Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/68/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2012, sp. zn. 6CoE/68/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3611205423.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/68/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3611205423.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7cd9782-bdc8-4407-9d06-b5bff2b9fc3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611205423.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/68/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611205423
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611205423.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom v Nitre,
Mostná č. 72, proti povinnému: K. B., bytom V. H. XXX, o vymoženie 1.288,72 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. decembra 2011, č.k.
6Er/349/2011 - 14, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu,
exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 03.10.2011
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1.288,72 Eur s príslušenstvom,
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 27.05.2011, sp. zn.
IIB0410156. Súd prvého stupňa posúdil predloženú žiadosť, návrh a exekučný titul, vrátane príloh k
nim a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že v posudzovanej exekučnej veci
rozhodoval Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná a je súčasťou Obchodných podmienok pre úver
verzia 1/2007 právneho predchodcu oprávneného. V zmysle čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS nesmú
byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach
vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný
stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné
na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných
procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých podmienok. Aj podľa platnej právnej
úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na
ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa
zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie
nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré
sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za
odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Dôvodil, že v prejednávanej veci všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu
spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. V



súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne
veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám
zvolil vo všeobecných obchodných podmienkach a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na
základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Je treba brať na zreteľ
ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať
tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako
oprávnený spotrebiteľ. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa po posúdení doplnených
listinných dôkazov, aplikujúc právo Európskej únie, vnútroštátne právo Slovenskej republiky, rešpektujúc
judikatúru ESD a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že
exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a v rozpore s citovanou smernicou, na podklade neplatnej
rozhodcovskej doložky, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
poverí ho vykonaním exekúcie alebo aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom neopodstatnene nahrádza
aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten jediným úkonom nevyužil svoje procesné
práva, ktoré jej zákon v rámci predchádzajúceho rozhodcovského konania priznával - nepodal žalobnú
odpoveď, ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť
alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Podľa
názoru oprávneného súd prvého stupňa prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie
v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Tento záver bol podľa
jeho názoru založený na nesprávnom právnom posúdení. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie
jeho meritórneho prieskumu. Splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu
so zákonom je potrebné i podľa odbornej právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený
posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnenie
exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Ďalej
uviedol, že posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver,
ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je rozhodnutie, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok
pred súdom. Zastával názor, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku,
a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce
dobrým mravom. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka býva niekedy
nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z gramatického
i logického výkladu však vyplýva, že rozhodcovská doložka, v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej
doložky ako takej. Oprávnený mal možnosť uplatniť svoje právo voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom
súde. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v
rozhodcovskom konaní a starostlivosť s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní napriek
procesnej pasivite povinného v rozhodcovskom konaní posúdil nárok oprávneného. Rozhodcovský súd



v rámci rozhodovania o žalobnom návrhu prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by
prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho
procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol
do účinnej procesnej ochrany spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky v zmysle § 93b ods. 1
zákona o bankách a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Ak exekučný súd takto
dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a
v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu
nepripustil, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu bolo vydané na
základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej
bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto
absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter
nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu,
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, v článku 11 v bode 11.2 Obchodných podmienok pre
úver verzia 1/2007 v spojení s článkom 3 bodom 6 Zmluvy o úvere opodstatnene považoval súd prvého
stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
platnom v rozhodnom období.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným
spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať



tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie
postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových
zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne
a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Odvolací súd zdieľa právny názor, že predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným dňa 19.12.2007, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle
poslednej vety uvedeného ustanovenia sa aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Následne sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej
zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si
sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu
pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z
komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku
v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora
(C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným
osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné
poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených všeobecných obchodných
podmienok právneho predchodcu oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď
zmluvu aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver prijme ako celok a úver dostane, alebo
zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neznamená,
že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu
bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj
príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd tiež nezistil v konaní okresného súdu rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje oprávnený
vo svojom odvolaní a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného. Ostatné odvolacie
námietky oprávneného rovnako neboli dôvodné, vysporiadal sa s nimi už okresný súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).



Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .