Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/154/2012 z 25. 9. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. septembra 2012, sp. zn. 6Co/154/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211221232.1
Krajský súd Nitra | 6Co/154/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211221232.1 | 2012-09-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89143e50-e93e-48ae-916d-b14a10a90a82
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211221232.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/154/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221232
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211221232.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO
a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpenom usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena
Strachotová, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcom : 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. V.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bydlisko: M., E. B. G. XXXX/X, t. č. M., P. XX, o zaplatenie 1.979,11 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 25. júna 2012 pod
č. k. 8C/367/2011-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
20,20 eura  m e n í  tak, že odporcovia v 1. a 2. rade   sú  p o v i n n í   zaplatiť navrhovateľovi  20,20
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa                                  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne 656,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.01.2011
do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 50 eur vždy k 25 dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšnej
časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že odporca  v 1. rade ako spotrebiteľ uzatvoril s
navrhovateľom  27.10.2007 zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver na kúpu
spotrebného tovaru vo výške 1.659,70 eura (50.000,- Sk) , za ktorý sa odporca spoločne s odporkyňou
v 2. rade zaviazal uhradiť mesačnými splátkami vo výške 50,49 eura (1.521,- Sk) v období  60
mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola vyčíslená v hodnote 30,36 %,
ročná úroková sadzba bola vyčíslená vo výške 23,45 %.  Navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy
z 10.11.2010 pre porušenie zmluvných podmienok odporcami v l. a 2. rade. Dlh odporcov vyčíslil v
celkovej sume 1.990,11 eura, pozostávajúci z úverovej istiny 1.809,39 eura, dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 139,65 eura a zmluvnej pokuty 50,07 eura. Dlh sa stal splatným 31.12.2010.
Odporcovia zaplatili navrhovateľovi do odstúpenia od zmluvy 982,92 eura a po odstúpení od zmluvy
20 eur. V ďalšej časti prvostupňový súd poukázal na ust. § 52 OZ, § 2, § 3 zák. č.  258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ust. § 39, § 451 a  § 458 OZ, na základe ktorých vyvodil právny záver,
že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Pretože navrhovateľ v konaní uplatnil svoj nárok titulom spotrebiteľskej zmluvy, súd je ex offo povinný
skúmať, či zmluva neodporuje dobrým mravom, teda je povinný posúdiť jej platnosť (aj) z hľadiska ust.



§ 39 OZ. Poukázal na dobré mravy a preskúmaním zmluvy o úvere zistil, že táto sa prieči dobrým
mravom, keďže odporcovia ako spotrebitelia nemohli obsah zmluvy a zmluvných podmienok nijako
ovplyvniť. Preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 27.10.2007 považoval za absolútne neplatný právny
úkon podľa §  39 OZ. Z neplatnej zmluvy vzniká účastníkom povinnosť vrátiť druhému všetko, čo na
základe neplatnej zmluvy nadobudol, preto zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu
rovnajúcu sa rozdielu medzi sumou, ktorú im navrhovateľ poskytol t. j.  1.659,70 eura a sumou, ktorú
odporcovia uhradili t. j. 1.002,92 eura, čo predstavuje sumu 656,78 eura. Odporcov v l. a 2. rade preto
zaviazal na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % zročnej judikovanej pohľadávky od
01.01.2001 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil v súlade s §  517 ods. 1 veta
prvá, ods. 2 OZ a vládnym nariadením č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol,
pretože z absolútne neplatnej zmluvy navrhovateľovi iné právo nevzniklo. V ďalšej časti zdôvodnil svoje
rozhodnutie o trovách konania, kde poukázal na ust. § 142 ods. 2 OSP.

Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním v jeho zamietajúcej
časti a v časti náhrady trov konania. Uviedol, že rozsudok je de facto nepreskúmateľný, nakoľko ho súd
riadne a dostatočne neodôvodnil. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia, že ide o formulárovú zmluvu,
ktorú odporca nemohol ovplyvniť. Takéto rozhodnutie je nedostatočné, pretože formulárové zmluvy sú
bežné používaným inštitútom spotrebiteľského práva. Druhá zmluvná strana má vždy možnosť prijať
alebo odmietnuť uzatvorenie zmluvy a samotný formulárový typ zmluvy ešte nezakladá neplatnosť
zmluvy ako takej. V danom prípade nejde ani o neprijateľnú podmienku, a súd posúdil zmluvný vzťah
v rozpore s právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia v l. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.  1 OSP), po zistení že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) na odvolacom pojednávaní (§ 214
ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty podľa § 220 OSP zmenil a v ostatnej
časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Odvolací súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa na odvolacie pojednávanie
nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané (§ 101 ods. 2 OSP).

Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy  1.979,11
eura s úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.949,04 eura od  03.11.2010 do zaplatenia spolu s
úrokom  z omeškania vo výške 9 % ročne od  01.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V
priebehu konania navrhovateľ špecifikoval žalovanú istinu tak, že odporcom bol na základe úverovej
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eura, ktoré mali splácať v 60 splátkach po
50,49 eura od 15.11.2007 a zaplatiť k 15.11.2012. Celkovo tak mali zaplatiť úver vo výške 3.029,40
eura. Každá splátka úveru vo výške 50,49 eura zahŕňa úverovú istinu, t. j. príslušnú časť poskytnutého
spotrebiteľského úveru, zmluvne dohodnutý úrok a poplatok za poistenie. Odporcovia uhradili  sumu
982,92 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy a 20 eur po odstúpení od úverovej zmluvy. Navrhovateľ
si v súlade s článkom V - 3 všeobecných podmienok účtoval zmluvné pokuty vo výške 8 % z každej
splátky, ktorou sa odporcovia dostali do omeškania viac, ako  30 dní. V danom prípade boli odporcom
účtované zmluvné pokuty vo výške 4,02 eura od februára 2009 zaokrúhlených na 4,04 eura, t. j. 8 % zo
sumy 50,49 eura. V súlade s článkom IV - 4 všeobecných podmienok bol odporcom účtovaný poplatok
za odklad 4 % z odloženej sumy, ktorý k 31.12.2008 predstavoval sumu 6,48 eura, k 31.03.2009 7,72
eura, k 29.06.2009 5,64 eura, k 30.09.2009 s7,64 eura, k 31.12.2009 7,64 eura a k 30.03.2010 1,87 eura.
Na základe toho dlžná suma 1.,990,11 eura pozostávala zo sumy 1.809,39 eura, neuhradené úverové
istiny, t. j. príslušné časti poskytnutého úveru z dlžných mesačných splátok k úveru splatných v období
od mája 2010 až do zaplatenia, z dlžných mesačných splátok za obdobie od  mája 2010 do októbra
2010 v sume 163,29 eura, zo sumy 1.646,10 eura za úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia
od úverovej zmluvy za obdobie november 2010 až do zaplatenia, dlžných úrokov z mesačných splátok



splatných ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy, splatných v období máj 2010 - október 2010
spolu s poplatkom za poistenie úveru v sume 139,65 eura, z čoho sumu  119,91 eura tvorili zmluvne
dohodnuté úroky a 19,74 eura poplatky za poistenie úveru.  Ďalej z neuhradených zmluvných pokút za
omeškanie so splácaním úveru za obdobie máj  2010 -  september 2010, 5 x 4,04 eura t. j.  20,20 eura,
spolu s poplatkom za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 29,87 eura.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil  na právnom závere, že medzi účastníkmi konania nedošlo
k uzatvoreniu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzatvorená v rozpore s ust. §  39 OZ.
Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu nestotožnil.  Rozhodnutie prvostupňového súdu
v jeho vyhovujúcej časti je právoplatné,  nakoľko nebolo napadnuté odvolaním zo strany účastníkov,
odvolací súd sa nebude zaoberať vyhovujúcou častou rozhodnutia a predmetom odvolacieho konania je
iba zvyšná zamietajúca časť rozsudku. Pretože prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za neplatnú pre rozpor s ust.§  39 OZ, posúdil vzájomné plnenia účastníkov konania podľa § 451
ods.  1,  2 OZ a zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi 656,78 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.01.2011 až do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po
50 eur vždy k 25 dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vychádzal z toho, že navrhovateľ
poskytol odporcovi sumu 1.659,70 eura a odporcovia celkom zaplatili navrhovateľovi 1.002,92 eura, z
čoho rozdiel predstavuje sumu 656,78 eura.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.  5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa pôvodného znenia § 53 ods.  1 Občianskeho zákonníka (v znení zák. č.  568/2007 Z. z.) platilo, že
ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách neplatilo, ak
išlo o predmet plnenia, cenu plnenia alebo neprijateľné podmienky dojednané individuálne. Vo vzťahu
k predmetu a cene plnenia to znamenalo, že spotrebiteľská zmluva sa považovala za platnú aj v
tomto prípade, keď nebude obsahovať neprijateľné podmienky uvedené v §  53 ods.  4 OZ, avšak
predmet plnenia alebo cena plnenia budú v rozpore s generálnou klauzulou uvedenou v § 53 ods.
4 OZ. Pôvodné znenie ust. §  53 ods. 2 druhá veta OZ nekládlo podmienku, že tieto podmienky
zmluvy majú byť vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o hlavný predmet plnenia, súd môže
posudzovať zmluvu iba podľa ust. § 37 ods.  1 OZ, to znamená, že posudzuje zmluvu z hľadiska
jej určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti. Hlavný predmet plnenia je vylúčený spod ochrany inštitútom
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak bol vymedzený jasne a zrozumiteľne. To isté platí aj vtedy, ak
ide o otázku primeranosti ceny. Len v prípade, pokiaľ by hlavný predmet nebol vymedzený určite,
jasne a zrozumiteľne, súd by mohol rozhodnúť o absolútnej neplatnosti (ex offo) aj týchto esenciálnych
náležitostí zmluvy. Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa môžu použiť vtedy, ak
dodávateľ pripravil zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ ich nemohol ovplyvniť (§ 53 ods.
2 OZ). Ak však spotrebiteľ návrh dodávateľa, ktorý obsahuje jeho obchodné podmienky príjme, potom
sa obsah zmluvy posúdi z tohto hľadiska, či  neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré môžu
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluvu súd potom posúdi
najmä z tohto hľadiska, či neobsahuje niektorú z neprijateľných podmienok, ktoré sú uvedené v ust. §
53 ods. 4 OZ.

Prvostupňový súd celú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi, pričom v tejto časti svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom nezdôvodnil.  Podľa
názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, a
preto bolo povinnosťou súdu zaoberať sa jednotlivými neprijateľnými podmienkami danej zmluvy.
Pretože rozhodnutie prvostupňového súdu v jeho vyhovujúcej časti je právoplatné, odvolací súd sa
zaoberal len zamietajúcou časťou rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti týkajúcej
sa zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
listom z 10.11.2010 odstúpil od úverovej zmluvy. Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté



inak. Odstúpenie od zmluvy má potom za následok, že každý z účastníkov je  povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Prvostupňový súd v podstate rozhodol o vydaní bezdôvodného
obohatenia, ale titulom, že medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnemu právnemu vzťahu. Odvolací
súd preto jeho rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil vynímajúc nárok
navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty.  Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu v prípade, že
odporcovia nebudú svoj záväzok riadne a včas plniť. Navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 a nasl. OZ. Citované ustanovenie upravuje osobitne zabezpečovací
prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojim
obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom, pretože
by išlo o dohodu absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, čo vylučuje možnosť úspešného uplatnenia práva na
jej zaplatenie. Ak by bol právny úkon podľa § 39 OZ považovaný za priečiaci sa dobrým mravom, musel
by sa jeho obsah ocitnúť v rozpore so všeobecne uznávaným mienením, ktoré vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich dojednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Na konkretizáciu týchto všeobecných stanovených pravidiel je treba použiť ďalšie  vodítka, za ktorých
možno usúdiť, či je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými , kultúrnymi a mravnými
normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť
funkciu zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Primeranosť dojednania je potrebné
posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy
je potrebné vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej možno tiež usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s
ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Zmluvná pokuta spĺňa svoj účel najmä
v pohrození citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad, ktorý neplní zaistenú povinnosť, a v
dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zaistenej
povinnosti vzniknúť. Na platnosť dojednania ohľadne zmluvnej pokuty nemá vplyv neuhradenie len časti
istiny.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dojednanie o zmluvnej pokute medzi účastníkmi konania v článku  V
bod 3, v ktorom si účastníci konania dojednali , že  v prípade, ak klient poruší svoju povinnosť splácať
poskytnutý  úver riadne a včas, je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z
každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac, než  30 dní za neprimerané dojednanie o
zmluvnej pokute. Zo samotného vyčíslenia predloženého navrhovateľom vyplýva, že samotná zmluvná
pokuta za omeškané splátky činila za jednotlivé mesiace 4,04 eura, takže celkový nedoplatok zmluvnej
pokuty, ktorej sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, činila suma  20,20 eura, pričom zvyšnú časť
uplatneného nároku, ktorú navrhovateľ vyčíslil v čiastke neuhradených zmluvných pokút, predstavoval
poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 39,87 eura.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
zmluvnej pokuty zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a v ostatnej napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože medzi účastníkmi konania
nastupovalo plnenie po odstúpení od zmluvy, kedy sa zmluva zrušila a navrhovateľ sa nemohol domáhať
plnenia titulom zmluvy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP ani
jeden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.