13. 8. 2010, tento nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a teda je schopný dôjsť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a
nastúpiť do nich, ako aj vystúpiť z nich a zvládnuť iné situácie v týchto prostriedkoch a teda nepriznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla bolo odôvodnené. K námietke žalobcu, podľa ktorej v komplexnom
posudku bolo opomenuté, že je po výmene ľavého bedrového kĺbu a pri chôdzi využíva oporu dvoch
francúzskych bariel žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže v komplexnom
posudku žalovaného je táto skutočnosť uvedená vo výrokovej časti komplexného posudku pri hodnotení
oblasti mobility a orientácie, ako aj v časti odôvodnenie.

V konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnym spismi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že
žaloba dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podľa lekárskeho posudku ÚPSVaR Spišská Nová Ves,
oddelenie posudkových činností zo dňa 19. 5. 2010 č. SN/2010/06951 je žalobca fyzickou osobou s



ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % (afektívne poruchy nálad začlenené v
časti IV pod bodom 4 písm. c) prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.). Jeho mobilita nie je natoľko obmedzená,
aby dosiahla mieru funkčnej poruchy 50 %.

Z komplexného posudku ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo dňa 20. 5. 2010 č. SN/2010/050018 súd zistil, že
v oblasti mobility a orientácie žalobca nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, keďže
je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej
dôstojnosti premiestniť sa k prostriedku hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy
a späť, dokáže do týchto vozidiel nastupovať, udržať sa v nich počas jazdy a vystupovať z nich, preto
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia má v oblasti komunikácie, v dôsledku čoho je odkázaný na kúpu pomôcky -
špeciálneho zariadenia na prenos zvuku, samostatného bezdrôtového zariadenia alebo doplnkového
zariadenia k načúvaciemu aparátu, kompenzovateľné peňažným príspevkom na kúpu pomôcky a
peňažným príspevkom na opravu pomôcky. Je odkázaný na sprievodcu.

Posudkový lekár žalovaného, ako to vyplýva z jeho lekárskeho posudku zo dňa 13. 8. 2010 č.
AA/2010/03703 zhodne ako posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že žalobcu
je potrebné považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60
% podľa časti IV bodu 4 písm. c) prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Ostatné dokladované choroby
žalobcu (obmedzená funkcia v kolenných kĺboch, obmedzená pohyblivosť v bedrovom kĺbe vpravo
ľahkého až stredného stupňa, artériová hypertenzia II, ako aj chronická bronchitída), nedosahujú u
neho mieru funkčnej poruchy 50 %. Z množstva ochorení, ktorými žalobca trpí mieru funkčnej poruchy
hodnotiteľnú pre príspevok dosahuje psychiatrické ochorenie a nedočujnosť. Podľa doložených nálezov,
ktoré sú súčasťou spisu, žalobca je po totálnej endoprotéze ľavého bedrového kĺbu, druhý bedrový kĺb je
maximálne stredne postihnutý. Ním uvádzané skrátenie dolnej končatiny nie je v objektívnych nálezoch
dokumentované. Pri pohyblivosti bedrových kĺbov (90/80 °) a kolien (100 - 120 °) je schopný používať
verejné dopravné prostriedky. To isté platí aj pre nedočujnosť a psychiatrické ochorenie. Ani ostatné
dokladované ochorenia, ktorých miera funkčnej poruchy nedosahuje 50 % nie sú takého rázu, aby to
eventuálne odôvodňovali. Na základe osobného vyšetrenia nebola potvrdená taká závažná porucha
pohyblivosti bedrových a kolenných kĺbov, ako to uviedol žalobca a jeho právny zástupca.

Podľa komplexného posudku ÚPSVaR pracovisko Košice zo dňa 13. 9. 2010 č. AA/2010/03703 žalobca
trpí ťažkou organickou depresívnou poruchou, má obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť, kvôli čomu
používa načúvací aparát. V dôsledku týchto ochorení sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Má stav po vykonaní totálnej endoprotézy ľavého bedrového kĺbu, poruchy chrbtice,
obmedzenú funkciu v obidvoch kolenných kĺboch, obmedzenú pohyblivosť pravého bedrového kĺbu
ľahkého a stredne ťažkého stupňa a poruchy krvného tlaku, chronickú bronchitídu, osteopéniu, obezitu,
avšak pri týchto ochoreniach miera funkčnej poruchy nedosahuje úroveň minimálne 50 %, a preto z
titulu týchto ďalších zdravotných postihnutí sa posudzovaný nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Žalobca pociťuje bolesti chrbtice, ktoré mu vyžarujú do hlavy, opúchajú mu
nohy, rýchlo sa zadýchava, má problémy s prostatou. Je tiež obézny, čo tiež zvyšuje pocit bolestivosti.
Pohybuje sa s oporou dvoch francúzskych bariel. Orientačnú schopnosť má čiastočne narušenú z
dôvodu depresívnej poruchy a nedočujnosti. Z titulu zdravotného postihnutia vyžaduje sprievodcu,
za ktorého sa považuje iná fyzická osoba, ktorá pomáha ťažko zdravotne postihnutej osobe pri
zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Na základe lekárskeho
posudku podľa zistenej pohyblivosti v bedrových kĺboch a kolenách je aj napriek svojim zdravotným
postihnutiam schopný s pomocou sprievodcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v
nich počas jazdy a tiež je schopný zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia aj inú situáciu v
takýchto prostriedkoch. Preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
a v tejto oblasti sa kompenzácie nenavrhujú.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23. 2. 2011 zotrval na podanej žalobe v celom jej
rozsahu. Uviedol, že žalobca podal žiadosti o jednotlivé kompenzačné príspevky na základe odporúčania
jeho odborných lekárov. Poukázal na to, že úkony, ktoré na základe pokynu posudkových lekárov



počas vyšetrenia mal vykonať, bežne nevykonáva a tieto boli vykonané s ťažkosťami a bolesťami.
Opätovne zdôraznil, že žalobca má ťažkosti s pohybovým aparátom, o čom svedčí aj to, že sa pohybuje
za pomoci dvoch francúzskych bariel. Je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, pretože vychádzajúc z uvedeného nie je schopný prepraviť sa k prostriedkom hromadnej
prepravy, nastupovať do nich a vystupovať z nich, udržať sa v nich a zvládať iné situácie počas
prepravy. Podľa jeho názoru posudkové orgány nezohľadnili dostatočne všetky zdravotné ťažkosti,
ktorými žalobca trpí, najmä ťažkosti súvisiace s jeho pohybovým aparátom. Preto považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Súdu predložil časovo aktuálne odborné lekárske nálezy z kontrolných
vyšetrení (psychiatrického zo dňa 17. 2. 2011, interného zo dňa 11. 1. 2011) a z hospitalizácie v NsP
Spišská Nová Ves na nefrológii zo dňa 23. 11. 2010 a kardiológii zo dňa 18. 11. 2010).

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2010 a v jeho zmysle, zo
skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že v danom prípade
je nesporné, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak dôvodom tohto nie je
postihnutie jeho pohybového aparátu, pre ktoré miera funkčnej poruchy nedosahuje 50%, ako sa to
vyžaduje pre priznanie jeho odkázanosti ne individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Len
v takomto prípade by bolo možné navrhnúť kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žalobcom
požadovaným spôsobom. Zároveň uviedla, že pokiaľ žalobca mal námietky týkajúce sa posudzovania
jeho zdravotného stavu, tieto mal možnosť vzniesť pri jeho posudzovaní resp. pri miestnom šetrení.
V prípade nejasností mal tiež možnosť v zmysle § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. požiadať o
vysvetlenie postupu.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie
sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na
kompenzáciu podľa zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo poskytovaním sociálnych
služieb podľa osobitného predpisu. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 % (§ 2 ods. 1, 3 cit. zákona).

Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 38 ods. 11 cit. zákona peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a
ktorá

a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo

b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická
osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.



Podľa § 38 ods. 1 písm. b/2 cit. zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak,
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 9 cit. zákona zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku,
ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity,
rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na
pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká,
prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

Podľa § 55 ods. 6 cit. zákona podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je
komplexný posudok.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a
tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
oba orgány postupovali  v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú
vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený
aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
s určenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 60 % pre psychiatrické ochorenie - organická depresívna
porucha ťažká. Z ostatných ochorení, ktorými žalobca trpí dosahuje mieru funkčnej poruchy 50 % len
jeho sluchové postihnutie, pričom jeho ostatné zdravotné postihnutia týkajúce sa pohybového aparátu
nedosahujú mieru funkčnej poruchy v uvedenom rozsahu, ktorá je podmienkou uznania fyzickej osoby
za ťažko zdravotne postihnutú. Keďže ako to vyplýva z vykonaných dôkazov žalobca sa nepovažuje za
osobu ťažko zdravotne postihnutú pre jeho zdravotné problémy súvisiace s pohybovou schopnosťou a
v tejto súvislosti aj s odkázanosťou na prepravu osobným motorovým vozidlom, súd túto jeho námietku
považoval za nedôvodnú. V oblasti mobility nebola u žalobcu preukázaná miera funkčnej poruchy nad
50 % a tento aj napriek svojmu zdravotnému postihnutie, ako to vyplýva z jednotlivých komplexných
posudkov je schopný s pomocou sprievodcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať a vystupovať do takýchto a z takýchto
prostriedkov, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú
situáciu v týchto prostriedkoch. Preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a vychádzajúc z cit. zák. ustanovení mu nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nevznikol.

Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa navýšenia stanovenej miery funkčnej
poruchy o 10 % v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. s prihliadnutím na postihnutie pohybového
aparátu.

Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu
posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

Podľa § 12 ods. 3 cit. zák. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o
10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším
percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.



Zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy prichádza do
úvahy iba za predpokladu, že ďalšie funkčné poruchy ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším
percentuálnym ohodnotením. Podľa tohto ustanovenia je možné postupovať len vtedy, ak sa pri
stanovení miery funkčnej poruchy zohľadní ďalšie zdravotné postihnutie z tej istej oblasti zdravotných
postihnutí v zmysle prílohy č. 3 cit. zákona. V prípade žalobcu by teda muselo ísť o ďalšie funkčné
poruchy vo vzťahu k psychiatrickej diagnóze.

Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala nezohľadnenia ďalších
zdravotných problémov, ktorými trpí pretože ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, najmä
komplexných posudkov či už prvostupňového alebo druhostupňového správneho orgánu týmito
skutočnosťami sa správne orgány dôsledne zaoberali. Časovo aktuálne odborné lekárske nálezy, resp.
prepúšťacie správy z hospitalizácie, ktoré boli súdu predložené v priebehu konania sú z hľadiska
žalobcom požadovaného kompenzačného príspevku irelevantné.

Za právne irelevantnú považoval súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa postupu jednotlivých posudkových
lekárov, ktorí podľa jeho názoru neprejavovali záujem o objektívne posúdenie jeho zdravotného stavu,
dávali mu ponižujúce príkazy a celé vyšetrenie bolo sprevádzané posmeškami a arogantnosťou, keďže,
ako to vyplýva okrem iného aj z vyjadrenia druhostupňového posudkového lekára zo dňa 20. 12. 2010
a 11. 2. 2011 žalobca mal možnosť svoje výhrady a námietky uviesť do zápisnice o výsledku sociálneho
zisťovania, a pokiaľ ide o jednotlivé príkazy na vykonanie úkonov, ktoré namietal žalobca, účelom ich
vykonania bola objektivizácia a zistenie rozsahu funkčného postihnutia v oblasti mobility.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože tento
v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.