{"guid": "73df36b4-54ca-4e5f-81a2-bb0a4971c062:8a770064-e676-4b1f-a5b5-0724384b25b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1", "spisova_znacka": "2Co/38/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/38/2014 z 20. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2014, sp. zn. 2Co/38/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1", "identifikacne_cislo": "1110240998", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2014-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/342/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 342/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/342/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/342-2001/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/342/#paragraf-149.odsek-2", "nazov": "§ 149 ods. 2 zákona č. 342/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/342/#paragraf-149.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/342-2001/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-1", "nazov": "§ 222 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-2", "nazov": "§ 222 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-3", "nazov": "§ 222 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-6", "nazov": "§ 222 ods. 6 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-222"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/342#paragraf-40", "/SK/ZZ/2001/342#paragraf-149", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-120", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-222"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a770064-e676-4b1f-a5b5-0724384b25b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110240998
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110240998.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 12,
proti odporcovi: Z.. Z. A. M. F. N. G. M. U. E. D. V. , K.., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom v G., X. Č.. X,
o zaplatenie sumy 4.240,35 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I. zo dňa 12. septembra 2013, č.k. 24 C 116/2010-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12. septembra 2013, č.k.                          24 C 116/2010-48,
vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.240,35 € v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku,   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 12.9.2013, č.k. 24 C 116/2010-48, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.240,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť  súdny poplatok v sume 254,--
€ na účet Okresného súdu Bratislava I. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa
tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rozhodnutím navrhovateľa
zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007, bol skončený štátnozamestnanecký pomer s odporcom. Vedúci
služobného úradu navrhovateľa ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 19.2.2008, č. 37462/2007,
odvolanie odporcu zamietol a napadnuté rozhodnutie navrhovateľa potvrdil. Odporca sa následne
domáhal žalobou v správnom konaní preskúmania rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom
zo dňa 10.11.2009, č. k. 3 S 75/2008-51, zrušil rozhodnutie č. 37462/2007 zo dňa 19.2.2008, ako aj
rozhodnutie č. 37465/2007 zo dňa 13.12.2007 a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ
na základe rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru              zo dňa 13.12.2007,
č. 37465/2007, vyplatil odporcovi náhradu platu podľa ustanovenia              § 40 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 312/2001 Z.z., o štátnej službe (odstupné) v sume                    157.710,--
Sk, po zdanení v sume 127.745,-- Sk (4.240,35 €) ako 3-násobok funkčného platu. Navrhovateľ
vzhľadom na neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomne dňa 11.3.2010 odporcu
vyzval na vrátenie odstupného. Zákonník práce definuje bezdôvodné obohatenie (§ 222) ako získanie
majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O
plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod na plnenie od samého začiatku neexistoval,
teda nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Zdôraznil, že vrátenie neprávom
vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len vtedy, ak zamestnanec vedel
alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.



Právnou skutočnosťou, ktorá determinuje to, či zamestnávateľ má právny nárok na vrátenie vyplatených
súm, je dobromyseľnosť zamestnanca v okamihu prijatia tohto plnenia. Dospel k záveru, že odporca
nemohol byť v čase vyplatenia odstupného dobromyseľný, nakoľko dobromyseľnosť sa zakladá na
presvedčení zamestnanca, že mu plnenie patrí. Odporca však prijal odstupné napriek tomu, že proti
rozhodnutiu navrhovateľa o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru podal odvolanie a vzhľadom
na jeho právnické vzdelanie vedel, že odstupné patrí zamestnancovi len v prípade platného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Tvrdenie odporcu o jeho dobromyseľnosti v čase prijatia odstupného
prvostupňový súd vyhodnotil ako účelové. Poukázal zároveň na skutočnosť, že odporcovi z dôvodu
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vzniklo právo na náhradu mzdy, ktorá bola
odporcovi (doteraz neprávoplatne) priznaná v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod
sp. zn. 25 C 65/2010 v sume 40.830,-- € spolu s príslušenstvom. Bezdôvodné obohatenie predstavuje
sumu 4.240,35 €, ktorú je odporca povinný vydať navrhovateľovi. Úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., pretože mu žiadne trovy
nevznikli. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol súd prvého stupňa podľa
ustanovenia § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, dôvodiac tým, že navrhovateľ bol od platenia súdneho poplatku za návrh na
začatie konania oslobodený, a preto neúspešnému odporcovi, ktorý nie je od poplatkov oslobodený,
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v rozsahu 6 % zo žalovanej istiny, t.j. v sume 254,-- €.

Proti tomuto rozsudku vo výroku vo veci samej, ktorým súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.240,35 €, podal včas odvolanie odporca, ktorý s poukazom na ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Dôvodil, že podľa § 222 ods. 6 Zákonníka
práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len vtedy,
ak zamestnanec vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené
alebo omylom vyplatené, teda ak zamestnanec v okamihu prijatia tohto plnenia nebol dobromyseľný.
Dôkazné bremeno zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, ktorý musí preukázať,
že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí, teda
že jeho konanie nebolo dobromyseľné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 66/2001. Uviedol, že v čase prijatia odstupného bolo jeho konanie
dobromyseľné, keď rozhodnutie navrhovateľa zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007, obsahovalo poučenie,
že odvolanie nemá odkladný účinok, teda jeho účinky nastali vykonateľnosťou rozhodnutia. Dôvodil,
že jeho dobromyseľnosť pri prijatí odstupného nemôže spochybniť podanie odvolania proti rozhodnutiu
zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007, keď odvolanie smerovalo proti skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru a nie proti poskytnutiu odstupného, ktorého výška vyplýva priamo zo zákona o štátnej službe.
Jeho dobromyseľnosť nespochybňuje ani podaný mimoriadny opravný prostriedok na preskúmanie
zákonnosti druhostupňového rozhodnutia, ktorým len uplatňoval svoje základné právo na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že medzi doručením rozhodnutia
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 13.12.2007,               č. 37465/2007, a podaním
odvolania proti tomuto rozhodnutiu, vznikol časový odstup. Navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani
nepredložil dôkaz o tom, žeby v čase prijatia odstupného nekonal dobromyseľne. V odvolaní namietal,
že súd prvého stupňa sa nezoberal tým, že na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru malo byť
aplikované ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, v zmysle ktorého
mu prislúchala náhrada vo výške päťnásobku funkčného platu a nie trojnásobku.  Podľa § 40 ods. 3
zákona č. 312/2001 Z. z. mal jeho štátnozamestnanecký pomer skončiť dňom rozhodnutia o odvolaní a
nie dňom uvedeným v rozhodnutí zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že odporca v odvolaní neuviedol
žiadne nové dôvody, ktoré by neuviedol na pojednávaní, súd prvého stupňa dostatočne preskúmal a
posúdil skutkový stav, všetky relevantné dôkazy, právnu stránku sporu a rozhodol v súlade so všetkými
hmotnoprávnymi, ako aj procesnými právnymi predpismi. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods.
l, § 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď
pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady



rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa
ustanovenia                 § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie)     a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa                21. mája 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.240,35 € v lehote troch dní od právoplatnosti) odvolací súd potvrdil, pretože
je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z., o štátnej službe (účinného v čase rozhodnutia
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odporcu /do 31.12.2007/), v stálej štátnej službe alebo
v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu
nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z
dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak,
pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu
úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku
jeho funkčného platu.

Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z., o štátnej službe (účinného v čase vyplatenia odstupného /do
31.12.2007/), na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia
§ 177 až § 185, § 187 až § 198, § 217 až § 222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe, (účinného v čase, kedy navrhovateľ odporcu
vyzval na vrátenie odstupného) na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia §
10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až § 41, § 49 ods.
1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c/ až f/, § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až § 6, § 64 ods. 1 a 2,
§ 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4,             § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až § 80, § 84 ods. 3 a 4, §
85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až § 95,               § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až
§ 11, § 98 až § 102, § 104, § 104a, § 105 až § 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až § 132, § 136 až §
139, § 141, § 142, § 143, § 144,  § 144a, § 145 až § 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, §
157 ods. 3, § 158 až                § 160, § 161 ods. 1, § 164 až  § 170, § 177 až § 185, § 187 až § 189, §
191 ods. 2 až 4, § 192 až § 198, § 217 až § 222, § 230 až § 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný                     z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

V konaní zostalo nepochybné, že navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súde dňa 8.6.2010
domáhal vrátenia náhrady v zmysle § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe
(odstupného) v sume 4.240,35 € (127.745,-- Sk), ktoré odporcovi vyplatil na základe neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím zo dňa 13.12.2007, č. 37465/2007. Neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporcu nepochybne vyplýva z rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10.11.2009, č. k.                    3 S 75/2008-51, ktorým súd zrušil rozhodnutie



navrhovateľa č. 37462/2007 zo dňa 19.2.2008 a rozhodnutie č. 37465/2007 zo dňa 13.12.2007 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Je preto nesporné, že odporca, ktorý by mal právo na zaplatenie náhrady
podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, iba v prípade platného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, nadobudol na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie plnením bez
právneho dôvodu (§ 222 ods. 2 Zákonníka práce).

Odvolací súd sa, zhodne so súdom prvého stupňa, nestotožnil s názorom odporcu, že v čase prijatia
odstupného bolo jeho konanie dobromyseľné, toto jeho tvrdenie vyhodnotil ako neopodstatnené a
účelové, nemajúce oporu v skutkovom stave posudzovanej veci.

Citované ustanovenie § 222 ods. 3 Zákonníka práce zakotvuje zásadu, podľa ktorej ak zamestnancovi
vznikne na úkor zamestnávateľa bezdôvodné obohatenie, je povinný ho zamestnávateľovi vydať. V
prípade bezdôvodného obohatenia získaného vyplatením peňažnej sumy omylom, alebo v nesprávnej
výške ustanovenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce významne posilňuje postavenie zamestnanca, keď
v takomto prípade je zamestnávateľ od zamestnanca oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia iba vtedy, ak zamestnanec vedel, alebo musel za daných okolností predpokladať, že
predmetná peňažná suma bola vyplatená neoprávnene, alebo v nesprávnej výške. Súd prvého stupňa
preto správne skúmal, či odporca vedel, alebo musel za daných okolností predpokladať, že náhrada
podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v sume 4.240,35 € mu bola
zo strany navrhovateľa vyplatené neprávom a dospel k správnemu záveru, že odporca vzhľadom
na okolnosti posudzovanej veci nebol dobromyseľný. Vedel a musel vedieť, že na náhradu podľa §
40   ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe mu na základe neplatného skončenia
jeho štátnozamestnaneckého pomeru nárok nevznikol. V posudzovanej veci odporca od počiatku,
teda aj v čase vyplatenia náhrady, namietal neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo
strany navrhovateľa, proti rozhodnutiu o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru sa domáhal
ochrany a bol úspešný už v čase vyplatenia náhrady. Nemohol byť preto dobromyseľný v tom, že
mu táto patrí, keď si musel byť vedomý, že existencia jeho nároku na vyplatenie náhrady závisí od
posúdenia platnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru odvolacím orgánom, resp. súdom
a musel si byť vedomý, že ak bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený neplatne, tak, ako
tvrdil, bude povinný prijatú náhradu v sume 4.240,35 € vrátiť. Dobromyseľnosť odporcu pri prijatí tejto
náhrady nie je spôsobilá sama o sebe založiť ani tá skutočnosť, že podanie odvolania proti rozhodnutiu
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nemá odkladný účinok. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje tú skutočnosť, že odporca pôsobil vo funkcii predstaveného - riaditeľa odboru. Účelom
poskytnutia náhrady podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bolo poskytnúť
plnenie zamestnancovi v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca však v
štátnozamestnaneckom pomere zostal nepretržite ďalej aj po dni 13.12.2007; je pritom irelevantné v
akom služobnom úrade. Vzhľadom ku všetkým týmto rozhodujúcim právnym skutočnostiam odporca
musel vedieť (resp. jednoznačne vedel), že uvedená náhrada mu bola nesprávne (omylom) vyplatená;
ak takéto plnenie odporca prevzal, dobromyseľný nebol a je povinný ju navrhovateľovi vrátiť podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení.

Odvolací súd ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil námietku odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že zamestnanec neprijal plnenie v dobrej viere, že mu
plnenie patrí, keď všetky relevantné skutkové okolnosti, vylučujúce dobromyseľnosť odporcu pri prijatí
odstupného, vyplynuli z vykonaných dôkazov, prípadne neboli medzi účastníkmi sporné.

Bez právneho významu sú podľa odvolacieho súdu tiež námietky odporcu, že súd prvého stupňa sa
nezaoberal tým, že podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe mu patrila náhrada
vo výške päťnásobku funkčného platu a nie trojnásobku a podľa § 40 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z.
mal jeho štátnozamestnanecký pomer skončiť dňom rozhodnutia o odvolaní a nie dňom uvedeným v
rozhodnutí č. 37465/2007 zo dňa 13.12.2007, nakoľko tieto nemajú žiadny súvis s prejednávanou vecou,
keď predmetom konania v posudzovanej veci nie je zaplatenie samotnej náhrady podľa § 40 ods. 2
písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe odporcovi, ani skončenie jeho štátnozamestnaneckého
pomeru, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovi vzniklo vyplatením náhrady podľa § 40
ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (odstupného) bez právneho dôvodu.

Dôvody odvolania preukázané neboli; neboli dané. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie
správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke;
správne posúdil otázku nedobromyseľnosti prijatia náhrady v sume 4.240,35 € odporcom. Rozsudok



je podrobne odôvodnený, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom
dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, prečo návrhu vyhovel. Odporca
ani v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok
nesprávne posúdenie otázky dobromyseľnosti odporcu pri prijatí náhrady podľa § 40 ods. 2 písm. b/
zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, súdom prvého stupňa, a teda nesprávne rozhodnutie vo veci.   Z
obsahu spisu nevyplýva, žeby sa súd prvého stupňa dopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozsudku               (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na
tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom (§ 153 ods.
2 O.s.p.), a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.).

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový                       a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom
konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č.
59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté                     v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami  (I. ÚS 50/2004).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.                 o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/116/2010", "guid": "6adecda5-26ac-4960-9359-ff9fc9358327:26f12d0d-8ba4-4ea8-9969-26c6e0cd25e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}