{"guid": "7382686f-2d54-46c5-a10a-8d9261d95d31:47767f41-ebe6-4926-9d7c-e025c5cb4e44", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3", "spisova_znacka": "6Co/191/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/191/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. decembra 2016, sp. zn. 6Co/191/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3", "identifikacne_cislo": "5113211606", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47767f41-ebe6-4926-9d7c-e025c5cb4e44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/191/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211606
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113211606.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 264 29 705, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. XX, XXX XX M. T., o zaplatenie sumy 798,87
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
8C/244/2013-99 zo dňa 23.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/244/2013-99 zo dňa 23. 05. 2016  p o t v r d z u j e .

Žalovaná   m á   voči žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)  č. 861/2007 z 11.07.2007
(v ďalšom texte už len „Nariadenie“) vydal bez pojednávania proti žalovanej (označenej ako odporkyňa)
rozsudok, ktorým ju zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny 798,87 Eur s príslušenstvom v prospech
žalobcu (označeného ako navrhovateľ). Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 09.02.2010 na zmenkovú sumu 948,87 Eur, keď
žalovaná sa zároveň zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.08.2010.
Vystaviteľka doposiaľ zaplatila sumu 150,00 Eur, všetko na zmenkovú sumu. S poukazom na listinné
dôkazy (spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 10Er/691/2011, zmenku zo dňa 09.02.2010)
so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia, Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len Smernica), zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Sb. (v ďalšom texte len „zákon č. 191/1950 Sb.“), ako i ustanovení Občianskeho zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch totiž dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

2. Ako primárny dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie označil/pomenoval skutočnosť, že žalobca
napriek výzve súdu v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia žalobu nedoplnil a neopravil, pričom o
procesnom dôsledku jej nedoplnenia bol riadne poučený.

3. Ak by však žalobca aj žalobu doplnil, okresný súd konštatoval existenciu ďalších dôvodov pre jej
zamietnutie. Vzhľadom na povinnosť vnútroštátneho súdu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10 zo dňa 16.11.2010) - v každom štádiu konania                 aj bez návrhu posúdiť nekalú
povahu sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, totiž v prejednávanej veci aplikovať spotrebiteľské
právo. V danej spojitosti mal súd prvej inštancie z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp.zn. 10Er/691/2011 preukázané, že zmenka priložená k žalobe bola vystavená na zabezpečenie



spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 807 598
(veriteľom) žalovanej (dlžníčke). Výška úveru bola podľa úverovej zmluvy dohodnutá                 na 400,00
Eur, výška poplatku na 392,00 Eur. Žalovaná ako dlžníčka mala celkovo vrátiť vyššie označenému
veriteľovi sumu 792,00 Eur. Právna úprava platná v čase vystavenia zmenky (konkrétne ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 09.02.2010) zakazovala
splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru.
Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje sumu 120,00 Eur  (30 % istiny
z 400,00 Eur poskytnutého úveru). Žalobca si v tomto konaní uplatňuje žalobou právo na zaplatenie istiny
798,87 Eur, ako aj zmenkový úrok a úrok, hoci podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia má
veriteľ zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi, čo platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia
záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom, potom súd nemohol žalobe vyhovieť ani sčasti, tento dôvod
bol              aj dôvodom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia v exekučnom konaní začatého na návrh
pôvodného veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.). V závere svojho odôvodnenia okresný súd zdôraznil, že pri
zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky            pre nesplnenie podmienok
podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb.                         od neplatnosti dojednaní o vystavení
a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov.

4. Podporne okresný súd poukázal na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho
súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod
č. Cpj 93/2015 prijatého z dôvodu nejednoznačnosti výkladu dotknutej problematiky. V zmysle záverov
tohto stanoviska aj v tzv. zmenkových veciach, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže si toto procesné právo v
konaní proti žalobcovi neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie.

7. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo
rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky
slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne
zhodných) veciach. Zároveň z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe (§ 186 CSP), že takmer
totožné odvolania podal žalobca i v iných veciach, v ktorých vystupuje na rovnakej procesnej strane
a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na Nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne
východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojím charakterom ide (okrem iného
tiež) o formulárové odvolanie.

8. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou,
exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Naviac súd nemal oprávnenie
rozhodnúť vec na nariadenom pojednávavní, keďže ani jedna strana o to nepožiadala. Pokiaľ žalobca
v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou
ovládajúcou sporové konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu a bez
nariadenia pojednávania. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle článku 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula podľa
odvolateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

9. Ďalej žalobca poukázal na znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaná
nie je vo všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohla síce vzniesť
určité námietky, no následne znáša dôkazné bremeno                          na preukázanie svojich tvrdení



a nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal v konaní súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/
charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený
a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo
hrubej nedbanlivosti. Napokon odvolateľ sa nestotožnil so závermi prezentovaného stanoviska NS SR
č. Cpj 93/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 CSP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

11. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného  kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

12. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu a vecne
správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v
čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220
až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania                    bez návrhu
niektorej z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona
- § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.; aktuálne túto možnosť súdu upravuje ust. § 295 CSP. Výnimočnosť
takéhoto postupu je daná osobitným významom „európskeho“ rozmeru ochrany spotrebiteľa.

14. Ani námietka žalobcu, že súd mal v prejednávanej veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
neobstojí. Hoci z článku 5 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je v zásade písomné, súd alebo tribunál má možnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán, (ktorú žiadosť môže súd alebo tribunál, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania). Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej bez nariadenia pojednávania sú (§ 115a
ods. 1 O.s.p.) zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy predložené účastníkmi konania (teraz stranami),
bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p. Pokiaľ by okresný
súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol by ani vykonať dokazovanie spôsobom
stanoveným zákonom, t.j. prečítaním listinného dôkazu alebo jeho časti alebo oznámením jeho obsahu
(§ 129 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania), ktoré bolo možné vykonať iba podľa zásad
uvedených v ust. § 120 a nasl. O.s.p.                       na pojednávaní. Ak súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených
žalobcom spolu s podaním žaloby, pričom takýto dôkaz nebol ani obsahom podania žalovanej, okresný
súd postupoval správne, keď vo veci samej rozhodol na nariadenom pojednávaní.

15. Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa Nariadenia č.
861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa
vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ -
spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie
je ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená
na roveň iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam
súdeného prípadu) účelovým až zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade
uplatňovania nároku                   zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ



konkrétneho                        hmotno-právneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre
Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ, definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy
povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

16. Nemožno sa stotožniť ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom občiansko-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra
2015 č. Cpj 93/2015 pod č. R 93/2015, reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej
strany. Žiada sa pritom dodať, že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na
súdnu a inú právnu ochranu,              ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu. Napadnutý rozsudok
okresného súdu dôsledne vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
jednej najvyšších súdnych autorít.

17. Odhliadnuc od uvedeného platí, že pokiaľ okresný súd žiadal žalobcu o doplnenie jeho skutkových
tvrdení (zaslaním tlačiva C) tak, aby predmetný prieskum - osobitne z hľadiska spotrebiteľskej právnej
ochrany - mohol vykonať, žalobca na výzvu nereagoval, v podstate len odmietnutím jej splnenia pri
zotrvávaní na svojom (nesprávnom) názore, že pre vyhovenie jeho nároku postačuje, ak predložil
zmenku; vôbec teda nereagoval na konkrétnu požiadavku súdu. Nadväzne zamietajúce rozhodnutie
prvoinštančného súdu plne zodpovedá Nariadeniu  č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd aj jednoznačne vyjadril.

18. Uvedené samo o sebe postačuje pre zamietnutie predostretej žaloby. Pokiaľ okresný súd uviedol
i ďalšie okolnosti zamietnutia žaloby, v zásade nad nevyhnutný rámec „iba“            (aj v širších
súvislostiach) vysvetlil nedôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu. Ten pritom ani v priebehu konania
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah
medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou nebol vzťahom spotrebiteľským. Napokon, v nadväznosti
na konkrétne závery o nedostatkoch zákonných náležitostí zmluvy o úvere (v ktorej má zmenka právny
základ), vedúcich k následku v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, resp. úvahu o prekročení
stanoveného limitu (30 % z istiny) pre prípustnosť zabezpečovanej zmenky,               absentuje
zo strany odvolateľa v jeho opravnom prostriedku akákoľvek protiargumentácia. Odvolací súd v tejto
spojitosti zdôrazňuje principiálnu zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a
viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, pričom platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou
sporu v odvolaní vznesených námietok. Aj opísaný prístup odvolateľa preto nevyhnutne viedol k jeho
procesnému neúspechu v odvolacom konaní.

19. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody
žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj
správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v prvej vete
výroku ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý,                 ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal               za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.               (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                           od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.         Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/244/2013", "guid": "3d22150a-f570-4734-a240-9cede9bcda1c:fcad7350-15b9-4918-b7eb-1157bf56292c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}