Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/25/2011 z 21. 9. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. septembra 2011, sp. zn. 2Cob/25/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8108232222.1
Krajský súd Prešov | 2Cob/25/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8108232222.1 | 2011-09-21 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ada48b02-49ea-4cc9-8a1b-b645c22637f2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8108232222.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/25/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108232222
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8108232222.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: I. G. Z., s.r.o., so sídlom Q. X,
XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o., so sídlom
Q. X, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, konajúcou JUDr. H. G., advokátom a konateľom spoločnosti, proti
žalovanému: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. N. X, XXX XX A., o zaplatenie 629,34 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16.11.2010 č. k. 18Cb/21/2009-30, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým bol návrh na
priznanie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutý.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 492,83
eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 433,58 eur od 13.1.2007 do zaplatenia a s
9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 59,25 eur od 13.1.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v
časti prevyšujúcej 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 433,58 eur od 13.1.2007 do zaplatenia a zo
sumy 59,25 eur od 13.1.2007 do zaplatenia. Ďalším samostatným výrokom vylúčil nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 24,46 eur, zmluvnej pokuty vo výške 21,34 eur, poplatkov vo
výške 3,98 eur, úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 49,78 eur od 13.1.2007 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty vo výške 86,72 eur na samostatné konanie a napokon rozhodol aj o tom, že vo
vylúčenom konaní rozhodne aj o trovách doterajšieho konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca GE O., a.s. dňa 22.12.2008 doručil súdu žalobný
návrh, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 16.347,- Sk (542,62 eur) spolu s 0,1%
úrokom z omeškania zo sumy 13.062,- Sk (433,58 eur) od 13.1.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty
vo výške 2.612,40 Sk (86,72 eur) i náhrady trov konania. Žalobný návrh odvádzal od zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  zo dňa 23.7.2005. Poukazuje na to, že žalovaný nezaplatil
viac ako tri splátky vrátane zmluvných sankcií v lehote splatnosti. Súd uznesením 18Cb/21/2009-20
zo dňa 17.3.2009 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím vo veci samej
bez nariadenia pojednávania. Žalovanému zároveň uložil povinnosť písomne sa v 15-dňovej lehote
vyjadriť k žalobe s poučením v zmysle ust. § 114 ods. 5 O.s.p. o možnom následku nesplnenia si
uloženej povinnosti spočívajúcom v rozhodnutí o veci rozsudkom pre zmeškanie. Žalovanému bolo toto
uznesenie doručené a lehota na vyjadrenie mu uplynula dňom 3.4.2009. Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Na návrh účastníka konania bolo uznesením zo dňa 16.12.2009 č. k. 18Cb/21/2009-27 pripustené, aby
na miesto pôvodného žalobcu B. O., a.s. vstúpil do konania ako nový žalobca spoločnosť I. G. Z., s.r.o..
Po citácii ust. § 114 ods. 3, 4, 5, § 153b ods. 2 písm. b/, § 153b ods. 3 a § 157 ods. 4 O.s.p. súd zdôraznil,



že rozhodoval rozsudkom bez pojednávania, pretože sa žalovaný k žalobe v určenej lehote nevyjadril.
Pre právne posúdenie nárokov uplatňovaných žalobcom v konaní súd prvého stupňa citoval ust. § 497,
§ 502 ods. 1 Obch. zák., § 52 Obč. zák., § 53 ods. 1, 3 Obč. zák., § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Obč.
zák., § 53b ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zák.. Uzavrel, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2005, uzatvorenej na predtlačenom formulári, bola veriteľom žalovanému
poskytnutá úverová karta umožňujúca čerpať úverový rámec 20.000,- Sk (663,88 eur) na nákup tovarov
a služieb. Obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere i jej prílohy svedčia o tom, že ide v osobe žalovaného
o spotrebiteľa. Spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. nesmie v zmluve obsahovať
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže teda zaviazať takouto zmluvou na platenie
úrokov z omeškania nad rámec noriem upravených Občianskym zákonníkom. Preto s odkazom na ust.
§ 53 ods. 5, § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi len istinu vo
výške 492,83 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vyššie v prvom jeho
výroku. Ak sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu, tak v prevyšujúcej
časti tento žalobný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 433,58 eur, či zo sumy
59,25 eur zamietol.

Vylúčenie časti žalobného nároku na samostatné konanie odôvodnil súd prvého stupňa potrebou
upresniť a vyčísliť tieto nároky samotným žalobcom. Z platobnej histórie, ktorú žalobca predložil, nie je
možné z takto popísaného skutkového stavu vyvodiť záver, preto po aplikácii ust. § 112 O.s.p. súd tieto
nároky žalobcu vylúčil na samostatné konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, len proti výroku o zamietnutí žalobného návrhu týkajúceho sa úrokov
z omeškania podal včas odvolanie žalobca. Namieta nesprávne právne posúdenie veci. Zdôrazňuje,
že zmluva o úvere založila medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvy treba vždy posúdiť ako absolútny obchod. Preto aj úroky z omeškania treba posúdiť
podľa § 369 Obch. zák.. Citoval pritom ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 369 ods. 1 Obch. zák. i §
1 ods. 2 Obch. zák.. Zdôrazňuje, že úroky z omeškania vo výške 0,1% denne nie sú podľa judikatúry
súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.
pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní oboznámil zmluvu o úvere, ktorá bola pripojená k podanej
žalobe i jej Obchodné podmienky a zároveň dal priestor účastníkom konania, aby sa vyjadrili k možnej
aplikácii ust. § 2, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení od 1.4.2004, ust. § 879f ods. 3, 4 Obč. zák. a napokon i k Nálezu
Ústavného súdu ČR I ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009. Na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý
rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p..
Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani
povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého
výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody
nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v poučení o
opravnom prostriedku uvádza, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je prípustné odvolanie
s výnimkou tých odvolacích dôvodov, aké zákon pripúšťa v súvislosti s rozsudkom pre zmeškanie.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa však v celom rozsahu nie je rozsudkom pre zmeškanie, pretože
časť tohto rozhodnutia je významovo aj zamietnutím časti žaloby žalobcu, preto proti tomuto výroku
rozhodnutia súdu prvého stupňa je prípustné odvolanie. Z toho dôvodu je odvolací súd toho názoru, že je
oprávnený v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne preskúmavať. Napriek týmto
skutočnostiam uplatnené odvolacie dôvody, tak ako je už uvedené, neboli spôsobilé privodiť zmenu,
či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom prihliadal aj na to, že žalobca na výzvu
súdu prvého stupňa podľa uznesenia zo dňa 17.3.2009 č. k. 18Cb/21/2009-20 odpovedal podaním z
27.3.2009 (č. l. 21), ktorým žiadal súd o rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania.



Medzi stranami nie je sporným, že ich nároky sa odvádzajú od zmluvy o úvere. Žalobca k žalobe pripojil
zmluvu o úvere z 26.6.2003 a napokon odkazuje v prílohe tejto listiny aj na súhlas s uzavretím zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXX/XX  z 23.7.2005. Zmluva o revolvingovom úvere, tak ako je uzavretá
už 26.6.2003, ale aj prípadná zmluva z 23.7.2005 nevylučujú, aby sa právny vzťah medzi účastníkmi
tohto konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský vzťah je nutné posudzovať aj v zmysle
ust. § 2 a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Pri alternatíve zmluvy o úvere z
26.6.2003 treba mať na zreteli ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení do novely realizovanej zák. č.
616/2004 Z.z. účinnej od 25.11.2004. Ustanovenie § 23a obsahovalo úpravu tzv. typovej zmluvy, ktorou
sa rozumie podľa uvedeného ustanovenia zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V zmysle ust. § 23a ods. 2 cit.
zák. typová zmluva okrem iného nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, či podmienky, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi. Napokon ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení novely realizovanej
zák. č. 616/2004 Z.z. upravuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Každopádne teda zmluva o úvere, či už z 26.6.2003 alebo aj z 23.7.2005, od ktorých
žalobca odvádza svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Aj na právne vzťahy, ktoré boli založené pred
vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, bolo potrebné tieto ustanovenia označeného zákona
o ochrane spotrebiteľa aplikovať. Zmluva o úvere je teda spotrebiteľskou zmluvou a nesmie zakladať
nápadný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Obchodné podmienky, ktoré žalobca
pripojil k zmluve, obsahujú dôsledky porušenia zmluvných strán v čl. 6 body 6.1., 6.2., ktoré zakladajú
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, či úroku z omeškania podľa Sadzobníka s tým, že v oboch
prípadoch týchto sankcií sa jedná len o porušenie povinnosti zákazníka, nie subjektu poskytujúceho
úver. Odvolací súd je toho názoru, že takéto založenie zmluvného vzťahu založilo nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takýto záver je potrebné robiť pre aplikáciu zmluvy
zo dňa 26.6.2003 a pokiaľ sa týka zmluvy, ktorá už mohla byť uzavretá 23.7.2005, treba mať na zreteli
to, že pri aplikácii § 53 ods. 1 - 3 Obč. zák., na ktoré odkazuje v dôvodoch rozhodnutia súd prvého
stupňa, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo možné žalobcovi priznať
na úrokoch z omeškania vyššiu sumu, než to vyplynulo z občianskoprávnych vzťahov. Preto odvolacia
námietka žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd nemal dôvod rozhodovať o náhrade trov odvolacieho konania z toho dôvodu, že predmetné
rozhodnutie nie je ešte vo veci konečným. Odvolací súd bude o podanej žalobe ďalej konať a rozhodovať
a v konečnom rozhodnutí teda rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.