Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/34/2015 z 13. 4. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 13. apríla 2015, sp. zn. 1To/34/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5809010086.1
Krajský súd Žilina | 1To/34/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5809010086.1 | 2015-04-13 | Uznesenie
Citované ustanovenia: TZ, § 245 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffd78e70-aead-441a-9cc5-42ccb7f42eef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5809010086.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809010086
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5809010086.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudkýň JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom 14. apríla 2015 prejednal
odvolanie podané obžalovanými Ing. O. C. a Z. E. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/19/2009 z 27.6.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.   z r u š u j e   rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/19/2009 z 27.6.2014.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec   v r a c i a   okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/19/2009-692 z 27.6.2014 boli obžalovaní Z. E. a Ing.
O. C. uznaní za vinných, že:

dňa 11.3.2008 v čase o 10.30 h. v obci Zábiedovo, v časti zvanej „Vyšný koniec“ spoločne prišli na
skládku dreva, kde prinesenou motorovou pílou Z. E. urobil rezy do uskladneného smrekového dreva
v objeme 46,48 m3, vo vzdialenosti 1 až 2 m, a to do hrúbky približne 1/3 drevnej hmoty, kde toto
konanie Q. C. natáčal na kameru a Ing. O. C. ich oboch usmerňoval, čím spôsobili škodu Združeniu
vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Zábiedovo, Zábiedovo č. 76, poškodením drevnej hmoty vo
výške 3 107,28 Eur,

čím obžalovaný Z. E. spáchal trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. a obžalovaný Ing. O. C. spáchal trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Za to bol obžalovaný Z.
E. odsúdený podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Podľa           § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 15 dní. Obžalovaný Ing. O. C. bol odsúdený podľa § 245 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo
výmere 300,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 dní. Podľa §
287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným Z. E. a Ing. O. C. povinnosť nahradiť Združeniu vlastníkov lesa,
pozemkovému spoločenstvu Zábiedovo, zastúpenému splno-mocnencom JUDr. Miroslavou Bobíkovou,
škodu vo výške 3 097,25 Eur.

Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že rovnakým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285
písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Q. C., stíhaného pre trestný čin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., spod obžaloby



podanej na neho Okresnou prokuratúrou Námestovo dňa 27.2.2007 pod sp.zn. Pv 740/08-26 na tom
skutkovom základe, že:
dňa 11.3.2008 v čase o 10.30 h. v obci Zábiedovo, v časti zvanej „Vyšný koniec“ spoločne prišli na
skládku dreva, kde prinesenou motorovou pílou Z. E. urobil rezy do uskladneného smrekového dreva
v objeme 46,48 m3, vo vzdialenosti 1 až 2 m, a to do hrúbky približne 1/3 drevnej hmoty, kde toto
konanie Q. C. natáčal na kameru a Ing. O. C. ich oboch usmerňoval, čím spôsobili škodu Združeniu
vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Zábiedovo, Zábiedovo č. 76, poškodením drevnej hmoty vo
výške 3 107,28 Eur,
pretože skutok nie je trestným činom.
Oslobodzujúca časť rozsudku súdu prvého stupňa sa stala právoplatnou, pretože rozsudok v tejto časti
nebol napadnutý odvolaním oprávnenými osobami.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 27.6.2014 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
poučení o opravnom prostriedku obžalovaný Z. E. do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
voči všetkým výrokovým častiam rozsudku, obžalovaný Q. C. sa vzdal práva podať odvolanie aj za všetky
oprávnené osoby, obžalovaný Ing. O. C. podal odvolanie voči všetkým výrokovým častiam rozsudku a
obhajca prehlásil, že zahlasuje odvolanie voči všetkým výrokovým častiam, a to vo vzťahu k Z. E. a Ing.
O. C.. Prokurátor žiadal doručiť rozhodnutie súdu.

Obhajca obžalovaných Ing. O. C. a Z. E. odôvodnil odvolanie písomným podaním, ktoré bolo doručené
14.7.2014 súdu prvého stupňa, pričom v dôvodoch odvolania doslova uviedol:
„Proti uvedenému rozsudku podávajú obaja obžalovaní odvolanie, a to čo do výroku rozsudku o vine,
ako aj čo proti výroku o povinnosti nahradiť škodu vo výške                   3 097,25 Eur. Zároveň podávajú
obaja obžalovaní odvolanie aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Z hľadiska chýb, ktoré sa vytýkajú rozsudku, tak opis skutku v obžalobe, za ktorého spáchanie boli
obaja obžalovaní odsúdení, považujú za značne neurčitý a nevyjadrujúci podrobnosti, predovšetkým pri
osobe obž. Ing. O. C. absentuje opis, ktorý by preukazoval, ako sa mal tento obžalovaný usmerňovaním
dopustiť spáchania trestného činu uvedeného v obžalobe. Správanie obž. Ing. O. C. na mieste činu
nenaplnilo ani žiadnu formu účastníctva na skutku.
V konaní nebolo náležite preukázané, že opísaného skutku sa dopustili obžalovaní a nebolo preukázané,
že údajne poškodené drevo patrilo uvedenému poškodenému                      v obžalobe - Združeniu
vlastníkov lesa Zábiedovo. Vlastníctvo drevnej hmoty podľa ciachy U, TS-06, 1 na ňom sa nachádzajúcej
patrilo subjektu Urbár Zábiedovo, čo priamo spochybňuje záver, že poškodeným je Združenie vlastníkov
lesa Zábiedovo. Vo vzťahu   k vykonaným dôkazom je preukázané, že drevná hmota na skládke
„Vyšný koniec“, ktorú mali obžalovaní 1, 2 poškodiť zapiľovaním, nebola doteraz riadne pomeraná a
zdokumentovaná, čo do objemu v metroch kubických odborne spôsobilou osobou a nebolo odborne
spôsobilou osobou posúdené, či je alebo nie je možné vykonať jeho manipuláciu tak, aby ho bolo možné
použiť na priemyselné výrezy o dĺžke 4-6 m2, ktorá manipulácia by viedla k bežnému zhodnoteniu dreva
v cenách piliarskej guľatiny.
Obhajoba presvedčivými dôkazmi preukázala nesprávnosť výpočtu objemu drevnej hmoty, ktorá mala
byť na skládke dreva „Vyšný koniec“.
Súd mal vo vzťahu k vzneseným námietkam obhajoby vziať do úvahy, že medzi číselníkmi dreva (3
ks), ktoré sú prílohou prvotnej fotodokumentácie (8 ks) zo skládky dreva dňa 11.3.2008 zaznamenanej
orgánmi PZ, so zachyteným počtom kmeňov na fotografiách č. 1, 2 na skládke dreva je zjavný rozpor.
V číselníkoch dreva, ktoré majú byť dôkazom o objeme drevnej hmoty na skládke dreva „ Vyšný koniec“
dňa 11.3.2008 je uvádzaných spolu 70 ks kmeňov vo vlastníctve Združenia vlastníkov lesa Zábiedovo,
avšak drevo je opatrené ciachou Urbára Zábiedovo.
Podľa fotodokumentácie je na snímkach zo skládky dreva „Vyšný koniec“ zachytených najviac 30 ks
kmeňov, čo je neodstrániteľným rozporom vo vzťahu                       k číselníkom dreva, ktoré preukazujú
objem drevnej hmoty 46,48 m3 (70 ks kmeňov), čo mal súd vyhodnotiť v prospech obžalovaných. Aj
zo zápisnice z ohliadky miesta činu zo dňa 11.3.2008 sa uvádzajú nepresnosti, keď najskôr sa uvádza,
že - „Na skládke sa nachádza 54 kusov guľatiny“, a následne - „ Pre rôzne rozhádzanie guľatiny nie je
možné stanoviť presný počet.“ .... Nie je možné určiť zapílenie v spodných guľatinách asi 6-10 kusov
dreva. Je úplne logické, že ak sa nedalo určiť zapílenie v spodných kusoch, tak do týchto ani obž. Z. E.
nemohol zapíliť bez toho, aby sa uvedené kusy mechanizovane premiestnili. Uvedené zistenie polície
vyvracia tvrdenie poškodeného                   o výške škody, teda že boli zapílením znehodnotené všetky
kmene na skládke.



Vo vzťahu k postupu konania súdu obžalovaní 1, 2 vytýkajú súdu, že nevykonaním navrhovaného
dôkazu, prebratím záznamu z kamery, ktorý zachytil Q. C. a predložil záznam na pripojenom CD nosiči,
by boli preukázali, že na skládke dreva „Vyšný koniec“ sa nenachádzala drevná hmota v počte 70
ks kmeňov o objeme 46,48 m3 a zároveň by sa preukázalo, že obž. Z. E. zapílil povrchovo len do
niekoľkých kmeňov, teda objektívne ani nemohol bez mechanizovaného prekladania kmeňov na skládke
a na motorovom vozidle pozapiľovať do všetkých kmeňov.
Obžalovaní vytýkajú súdu, že sa uspokojil s vyčíslením škody, ktorú predložil údajný poškodený a netrval
na preukázaní škody formou odborného vyjadrenia alebo odborného posudku nestranného subjektu.
Navyše uvedený posudok mal byť zabezpečený pred popílením kmeňov na palivo. Obžalovaní dôvodia,
že práve okamžitým popílením drevnej hmoty na palivo údajní poškodení znemožnili orgánom činným
v trestnom konaní objektívne zistiť skutočný objem dreva na skládke „Vyšný koniec“.
Prvostupňový súd podľa presvedčenia obžalovaných 1, 2 nepostupoval v súlade                s úpravou
§ 2 ods. ods. 6, 10 základných zásad trestného konania, keď vychádzal len                   z vyčíslenia
škody poškodeným, aj keď tento, ako bolo preukázané, nemal na uvedený postup žiadnu odborne
spôsobilú osobu. Podľa odborného hodnotenia drevná hmota mala byť ocenená podľa zaradenia do
tried IIIA, IIIB, resp. palivo, ktorým zodpovedá konkrétna cena. Označenie úžitkové drevo a KPZ, nie je
postačujúce na určenie ceny dreva na skládke. Skutočnosť, že poškodený neovládal zásady vyčíslenia
škody, preukazuje aj to, že v celkovo uvádzanom vyčíslení, ktoré tvorí súčasť fotodokumentácie v sume
93 610,20 Sk (3 107,28 Eur) pozostáva zo základu dane 65 664,- Sk + 13 000,-Sk a DPH 14 946,20
Sk (496,12 Eur).
Suma vyčísleného DPH v žiadnom prípade nemôže tvoriť na strane poškodeného škodu v zmysle § 442
OZ - uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). DPH v zmysle vyššie uvedenej
úpravy netvorí škodu, nakoľko subjekty po uskutočnení zdaniteľného plnenia majú povinnosť odviesť
DPH štátu a táto netvorí ich príjem. Prečo poškodený považoval DPH za svoj príjem, nebolo v konaní
vysvetlené. Obžalovaní 1, 2 taktiež vo vzťahu k škode spochybnili správnosť ceny palivového dreva,
ktoré poškodený rozviezol svojim členom a vychádzal z prepočtu 46,48 m3 x 150 Sk +               19 %
DPH .... 8 296,70 Sk. V tom čase cena priemerná cena paliva dosahovala sumu minimálne 400,- Sk/
m3, a teda objektívne poškodený mal možnosť uvedené palivo speňažiť za sumu 22 124,48 Sk.
Obžalovaní uvádzajú, že orgány činné v trestnom konaní mali trvať hneď pri prvotných úkonoch
vyšetrovania, aby drevo na skládke „Vyšný koniec“ riadne ohliadla a spracovala odborné vyjadrenie
odborne spôsobila osoba a táto mala určiť presný jeho   objem, ako aj možností ďalšej použiteľnosti.
Uvedené zistenie predstavovalo dôležitú skutočnosť pre trestné konanie. Porušením tohto postupu,
keď nebolo ani zabezpečené odborné vyjadrenie k tejto otázke, samotný poškodený popílením drevnej
hmoty                   na palivové drevo znemožnil následne riadne vyšetriť celú záležitosť. Ako obžalovaní už
uviedli, popílením všetkých kmeňov zo skládky „Vyšný koniec“ na palivo si škodu spôsobili poškodení
sami.
V danom procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdu nebola rešpektovaná
úprava § 141 TP. Absencia tak závažného dôkazu v čase rozhodovania súdu mala byť vyhodnotená v
prospech obžalovaných a nie v ich neprospech.
Súd mal pred vykonaním dokazovania zvážiť, akým dôkazným prostriedkom bude objasňovať spáchanie
skutku, ktorý sa kládol obžalovaným za vinu, a či daný skutok obžalovaných napĺňa skutkovú podstatu
trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245ods. 1  nasl. TZ.
Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci sa                    z
hľadiska zavinenia vyžaduje úmysel. Obaja obžalovaní potvrdili, že nešli na skládku             s úmyslom
poškodiť tam sa nachádzajúcu drevnú hmotu, avšak išli zistiť, prečo sa predmetné drevo odváža,
keď prebieha dohodovacie konanie medzi poškodeným a Poľnohospodárskym družstvom Zábiedovo.
Následné konanie obž. Z. E. malo zamedziť odvozu drevnej hmoty, ktorá bola vyťažená z pozemkov,
na ktoré mali uzavreté nájomné zmluvy ako subjekt Podielnické družstvo Zábiedovo. Zárezy do dreva
takto vykonal obž. Z. E. šetrným spôsobom, aby drevná hmota nebola odvezená do uzavretia dohody zo
skládky, pričom prevažná časť drevnej hmoty zostala po zárezoch využiteľná ako píliarska guľatina. Vo
svojej výpovedi obž. Z. E. potvrdil, že je stolár, že vlastní pilčícky preukaz, že aj pozapiľované kmene sa
dali využiť na píliarske výrezy. Uvedené vyjadrenie mal súd vziať do úvahy. V konaní obž. Z. E. potvrdil,
že pri zapiľovaní do dreva sa neriadil pokynmi nikoho, teda obž. Ing. O. C. ho ani nemohol usmerňovať,
lebo tento nevlastní pilčícky preukaz a nemá ani iné odborné vzdelanie na manipuláciu dreva.
Obžalovaní potvrdili, že vykonané zárezy boli len povrchové, a teda škoda na drevnej hmote nemohla
dosiahnuť ani výšku malej škody. Svedok  O. M. potvrdil, že na skládke „Vyšný koniec“ bolo podstatne
menej drevnej hmoty, ako uvádzali svedkovia navrhnutí poškodenou stranou, pričom uviedol, že drevo
osobne porátal a bolo tam 31 rôznych kusov dreva. Tento svedok, ako aj svedok Z. C. potvrdili, že zárezy



sa nenachádzali na všetkých kmeňoch, čo spochybnilo výšku škody. Obžalovaní sú presvedčení, že
súd nemal náležitý podklad pre prijatie záveru, aká výška škody mala byť poškodenému spôsobená, a
preto ich mal súd oslobodiť spod obžaloby. Už vonkoncom nemohol pre vyššie uvedené rozpory súd
rozhodovať o výške škody, k náhrade ktorej zaviazal obžalovaných.
Súd pri rozhodovaní o skutku tiež nevzal do úvahy, že jednotliví svedkovia navrhnutí poškodeným
v danom prípade vypovedali voči obžalovaným zaujato a nepravdivo. Tieto výpovede si vzájomne
odporovali a hlavne v tvrdeniach o početnosti zárezov, ako aj, že všetka guľatina sa dala použiť
len na palivo. Dôvodom bola skutočnosť, že obžalovaní iniciovali voči Združeniu vlastníkov lesa,
poz. spoločenstvo pred Okresným súdom Námestovo súdne konanie 3C 53/2008 s návrhom na
likvidáciu združenia. V predmetnom konaní bolo preukázané, že tento subjekt vykonával svoju činnosť
spôsobom odporujúcim zákonu a bola nariadená jeho likvidácia. Po prijatí zákona 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách bol pôvodný rozsudok zmenený ako dôsledok zmeny zákona, ktorý
likvidáciu nepripúšťa. Obž. Z. E. svojím konaním pri zapiľovaní do dreva chcel aj poškodenému
znemožniť pokračovať v ďalšom nezákonnom nakladaní s majetkom členov.
Obž. Z. E. a Ing. O. C. sa preto domáhajú zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku a obaja trvajú na
úplnom oslobodení spod celej obžaloby.“

Odvolací súd poznamenáva, že v rozpore s obsahom odvolania, ako i s jeho prvou stranou je odvolateľ
na strane č. 4 odvolania označený ako Z. Y., ktorú skutočnosť považuje odvolací súd za zrejmú
nesprávnosť.

Obžalovaný Ing. O. C. súdu prvého stupňa 22.8.2014 doručil písomné podanie, označené ako „Zaslanie
kópií rozsudku č. 2C/34/2008-345 a rozsudku               č. 3C/53/2008-835 vydaných OS Námestovo
k ich doloženiu k podanému odvolaniu obžalovaných proti vyhlásenému rozsudku v konaní 6T/19/2009
zo dňa 27.6.2014“. V písomnom podaní obžalovaný Ing. O. C. komentuje rozhodnutia Okresného súdu
Námestovo vydané v občianskom súdnom konaní, ktoré do určitej miery spája s rozhodnutím, ktoré
napadol sám odvolaním v trestnom konaní. Prílohou tohto písomného podania sú kópie rozsudkov
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 3C/53/2008 z 19. marca 2013 a sp.zn. 2C/34/2008 z 30. januára
2013.
K písomným dôvodom odvolania obžalovaných sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa poškodenej
strany, ktorá vo vyjadrení doslova uviedla:
„Obžalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia niekoľkokrát označuje rozhodnutie súdu ako zaujaté,
účelové, jednostranné a nehorázne. Odvoláva sa na zákon a spravodlivosť, pričom sám svojím podaním
„zavádza“ a obchádza zákon, keď v prílohe predkladá kópie súdnych rozhodnutí, ktoré majú potvrdzovať
jeho obranu. Na tomto postupe by nebolo nič neobvyklé, keby predkladané rozsudky boli právoplatné.
Obžalovaný si je plne vedomý, že obe rozhodnutia boli v rámci odvolacieho konania zmenené a návrhy
žalobcov (obžalovaných 2 a 3) boli zamietnuté. Jeho tvrdenia                            o nezákonnosti vzniku
a činnosti poškodeného teda zostávajú iba v rovine jeho obhajoby.
Poškodený v tomto štádiu predkladá do spisu kópiu rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co/299/2013
zo dňa 19.11.2013 (konanie vo veci OS Námestovo 3C/53/2008), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
7.1.2014 (príloha 1) a kópiu rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/l87/2013 zo dňa 16.5.2013
(konanie vo veci OS Námestovo 2C/34/2008), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.6. 2013 (príloha 2).
Obžalovaný v rámci konania, ako aj v rámci predmetného písomného vyjadrenia poukazoval na
skutočnosť, že poškodený nemal uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov v lokalite Za koňa,
a teda nemohol disponovať a ani nedisponoval s povolením na ťažbu akéhokoľvek dreva. Na druhej
strane poukazoval na nájomné zmluvy, ktoré má     s vlastníkmi pozemkov v zmysle zák. č. 504/2003
Z.z. uzavreté PD Zábiedovo.
Predmetné konštatovania zo strany obžalovaného sú opäť zavádzajúce a v rozpore s daným právnym
stavom. Poškodený má za to, že obžalovaný, ako dlhoročný člen vedenia ZVL PS Zábiedovo (až do
odvolania stál na čele dozornej rady), si je vedomý, že činnosť pozemkového spoločenstva a činnosť
podielnického družstva sa riadia rozdielnymi predpismi a jeho tvrdenia o neexistencii nájomných zmlúv,
a teda nezákonnej činnosti ZVL PS Zábiedovo, nie sú reálne. Na rozdiel od podielnických družstiev,
činnosť pozemkových spoločenstiev sa v čase žalovaného skutku riadila výlučne ustanoveniami Zákona
o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Zb.
Ustanovenia §§ 7 a 8 citovaného zákona presne vymedzujú charakter prevodu vlastníckych podielov
spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti, ustanovenia § 3 citovaného zákona zasa
vymedzujú podmienky hospodárenia pozemkového spoločenstva. Vychádzajúc z citovaných ustanovení
je nesporné, že činnosť PS spočíva v spoločnom hospodárení spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,



pričom činnosť spoločenstva a rozhodovanie o všetkých záležitostiach (vrátane ťažby) je                          v
zmysle zákona v kompetencii výboru PS. Existencia nájomných zmlúv s jednotlivými podielovými
spoluvlastníkmi sa teda nevyžaduje, nie je vôbec potrebná, na rozdiel od fungovania podielnických
družstiev, ktorých činnosť sa riadi podľa ustanovení zák.                  č. 504/2003 Z.z. V tejto
súvislosti poškodený poukazuje na to, že Podielnické družstvo Zábiedovo (z piatich členov sú traja
práve obžalovaní) uzavrelo nájomné zmluvy s členmi poškodeného, a to nájomné zmluvy týkajúce
sa pozemkov, ktoré v čase uzatvárania zmlúv boli a t.č. stále sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti
poškodeného. Vzhľadom na podmienky prevodu vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti ( viď zák.
č. 181/1995 Zb.), sú predmetné nájomné zmluvy právne neúčinné. Formálnosť činnosti PD Zábiedovo
priznal aj Q. C. na pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 3C/53/2008
dňa 12.7.2011 (viď zápisnica zo dňa 12.7.2011 - príloha 3).
Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pozemky, na ktorých bola prevádzaná zákonná ťažba
po kalamite, boli a sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola a je v užívaní poškodeného.
Obžalovaný v rámci konania poukazoval na existenciu „plnomocenstiev“, ktoré obžalovaných
oprávňovali na vykonanie zákroku, ktorý bol predmetom žalovaného skutku. Vzhľadom na obsah
predložených plnomocenstiev je však potrebné skonštatovať, že žiadna súvislosť medzi konaním
obžalovaných a predloženými dokladmi objektívne preukázaná nebola. Predmetné plnomocenstvá
rozhodne nemožno kvalifikovať ako oprávnenie obžalovaných na páchanie protiprávnej činnosti.
Poškodený je toho názoru, že predloženie citovaných dokladov je potrebné hodnotiť ako účelové.
Uvedené doklady totiž obžalovaní ako navrhovatelia predložili aj                      v civilnej veci vedenej
na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 3C/53/2008, a to                         s odôvodnením,
že plnomocenstvá sú dôkazom toho, že aj ostatní členovia spoločenstva sú za jeho likvidáciu. Pritom
dokazovaním bolo preukázané, že z 18 osôb, ktoré predkladané plnomocenstvá podpísali, 2 osoby
už v čase pojednávania boli mŕtve a 15 osôb svojím konaním podporilo činnosť poškodeného. Ako
jediné nespochybniteľné ostalo plnomocenstvo, podpísané obžalovaným Z. E.. Je teda zrejmé, že kauzu
„plnomocenstvá“ obžalovaní súdom predkladajú účelovo vždy podľa toho, čo je predmetom ich obhajoby.
Obžalovaný viackrát poukazoval na nezákonnosť v činnosti poškodeného. Je však potrebné uviesť,
že poškodený je riadne registrovaným pozemkovým spoločenstvom, ktoré si svoje zákonom uložené
povinnosti plní. Poškodený bol riadne zaregistrovaný tak v zmysle zák. č. 181/1995 Zb. (viď príloha 4),
ako aj preregistrovaný v zmysle zákona                  č. 97/2013 Z.z. (viď príloha 5). Obžalovaní v minulosti
podali na predstaviteľov poškodeného viacero trestných oznámení či podnetov (za krádeže, nezákonné
výruby, vyhrážanie sa ap.), avšak ani v jednom prípade sa ich obvinenia nepotvrdili a podnety boli buď
odmietnuté, konanie bolo zastavené, alebo súd rozhodol o oslobodení).
Obžalovaný v písomnom vyjadrení namietal postup súdu, keď odmietol vykonanie dôkazu - prehratie
CD nosiča, ktorý obžalovaní predložili v januári 2014. Samozrejme je právom obžalovaného predkladať
súdu dôkazy na svoju obranu a je zasa právom súdu uvedené dôkazy vykonať alebo nie, a to aj
s prihliadnutím na podmienky ust. § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Hoci obžalovaným, vzhľadom
na prezentovaný obsah nahrávky, bol uvedený dôkaz známy už v čase začatia trestného stíhania,
napriek jeho „dôležitosti-“ pre obhajobu, uvedený dôkaz v zmysle ust. § 240 ods. 4 Trestného poriadku
navrhovaný nebol a obžalovanými bol predložený až po 6 rokoch. Podľa názoru poškodeného, aj
táto skutočnosť potvrdzuje nepriamo podozrenie vyslovené poškodeným na hlavnom pojednávaní
dňa 24.6.2014, že došlo k úmyselnej úprave - zostrihaniu nahrávky, a preto je uvedený dôkaz pre
poškodeného neprijateľný.
Obžalovaný konštatoval, že drobné poškodenie drevnej hmoty bolo zámerne nadsadené a cenovo
navýšené, aby dosiahlo hodnotu trestného činu.
Poškodený má za to, že dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní, potvrdili poškodenie drevnej hmoty
v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.
Takýto záver potvrdzuje o.i. aj „Zápisnica o ohliadke miesta činu“ zo dňa 11.3.2008. Z jej obsahu vyplýva,
že ohliadka bola vykonaná bezprostredne po spáchaní skutku, pričom v zápisnici sa presne špecifikuje
rozsah a množstvo poškodenej drevnej hmoty. Uvedený dôkaz nebol v rámci dokazovania žiadnym iným
objektívnym dôkazom vyvrátený, naopak, bol potvrdený svedeckými výpoveďami B. Z., C. I., M. Z., B.
L., Ing. V. A., L. M., B. I. a listinnými dôkazmi. Jedinými dôkazmi, ktoré vyvracali objektívnosť citovaného
dôkazu, boli iba tvrdenia obžalovaných a svedkov O. M., Z. C. a M. O.. V prípade prvého svedka ide
o ďalšieho člena PD Zábiedovo, ktorý má blízky vzťah k obžalovaným a u ktorého vierohodnosť jeho
výpovede výlučne v prospech obžalovaných bola spochybnená už priebehom jeho výsluchu, ktorý je
zachytený aj                        v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 16.10.2012. V prípade druhého
svedka ide                   o brata obžalovaného Q. C. a o štvrtého z piatich členov podielnického družstva, u
ktorého blízky príbuzenský a priateľský vzťah k obžalovaným vzbudzuje vážnu pochybnosť o objektivite



jeho vyjadrení. V prípade svedka M. O. ide                             o posledného člena podielnického družstva
(viď zápisnica č. 01/2/2008 zo dňa 8.3.2008 - č.l. 144-149 spisového materiálu), ktorý má blízky vzťah k
obžalovaným, ktorý sa ako svedok „objavil“ po 6 rokoch a u ktorého, vzhľadom na obsah jeho výpovede,
bol preukázaný jednoznačný záujem vypovedať výlučne v prospech obžalovaných.
Obžalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že škoda bola vyčísľovaná neodborne a umelo navýšená o
hodnotu DPH, ktorá nemôže tvoriť škodu, nakoľko sa uhrádza iba skutočná škoda a ušlý zisk.
Svedok Ing. V. A. jednoznačne potvrdil správnosť podaného „vyčíslenia škody“, ktoré predkladal
poškodený. Z predmetného dôkazu je zrejmé, akým spôsobom bola výška škody určená. Pri vyčísľovaní
škody boli v plnom rozsahu dodržané aj podmienky ust. § 126 ods. 1, prvá veta, Trestného zákona, čo
potvrdzujú odborné vyjadrenia podané zo strany Urbáru Liesek, Urbáru Brezovica a Urbáru Trstená ( č.l.
106-108 spisového materiálu). Bolo preukázané, že konaním obžalovaných došlo                                k
znehodnoteniu drevnej hmoty, ktorá už nespĺňala kritériá úžitkového dreva, ale bola vyhodnotená
ako drevná hmota palivová. V takomto stave a za cenu obvyklú bola potom na základe rozhodnutia
štatutárneho orgánu poškodeného odpredaná občanom (viď doklady na č.l. 215-221 spisového
materiálu).
Tvrdenie obžalovaného Ing. C. o nesprávnosti zarátania hodnoty DPH do výšky spôsobenej škody je
neopodstatnené. V zmysle ust. § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie
ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma,
ktorá je v príčinnej súvislosti                              s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na
veci alebo na právach. Poškodený je evidovaný ako platca DPH. V zmysle ustanovení zák. č. 222/2004
Z.z. v platnom znení teda poškodený každú prijímanú platbu navyšuje o zákonné percento DPH, ktorú
potom                 v zmysle zákona odvádza štátu. Takýmto spôsobom postupoval aj pri vyššie citovaných
platbách. V prípade, že poškodenému bude súdom priznaná škoda uhradená, poškodený bude povinný
vystaviť doklad o prijatí a z prijatej sumy odviesť zákonom stanovenú DPH, platnú v čase prijatia platby
(čo je v súčasnosti už 20 %, takže poškodený bude vlastne „ukrátený“ o 1 %). Čo sa týka úhrady faktúry
č. 080028 (č.l. 103 spisového materiálu), je nesporné, že úhradou účtovanej DPH zo strany dodávateľa
došlo                        u poškodeného k reálnemu úbytku jeho majetku aj o uvedenú hodnotu DPH.
Vzhľadom na všetky hore uvádzané skutočnosti poškodený považuje výrok súdu                 o náhrade
škody za zákonný a z tohto dôvodu žiada, aby Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Námestovo
sp.zn. 6T/19/2009 zo dňa 27.6.2014 v časti, v ktorej podľa                    § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovaným Z. E. a Ing. O. C. povinnosť nahradiť Združeniu vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo
Zábiedovo, škodu vo výške 3 097,25 Eur, odvolanie obžalovaných zamietol ako nedôvodné.“
K vyjadreniu splnomocnená zástupkyňa pripojila kópie rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
5Co/299/2013 z 19.11.2013, rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 9Co/187/2013 zo 16.5.2013, kópiu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.7.2011, kópiu rozhodnutia ObÚ Trstená zo dňa 8.3.1996 a kópiu
rozhodnutia OÚ Námestovo zo dňa 30.12.2013.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaných nevyjadril.

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaných bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa           § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných Ing. O. C. a Z. E. v časti, v ktorej namietajú
nedostatočný spôsob objasnenia veci, je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy



obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom                  zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a
vykonaných zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu.

Odvolací súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie
dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne
vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva obvineného prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostal primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu
je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby obvinený mohol účinne uplatňovať
opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii.

Preskúmaním vyšetrovacieho a súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
neriadil týmito základnými zásadami, ktorými sa realizuje ústavou priznané právo na obhajobu každého
obvineného, ako i základná podmienka pre rozhodnutie súdu, ktoré je zákonné a spravodlivé, teda riadne
zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Obžalovaní v priebehu konania pred súdom využívali svoje právo strany konania a predkladali súdu
prvého stupňa viaceré návrhy na doplnenie dokazovania. Na strane č. 361 spisu je návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkov, pričom z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní, ako i z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že tento návrh súd prvého stupňa akceptoval v plnom rozsahu a
obžalovanými navrhnutých svedkov na hlavnom pojednávaní i vypočul.



Ďalší návrh na doplnenie dokazovania bol realizovaný písomnou formou             (č.l. 363 spisu). Ďalší
návrh na dokazovanie bol prednesený na hlavnom pojednávaní, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní z 12.3.2013 (č.l. 590 spisu). V priebehu hlavného pojednávania samosudkyňa podľa §
272 ods. 3 Tr. por. odmietla uznesením vykonať dôkaz spočívajúci v znaleckom dokazovaní a dôkaz
spočívajúci v prehratí videozáznamu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva dôvod, pre ktorý
návrh na dokazovanie bol odmietnutý. Dňa 24.1.2014 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné
podanie obžalovaných Ing. O. C. a Q. C. (č.l. 615 spisu), označené ako „Odovzdanie dôkazového
materiálu ku konaniu č. a Žiadosť o jeho založenie do spisu“, prílohou ktorého okrem iného je „DVD
Zastavenie nelegálnej ťažby a predaja dreva v ZVL p.s. Zábiedovo 11.3.2008 - 2x“. V písomnom podaní
je zároveň uvedené, že obžalovaní žiadajú založenie tohto dôkazového materiálu do spisu a zároveň
žiadajú, aby bol tento dôkazový materiál prehratý účastníkom konania na pojednávaní 13.2.2014. Zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24.6.2014 (č.l. 655 spisu) vyplýva, že obžalovaní zopakovali svoj
návrh                          na dokazovanie a žiadali, aby bol prehratý DVD záznam, ktorý založili do spisu,
pričom sa jedná o záznam o priebehu celého skutku. Na návrh obžalovaných reagovala samosudkyňa
znovu vyhlásením uznesenia, ktorým podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietla vykonať dôkaz spočívajúci
v prehratí DVD nosičov predložených obžalovanými. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva
dôvod, pre ktorý bol návrh na doplnenie dokazovania odmietnutý.

Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť
súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak
odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť
súdom náležite zdôvodnené (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 258/2012
z 11. júla 2012).

Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní, na ktorých konajúca samosudkyňa odmietla vykonať dôkazy
navrhnuté obžalovanými, ale ani z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého
stupňa nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré boli odmietnuté žiadosti obžalovaných o vykonanie nimi
navrhovaných dôkazov v rámci trestného konania. Takýmto postupom súd prvého stupňa porušil ústavou
priznané právo obžalovaných Z. E. a Ing. O. C. na obhajobu, ktorá skutočnosť už sama o sebe postačuje
na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysvetlil ani výšku
spôsobenej škody, ktorá mala byť následkom protiprávneho konania obžalovaných, keď do skutkovej
vety svojho rozsudku prevzal sumu uvedenú v skutkovej vete obžaloby. Možno len predpokladať, že
vychádzal z vyčíslenia škody, ktoré sa nachádza na č.l. 95 spisu, vypracovaného Združením vlastníkov
lesa, pozemkovým spoločenstvom Zábiedovo spolu na sumu 93 610,20 Sk, ktorá suma predstavuje
3 107,28 Eur. Podľa tohto vyčíslenia znehodnotené drevo bolo ocenené trhovou cenou, ktorá bola
stanovená podľa kvality drevnej hmoty. Na č.l. 101 spisu je ale vyčíslenie výnosu z predaja palivového
dreva vo výške 8 297,00 Sk, pričom z tejto písomnosti vyplýva, že Združenie vlastníkov lesa, pozemkové
spoločenstvo Zábiedovo vykonalo odpredaj drevnej hmoty podielnikom Združenia vlastníkov lesa,
pozemkového spoločenstva Zábiedovo na základe ohodnotenia v kvalite palivového dreva. Porovnaním
sumy, ktorá je uvedená ako škoda na č.l. 95 a ktorá je prevzatá v skutkovej vete rozsudku, so sumou
na č.l. 101, teda s výnosom z odpredaja poškodenej drevnej hmoty, vyplýva, že túto skutočnosť súd
prvého stupňa vôbec nezobral do úvahy. Pri ustaľovaní výšky spôsobenej škody nemožno opomenúť
obsah zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 84-85 spisu), z ktorej okrem iného vyplýva, že pre rôzne
rozhádzanie guľatiny nie je možné stanoviť presný počet a naviac nie je možné určiť zapílenie v spodných
guľatinách asi 6-10 kusov dreva.

Poverený príslušník PZ správne do vyšetrovacieho spisu zabezpečil aj iné odborné vyjadrenia k hodnote
drevnej hmoty, ktorá mala byť poškodená v predmetnej trestnej veci poškodenej strane. Tieto odborné
vyjadrenia sa nachádzajú na č.l. 106, 107, 108 vyšetrovacieho spisu. Je nesporné, že hodnota dreva
vyčíslená jednotlivými odbornými vyjadreniami sa líši od hodnoty dreva, tak ako ju vyčíslila poškodená
strana na č.l. 95 vyšetrovacieho spisu. Tieto rozpory ponechal súd prvého stupňa bez povšimnutia a
vysvetlenia v písomných dôvodoch svojho rozsudku, pričom v tejto súvislosti krajský súd pripomína, že
procesné pravidlo in dubio pro reo, ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny, je potrebné
aplikovať vo všetkých do úvahy prichádzajúcich situáciách v rámci trestného konania, teda aj pri
ustaľovaní výšky spôsobenej škody.



V súvislosti s dôvodmi zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd
pripomína, že v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako
kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane
a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale
strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného
usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie
týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.),
a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať
jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v
konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Nie
je prípustné, aby strany konania prenášali svoje povinnosti na súd a očakávali, že súd vyrieši svojím
dokazovaním základné predpoklady rozhodujúce pre posúdenie trestnej zodpovednosti obvineného.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude procesne relevantným spôsobom sa vysporiadať s podaním
obžalovaného Ing. O. C. na č.l. 262-264 spisu a nadväzne na č.l. 734, kde sa vyjadril k výzve krajského
súdu, pretože z týchto písomných podaní nepochybne vyplýva, že obžalovaný Ing. O. C. sa domáha
odňatia veci a jej prikázania inému okresnému súdu v inom kraji Slovenskej republiky z dôvodu zaujatosti
sudcov Okresného súdu Námestovo voči jeho osobe a ďalším v tom čase spoluobžalovaným.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.