{"guid": "72814ec0-00cb-453a-9e3c-c0bf4bf841fe:74cc6765-ac31-4dbe-a3a2-5b0f2b39fbb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1", "spisova_znacka": "12Co/538/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/538/2013 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. marca 2015, sp. zn. 12Co/538/2013, ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1", "identifikacne_cislo": "6812206687", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD.", "sudca_id": 1734, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-1734", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74cc6765-ac31-4dbe-a3a2-5b0f2b39fbb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 12Co/538/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6812206687\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206687.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD.\na sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za\nktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporcovi Slovenskej republike,\nza ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11\nBratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/331/2012-51 zo dňa 15. 08. 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd) zamietol návrh\nnavrhovateľa; odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi\nzaplatenia sumy vo výške 125,- Eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy vo výške  440,72 Eur z\ntitulu  nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu\nRevúca), ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej\nlehote.\nOkresný súd mal preukázané, že navrhovateľ pred podaním návrhu požiadal odporcu o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody, pričom uplynula šesťmesačná lehota                  od prijatia\nžiadosti odporcom.\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp. zn. 4Er/992/2010 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho\nexekútora  JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci\noprávneného (navrhovateľa) proti povinnému J. M. pre vymoženie sumy 1763,53  Eur s prísl. (doručenej\nexekučnému súdu dňa 22. 12. 2010) bola uznesením zo dňa 09. 06. 2011 zamietnutá podľa ustanovenia\n§ 44 ods. 2                              zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“).\nV predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského\nsúdu č. SR 07257/10 s odkazom na zmluvu o úvere, pričom podľa exekučného súdu dojednanie\nrozhodcovskej doložky v zmluve o úvere bolo v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi\nrežim spotrebiteľských zmlúv a taktiež v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z  05. 04. 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a preto bolo neplatné podľa ustanovenia § 53 ods.\n5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Toto dojednanie rozhodcovskej doložky\nteda nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu               na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej\n\nzmluvy a v dôsledku toho neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť\nexekúcia.\nPodľa okresného súdu, 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia vyplývajúca z ustanovenia § 44 ods. 2 EP je extrémne krátka na to, aby mohol exekučný\nsúd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva\nna súdnu ochranu s prihliadnutím na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného,\nčasovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a\npredpismi EÚ. Exekučný súd bol preto  povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne\npredpoklady pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené\npodmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti\nvedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad, na\nzáklade ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým\nexekučným titulom podľa ustanovenia § 41 EP a  zák. č. 244/2002  Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej\nlen „ZoRK“).  [Viď uznesenie Ústavného súdu SR                 zo dňa 03. marca 2011 č. k. IV ÚS 60/2011-13,\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa                18. januára 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011, uznesenie\nNajvyššieho súdu zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012.]\nDĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania\nrozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla vzhľadom na to, že bolo potrebné posúdiť\nzákonnosť vedenej exekúcie (čo vyžaduje osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné\nv danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nOhľadne navrhovateľom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa\nsťažnosť na prieťahy v konaní a nerozhodoval o tom ani Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské\npráva.\nNásledne okresný súd konštatoval, že nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu\nprieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu                     za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretože rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným,\npretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takéhoto\nrozhodnutia.\nNa rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1    zák. č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie\nprávne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 205 ods. 2 s použitím § 221 ods. 1 O. s. p.\nKonkrétne poukázal na to, že okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho\nprávneho zástupcu, s odôvodnením, že sa bez ospravedlnenia                       na pojednávanie\nnedostavili. V tejto súvislosti uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité\ndôvody a súdu predložil listiny spojené s označenými dôvodmi,  a preto okresný súd nemohol postupovať\npodľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., a tým mu odňať právo na konanie pred súdom. Ďalej uviedol,\nže v návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,\nktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné\nz konania vylúčiť. Avšak na túto okolnosť krajský súd neprihliadol. V jeho očiach a objektívne i v\nočiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v\nrozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.\nKeďže podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, nebolo prípustné, aby\nkonanie pokračovalo pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné\nrozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy  aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí\nrozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm.\nc) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na\nprerušenie konania preto podáva odvolanie. V čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo\nprávoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Okresný súd sa nedostatočne\noboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie\n(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom na pojednávaní v jeho neprítomnosti\nmeritórne rozhodol, hoci on oznámil, že trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní\nza podmienky, že bude vedené nestranným sudcom                      na nestrannom súde. Ďalej\nuviedol, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní\n\nvychádzal, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal.                     Tým došlo k degradácii zásady\nkontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred\nsúdom. Okrem toho namietal, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním\nnamietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové\núseky tomu nenasvedčujú.                      Aby okresný súd mohol konštatovať, že v príslušnom\nexekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment  doručenia\nriadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia). Okresný súd rozhodol bez toho, aby\nmu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a\nprednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a  navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení. Podľa jeho názoru, v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\nBolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom\nspise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k návrhu, mu mal okresný súd umožniť uplatňovať\nsvoje stanoviská k skutkovým, ale aj k právnym otázkam v súvislosti nesprávnym úradným postupom a\nvýškou spôsobenej škody. Keď okresný súd zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre neho pozitívne\nrozhodnutie, mal vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov a umožniť im, aby sa kontradiktórne\nvyjadrili. Okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia\npoznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní\nmôžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k tomu, že vec sa týka nesprávneho\núradného postupu štátneho orgánu. Ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné\nvyjadrenie k návrhu v zmysle ustanovenia  § 114 ods. 3 O. s. p.,  mal okresný súd rozhodnúť o návrhu\nrozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať ním\n(navrhovateľom) tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový\nzáklad dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol,\nignorujúc ustanovenie § 153b O. s. p. Okresný súd zamietol návrh v časti náhrady skutočnej škody z\ndôvodu jej neodôvodnenosti. V  odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so\nsprávou pohľadávky počas nečinnosti súdu,  opisoval ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s\nkonaním dlžníka (povinného), pričom ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z\ndôvodu udržiavania a správy informačného systému a  výdajov na administratívne spracovanie textov, na\npublikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a\nkontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov a je prejavom svojvôle súdu. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd\ndospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Okresný súd nemal\nbyť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný. V prípade, keď sú právne závery\nv extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii\nsúdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (mutatis muntandis nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I .ÚS 243/07 z 19. júna 2008). Okresný súd odôvodnil svoje negatívne\nrozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v\nktorých vystupujú totožní účastníci, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a teda aj skutkový základ.\nPri dodržiavaní jeho práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno ústavnoprávne akceptovať,\nže okresný súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením,\nže náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak\nby došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho\nexekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Pravým právnym titulom je v\ndanej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť.\nPri špecifikácii majetkovej škody v návrhu výslovne uviedol, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy.\nZ dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nebolo možné\nkorešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. Na pojednávaní chcel\npredložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku. Okresný súd vykonal\ndokazovanie ex offo, nepoučil ho podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že chce\nvyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Množstvo dôkazov vzniklo po podaní návrhu, ktoré nemohol predložiť\nspolu s návrhom a nemohol ich predložiť ani neskôr, pretože nebol poučený a informovaný. Okresný\nsúd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v\nprimeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Okresný súd zistil, že o návrhu nebolo\nrozhodnuté v zákonom stanovenom čase, a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel\nžiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. V súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval\n\nokolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia. Jeho práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej\nlehoty, preto sú irelevantné úvahy  okresného súdu o tom: 1/ aké spôsoby judikovania pohľadávky si\nnavrhovateľ zvolil, 2/ o podstate a rozsahu podnikateľského rizika,                             3/ o udržiavaní\nkontaktu súdneho exekútora, ktorý nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na vykonanie exekúcie\nod exekučného súdu.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z\nnasledovných dôvodov:\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej                              aj „zák.\nč. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom                   za\nškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem  tretej   časti toho zákona,               pri\nvýkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o\nväzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje                       aj porušenie povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,\nprávom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n\nZ definície verejnej moci vyplýva, že sa jedná o takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach\na povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo\npovinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a\nobsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, ktorými sú: a) územné samosprávne a správne celky, b)\nzáujmové, resp. profesijné (stavovské) samosprávy, c) verejnoprávne inštitúcie, d) fyzické osoby, ktorým\nzákon zveril výkon verejnej moci (napr. činnosť notára alebo súdneho exekútora). Verejná moc teda\npredstavuje vo svojej podstate určitý ucelený, presne organizovaný systém konkrétne (ústavou, príp.\nzákonom) definovaných prvkov a vzťahov, ktorý je determinovaný vývojom spoločnosti.\n\nZákladným právnym prameňom aktuálnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je Ústava Slovenskej republiky, ktorá v druhej hlave - základné práva a slobody, v siedmom\noddiele - právo na súdnu a inú právnu ochranu, v článku 46              ods. 3 priamo zakotvuje, že\n„každý má  právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“. Ďalším prameňom aktuálnej právnej\núpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je tiež čl. 5 ods. 5 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (týkajúci sa odškodnenia za nezákonné pozbavenie osobnej\nslobody), ale aj  čl. 3 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (týkajúci\nsa odškodnenia za justičný omyl) a  zák. č. 514/2003 Z. z.\n\nAktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná\nako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i\npraxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu\ntýchto predpokladov (podmienok): 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), prípadne právne\nrelevantná udalosť spôsobujúca škodu (škodná udalosť); 2. nepriaznivý následok protiprávneho\núkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma); 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus)\nmedzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou\nspôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).\nPrvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je\nprotiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.\n\nIde o činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosti, resp.\nnezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a/ nezákonným\nrozhodnutím, b/ nesprávnym úradným postupom, c/ rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených                v § 7 zák. č. 514/2003 Z. z.), d/\nrozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §\n18 zák. č. 514/2003 Z. z.).\nĎalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá\nsa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (t. j. vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo\nvo forme nemajetkovej ujmy.\nPosledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná\nsúvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnosťou (nezákonnosťou)                     pri rozhodovaní\nalebo úradnom postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde\nvtedy, ak škoda vznikla v dôsledku (ako priamy následok) nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho\núradného postupu, inak povedané, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a\nškoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo\nk nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody.\nPríčinou škody môže byť len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pretože\nzákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako\nobjektívna zodpovednosť, resp. presnejšia ako absolútna objektívna zodpovednosť, od poškodeného\nsa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie len vyššie uvedených\nzákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie\nzodpovedného subjektu, ako by to bolo v prípade, ak by zákonná úprava zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci bola založená                          na subjektívnom princípe - na zavinení\nzodpovedného subjektu (t. j. ak by sa jednalo o subjektívnu zodpovednosť).\n\nJedným, osobitne vymedzeným zákonným dôvodom vzniku zodpovednosti štátu                   za škodu,\nje zodpovednosť za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti\npovažovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami  pre činnosť príslušných\norgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore  so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda\no stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho\nustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý\npri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v\nrozpore                               so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna\nprávna úprava v ustanovení § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré\nsa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať\nrozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné  prieťahy v konaní, alebo o iný\nnezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.\nVzhľadom na širokú škálu rozličnosti a náročnosti jednotlivých vecí, ktoré sú prejednávané či už v rámci\nobčianskoprávneho konania , trestného konania alebo správneho konania, nie je objektívne možné\n(až na určité výnimky) určiť konkrétnu lehotu, v ktorej mal alebo musel orgán verejnej moci (spravidla\nsúd) rozhodnúť. Východiskom pri skúmaní otázky „včasnosti rozhodnutia“, resp. „prieťahov konaní“ je\npotom najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s príslušnými ustanoveniami jednotlivých procesných predpisov (napr.\n§ 6 O. s. p.). Hľadisko včasnosti rozhodnutia, v ktorom sa realizuje zásada rýchlosti konania, ktorá je\neminentnou podmienkou subjektívneho práva účastníka konania na rozhodnutie veci                    bez\nzbytočných prieťahov a v primeranej lehote, je síce veľmi dôležité hľadisko, ale nejde o absolútne\nhľadisko, ktoré by dominovalo nad ďalšími relevantnými požiadavkami, ktoré sú spojené s rozhodovaním\n(napr. nad povinnosťou súdu vychádzať pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci,\nnajmä v prípadoch, keď sú napr. v civilnom konaní niektoré skutočnosti medzi účastníkmi sporné).\nZa porušenie zásady rýchlosti konania, ktorá je                    vo svojom dôsledku nesprávnym\núradným postupom, je možno preto považovať len taký postup súdu v konaní, kedy doba jeho priebehu\nnezodpovedá zložitosti, skutkovej a právnej náročnosti prejednávanej veci, a keď dĺžka konania spočíva\nv príčinách vychádzajúcich                    z pôsobenia súdu v prejednávanej veci. Štát však nemôže\nzodpovedať za prieťahy v konaní, ktoré sú spôsobené nedostatkom súčinnosti alebo dokonca zámerným\npôsobením zo strany účastníkov konania, alebo ak sú vyvolané inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v\npovahe súdov a v ich inštitucionálnom a organizačnom vybavení. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že\ns ohľadom na konkrétne okolnosti môže byť za nesprávny úradný postup považovaná akákoľvek činnosť\nverejnej moci, ktorá je spojená s výkonom verejnej moci, ak pri jej vykonávaní alebo v súvislosťou s ňou\n\ndošlo k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre jej výkon alebo k porušeniu  poriadku,\nktorý je určený povahou alebo funkciou konkrétneho postupu. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že\npodmienkou na aplikáciu ustanovenia § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich\norgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní.\nPre úplnosť je potrebné konštatovať, že i v prípade tejto zodpovednosti - zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody,\na to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávny úradným postupom a vznikom\nškody. Oprávneným subjektom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nmôže byť každá (teda fyzická i právnická) osoba, ktorej bola spôsobená škoda v priamej príčinnej\nsúvislosti s nesprávnym úradným postupom.\n\nSúčasná právna úprava (§ 15 až § 16 zák. č. 514/2003 Z. z.) ako podmienku uplatniteľnosti nároku\nna súde obligatórne  vyžaduje v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o\nochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,  v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Obligatórnosť predbežného\nprerokovania nároku spočíva v tom, že podľa ustanovenia § 16 ods. 1, s použitím § 15 ods. 1 zák. č.\n514/2003 Z. z. sa poškodený môže (úspešne) domáhať uplatnenia nároku (alebo jeho neuspokojenej\nčasti)  na súde len v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí jeho nárok na náhradu škody (alebo jeho\nčasť) do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z\ndaného vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predstavuje zákonom stanovenú\npodmienku procesného charakteru pre to, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom\nkonaní. Pri určovaní príslušných orgánov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zák. č.\n514/2003 Z. z. explicitne odkazuje                           na konkrétne orgány, ktoré sú v jednotlivých\nzodpovednostných vzťahoch oprávnené konať za štát (§ 4) . Vo veciach náhrady škody, ktorá bola\nspôsobená orgánom verejnej moci podľa ustanovenia  § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.  koná v\nmene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v prípade, ak škoda vznikla v občianskom\nsúdnom konaní  nezákonným rozhodnutím,  resp. nesprávnym úradným postupom.  Ak príslušný orgán\nneuspokojil nárok poškodeného na náhradu škody (alebo jeho časť), poškodený sa po uplynutí šiestich\nmesiacov odo dňa ako oprávnený orgán prijal jeho žiadosť (t. j. odo dňa keď mu bola fakticky doručená),\nmôže domáhať uspokojenia nároku (alebo jeho neuspokojenej časti) na súde (§ 16 ods. 1 zák. č.\n514/2003 Z. z.). Táto šesťmesačná lehota má význam v tom, že až po jej uplynutí je nárok poškodeného\nsplatný.\n\nVzhľadom na uplatnené odvolacie námietky navrhovateľa je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že\nodvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1                O. s. p.). V danom\nprípade je zrejmé, že nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní\nnavrhovateľom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými\nzisteniami uvedenými                                        v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len\no zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich  na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania\nokresnými súdmi SR v obdobných veciach.\n\nOdvolací súd z obsahu spisu zistil, že  okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 200ea O. s.\np., keď prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože predmet konania neprevyšuje sumu 1 000,-\nEur (teda ide o tzv.  drobný spor) a netýka sa vecí, ktoré sú taxatívne  vymenované v ustanovení §\n200ea ods. 2 O. s. p.\nPred verejným vyhlásením rozsudku si okresný súd splnil povinnosť podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.\ns. p., keď poučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do\nvyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie\n(§ 115a) najneskôr                       do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti\npredložené a označené neskôr súd neprihliada.  Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím\ndôkazom len za podmienok uvedených v § 205a.\n\nPokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom                            na ustanovenie\n§ 15 ods. 1 O. s. p., odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval Krajský\nsúd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 5NcC/190/2012-8 zo dňa                 16. 10. 2012, ktorým nebol z\nprejednávania a rozhodovania vo veci vylúčený zákonný sudca F.. Q. G., pretože u neho neboli zistené\nokolnosti, ktoré by ho z prejednávania a rozhodovania veci vylučovali. Odvolací súd takisto nezistil\n\nžiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu. Sudcu je možné vylúčiť\nz prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť vec v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a\nspravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu existujú okolnosti\nvylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte                      bez ďalšieho dôvod\npre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje napríklad na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie\nsudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,\nna ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Nc 14/2010  z 31. mája 2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že\nvykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo\n201/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. 3Cdo 202/2013 z 12. septembra 2013).\n\nV danej veci navrhovateľ nepodal návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia              § 109\nods. 2 písm. c) O. s. p., preto je právne irelevantná jeho námietka ohľadne porušenia jeho práva na\nsúdnu ochranu (možnosť konať pred súdom), ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd mal vydaním\nmeritórneho rozhodnutia predstihnúť účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Odvolací\nsúd zároveň konštatuje, že v danom prípade neboli splnené obligatórne ani fakultatívne podmienky pre\nprerušenie konania podľa ustanovenia                 § 109 ods. 1, 2 O. s. p.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil konkrétne dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Z týchto dôkazov okresný súd  vychádzal                           pri rozhodovaní,\npričom si pripojil konkrétny exekučný spis a oboznámil sa s jeho obsahom.\nOdvolací súd zhodne s právnym názorom okresného súdu konštatuje, že exekučný súd pred vydaním\npoverenia na vykonanie exekúcie  súdnemu exekútorovi je povinný  skúmať, či sú splnené formálne i\nmateriálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa\nustanovenia § 41 EP má  všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP).\nV prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok), je nevyhnutné\nvychádzať okrem Exekučného poriadku aj zo zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších právnych predpisov.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia                     na\nvykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského\nrozsudku v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky\ndôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou\nzmluvou viazaná (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, R\n66/2013).\n\nExekučný súd písomne poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní                 od doručenia\njeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti\no udelenie poverenia alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom. Táto zákonná lehota sa nevzťahuje na prípady, ak podkladom pre exekúciu je  exekučný titul\npodľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP, teda ak ide a) o notárske zápisnice, ktoré obsahujú\nprávny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet\na čas plnenia, ak povinná osoba                v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, b)\nvykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených s odkazom na novelu EP\n(zák. č. 144/2010 Z. z.) účinnú od 01. 06. 2010.\nDôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie\npreskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. rozhodcovskej\nzmluvy, resp. doložky).\n\nAk exekučný súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia\n\nna vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 EP. V prípade zamietnutia žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15-dňová zákonná lehota neplatí.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci neplatí 15-dňová  lehota na rozhodnutie exekučného súdu\no žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože došlo k zamietnutiu\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  podľa ustanovenia  § 44 ods.\n2 EP.\n\nK okolnostiam daného prípadu odvolací súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe,\nže navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil\nexekučný súd väčším počtom podaní, a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo k rozhodnutiu\nexekučného súdu s určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené aj tým, že  exekučný súd\nnáležitým spôsobom preskúmal exekučný titul [vrátane zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, návrhu\nna vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v\ndôsledku čoho došlo  k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, teda exekučný súd  adekvátnym spôsobom procesne zareagoval na nezákonnosť vedenia\nexekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie  navrhovateľa (v pozícii oprávneného)], a preto\nnie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že na strane exekučného súdu                       došlo\nk  nesprávnemu úradnému postupu (viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k.                      IV. ÚS\n606/2012-20 zo dňa 14. 12. 2012).\n\nNakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)\nvznik škody, c) príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom  a  vznikom\nškody, preto navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody ani  nemajetkovej ujmy.\n\nOdvolací súd potom rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia  § 219 ods. 1, 2 O.\ns. p. potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd náležite aplikoval\nzásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1               O. s. p.\n\nPri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v\nspojení s § 142 ods. 1 O. s. p.  Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa\nvyššie uvedených ustanovení vzniklo právo               na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy\nodvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a\nich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/331/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}], "citovane_v": []}