Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/11/2012 z 30. 1. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2012, sp. zn. 25CoE/11/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4111232198.1
Krajský súd Nitra | 25CoE/11/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4111232198.1 | 2012-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 41 ods. 1 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbd7709f-4bca-4e75-9f87-b44a855ea9e5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111232198.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111232198.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka,
proti povinnému: V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. V., S. XXXX/XX, o vymoženie 530,38 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 11. 2011 č.
k. 16Er/1076/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu,
so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, zo dňa 24. 10. 2011, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 530,38 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 02. 07.
2010 sp. zn. 192/06/10, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 530,38
eura s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura. Zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver
podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň
ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. 01. 2008. Súd prvého stupňa preskúmaním zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
zistil, že v čl. 18 sa účastníci zmluvy dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či
neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18. 2. zmluvy, pričom výber
jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Zároveň je v čl. 18.2.1. zmluvy
uvedený zoznam rozhodcov, ktorí budú rozhodovať akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami. Tiež poukázal, že zmluvné strany sa dohodli, že rozhodcovská doložka platí v
prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Opierajúc
sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom.
Konštatoval, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Naviac, povinný nemal možnosť si rozhodcovskú doložku vyjednať vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka síce
dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporu, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí
od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr. V praxi je tak reálny predpoklad, že na súd sa
neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Pre rozpor



s dobrými mravmi označil rozhodcovskú doložku v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za neplatnú. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na
plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom
konaní plnenie uplatnilo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. Mal
za to, že exekučný súd konal bez zákonnej úpravy a v hrubom rozpore s právom EÚ. Nestotožnil sa
so záverom prvostupňového súdu o tom, že na súd sa skôr obráti dodávateľ ako spotrebiteľ, keďže
spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky a pod., pričom veriteľ si môže uplatňovať svoje práva v zásade len v prípade
nesplácania dlhu. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, pričom zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania.
Rozhodcovskú doložku tak považoval v súlade s Prílohou č. 1 k  smernici Rady č. 93/13/EHS písm. q),
ktoré pojednáva len o podmienke zmluvy ale  nie o rozhodcovskej doložke. V tejto súvislosti poukázal na
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, uvádzajúc, že čl. 18 ods. 18.1 zmluvy
plne rešpektuje právo spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva, pričom nebráni spotrebiteľovi
využiť občianske súdne konanie.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského
úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu
prvého stupňa dňa 26. 10. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha
od povinného vymoženia sumy 530,38 eura, úroku vo výške 14,25 % ročne zo sumy 720,75 eura od 06.
07. 2008 do 10. 07. 2008, zo sumy 644,60 eura od 11. 07. 2008 do 11. 08. 2008, zo sumy 606,53 eura
od 12. 08. 2008 do 11. 09. 2008, zo sumy 568,45 eura od 12. 09. 2008 do 09. 10. 2008, zo sumy 530,38
eura od 10. 10. 2008 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eura, kolkovej známky vo výške 16,50
eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa        02. 07. 2010 sp.
zn. 192/06/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 08. 2010 a vykonateľnosť dňa 04. 09. 2010, ako i
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 21. 11. 2007.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia



alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská
zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je
nesporné, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o revolvingovom úvere č.
8400001980, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 21. 11. 2007. Ide o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto
súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej
obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská
doložka dohodnutá v článku 18 všeobecných obchodných podmienok zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to



v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy,
pretože nie súd, ale priamo určený rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými zmluvnými dojednaniami.
Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred
vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Naviac už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané, nielenže sťažuje
spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o
ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto
formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.