Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/43/2016 z 30. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2016, sp. zn. 11Co/43/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5310208591.6 Krajský súd Žilina | 11Co/43/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5310208591.6 | 2016-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ecc817d-dcdb-4237-ab47-07c3eb87cd01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5310208591.6 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310208591
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5310208591.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci žalobcov: v rade 1/ P.
M., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U Q. XXX, v rade 2/ Q. O., rod.M., nar.XX.X.XXXX, bytom N.,
U O. XXX (ako právna nástupkyňa pôvodnej navrhovateľky v 2/ rade Q. M., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX), v rade 3/ P. O., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. O. XXX, v
rade 4/ P. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U L. XXX, v rade 5/ M. F., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., U L. XXX, v rade 6/ Mgr. Q. C., rod.O., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, C. (ako právna
nástupkyňa pôvodného navrhovateľa v 6/ rade Y. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX), v
rade 7/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, v rade 8/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. O. XXXX/
X, žalobcovia v rade 1/, 3/ až 5/, 7/, 8/ právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1 A, proti žalovaným: v rade 1/ JUDr. D.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. M. XXXX/X, v rade 2/ Q. O., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H.
XXXX, v rade 3/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. O. XXXX, v rade 4/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. A. O. XXXX, o určenie relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/143/2010-230 zo dňa 09.06.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku okresného súdu sa vo výroku III., ktorým žalobu žalobcu v rade 8/ zamietol, n e d o t ý k a .

Vo zvyšku rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1/ až 4/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území N. uzavretá 15.11.2007 medzi Q. O., rod. H., nar. XX.XX.XXXX
ako predávajúcou a JUDr. D. Q., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim, ku ktorej bol vykonaný vklad
vlastníctva rozhodnutím Katastrálneho úradu Žilina, Správy katastra Čadca č. V 3069/2007 zo dňa
18.12.2007 je neplatná v časti, ktorou sa prevádza vlastníctvo k týmto spoluvlastníckym podielom:
- LV XXXX: KNE 2630 - lesné pozemky o výmere 20133 m2, KNE 2629/1 - orná pôda o výmere 420 m2,
KNE 2629/2 - orná pôda o výmere 65022 m2 v 1/16-ine,
- LV XXXX: KNE 2722/1 - orná pôda o výmere 15121 m2 v 50/864-inách,
- LV XXXX: KNE 2609/1 - trvalé trávne porasty o výmere 153 m2, KNE 2609/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 884 m2 v 1/16-ine.
Výrokom II. určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
N. uzavretá 11.02.2008 medzi P. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a JUDr. D. Q., nar.
XX.XX.XXXX ako kupujúcim, ku ktorej bol vykonaný vklad vlastníctva rozhodnutím Katastrálneho úradu



Žilina, Správy katastra Čadca č. V 510/2008 zo dňa 07.03.2008 je neplatná v časti, ktorou sa prevádza
vlastníctvo k týmto spoluvlastníckym podielom:
- LV XXXX: KNE 2630 - lesné pozemky o výmere 20133 m2, KNE 2629/1 - orná pôda o výmere 420 m2,
KNE 2629/2 - orná pôda o výmere 65022 m2 v 2/8-inách,
- LV XXXX: KNE 2631 - lesné pozemky o výmere 9861 m2 v 2/8-inách,
- LV XXXX: KNE 2722/1 - orná pôda o výmere 15121 m2 v 40/432-inách,
- LV XXXX: KNE 2609/1 - trvalé trávne porasty o výmere 153 m2, KNE 2609/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 884 m2 v 2/8-inách.
Výrokom III. žalobu žalobcu v rade 8/ zamietol.
Výrokom IV. uložil povinnosť žalovaným v rade 1/, 2/, 4/ nahradiť žalobcom v rade 1/ až 7/ spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 1.909,92 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Výrokom V. žalovaným v rade 1/, 2/, 4/ právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 8/ nepriznal.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 140, § 40a, § 100 ods. 1, §
101, § 112 Občianskeho zákonníka a ust. § 80 písm. a) O. s. p.

Vykonaným dokazovaním však súd nemal preukázané, že si žalovaná v rade 2/ a neb. P. C. splnili
svoju zákonnú ponukovú povinnosť, t. j. povinnosť ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom
(s výnimkou žalovaného v rade 1/) na predaj svoj spoluvlastnícky podiel. Žalovaná v rade 2/ v rámci
výsluchu pred súdom sama vyhlásila, že svoj spoluvlastnícky podiel neponúkala na predaj žalobcom
v rade 1/ až 7/ a nemá ani vedomosť o tom, že žalobcovia v rade 1/ až 7/ o jej zamýšľanom predaji
spoluvlastníckeho podielu vedeli. Vykonaným dokazovaním rovnako nebolo preukázané, že si uvedenú
ponukovú povinnosť splnil neb. P. C.. Dedičia neb. P. C. nemajú vedomosť o splnení si ponukovej
povinnosti ich predchodcom. Žalovaný v rade 4/ v rámci výsluchu pred súdom na otázku súdu výslovne
uviedol (čím opravil svoje skutkové tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení č. 1. 54 spisu), že mu otec (neb.
P. C.) v súvislosti s predajom svojho spoluvlastníckeho podielu len uviedol, že navštívil pána U. O. -
predsedu urbáru, ktorý mu oznámil, že o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu nemá nik z podielových
spoluvlastníkov záujem, iba žalovaný v rade 1/. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, že
by „obídení" podieloví spoluvlastníci o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov neb. P. C. a
žalovanej v rade 2/ vedeli, resp. dali nepochybne najavo, že oň nemajú záujem a že s predajom súhlasia
a že by tak bolo možné usudzovať o zániku ich predkupného práva (obdobne rozhodnutie NS ČR 22Cdo
446/2002).

Napokon súdu potom, čo vykonaným dokazovaním pri aplikácii cit. ust. § 140 veta prvá OZ dospel k
záveru o porušení zákonného predkupného práva žalobcov v rade 1/ až 7/ a to žalobcu v rade 1/, 2/,
3/, 4/, 5/, 6/, kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2007 uzavretou medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným
v rade 1/ a zákonného predkupného práva žalobcov v rade 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ kúpnou zmluvou zo
dňa 11.02.2008 uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaných v rade 3/, 4/, žalobcu v rade 8/
a žalovaným v rade 1/, prináležalo posúdiť, či sa žalobcovia v rade 1/ až 7/ ako osoby oprávnené zo
zákonného predkupného práva dovolali v zmysle cit. ust. § 40a a v nadväznosti na cit. ust. § 101 OZ
relatívnej neplatnosti v zákonnom stanovenej lehote.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že osoba dotknutá napadnutým právnym úkonom sa musí dovolať
relatívnej neplatnosti vadného právneho úkonu voči všetkým účastníkom tohto úkonu. A to voči všetkým
v zákonom stanovenej lehote (obdobne rozsudok NS SR 3Cdo 187/2000). Žalobu o relatívnu neplatnosť
kúpnej zmluvy nemožno na súde uplatniť len voči jednému z účastníkov tejto zmluvy, ale musí smerovať
voči všetkým účastníkom takej zmluvy. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným
hmotnoprávnym úkonom adresovaným účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením
alebo námietkou, a to aj ústne. Tento prejav vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie
relatívnej neplatnosti a tiež aj konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť
za následok. Relatívnu neplatnosť možno uplatniť aj priamo v občiansko-súdnom konaní v návrhu
na začatie konania, ktorý bol riadne doručený účastníkovi, proti ktorému dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu smeruje. Právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (nastupujúce vždy ex
tune), nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie sa relatívnej neplatnosti.
Pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci dotknutí porušením svojho zákonného predkupného práva dovolávajú
voči účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu relatívnej neplatnosti až žalobou v súdnom
konaní, nastávajú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti doručením žaloby účastníkom občianskeho
súdneho konania. V tomto smere však považuje súd v nadväznosti na námietku žalovaného v rade 1/ o



zmeškaní trojročnej premlčacej lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ za potrebné poukázať na súvisiace ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Z uvedených zákonných
ustanovení nepochybne plynie, že všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej
neplatnosti v zmysle § 40a OZ plynie odo dňa, kedy mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína
plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať podaním žaloby na
súde, kedy je žalovateľné. V danom prípade to znamená, že nárok uplatniť relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy bolo možné nasledujúci deň po uzavretí kúpnej zmluvy, t. j. vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo
dňa 15.11.2007 dňom 16.11.2007 a vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 11.02.2008 dňom 12.02.2008.
Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Žalovaný v rade 1/
vzniesol uvedenú námietku premlčania vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
zo dňa 15.11.2007. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že žaloba bola žalovanému v rade 1/ doručená až po
uplynutí trojročnej premlčacej doby vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 15.11.2007 (kedy premlčacia
doba začala plynúť 16.11.2007) dňom 16.11.2010. Z obsahu spisového materiálu mal súd skutočne
preukázané, že žalovanému v rade 1/ bola žaloba doručená dňom 20.12.2010. Súd sa však nestotožnil
správnym názorom žalovaného v rade 1/ o oneskorenom uplatnení relatívnej neplatnosti žalobcami v
rade 1/ až 7/ vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, nakoľko v súlade s cit. ust. § 112 Občianskeho zákonníka,
došlo začatím súdneho konania, t. j. dňom 09.11.2010 k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Žalobcovia
v rade 1/ až 7/ sa tak domáhajú svojho nároku v premlčacej dobe, v súdnom konaní náležité pokračujú,
a teda premlčanie neskončí, dokiaľ občiansko-súdne konanie trvá (obdobne R 1/1961).

Vzhľadom na skutočnosť, že mal súd preukázané, že neb. P. C. a žalovaná v rade 2/ nesplnili si svoju
zákonnú ponukovú povinnosť, a to žalovaná v rade 2/ vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 6/ a neb. P.
C. vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 7/, pričom sa žalobcovia v rade 1/ až 7/ dovolali práva uplatniť
relatívnu neplatnosť v zákonom stanovenej lehote, súd žalobe žalobcov vyhovel ako dôvodnej.

Žalobu žalobcu v rade 8/ zamietol ako nedôvodnú, majúc za to, že žalobca v rade 8/ nie je aktívne vecne
legitimovaný domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu spôsobeného jeho právnym
predchodcom, neb. P. C.. Žalobcovi v rade 8/, by takéto právo prináležalo len vtedy, pokiaľ by bol neb.
P. C. osobou dotknutou relatívnou neplatnosťou. Smrťou dotknutého účastníka nestráca totiž právny
úkon povahu relatívne neplatného právneho úkonu, a preto sa relatívnej neplatnosti môže dovolať aj
dedič takéhoto účastníka právneho úkonu. Právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
totiž nepatrí medzi právo osobnej povahy spätej výlučne s osobou poručiteľa (ako napríklad právo na
bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, či vyživovacia povinnosť), ktoré
bez ďalšieho smrťou oprávnenej osoby zanikajú. Dedič osoby dotknutej relatívnou neplatnosťou je teda
osobou oprávnenou domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného však a
contrario plynie, že dedič osoby, ktorá relatívnu neplatnosť právneho úkonu spôsobila, nie je nositeľom
takéhoto práva. Z uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu v rade 8/ o určenie relatívnej neplatnosti
zmlúv zo dňa 15.11.2007 a 11.02.2008 zamietol ako nedôvodný. Na tomto mieste je nutné vo vzťahu
k námietke žalovaného v rade 1/ podotknúť, že nebol dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcov v rade 1/
až 7/ (z dôvodu uvádzaného žalovaným v rade 1/, podľa ktorého mali títo na stranu žalovaných označiť
všetkých dedičov neb. P. C. ako účastníka relatívne neplatného právneho úkonu), nakoľko podľa názoru
súdu nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania - dedičov po neb. P. C. ako účastníkovi relatívne
neplatného právneho úkonu je daný bez ohľadu na to, či niektorý z nich vystupuje na strane žalobcov
alebo žalovaných. Žalobca v rade 8/ napriek zamietnutiu jeho návrhu súdom bol účastníkom súdneho
konania a rozsudok je tak pre neho záväzný v zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p. Opačný výklad, ktorý
zastáva žalovaný v rade 1/ možno označiť za formalistický výklad priečiaci sa raciu legis. Rovnako
nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného v rade 1/, podľa ktorého neoznačením žalobcu v rade 8/ na
stranu žalovaných možno mať za to, že sa žalobcovia v rade 1/ až 7/ voči nemu nedovolali relatívnej
neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2008. Súd zastáva názor, že práve z uvedeného
označenia žalobcu v rade 8/ na strane žalobcov možno vyvodiť jedine záver, že žalobca udelením plnej
moci splnomocnenému zástupcovi na zastupovanie v konaní o žalobe, ktorá je predmetom prejednania,
„len" prejavil súhlas so žalobou, a teda najneskôr pri udeľovaní plnej moci bola voči nemu zo strany
žalobcov v rade 1/ až 7/ uplatnená relatívna neplatnosť, pričom z vystupovania žalobcu v rade 8/ v konaní
možno usudzovať, že relatívnu neplatnosť „uznal" - nerozporoval.



Na dôvažok súdu prináleží vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré zamietol ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania vznesené účastníkmi konania. Súd zamietol dôkazný návrh žalovaného v rade 1/ na
výsluch na pojednávaní neprítomných žalobcov v rade 2/, 4/ a 6/, ktorých výsluch žalovaný v rade
1/ navrhol vykonať za účelom preukázania, že žalobcom v rade 2/, 4/, 6/ boli sporné spoluvlastnícke
podiely ponúknuté na predaj. Súd považoval tento dôkazný návrh za nadbytočný a v rozpore s princípom
hospodárnosti konania a aj pri jeho vykonaní nespôsobilý priniesť do konania nové skutočnosti, nakoľko
žalobcovia v rade 2/, 4/ a 6/ už priamo v žalobe popreli, že by im boli dotknuté spoluvlastnícke podiely
ponúknuté na predaj. Napokon z výsluchu samotnej žalovanej v rade 2/ a dedičov po neb. P. C. žiadne
uvedené skutkové tvrdenie žalovaného v rade 1/ nevyplynulo. Súd rovnako zamietol dôkazný návrh
žalovaného v rade 1/ na pripojenie spisov tunajšieho súdu sp. zn. 6C/13/2011, 10C/93/2009, v ktorých
konaniach žalovaný v rade 1/ domáha sa zaplatenia vysokých finančných súm proti predsedovi urbáru
U. O. za ťažbu dreva, ktorými dôkazmi chcel žalovaný v rade 1/ podporiť svoje tvrdenie, že žalobcovia
v rade 1/ až 7/ podali žalobu v podstate z podnetu U. O., ktorý podielových spoluvlastníkov - žalobcov
poštval proti žalovanému v rade 1/. Súd totiž dospel k záveru, že aj v prípade, že by bolo, celkom
hypoteticky, preukázané, že žalobcovia v rade 1/ až 8/ podali žalobu z podnetu U. O., nemala by táto
okolnosť žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii ust. § 40a a v nadväznosti na ust. 140 ods. 1
veta prvá OZ. Žalobcovia totiž v žalobe, v písomných vyjadreniach, výsluchu pred súdom jednoznačne
potvrdili, že trvajú na zachovaní svojho zákonného predkupného práva, pričom nie je rozhodné, z koho
podnetu žalobu podali. Súd rovnako zamietol dôkazný návrh - výsluch svedka O. - žalovanej v rade
2/, ktorým dôkazom žalovaný v rade 1/ chcel preukázať svoje tvrdenie, že U. O. informoval žalovanú
v rade 2/ o tom, že nik z podielových spoluvlastníkov nemá záujem kúpiť jej spoluvlastnícky podiel a
tento by mal záujem kúpiť len žalovaný v rade 1/. Súd je totiž toho názoru, že aj pre prípad preukázania
uvedeného skutkového tvrdenia žalovaného v rade 1/ nemala by táto skutková okolnosť žiaden právny
význam v prejednávanej veci, nakoľko žalovaná v rade 2/ nemala ponukovú povinnosť vo vzťahu k U.
O., resp. U. O. nebol oprávnený prejavovať súhlas, prípadne nesúhlas s predajom jej spoluvlastníckeho
podielu v mene ostatných podielových spoluvlastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobcom v rade 1/ až
7/ ako plne úspešným účastníkom konania priznal proti žalovaným v rade 1/, 2/, 4/ právo na ich náhradu.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali samostatné odvolania žalovaná v 2/ rade a žalovaný
v 1/ rade.

Žalovaná v 2/ rade má za to, že súd nedostatočne právne posúdil vec, pričom nesprávne vyhodnotil
dôkazy a tým došlo k nespravodlivému rozhodnutiu. Má za to, že svoju povinnosť predkupného práva si
v plnej miere splnila, a to z toho dôvodu, že žalobcovia mali vedomosť o jej zámere predať predmetné
nehnuteľnosti, pričom nikdy neprejavili záujem o kúpu týchto spoluvlastníckych podielov a predkupné
právo si neuplatnili. Dôkazom je aj to, že žalobkyňa 4/ počula o jej zámere predať spoluvlastnícky
podiel. Jediný, kto prejavil záujem o spoluvlastnícky podiel, bol žalovaný 1/ s manželkou. Žalobcovia
nikdy nemali záujem o uplatňovanie si predkupného práva a účelovo konajú voči žalovanému 1/. Aj
napriek rozsudku má záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému 1/. Na základe toho má za
to, že súd nebral do úvahy, že spoluvlastníci jednoznačne o jej zámere predať spoluvlastnícky podiel
vedeli, ale neprejavili oň žiadny záujem, čím zaniklo ich predkupné právo. Súd tiež nebral do úvahy jej
písomné vyjadrenie podané dňa 10.12.2010. Podotýka, že v mesiaci jún 2007 jej manžel bol osobne u
žalobkyne 1/ a u pána W. a žalobkyňa 1/ sa jednoznačne vyjadrila, že svoje podiely má veľký záujem
predať, preto považuje za zavádzajúce, že mala záujem o podiely. Súd prvého stupňa tiež nevykonal
dôkaz, ktorý navrhovala, a to vypočutie jej manžela. Tiež sa odvoláva aj na trovy, keďže žalobcovia
neboli úspešní v celku a je nespravodlivé, aby platila trovy konania. Žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ odôvodňuje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O. s. p. Poukazuje na ust.
§ 40a Občianskeho zákonníka a má za to, že okresný súd sa ním striktne neriadil, pretože z logického,
ako aj gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že uzatvorený právny úkon, pri
ktorom dochádza k prevodu spoluvlastníckych podielov, sa považuje za právny úkon platný, pokiaľ sa
ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Z vykonaného dokazovania
je jednoznačne preukázané, že prvá kúpna zmluva medzi Q. O. ako predávajúcou a žalovaným 1/
bola uzatvorená dňa 15.11.2007, pričom navrhovatelia sa voči nemu dovolali relatívnej neplatnosti
právneho úkonu až doručením návrhu na začatie konania dňa 20.12.2010, t. j. po uplynutí 3 rokov a



35 dni. Má teda za to, že navrhovatelia sa voči nemu nedovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu
a uzatvorená zmluva je platná. Neobstojí tvrdenie súdu v tom smere, že navrhovatelia už podaním
žaloby si splnili svoju zákonnú povinnosť, pričom od tohto dátumu už nemôže plynúť premlčacia doba.
V tejto súvislosti poukazuje na pre súd záväzný judikát Najvyššieho súdu SR č. R 4/2008. V tejto
súvislosti je potrebné od absolútnej neplatnosti právneho úkonu odlišovať relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, kedy dochádza k zrušeniu zmluvy ex tunc v dôsledku jednostranného úkonu účastníka za prísne
stanovených zákonných podmienok. Jednostranné dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu nadobúda
účinnosť až momentom jeho doručenia adresátovi. Súd v napádanom rozhodnutí poukazuje na judikát R
1/1961. Tento sa prejednávanej veci priamo netýka. Z vykonaného dokazovania pred Okresným súdom
v Čadci, najmä s poukazom na výpoveď navrhovateľa v rade 8/, je zrejmé, že tento ani nevedel, z
akého dôvodu sa predmetná vec prejednáva na súde. Po jeho otázke, ktorú mu položil, či sa voči
nemu ostatní navrhovatelia v rade 1/ až 7/ dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, uviedol:
„Nie, nedovolali sa.“ Z tohto, že navrhovateľ v rade 8/ podpísal plnomocenstvo, nemožno vyvodzovať,
že sa voči nemu ostatní navrhovatelia dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Nedošlo teda k
dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu proti všetkým účastníkom zmluvy, resp. ich právnym
nástupcom. Poukazuje na procesné spoločenstvo účastníkov a na to, že žalobe tretej osoby, ktorá bola
vo svojich právach opomenutá na určení neplatnosti právneho úkonu, je možné vyhovieť iba vtedy, pokiaľ
sa domáha určenia neplatnosti voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Navrhovatelia nepodali návrh
voči všetkým účastníkom zmluvy, resp. ich právnym nástupcom a má za to, že súd svojím alibistickým
tvrdením ospravedlňuje procesnú vadu navrhovateľov. Nemôže predsa súd návrh navrhovateľa v rade
8/ zamietnuť, pretože sa nemohol tento dovolávať neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a veta
druhá a zároveň vyhovieť v ostatnej časti navrhovateľom, pretože rozhodnutie súdu si tým vnútorne
odporuje. Právny názor navrhovateľa je taký, že súd mal s poukazom na ust. § 91 ods. 2 O. s. p. návrh
ako celok zamietnuť, pretože neboli riadne žalovaní všetci účastníci právneho úkonu ako odporcovia, a
to pre nedostatok pasívnej legitimácie. Súd sa však týmto procesným nedostatkom vôbec nezaoberal,
čím sa stalo napádané rozhodnutie i nepreskúmateľné. Poukazuje tiež na to, že relatívnej neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto túto sám spôsobil, resp. vyvolal, vrátane jeho právneho nástupcu. Pokiaľ
teda navrhovateľ v rade 8/ ako právny nástupca po predávajúcom P. C. nebol v konaní riadne označený
ako odporca a nebola mu doručená žaloba, nemožno návrhu navrhovateľov v rade 1/ až 7/ vyhovieť i pre
nesplnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 40a OZ veta prvá. Má za to, že navrhovatelia nesplnili
základnú podmienku žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., a to preukázanie naliehavého právneho
záujmu. V napádanom rozhodnutí samotný súd uvádza, že i súdnou praxou sú akceptované žaloby
o určenie do dedičstva, na podklade ktorých správa katastra zapíše vlastnícke právo rovnako na už
zosnulého vlastníka. Práve takýmto druhom určovacej žaloby sa mali navrhovatelia domáhať právnej
ochrany. Je v súčasnej dobe bežnou praxou súdov, že pokiaľ nie sú žaloby formulované, že tá-ktorá časť
majetku patrí do dedičstva, sú zamietané pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Zastáva
právny názor, že napádaný rozsudok nie je možné zapísať na správe katastra, pretože je nevykonateľný.
V tomto prípade by naliehavý právny záujem navrhovatelia mali iba v prípade, že by nedošlo k vkladu
vlastníckeho práva predmetných zmlúv. Naliehavý právny záujem nemôže byť daný pre smrť P. C.,
a preto navrhovatelia mali podať iný druh určovacej žaloby. Súd sa ďalej nevysporiadal s tvrdením
žalobcov v rade 1/, 5/ a 7/, ktorí uviedli, že by celé podiely neboli odkúpili sami, ale pokiaľ by sa ostatní
podieloví spoluvlastníci dali dohromady, mali by záujem o odkúpenie pomerne. I z tejto skutočnosti
vyplýva, že navrhovatelia nemajú v predmetnej veci naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s.
p., ale naliehavý právny záujem by mali iba žalobou podľa § 603 Občianskeho zákonníka. Poukazuje
na to, že otázku relatívnej neplatnosti je možné v súdnom konaní riešiť aj ako otázku predbežnú.
Odvolateľ poukázal na to, že rozsudok je rozporný v tom smere, či ako odporca v rade 1/ vystupuje ako
spoluvlastník nehnuteľností, resp. tretia osoba - nevlastník. Od súdu v priebehu konania požadoval, aby
si zadovážil všetky spisy zo Správy katastra Čadca k tomu, akým spôsobom nadobudol predtým svoje
spoluvlastnícke podiely. Súd tento jeho návrh zamietol napriek tomu, že táto skutočnosť je podstatná
pre zákonné rozhodnutie súdu v predmetnej veci. V tejto súvislosti uvádza, že v roku 2006 a 2007 spolu
so svojou manželkou H. Q. zakúpil do ich BSM spoluvlastnícke podiely na žalovaných nehnuteľnostiach
od Q. C., P. M. a U. M.. Na základe zrušenia BSM a uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM tieto
podiely prešli na jeho manželku. V čase, keď uzatváral zmluvu s Q. O., však bol ešte spoluvlastníkom
dotknutých nehnuteľností. Túto skutočnosť je možné zistiť jedine zo spisu Správy katastra Čadca. Podľa
jeho názoru je práve právne významná skutočnosť, či vec scudzí tretia osoba alebo jeden z podielových
spoluvlastníkov. Myslí si, že pre prípad scudzenia jedným zo spoluvlastníkov je jedinou možnosťou
nápravy podanie žaloby podľa § 603 OZ. Rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný a
nevykonateľný. Poukazuje na ust. § 100 ods. 1 OZ, keď na premlčanie súd prihliadne len na námietku



dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Má za to, že
riadne a včas vzniesol námietku premlčania. Má za to, že súd si zamieňa procesnú lehotu na podanie
návrhu na súd s hmotnoprávnou 3-ročnou lehotou, v ktorej sa musia navrhovatelia dovolať voči všetkým
účastníkom konania relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o trovách konania. Konanie navrhovateľov neskončilo plným
úspechom, Navrhovateľ v rade 8/ vo veci nebol vôbec úspešný, a preto by úspech navrhovateľov mal
predstavovať iba 75 %. Za tohto stavu je potrebné vo veci ohľadom trov konania prihliadať na pomer
úspechu navrhovateľov a neúspechu odporcov. Tiež namieta, že pre daný súdny spor je v zmysle § 11
ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov vo výške 55,49 eur, a pokiaľ súd vyhodnotil, že išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a mala byť po sčítaní hodnota právnych
úkonov iná, ako uvádza vo svojom rozhodnutí. Navyše súd navrhovateľom priznal duplicitne viackrát
ako právny úkon vyjadrenia, ktoré však sú takmer totožné. Neprihliadal na tú skutočnosť, že za návrh
na vydanie predbežného opatrenia pripadá iba 1-ica základnej sadzby a za pojednávanie, kde bol iba
vyhlásený rozsudok, patrí 1-ina základnej tarifnej sadzby. Z tohto dôvodu pokladá odôvodnenie ohľadom
trov konania za nepreskúmateľné. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Pokiaľ by odvolací súd zistil, že napádané rozhodnutie je vecne správne, žiada, aby súd
pripustil dovolanie na zodpovedanie otázok zásadného právneho významu.

K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadrili navrhovatelia v 1/, 3 - 5/, 7/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Majú za to, že tvrdenie žalovaného 1/, že predmetný nárok je premlčaný, nemá
oporu v Občianskom zákonníku. Je nesporné, že predmetné právo sa premlčuje v zmysle ust. § 101 OZ
v 3-ročnej premlčacej lehote. Nemôžu sa však stotožniť s názorom žalovaného v rade 1/, že voči nemu
bol nárok uplatnený až 20.12.2010, a to doručením žalovaného návrhu zo súdu. Takáto konštrukcia
je absolútne nelogická a v rozpore s ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Riadne si uplatnili právo na
súde a v súdnom konaní aj riadne pokračujú a vykonávajú všetky potrebné právne kroky na hájenie
práva. V tejto súvislosti poukazujú na judikát R 1/1961. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v 1/ rade,
že neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobí. Odporca v rade 1/ tým
poukazuje na navrhovateľa v rade 8/ S. C., ktorý je dedičom po neb. P. C.. Nemožno konštatovať, že by
navrhovateľ v rade 8/ spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Túto neplatnosť spôsobil už toho času neb.
P. C. a určite nie navrhovateľ v rade 8/. Táto konštrukcia by sa mohla uplatniť iba v prípade, ak by sa
domáhal relatívnej neplatnosti P. C. ako účastník zmluvy. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného o nedostatku
vecnej legitimácie, a to v otázke nerozlučného procesného spoločenstva v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.
s. p., toto je zachované, pretože všetci oprávnení dediči po nebohom P. C. sú účastníkmi súdneho
konania, pričom nikomu nemožno uprieť právo domáhať sa svojich práv ako navrhovateľ. Žalovaný
v rade 1/ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že bol už pred uzavretím kúpy podielovým
spoluvlastníkom v nehnuteľnostiach, v ktorých nadobudol podiely zmluvami, ktorých neplatnosti sa
dovolávajú. Žalovaný 1/ doposiaľ do súdneho spisu nepredložil kúpnu zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že
nadobudol podiely od Q. C. a z ktorých by vyplývalo, že táto bola reálne aj podielovou spoluvlastníčkou v
predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná v rade 2/ taktiež jednoznačne na pojednávaní uviedla, že ona
svoj spoluvlastnícky podiel neponúkla na predaj žiadnemu z podielových spoluvlastníkov. Neobstojí ani
tvrdenie žalovaného v rade 1/, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv bol už podielovým spoluvlastníkom v
niektorých zo žalovaných nehnuteľností. Občiansky zákonník pozná jedinú výnimku, kedy sa neuplatní
zákonné predkupné právo, a to v prípade prevodu na blízku osobu. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
žalovaného 1/, že ostatní spoluvlastníci si neuplatnili predkupné právo. Je ťažko si uplatniť predkupné
právo na spoluvlastnícky podiel, ak Vám ho nik neponúkne. Preto takéto tvrdenia žalovaného 1/
sú zavádzajúce. Ponúknutie spoluvlastníckeho podielu musí mať určitú formu a musí byť urobené
písomne. Je taktiež zarážajúce tvrdenie žalovaného 1/, ktorý argumentuje tým, že odporkyňa v rade
2/ bola navštíviť navrhovateľku v rade 4/ a tá mala na jej ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu niečo zamrmlať. Takúto návštevu nemožno hodnotiť ako výslovné ponúknutie spoluvlastníckeho
podielu na odkúpenie. Toto malo byť urobené v písomnej forme. Je nesporné, že osoba U. O. nie
je účastníkom súdneho konania, dokonca ide o osobu, ktorá nie je ani spoluvlastníkom v predmetnej
nehnuteľnosti, preto je absurdné tvrdenie žalovaného v rade 1/, že ponúkli predmetné spoluvlastnícke
podiely žalovaná v rade 2/, ako aj neb. C. pánovi O.. Ak aj tak urobili, čo nie je pravdivé tvrdenie,
ide len o účelovú obranu odporcov, nemá takýto úkon právnu relevanciu, pretože nebol smerovaný
osobe oprávnenej, čiže spoluvlastníkovi. Zastávajú názor, že žalovaný v rade 1/ sa snaží odpútať
pozornosť od prebiehajúceho konania, keď žiada pripojiť spis o vydanie bezdôvodného obohatenia, v
ktorom je účastníkom úplne iná osoba. Predkupné právo je potrebné uplatniť voči všetkým podielovým



spoluvlastníkom, a tí, ktorí na pojednávaní boli, jednoznačne uviedli, že voči nim predkupné právo
uplatnené nebolo a nebolo im umožnené spoluvlastnícke podiely odkúpiť. Výsluch týchto účastníkov
konania je irelevantný aj s ohľadom na skutočnosti tvrdené samotnými odporcami v rade 2/, 3/, 4/, ktorí
jasne uviedli, že spoluvlastnícke podiely neponúkali. V otázke rozhodovania o trovách konania považujú
rozhodnutie súdu za správne. Žiadajú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania podaného
žalovanými v 1/ a v 2/ rade v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. c) O. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s.
p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., IV., V. zmenil podľa ust. § 220
O. s. p. tak, že žalobu zamietol.

V zmysle ust. § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V priebehu odvolacieho konania, po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa zomrela dňa 03.12.2013
navrhovateľka v 2/ rade Q. M., rod. N., nar. XX.XX.XXXX. Jej právnou nástupkyňou sa v zmysle
osvedčenia o dedičstve vydaného pod č. k. 5D 6/2014-85, Dnot 31/2014 zo dňa 29.09.2014 sa stala
dcéra Q. O., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U O. č. XXX, s ktorou súd ďalej konal ako s
univerzálnou právnou nástupkyňou v zmysle ust. § 107 O. s. p.

V priebehu konania zomrel aj navrhovateľ v 6/ rade Y. O., nar. XX.XX.XXXX, a to dňa 29.09.2011. Ako s
jeho právnou nástupkyňou v zmysle ust. § 107 O. s. p. súd konal s Mgr. Q. C., rod. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. - U M., I. XXX/XX, ktorá skutočnosť bola zistená z osvedčenia o dedičstve č. k. 5D/434/2011-49,
Dnot 237/2011 zo dňa 15.03.2012.

Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že nastala skutočnosť, ktorá bola tvrdená oboma
účastníkmi konania a bola medzi nimi nesporná, že po vydaní prvostupňového rozhodnutia došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ rade JUDr. D. Q. a kupujúcim U. Q. zo dňa 16.08.2011,
pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnych zmlúv o určenie relatívnej
neplatnosti, o ktorých sa vedie konanie v súdenej veci. Rovnako medzi stranami sporu je nesporné, že
bol povolený vklad tejto zmluvy a vykonaná príslušná zmena na príslušných listoch vlastníctva.

Predmetná kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3178/2011 zo dňa 16.08.2011, uzatvorená
medzi predávajúcim JUDr. D. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, C. a kupujúcim U. Q.,
rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, sa nachádza vo fotokópii na č. l. 447 - 450 spisu.

Predmetom prevodu v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy boli tieto spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve
žalovaného 1/:
- vo výške 2/8 a 1/16 na parc. KN-E č. 2630 - lesné pozemky o výmere 20.133 m2, parc. KN-E č.
2629/1 - orná pôda o výmere 420 m2, parc. KN-E č. 2629/2 - orná pôda o výmere 65.022 m2, ktoré sú
zapísané na L V č. XXXX,
- vo výške 2/8 na parc. KN-E č. 2631 - lesné pozemky o výmere 9.861 m2. ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX,
- vo výške 40/432 a 50/864 na parc. KN-E č. 2722/1 - orná pôda o výmere 15.121 m2, ktorý je zapísaný
na L V č. XXXX,
- vo výške 2/8 a 1/16 na parc. KN-E č. 2609/1 - trvalé trávne porasty o výmere 153 m2, parc. KN-E č.
2609/2 - trvalé trávne porasty o výmere 884 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,
- vo výške 1/480, 1/80, 1/480, 1/80, 30/80, 13/240, 13/240 na parc. KN-C č. 2360/2 -ostatné plochy
o výmere 18 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Predmetom prevodu nie je parc. KN-C č. 7785/7
zapísaná na predmetnom LV č. XXXX.
Všetky vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely sú zapísané na L V XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX,
ktoré sú vedené Správou katastra Čadca pre k. ú. N., obec N., okres Čadca.

V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1Co/369/2014-435 zo dňa 16.
októbra 2014 návrh žalobcov, aby pripustil, aby na miesto žalovaného v 1/ rade JUDr. D. Q. vstúpil do
konania ako žalovaný v 1/ rade U. Q., zamietol (uznesenie sa nachádza na č. l. 435 - 437 spisu).



V priebehu odvolacieho konania odvolací súd vyzval všetkých účastníkov konania, aby sa podľa ust.
§ 213 ods. 2 O. s. p. v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili k možnej zmene právnej kvalifikácie
v súdenej veci, poukážuc na ust. § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p., a to vzhľadom na skutočnosť, ktorá je
tvrdená obidvoma účastníkmi konania, a teda medzi účastníkmi nesporná, že po vydaní prvostupňového
rozhodnutia došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1/ rade a kupujúcim U. Q., a
to dňa 16.08.2011, pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnych zmlúv
o určenie relatívnej neplatnosti, o ktorých sa vedie konanie v súdenej veci. Odvolací súd upozornil
účastníkov, že pristúpi k posudzovaniu naliehavého záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v
čase rozhodovania krajského súdu.

Na výzvu súdu žalovaná v 2/ rade oznámila, že s pánom U. Q. neuzatvorila žiadnu kúpnu zmluvu a trvá
na svojom vyjadrení pred okresným súdom.

Žalobcovia v 1/, 3/ - 5/, 7/, 8/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že svoj nárok sa
rozhodli uplatňovať v zmysle ust. § 40a OZ podaním určovacej žaloby o neplatnosť právnych úkonov,
ktorým malo byť porušené ich predkupné právo. Zastávajú názor, že ak dôjde k porušeniu predkupného
práva, oprávnená osoba má naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Názor, že osoba by nemala naliehavý právny záujem, nemožno
vyvodiť ani z výkladu ust. § 40 OZ v spojení s § 80 písm. c) O. s. p., ani z inej právnej úpravy. Takáto
žaloba môže obstáť i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej správa katastra
vyznačí formou záznamu stav pred týmto úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb.), čo samo
osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Je
teda nesporné, že naliehavý právny záujem je tu daný. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 14.05.2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013,
ako aj 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20.10.2010. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak výsledok tohto
konania je potrebný pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Naliehavý právny záujem je daný aj s
poukazom na skutočnosť, ak sa dotknutý subjekt dovolá relatívnej neplatnosti, a to doručením druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, účinky právneho úkonu, ktoré
nastali v minulosti, pominú a právny úkon sa stane neplatným s účinnosťou od počiatku - ex tunc.
Dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastane stav, ktorý bol predtým a účastníkom vzniká nárok na
vrátenie vzájomne poskytnutých plnení. V tomto prípade, keďže relatívna neplatnosť právneho úkonu
má účinky ex tunc aj spätne, nemohol v prípade ich úspechu v konaní D. Q. ako žalovaný v rade 1/
previesť predmetné nehnuteľnosti na U. Q. platne, pretože platí rímska zásada, z ktorej vyplýva, že
nikto nemôže previesť na iného viac práva, ako sám má. To znamená, že už uplatnením takéhoto úkonu
voči druhej strane je tento právny úkon neplatný. K prevodu predmetných nehnuteľností došlo práve
potom, čo už bol vynesený rozsudok okresného súdu, a teda ako prevodca, tak aj nadobúdateľ museli
vedieť o tom, že okresný súd vyhlásil predmetné kúpne zmluvy za neplatné. Túto vedomosť musel mať
nadobúdateľ z dôvodu, že je otcom prevodcu.

Žalovaný 1/ na výzvu súdu uviedol, že zastáva názor, že príslušný súd musí vždy pri určovacích žalobách
skúmať naliehavý právny záujem, a preto žiada, aby odvolací súd pristúpil pri svojom rozhodovaní k
posudzovaniu naliehavého právneho záujmu. Namieta naliehavý právny záujem navrhovateľov, ktorý
podľa neho nie je daný ani v zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 91/2006, pričom v tejto
súvislosti poukazuje najmä na skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nie je zapísaný
ako spoluvlastník na pozemkoch, ktoré tvoria predmet sporu. Naliehavý právny záujem na určenie je
daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodných skutočností týchto pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou. Výrok rozsudku aj v
konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase
vyhlásenia rozsudku. Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. Poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 60/98. Podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je
prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo. Má za to, že navrhovatelia
nemajú na požadovanom určení v tomto konaní naliehavý právny záujem, pričom čo sa týka procesného
následku nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu, tak ten uvádza samotné ust. § 80
písm. c) O. s. p., a to zamietnutie žaloby.



K vyjadreniu žalobcov žalovaný v 1/ rade uviedol, že pokiaľ trvajú na tom, že majú naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom sporu a svoj názor opierajú o
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 136/2009 a 7 Cdo 46/2013, tieto rozhodnutia zaujímajú
k naliehavému právnemu záujmu jednoznačné stanovisko. V oboch rozhodnutiach je uvedené, že
žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Pretože navrhovatelia nepodali zápis sporovej poznámky, v prejednávanej veci preto
prvostupňový rozsudok okresného súdu nie je listinou, na základe ktorej Okresný úrad v Čadci, odbor
katastrálny vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom podľa § 34 Katastrálneho
zákona. Poukazuje pritom na znenia ust. § 44a, § 159a O. s. p., § 34 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona,
ako aj § 38 Katastrálneho zákona. Keďže navrhovatelia počas celého súdneho sporu vedeného od
roku 2010 nepodali návrh na zápis poznámky spornosti do katastra podľa § 44a, § 159a O. s. p.,
preto správa katastra na základe prvostupňového rozsudku v spojení s prípadným potvrdzujúcim
odvolacím rozsudkom Krajského súdu v Žiline, nevykoná záznam podľa § 34 Katastrálneho zákona,
pretože na LV je dnes zapísaný U. Q., ktorý nie je účastníkom tohto súdneho sporu. Inštitút sporovej
poznámky významnou mierou nahradil predbežné opatrenie o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou.
Výhodou je zápis poznámky, čím vznikol účinný prostriedok proti obštrukciám spojených s účelovými
prevodmi nehnuteľnosti v priebehu súdneho konania. Ide o informatívnu poznámku, ktorá plní tú
najdôležitejšiu funkciu, akú kataster nehnuteľností má plniť, a to informovať všetky tretie osoby o
prebiehajúcich súdnych konaniach. Navyše navrhovatelia od počiatku podali nesprávnu žalobu, pretože
pokiaľ predávajúci P. C. st. zomrel a žalovaný 1/ s ním uzatvoril kúpnu zmluvu, tak petit návrhu mal
znieť tak, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva. Iba pri takejto určovacej žalobe by bol daný
naliehavý právny záujem. Forma petitu, akú zvolili navrhovatelia v tomto konaní, vedie podľa jeho názoru
iba k množeniu sporov. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p.,
a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v plnom rozsahu zamietne
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Zároveň žiada rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 192/1995 Z. z., ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

V zmysle ust. § 44a O. s. p., účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh
na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho
konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne
opravné prostriedky.

V zmysle ust. § 159a O. s. p., výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti,
o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 80 písm. c/ O. s. p.) je z hľadiska procesného
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania,
ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým,
pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.



Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie
existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní
právne postavenie žalobcu voči žalovanému (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 4
Cdo 56/2009).

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľov, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či nevyvoláva zbytočne konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv k nehnuteľnostiam
evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie
evidovaného a právneho stavu. Ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu
len predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny
záujem na vyriešení takejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho
právnom postavení sa samotným vyriešením iba tejto predbežnej otázky definitívne neodstráni. Želaný
stav sa dosiahne až určením, ktoré môže byť zapísané do katastra nehnuteľností. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu (nielen okresného, ale aj odvolacieho) je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši.

Keďže v priebehu odvolacieho konania nastala významná právna skutočnosť, ktorá súvisí s
posudzovaním otázky naliehavého právneho záujmu - prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom
kúpnych zmlúv, ktorých určenia relatívnej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú, odvolací súd vyzval
účastníkov, aby sa vyjadrili k otázke posudzovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení.

Táto skutočnosť zaťažovala žalobcov, ktorí sú povinní ju tvrdiť a preukázať nielen ku dňu rozhodnutia
prvostupňového súdu, ale aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu.

Odvolací súd došiel k záveru, že navrhovatelia naliehavý právny záujem ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu nepreukázali, keď z ich tvrdení, ktoré odvolaciemu súdu na výzvu poskytli, nemožno vyvodiť
existenciu naliehavého právneho záujmu.

Odvolací súd došiel k záveru, že neistota žalobcov, ktorú odvodzujú od relatívne neplatného právneho
úkonu - kúpnych zmlúv, ktorými nebolo rešpektované ich zákonné predkupné právo, by sa odstránila
vtedy, keby rozsudok súdu, v prípade vyhovenia žalobe a po následnom jeho potvrdení odvolacím
súdom, mohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností a na základe rozsudku by sa mohol obnoviť
stav pred dotknutou zmenou. Za takejto situácie by mohlo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho práva
navrhovateľov, čím by sa odstránila ich neistota v právnom vzťahu.

V zásade možno konštatovať, že rozsudok súdu, ktorý určuje neplatnosť právneho úkonu, je v zmysle
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísateľný do katastra nehnuteľností. To však platí iba v prípade,
ak je účastníkom konania osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Z uvedeného
pravidla platí aj výnimka, a to v prípade, ak aj osoba, ktorá je vedená ako vlastník v čase vydania súdneho
rozhodnutia, nebola účastníkom konania, vzťahujú sa účinky takto vydaného rozsudku aj na túto osobu,
pokiaľ v čase prevodu bola v katastri nehnuteľností zapísaná informatívna poznámka v zmysle ust. §
44a s poukazom na ust. § 159a O. s. p. o vedenom súdnom konaní.

V čase začatia súdneho konania bol žalovaný v 1/ rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako
spoluvlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom napádaných kúpnych zmlúv, a to práve na základe
zavkladovania kúpnych zmlúv, ktorých relatívnej neplatnosti určenia sa žalobcovia v tomto konaní
domáhajú. V čase pred právoplatným skončením tohto konania došlo k prevodu nehnuteľnosti medzi
žalovaným v 1/ rade a U. Q. (otcom žalovaného v 1/ rade), ktorá kúpna zmluva bola zavkladovaná a U. Q.
je na základe uzatvorenej scudzovacej zmluvy so žalovaným v 1/ rade a následného vkladu vlastníckeho
práva vedený v katastri ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností.



Žalobcovia v konaní mali možnosť využiť a nevedno, z akého dôvodu nevyužili, procesný prostriedok
informatívnej poznámky, teda zápisu vedeného súdneho konania do katastra, ktorá bola účinným
prostriedkom a ochránila by ich pred nepriaznivým následkom prevodu (bez ohľadu na jeho účel)
uskutočneným v priebehu súdneho konania. V prípade, že by žalobcovia tento procesný prostriedok
využili a o zápis vedeného súdneho konania požiadali správu katastra, nemal by uvedený prevod za
následok nezapísateľnosť rozsudku súdu voči osobe, ktorá nehnuteľnosti na základe takéhoto prevodu
nadobudla a nemal by za následok stratu naliehavého právneho záujmu.

Žalobcovia však tento procesný prostriedok nevyužili. V dôsledku uskutočneného prevodu nehnuteľností
počas súdneho konania, keď vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom prevedeným na základe kúpnych
zmlúv, ktoré sú predmetom konania, je v katastri vedená iná osoba, ktorá nie je účastníkom konania, už
rozsudok, ktorého vydania (potvrdenia) sa v súčasnom štádiu konania domáhajú, nie je zapísateľný v
zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností, pretože právo k nehnuteľnosti
je dotknuté zmenou a v katastri nebola zapísaná informatívna poznámka.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nie je splnená osobitná procesná podmienka
prípustnosti určovacej žaloby - existencia naliehavého právneho záujmu, a preto odvolací súd bez toho,
že by skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku, rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu sa nedotýka výroku III. rozsudku, ktorým žalobu žalobcu v rade 8/ zamietol,
ktorý odvolaním dotknutý nie je.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 142
ods. 1 a ust. § 150 O. s. p.

Základnou zásadou pre priznávanie trov konania v občianskom súdnom konaní je zásada úspechu v
konaní. V zásade možno konštatovať, že úspešnými účastníkmi tohto konania boli žalovaní v 1/ až 4/
rade. Zásada úspešnosti však nie je zásadou absolútnou a zákon pripúšťa pri rozhodovaní o trovách
konania aj výnimky. Takúto výnimočnosť upravuje aj ust. § 150 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
žalovaným v 1/ až 4/ rade náhradu trov konania nepriznal napriek úspechu pri meritórnom skončení veci.
Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že v čase podania žalobného návrhu bola žaloba prípustným
procesným prostriedkom ochrany žalobcov, ktorí v konaní síce preukázali porušenie predkupného
práva spoluvlastníkov, z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu sa však úspechu žaloby
nedomohli. Naliehavý právny záujem stratili žalobcovia až v priebehu odvolacieho konania na základe
scudzovacieho úkonu, ktorý uskutočnil žalovaný v 1/ rade a tým vytvoril žalobcom procesnú prekážku
pri riadnom uplatnení svojho práva. Bolo by potom v rozpore so zásadou elementárnej spravodlivosti
vyplývajúcej z ust. § 1 O. s. p., ktorý vyjadruje cieľ a účel súdneho konania, žalovaným náhradu trov
konania priznať.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.