Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/102/2016 z 10. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júla 2017, sp. zn. 5S/102/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200850.1 Krajský súd Bratislava | 5S/102/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016200850.1 | 2017-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbf8ec97-bff7-4e6b-a2fb-b831c336ff65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200850.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200850
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200850.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35 820 535,
Rebarborová 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrea Valocká, advokátka, Na vŕšku 2, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 262955/16 zo dňa 11.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca si za zdaňovacie obdobie december 2010 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov z faktúry č. 2010163 zo dňa 01.12.2010 v celkovej sume XX.XXX,XX Eur, z toho 19% DPH
v sume 4.275,76 Eur za mramorovú dlažbu I. triedy v množstve 38,8 m2 a z faktúry č. 2010170 zo dňa
20.12.2010 v celkovej sume 23.984,45 Eur, z toho 19% DPH v sume 3.829,45 Eur za granitovú dlažbu
I. triedy v množstve 69,5 m2 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, 811 02
Bratislava, IČO: 35 835 737, IČ DPH: SK2020288611 (Ján Klimek, konateľ spoločnosti).

2. Daňový úrad Bratislava VI vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102404/5/1351/12/
KacL zo dňa 16.01.2012. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.02.2012.

3. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly vydal Daňový úrad Bratislava VI
dodatočný platobný výmer č. 9102404/1/142157/2012/KacL zo dňa 16.02.2012, ktorým žalobcovi podľa
§ 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“) znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2010 zo sumy 8.752,40 eur na sumu 647,19 eur.

4. V priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava VI preveroval opodstatnenosť nároku
žalobcu na odpočítanie DPH a dňa 09.03.2011 zaslal na Daňový úrad Bratislava I dožiadanie č.
801/321/18036/2011 zo dňa 08.03.2011, ktorým požiadal miestne príslušného správcu dane daňového
subjektu S&J PRESSBURG plus, s.r.o. o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných
vo faktúrach: č. 2010170 zo dňa 20.12.2010 v celkovej sume 23 984,45 eur, z toho 19% DPH v sume



3.829,45 eur (predmet fakturácie granitová dlažba I. triedy 69,5 m2), č. 2010163 zo dňa 01.12.2010
v celkovej sume 26.779,76 eur, z toho 19% DPH v sume 4.275,76 eur (predmet fakturácie mramorová
dlažba 38,8 m2).

5. Daňový úrad Bratislava VI zároveň požiadal o zistenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej dlažby
I. triedy a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušných správcov dane za účelom preverenia daňových
subjektov vystupujúcich ako dodávatelia spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Splnomocnený
zástupca spoločnosti zo dňa 01.07.2011 dostavil správcovi dane, ale nepredložil žiadne doklady, ktoré
boli uvedené na výzve správcu dane a nezodpovedal na žiadne kladené otázky zamestnancom správcu
dane.
Dňa 15.08.2011 sa dostavila na DÚ Bratislava 1 osoba Karol Fako (nepredložil preukaz totožnosti
nakoľko si ho zabudol) so značným množstvom dokladov spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o.

6. Na výzvu správcu dane reagoval konateľ spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. zaslaním
vyjadrenia, v ktorom uviedol, že predmetné faktúry spoločnosť vyhotovila pre žalobcu ako odberateľa.
Prepravu si zabezpečoval žalobca. Fakturovaný tovar spoločnosť nakúpila od spoločnosti FOR DESIGN,
s.r.o.

7. Miestne príslušný správca dane spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. šetril ďalej pohyb a pôvod
tovaru na strane dodávateľa formou dožiadania a preveroval ďalšieho dodávateľa v reťazci, ktorým
je spoločnosť FOR DESIGN, s.r.o. za účelom preverenia pôvodu nadobudnutia granitovej dlažby a
požiadal miestne príslušný Daňový úrad Piešťany o preverenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej
dlažby u dodávateľa spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. Daňový úrad Piešťany v súvislosti s požadovaným
objasnením pôvodu granitovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt FOR DESIGN, s.r.o. na
adrese sídla spoločnosti reálne nesídli, na adrese sídla nie je možné zastihnúť konateľa ani inú osobu
zo spoločnosti, jediným konateľom a majiteľom je od 12.11.2010 Z.. Od 29.10.2004 do 11.11.2010 bol
konateľom spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. Z. G., O. XX/XXX, E. a od 04.06.2004 do 29.10.2004 boli
konateľmi spoločnosti O. X., Pri D. 4, I. a O. Y., A. námestie XXXX/X, I.. Písomnosti zaslané na adresu
trvalého bydliska konateľa spoločnosti pána D. sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.

8. Daňovým orgánom sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci
spoločností Xdeal Slovakia, s.r.o., FOR DESIGN, s.r.o., S&J PRESSBURG plus, s.r.o., JAZO, s.r.o.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1078165/2012/1042 zo dňa 16.07.2012 zrušil dodatočný
platobný výmer č. 9102404/5/1351/12/Kacl zo dňa 16.01.2012 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.

10. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane
a za účelom preverenia pohybu tovaru zaslal žalobcovi výzvu č. 9102401/5/2440379/2012/Sap zo dňa
06.09.2012, aby preukázal, na aký účel použil tovar deklarovaný vyššie uvedenými faktúrami.

11. Dňa 26.09.2012 sa k správcovi dane dostavil Mgr. Zoltán Šajben, konateľ žalobcu a
predložil faktúry č. 2010163, č. 2010170 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o., výdavkové
pokladničné doklady č. 10HV00244, č. 11HV00002, č. 11HV00010, príjmové pokladničné doklady (bez
čísla) spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a bankové výpisy č. 2011/2, č. 2011/3, č. 2011/3 a
č. 2011/6 z účtu ČSOB, a.s. patriaceho žalobcovi. Z dôvodu nepredloženia všetkých požadovaných
dôkazov prijal Daňový úrad Bratislava do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102401/5/2710128/2012/
Sap zo dňa 26.09.2012 opatrenie, že žalobca dodatočne predloží písomné vyjadrenie, na aký účel použil
tovar.

12. A. K. dňa 01.10.2012 predložil správcovi dane faktúru č .120100023 zo dňa 11.09.2012 vystavenú
pre odberateľa J. K. Consult, s.r.o., dodací list k faktúre č. 120100023 zo dňa 11.09.2012, medzinárodný
nákladný list (CMR) č. SK0359689, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9102401/5/2760860/2012/Sap zo dňa 01.10.2012. Faktúrou č. 120100023 zo dňa 11.09.2012 žalobca
deklaroval predaj tovaru (mramorovej a granitovej dlažby v množstve 738,38 m2, ktorý mal nadobudnúť
v decembri 2010) v celkovej sume 308 569,00 eur oslobodený od dane českému platiteľovi J. K. Consult,
s.r.o.



13. Podľa medzinárodného nákladného listu CMR č. SK0359689 mala prepravu tovaru vykonať
spoločnosť Transeuropa, s.r.o., Štrková 4, Žilina, miestom nakladania tovaru boli Piešťany, miestom
vyloženia Brno - Modřice a tovar mala prevziať spoločnosť ESA s.r.o., Oldřichova 158, Kladno, Česká
republika, čiže nie spoločnosť J. K. Consult, s.r.o. ako deklaroval žalobca. Dňa 10.10.2012 sa na
Daňový úrad Bratislava dostavil A.. Y. K., ktorý na otázku správcu dane, komu boli medzinárodné
prepravné služby fakturované a kto hradil prepravné náklady, odpovedal, že preprava bola po vzájomnej
dohode fakturovaná spoločnosti J. K. Consult, s.r.o., ktorá mala vykonať úhradu. K otázke, kedy a
akým spôsobom bola uhradená faktúra č. 120100023 zo dňa 11.09.2012, sa vyjadril, že uhradená
bola a doklady predloží. O týchto skutočnostiach bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9102401/5/2896101/2012/Sap zo dňa 10.10.2012. Dňa 19.10.2012 A.. Y. K. priniesol správcovi dane
bankový výpis č. 2012/9 z účtu patriaceho žalobcovi, ktorým preukázal čiastočnú bezhotovostnú úhradu
faktúry č. 120100023 v sume 289 303,00 eur vykonanú dňa 19.09.2012 z bankového
účtu spoločnosti J. K. Consult, s.r.o. vedeného v L., a.s., o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 9102401/5/3022601/2012/Sap zo dňa 19.10.2012.

14. Správca dane preveroval uskutočnenie prepravy zaslaním dožiadania č. 9102401/5/3620143/2012/
Sap zo dňa 05.12.2012 na Daňový úrad Žilina ako miestne príslušnému správcovi dane daňového
subjektu Transeuropa, s.r.o., ktorým požiadal o preverenie medzinárodnej prepravy tovaru (mramorovej
a granitovej dlažby v množstve 738,38 m2) z tuzemska - Piešťany na územie Českej republiky do Brno -
Modřice v zdaňovacom období september 2012, ktorá mala byť poskytnutá pre odberateľa J.K.Consult,
s.r.o.

15. Dňa 23.01.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie zo dňa 17.01.2013, z ktorej
vyplynulo, že zamestnanci Daňového úradu Žilina vykonali dňa 16.01.2013 miestne zisťovanie na adrese
sídla daňového subjektu Transeuropa, s.r.o., ktorým zistili, že táto spoločnosť vystavila a zaevidovala
v účtovníctve faktúru č. 10120714 zo dňa 14.09.2012, daň z faktúry bola priznaná a
odvedená v zdaňovacom období september 2012. X. K., konateľ spoločnosti Transeuropa, s.r.o. potvrdil
vykonanie prepravy. Podľa jeho vyjadrenia bola preprava vykonaná ťahačom a návesom, ktoré vlastní
spoločnosť Transeuropa, s.r.o. Prepravu mal vykonať zamestnanec tejto spoločnosti. Konateľ uviedol,
že úhradu faktúry vykonal v hotovosti. O uvedenom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č.
9500401/5/193947/2013.

16. Za účelom preverenia intrakomunitárnej transakcie zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií zo dňa 03.12.2012, v ktorej požiadal českú finančnú správu o preverenie
nadobudnutia tovaru. Dňa 18.09.2013 mu bol doručený list, v ktorom český správca dane uviedol, že
daňový subjekt J. K. Consult, s.r.o. predložil tieto doklady: faktúra č. 120100023 + dodací list k faktúre č.
120100023 za tovar od dodávateľa JAZO, s.r.o., CMR č. SK0359689, faktúra č. 10120714 za prepravu
od dodávateľa Transeuropa, s.r.o., faktúra č. 10120791 + CMR č. SK8450728 za
prepravu od dodávateľa Transeuropa, s.r.o., faktúra č. 0702012 za tovar pre odberateľa A.e, Mahé, X. of
S., žiadosť o umiestnenie tovaru v slobodnom pásme, rozhodnutie o umiestnení tovaru do slobodného
pásma, príjmový skladový list č. 3123/12, bankový výpis č. 2012/9, z účtu vedeného v L., a.s., evidenciu
DPH za september 2012.

17. Dňa 25.09.2013 bol správcovi dane doručený formulár, v ktorom česká daňová správa okrem
zoznamu predložených dokladov uviedla, že podľa vyjadrenia U.., konateľa spoločnosti J. K. Consult,
s.r.o. tovar za spoločnosť J. K. Consult, s.r.o. preberal on osobne v sklade žalobcu v Piešťanoch (žalobca
nikdy správcovi dane nedeklaroval, že by mal v uvedených priestoroch svoj sklad). Miesto nakládky
bolo v Piešťanoch a miesto vykládky v Brne - Modřice v logistickom centre ESA s.r.o. Prepravu tovaru
do skladu v Brne -Modřicích zabezpečovala spoločnosť Transeuropa, s.r.o. Tovar bol použitý na ďalší
predaj a dovtedy bol uložený v sklade v Brne - Modřicích. Konateľ prevzal tovar fakturovaný dokladom
č. 120100023 fyzicky v množstve uvedenom na faktúre. Z týchto dokladov vyplynulo, že český platiteľ J.
K. Consult, s.r.o. vystavil faktúru č. 0702012 zo dňa 19.09.2012, ktorou deklaroval predaj mramorovej a
granitovej dlažby v množstve 738,38 m2 v celkovej sume 312 334,74 eur pre odberateľa Martin Hendrix
Société W., A., X. of S..

18. Správca dane preveroval reťazovú fakturáciu predmetného tovaru zaslaním žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií č. 9104401/5/972848/2014 zo dňa 13.03.2014. Dňa 08.09.2015 bola správcovi dane
doručená odpoveď, v ktorej česká daňová správa uviedla, že deklarovaný tovar bol predaný spoločnosti



Martin Hendrix a umiestnený do slobodného pásma. Podľa oznámenia colného úradu boli pri uložení
tovaru do slobodného pásma prítomní zamestnanci Colného úradu pre Juhomoravský kraj. Podľa
oznámenia Colného úradu pre Juhomoravský kraj tovar opustil územie Európskeho spoločenstva. Z
dokladov tvoriacich prílohu k odpovedi vyplynulo, že Colný úrad Brno vydal rozhodnutie o pridelení colne
schváleného určenia - umiestnenie tovaru do slobodného pásma na základe žiadosti o umiestnení tovaru
v slobodnom pásme, ktorou žiadateľ J.K.Consult, s.r.o. navrhol umiestniť tovar do slobodného pásma,
ktorého prevádzkovanie bolo povolené Colným úradom Brno spoločnosti B.F.C.W. Logistics s.r.o., Česká
republika. Podľa údajov colného vyhlásenia - vývozného sprievodného dokladu bola odosielateľom
deklarovaného tovaru spoločnosť B.F.C.W. Logistics s.r.o. a príjemcom bola spoločnosť LAMAC d.o.o.,
AnteParčetica 22/2, Subotica, Srbsko.

19. Dňa 28.10.2015 sa A.. Y. K. dostavil k správcovi dane, ktorý ho oboznámil so zisteniami a výsledkami
preverovania v rámci vyrubovacieho konania vykonávaného na základe rozhodnutia žalovaného č.
1020502/1/1078165/2012/1042 zo dňa 16.07.2012, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 21105832/2015/9104401/Sap zo dňa 28.10.2015.

20. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane doplnil svoje dokazovanie aj o skutočnosti zistené
orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli dňa 24.07.2013 sprístupnené Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Prezídiom policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, Bratislava pre
účely daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. (O.onateľ
spoločnosti). Správca dane nahliadol do spisu tohto daňového subjektu a vyhotovil
fotokópie písomností, ktoré mu poskytli relevantné informácie vzťahujúce sa k zdaniteľným obchodom
daňového subjektu FOR DESIGN, s.r.o. za roky 2009, 2010 a 2011. O uvedenom správca dane
spísal úradný záznam č. 21191706/2015/ 9104401/Sap zo dňa 06.11.2015. Nahliadnutím do zápisníc o
výsluchu svedkov správca dane zistil, že daňový subjekt FOR DESIGN, s.r.o. nepotvrdil reálne dodania
tovarov v tuzemsku pre odberateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o., nepreukázal materiálnu existenciu
tovarov deklarovaných faktúrami. Preprava tovarov nebola realizovaná, obchodné transakcie prebiehali
vždy v skladových priestoroch na Žilinskej ceste v Piešťanoch, ktoré boli majetkom spoločnosti S&J
PRESSBURG plus, s.r.o.

21. Zamestnanec správcu dane nahliadol do spisu daňového subjektu JANSON SK, s.r.o., Na Hrebienku
30, Bratislava (od 01.01.2014 je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia spoločnosť KLIMEX STONE
SLOVAKIA, s.r.o.) a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré mu poskytli relevantné informácie a dôkazy
vzťahujúce sa k pohybu preverovaných tovarov (dlažba, prírodný kameň) za rok 2010 a rok 2011. O
uvedenom správca dane spísal úradný záznam č. 21191706/2015/9104401/Sap zo dňa 06.11.2015.

22. Rozsiahlym dokazovaním správca dane zistil, že preverovaný tovar v tuzemsku dodávala spoločnosť
S & JPRESSBURG plus, s.r.o. žalobcovi, ktorá následne fakturovala intrakomunitárne dodanie tovaru
oslobodené od dane spoločnosti J.K.Consult, s.r.o. do Českej republiky. Spoločnosť J.K.Consult, s.r.o.
fakturovala dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti Martin Hendrix Société Anonyme, Mahé,
Seychelská republika. Preverovaný tovar nebol definitívne prerokovaný v Českej republike, krajina
skutočnej spotreby tovarov nebola Česká republika. Tovar bol vyvezený z Českej republiky do colného
skladu v Srbsku, ale neboli definitívne prerokované v Srbsku, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola
Srbsko. Tovar bol následne dodávaný spoločnosťou Edwards Procurement LLC späť do fakturačného
reťazca na Slovensko spoločnosti JANSON SK, s.r.o. (konateľ O.), ktorá deklarovala dovoz tovarov na
Slovensko.

23. Na základe vyššie uvedených zistení žalovaný rozhodnutím č. 262955/2016 zo dňa 11.03.2016 (ďalej
aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 1722356/2015/9104401/Sap zo
dňa 30.11.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený rozdiel DPH
v sume 13 133,47 eur a bol mu znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2010 zo
sumy 8.752,40 eur na sumu 647,19 eur.

24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi
získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i žalobcu



ako odberateľa nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu
dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:

- Tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie
druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali.
- Pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo.
Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch
spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorá patrí Jánovi D..
- Tovar je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie
tretích štátov (USA a Srbsko), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. V reťazci obchodných spoločností
bolo zároveň zistené, že predmetný tovar bol následne fakturovaný v prospech slovenskej spoločnosti
JANSON SK, s.r.o.
- Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplynulo, že v uvedených prípadoch
bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru, fyzické kontroly tovaru neboli v evidencii colného úradu
zaznamenané.
- Pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť
dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,
pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený.
- V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti.
- Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s.r.o., ktoré vlastní pán O., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov,
nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej
činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach.

II.
Žalobné dôvody

25. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20.05.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

26. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom
hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a
nepreskúmateľné, pričom správne orgány porušili relevantné právne predpisy. Skutočnosti vymedzené
v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového
subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy
týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné
bremeno daňového subjektu a daňový subjekt nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Ďalej
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum
Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť
dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená
daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť.

27. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie vo veci K. (C-439/04), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorého vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

28. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých
vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z predložených dokladov vyplýva, aký tovar tvoril predmet
obchodu, v akom množstve, za akú cenu a komu bol predaný. Boli predložené doklady týkajúce sa
jeho prepravy a vývozu do Českej republiky. Túto skutočnosť potvrdili aj daňové a colné orgány Českej
republiky.



29. Nie je povinnosťou žalobcu skúmať pôvod nadobudnutého tovaru. Tovar nadobudol kúpou na území
Slovenskej republiky od slovenského daňového subjektu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že
správca dane mu pričíta existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné
bremeno. Žalobca predložil všetky relevantné doklady o materiálnom plnení zakladajúcom nárok na
priznanie nároku na odpočet DPH, ktorými pri nákupe tovaru disponoval: faktúra, potvrdenie o prijatí
tovaru deklarovaného na faktúre, vlastná skladová evidencia.

30. Popierať dôveryhodnosť predložených dokumentov len z dôvodu existencie domnienky o prípadnom
nekalom konaní iných subjektov je v prísnom rozpore nielen s citovanými daňovými predpismi, ale
aj Ústavou SR, pretože ide o neprimeraný a ničím nepodložený zásah do súkromnej sféry daňového
subjektu.

31. Ďalej žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorého okrem iného
vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie
procesy tovaru u iných subjektov, ale dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že
u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

32. Tvrdenia a prijaté závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu potvrdili aj
závery Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 (Mahagében kft) a C-142/11 (Z. B.), z
ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar
a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby,
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo
k nezákonnostiam, a jednak aby disponovala takýmito dokumentmi. Vykonanie kontroly nevyhnutnej na
odhaľovanie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uloženie trestu zdaniteľnej osobe prináleží
daňovým orgánom.

33. Nepostačuje konštatovanie o nedostatočnej hodnovernosti preukázania ekonomickej činnosti
uvedenej na faktúrach. Právo na odpočet DPH môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne
preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
dodávateľského reťazca.

34. Z vykonanej kontroly podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u
ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a
dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový
subjekt vlastnými ústnymi a listinnými dôkazmi preukázal.

35. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane nevyslovil jedinú pochybnosť o vierohodnosti
predkladaných písomných dokumentov, dôkazov a vyjadrení. Z vykonaných dôkazov, ktoré priamo
súvisia s obchodným prípadom žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že k reálnemu obchodu
došlo.

36. Napokon žalobca namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu a poskytnutiu medzinárodných
informácií nie je možné vyvodiť záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu nedošlo.
Výpovede svedkov prepravnej spoločnosti jednoznačne potvrdili, ako sa s tovarom manipulovalo, kde
ho naložili, previezli a kde ho vyložili a toto bolo zároveň preukázané aj listinnými dôkazmi (CMR).

III.
Vyjadrenie žalovaného

37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

38. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH (z dôvodu, že bolo dôvodné
podozrenie, že prostredníctvom neho prebieha fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v
reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania). Žalobca je v reťazci
daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň



z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje
nadmerné odpočty). Tovar žalobca deklaroval ako dodanie tovaru v rámci Európskeho spoločenstva,
kde nebola potvrdená jeho fyzická existencia. Zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o
typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.

39. Nepodarilo sa zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností Xdeal
Slovakia, s.r.o. - FOR DESIGN, s.r.o. - S&J PRESSBURG plus, s.r.o. - JAZO, s.r.o., a preto v
rámci procesu dokazovania správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel
použil kontrolovaný daňový subjekt zdaniteľný obchod. Správca dane zistil, že granitová dlažba
bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb.
Fakturované nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste
v sklade v Piešťanoch, ktorého majiteľom je spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čiže daňový
subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie,
tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa
nespracoval v rámci výrobného procesu. Prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci
obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci Európskej únie (Česká republika), avšak bez reálneho
dodania. Žalobca bol v reťazci konečným daňovým subjektom v tuzemsku, ktorý si uplatnil odpočítanie
dane v zdaňovacom období október 2010. Daňový subjekt deklaroval dodanie preverovaného tovaru
(mramorová a granitová dlažba v množstve 738,38 m2) oslobodené od dane českej spoločnosti J. K.
Consult, s.r.o., v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie september 2012.

40. V prípade tovaru fakturovaného v reťazci spoločností FOR DESIGN, s.r.o.(SR) = S&J PRESSBURG
plus, s.r.o. (SR) = JAZO, s.r.o. (SR) = J.K. Consult, s.r.o. (ČR) = Martin G. S. W., (Mahé, Seychelská
republika) nebolo preukázané, že tovar skončil u konečného zákazníka. Českou colnou správou bolo
potvrdené, že tovar deklarovaný slovenským platiteľom pre odberateľa J. K. Consult, s.r.o., ďalej
fakturovaný spoločnosti Martin G. W., (Mahé, Seychelská republika) bol odoslaný z Českej republiky do
Srbska, kde príjemcom bola spoločnosť LAMAC d.o.o., Ante Parčetica 22/2, Subotica, Srbsko.

41. Správca dane vykonaným šetrením nezistil pôvod tovarov, ktoré boli uvedené
na faktúrach, nezistil konečného spotrebiteľa, krajinu spotreby tovarov a teda krajinu odvedenia dane.
Preverovaný pohyb tovarov podporuje tvrdenie, že spoločnosti zapojené do reťazových obchodov
obchodovali s fiktívnym tovarom. Správca dane v procese vedenia dokazovania nezistil relevantný dôkaz
o reálnej existencii tovarov deklarovaných na faktúrach. Platitelia zúčastnení v obchodnom reťazci v
tuzemsku nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z titulu
reálneho dodania tovarov.

42. Preukázanie dodávok tovaru iba listinnými dokladmi od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o.
správca dane nemohol považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo
na odpočítanie dane. Skutočnosť, že žalobca evidoval vo svojom účtovníctve faktúry od spoločnosti
S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a tieto mal zaúčtované, ešte nepreukazuje, že dodávky tovaru boli
dodávateľom skutočne realizované. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak sú v nej uvedené
údaje odrážajúce reálne plnenie. Fakt, že doklad spĺňa formálne náležitosti, a je riadne zaúčtovaný, nie
je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane.

43. Z preverovania sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že existenciu tovaru hodnoverne preukázal, o čom
mala svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická
existencia fakturovaného tovaru nebola preukázaná a nepreukázalo sa ani, že s fakturovaným tovarom
disponoval.

44. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa platí, že ak správca dane na základe určitých informácií
nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (napr. faktúry,
CMR, skladových kariet ...), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový
subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok
na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi
príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal
prijatie zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný vo faktúre.



45. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských
štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH
podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu
proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi
zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava
DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce
sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé
nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo
nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá
vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

46. Uvedený výklad 12 zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudky
v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems
(C-484/03). Avšak, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu
prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že
platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to
aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling C-439/04, C-440/04).

47. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (duediligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo
veciach napr. Teleosplc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení,
ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností daného prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach
Mahagébenkft, a Z..

48. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ uviedol, že danou
problematikou sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal Najvyšší súd SR napr. v rozsudkoch sp. zn. 3
Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, z ktorých vyplýva, že: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom
prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom
preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora,
a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len
všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať."

49. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon
pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre.

50. Záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Žalobca počas výkonu daňovej
kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, teda neuniesol dôkazné
bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných
obchodov od spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o. ako aj jeho následné dodanie v rámci Európskeho
spoločenstva.

IV.
Právne posúdenie veci krajským súdom

51. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v
správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred



nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §
6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

52. Zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

53. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

54. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona.

55. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

56. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

57. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje
alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

58. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej



kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

59. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane
vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej
forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim
ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

60. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

61. Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného
daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných
dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania
protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ 15 ods. 11).

62. Podľa § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane
použijú aj na daňovú kontrolu.

63. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca
dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

64. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.



65. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

66. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 165
ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.).

67. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri
ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.

68. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

69. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom
prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na
účely svojho podnikania ako platiteľ.

70. V prípade žalobcu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že takýto deň nenastal,
pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných
faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané,
že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej
činnosti.

71. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a
v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona.

72. Kľúčovou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom
vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1991 Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého
obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu
obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti jednoznačne nasvedčujú
tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v
tuzemsku, v rámci EÚ a tretích štátov, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel.

73. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca
dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového
konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.
Preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať
za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi
daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa zákona č.
511/1992 Zb., ktorý je procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové
subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň
v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v
daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému
subjektu. Je teda zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov.



74. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012
zo dňa 27.11.2012, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie
prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných
zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení
zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné,
aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu
z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil
tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou
neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami
závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný
tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja,
a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym
spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi
tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu,
neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie
o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany
daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo
nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode".

75. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené
odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec správne právne posúdili, keď mu znížili
nadmerný odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány pritom postupovali v súlade s §
29 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a § 2 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.

76. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia
tovaru v reťazci obchodných spoločností, avšak bez reálneho dodania. Žalobca je v reťazci daňových
subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú
DPH z nadobudnutého tovaru. Tovar následne deklaroval ako dodanie tovaru v rámci Európskeho
spoločenstva, avšak jeho fyzická existencia sa nepotvrdila.

77. Správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie DPH z týchto dodávateľských
faktúr: č. 2010170 zo dňa 20.12.2010 v celkovej sume 23 984,45 eur, z toho 19% DPH v sume 3.829,45
eur (predmet fakturácie granitová dlažba I. triedy 69,5 m2), č. 2010163 zo dňa 01.12.2010 v celkovej
sume 26.779,76 eur, z toho 19% DPH v sume 4.275,76 eur (predmet fakturácie mramorová dlažba
38,8 m2), od spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. formou dožiadania č. 801/321/9806/2011 zo
dňa 07.02.2011, ktorým správca dane žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ako
aj platby za zdaniteľný obchod. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri
ktorom nevznikla daňová povinnosť. Správca dane podľa názoru súdu veľmi dôsledne preveroval všetky
podstatné skutočnosti a súvislosti ohľadom tovaru.

78. V súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi v reťazci spoločností správca dane zaslal
dožiadanie aj na Daňový úrad Bratislava IV ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti Xdeal
Slovakia, s.r.o., ktorá podľa predložených záznamov DPH bola uvedená ako dodávateľ granitových
dosiek, granitovej a mramorovej dlažby pre odberateľa - spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o.
Daňový úrad Bratislava IV v súvislosti s požadovaným preverením objasnenia pôvodu granitovej
a mramorovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt Xdeal Slovakia, s.r.o. predmetný
tovar nakúpila od spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. Správca dane na základe vykonaných šetrení v
tuzemsku vyhodnotil deklarované obchodné transakcie tak, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou
S&J PRESSBURG plus, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom nedošlo.

79. Daňový úrad Piešťany v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil,
že spoločnosť FOR DESIGN, s.r.o. na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť jej konateľa,
ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a spoločníkom je od 12.11.2010 Pavol Kuman.



80. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že správcovi dane sa v tomto prípade nepodarilo
zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností Xdeal Slovakia, s.r.o. =
FOR DESIGN, s.r.o. = S&J PRESSBURG plus, s.r.o. = JAZO, s.r.o.

81. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných
odpočtoch DPH.

82. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na
základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť,
že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne
realizované. Reálne plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov
objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. Faktúra je relevantným
dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. Zaúčtovanie
faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale
len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je
riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený
uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

83. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie
uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným
obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna
skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje
všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

84. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

85. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe
získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od českej finančnej správy vyhodnotil tento obchodný
prípad dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo.

86. Súd sa stotožňuje s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných
spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných
princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:

· Tovar je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby,
kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali.
· Pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne -
papierovo. Všetky spoločnosti na území SR, ktoré boli zapojené v reťazci, deklarujú, že skladovali
svoj tovar v priestoroch spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Tovar je následne fakturovaný ako
intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích štátov (USA a Srbsko), kde sa
reálnosť dodania nepotvrdila. V reťazci obchodných spoločností bolo zároveň zistené, že predmetný
tovar bol následne fakturovaný v prospech slovenskej spoločnosti JANSON SK, s.r.o.
· Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplýva, že bola vykonaná iba
dokladová kontrola tovaru.
· Pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy a ich vysoká cena na
faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci



nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším
spoločnostiam, pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený.
· V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti.
· Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s.r.o., ktoré vlastní pán Klimek, platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov,
nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej
činnosti deklarovanej vo faktúrach.

87. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých informácií
nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať
ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti
zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a
bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré
platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

88. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len prípade, ak preukáže, že došlo
k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako
platiteľ, čo nebolo preukázané. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v
tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady
dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo.

89. Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, CMR ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu
vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených
daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich
k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry
vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej
na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to,
či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo
na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia.

90. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového
výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a
systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber DPH postavený (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/64/2015 zo dňa 07.09.2016).

91. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ treba každý jeden prípad
posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k
záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom
stotožnil.

92. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne
od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či
ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto
plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok
Kittel a Recolta Recycling, bod 51).

93. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;
Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).

94. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében kft.a Pétér B. č. C-XX/XX a C-XXX/XX).



95. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet,
ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne
kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

96. Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,
pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné
bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť.
Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové
doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho
dvora EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ
súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená
samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného
zdaniteľného plnenia.

97. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 napríklad vyplýva,
že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový
subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú
pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania
nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.
Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov,
do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý
si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným
orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa DPH, teda
číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa Commissioners (kontrolné daňové orgány na
úseku spotrebných daní v Spojenom kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. Súdny dvor EÚ vychádzal
z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ
kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo
tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a
teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové
kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.

98. Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý
mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca
pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Takýto obchod,
o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu
podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na
zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými
článkami obchodného reťazca. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej
správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového
subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci
dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení
obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že
bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet
takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť
pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť
žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k
ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že
uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s
klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov
s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi
zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.
Žalobca však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných
odpočtoch DPH.



99. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno
konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda
reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí
dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne
vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne
v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.
Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými
od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar
bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda
s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom
skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého
existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo
jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie
administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených
v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom
zdaniteľnom obchode.

100. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s
prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to
v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti
každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v
tej ktorej veci.

101. Záverom treba spomenúť existenciu rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2534/2012-62
zo dňa 11.09.2014 a č. k. 6S/2325/2012-90, 6S/2333/2012 a 6S/2334/2012 zo dňa 06.06.2013,
ktorými boli zamietnuté žaloby v obdobných veciach týkajúcich sa žalobcu a rovnakého tovaru.
Najvyšší súd SR predmetné rozsudky krajského súdu rozsudkom sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa
29.09.2016 a rozsudkom sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015 potvrdil
citujúc rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, že „Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Odpočítanie
dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia.“

102. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového
konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali
riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených
dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so
zákonom a preto súd žalobu zamietol.

103. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto
prípade právo na náhradu trov konania.



104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V Bratislave, dňa 11.07.2017