Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/14/2017 z 14. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. augusta 2017, sp. zn. 16Cob/14/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3215202890.1
Krajský súd Trenčín | 16Cob/14/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3215202890.1 | 2017-08-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: § 3871 CSP, § 536 ods. 1 ObZ, § 546 ods. 1 ObZ, § 548 ods. 1 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f389e370-5705-44c2-89bf-ef166c873b18
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3215202890.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202890
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215202890.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu V. M., s miestom podnikania 956
52 Podlužany 354, IČO 35 213 787, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, IČO 36 857 882, proti žalovanému
EUROTIM GmbH, s.r.o., so sídlom Bavlnárska 316/14, 911 05 Trenčín, IČO 36 343 811, právne
zastúpenému JUDr. C. W., advokátom, so sídlom kancelárie Q. 2,
XXX XX C., o zaplatenie 5 692 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/45/2015-156 zo dňa
11. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 5 692 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 760 eur od
4.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 776 eur od 18.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 2 156 eur od
17.3.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,7 %,   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5 692 eur  s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy         1 760 eur
od 04.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 776 eur od 18.10.2014 do zaplatenia a  zo sumy 2 156 eur
od 17.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. konanie
v časti o zaplatenie sumy 480 eur  zastavil a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 87,7 %. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou, po čiastočnom
späťvzatí žaloby pred vydaním platobného rozkazu a doplnení zo dňa 30.7.2015, sa žalobca proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 172 eur s úrokom z omeškania vo výške 372,30 eur, ktorý
bol vyčíslený od splatnosti jednotlivých faktúr až do dňa 30.7.2015. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že
pre žalovaného vykonával ako zhotoviteľ zváračské práce v N. na základe zmlúv o dielo. Žalovaný mu
nezaplatil za prácu v mieste plnenia S. podľa faktúry č. 08/2014 v sume       2 240 eur a faktúry č.
09/2014 v sume 1 776 eur. Žalovaný ďalej žalobcovi nezaplatil za práce v mieste plnenia Bohlen &
Doyen GmbH podľa faktúry č. 01/2015 v sume 2 656 eur a faktúry č. 02/2015 v sume 1 632 eur. Dňa
12.6.2015 žalovaný z faktúry č. 1/2015 uhradil sumu
500 eur a dňa 09.07.2015 uhradil faktúru č. 02/2015 v celom rozsahu. Faktúry boli odovzdané
žalovanému v riadnom termíne s podkladmi odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené odberateľom.
Zo strany žalovaného pravidelne dochádzalo k meškaniu úhrad faktúr a sumu       6 172 eur žalovaný
neuhradil napriek viacerým prísľubom konateľa žalovaného.



2. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 17.9.2015 platobný rozkaz č. k. 5Cb/45/2015-95, proti ktorému
podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný              v odpore uviedol, že žalobu
žiada zamietnuť. Namietal, že prílohou faktúr podľa zmlúv             o dielo mali byť nielen potvrdené výkazy
o odpracovaných hodinách, ale aj súpis prác, prípadne montážny denník. Žalobca tým, že nepredložil v
zmysle zmlúv podstatné dokumenty, z ktorých by vyplývalo za čo fakturuje uvedené sumy, nepreukázal
zhotovenie diela. Okrem toho mal fakturáciu uskutočňovať tak, že najprv mal fakturovať 90 %                    z
mesačného hodnotenia výkonov a zvyšných 10 % po uvedení stavby do prevádzky                 a bezvadnom
prevzatí diela investorom. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani nepreukázal, že stavba bola uvedená do
prevádzky a ani to, že dielo zhotovil riadne, pretože z potvrdenia odpracovaných hodín takéto informácie
nevyplývajú, mu nielenže nevznikol nárok na zaplatenie žalovaných súm, ale ani len v takej výške ako
je uplatnené. Nesedí ani výška úroku z omeškania, ktorý bol v rozhodnom čase na úrovni 9,05 % ročne
a nie 9,25 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nenaplnenie povinností podľa bodov 5.1, 5.2 a 6.1.2 zmlúv
o dielo neznamená, že žalobca nepreukázal riadne vykonanie diela pre vznik nároku na zaplatenie
ceny diela. Z porušenia ustanovení bodov 5.1 a 5.2 zmlúv o dielo nemožno odvodzovať nepreukázanie
vykonania diela, nakoľko správne vykonanie fakturácie nie je viazané na riadne vykonanie diela, ktoré
namieta žalovaný. Bod 6.1.2 zmlúv ukladal žalobcovi povinnosť predkladať súpis vykonaných prác,
avšak zmluvy s nesplnením tejto povinnosti nespájali skutočnosť riadneho nevykonania diela. Prevzatie
riadne ukončeného diela, t. j. v požadovanej kvalite a bez vád, je upravené v zmluvách o dielo v bode
6.2.5. Nesplnenie tejto povinnosti žalovaný nenamieta a nikdy nenamietal. Dielo bolo po ukončení prác
žalobcom žalovanému riadne odovzdané bez akýchkoľvek námietok voči jeho zhotoveniu a riadne
vykonanie diela možno považovať za rozhodujúci faktor pre vznik nároku na vyplatenie odmeny za
vykonanie diela. Podľa vedomostí žalobcu nebolo dielo nikdy reklamované ani zo strany investorov
stavieb, na ktorých sa dielo pre žalovaného vykonávalo. Žalovaný vytýka nesprávnu fakturáciu a
nepredloženie výpisu prác, čo ale nebolo podľa zmluvy a ani podľa Obchodného zákonníka podmienkou
pre riadne vykonanie diela a zaplatenie odmeny za jeho vykonanie. Uvedené žalovaný namietal až
v odpore. Podľa bodu 5.3 zmlúv o dielo mal žalovaný v prípade, že faktúry nespĺňali požadované
náležitosti, oprávnenie tieto faktúry vrátiť, čo ale neurobil. Naopak, po výzvach žalobcu došlo                    k
čiastočnému plneniu žalovaným. Uvedeným konaním mohlo podľa názoru žalobcu dôjsť aj k uznaniu
dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. To, že dielo bolo zo strany žalobcu vykonané riadne,
je preukázané už len tou skutočnosťou, že po odovzdaní diela žalovaný nikdy nenamietal žiadne
konkrétne vady vyhotovenia. Splnenie povinnosti riadne vykonať dielo žalobca preukázal aj výkazom
odpracovaných hodín, ktorý mu bol vystavovaný priamo zamestnancom investora konkrétneho diela,
priamo prítomným pri prácach na diele. Tieto výkazy boli následne aj prílohou faktúr a nikdy neboli
žalovaným nijako spochybnené. Z počtu potvrdených hodín sa dá odvodiť cena za dielo.

4. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zobral žalobca žalobu        v časti
o zaplatenie sumy 480 eur späť (táto zodpovedá rozsahu 30 odpracovaných hodín            v sume
16 eur za hodinu podľa zmluvy o dielo zo dňa 7.8.2014) z dôvodu, že prílohou faktúry 8/2014 nie je
preukázaný rozsah vykonaných prác žalobcom pre žalovaného vo fakturovanej výške 140 hodín, ale
iba rozsahu 110 hodín, navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 692 eur a zároveň
zmenil petit v časti príslušenstva a domáhal sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 1 760 eur od 4.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 776 eur od 18.10.2014 do zaplatenia a zo
sumy 2 156 eur od 17.3.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní zmenu žaloby
pripustil uznesením.  Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov H.
W., Q. B. a oboznámením predložených listinných dôkazov. V rámci procesnej obrany uplatnil žalovaný
kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP v sume 5 000 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu v
zmysle bodu 7.4 zmluvy o dielo z dôvodu že žalobca nepredložil objednávateľovi podľa zmluvy súpis
vykonaných prác a montážny denník. Podľa názoru žalovaného sa zmluvy sa majú dodržiavať, preto
je v rozpore s poctivým obchodným stykom, ak sa jedna zmluvná strana domáha plnenia zmluvy, hoci
sama zmluvu nedodržuje a neplní povinnosti z nej vyplývajúce.

5. K procesnej obrane žalovaného týkajúcej sa kompenzačnej námietky žalobca uviedol, že nebolo
možné, aby na stavbe písal montážny denník, súpis prác alebo protokol, lebo toto patrilo vedúcemu
stavby alebo šéfmontérovi. Okrem toho v montážnom denníku sa píšu rôzne veci ohľadne stavby ako
sú nejaké vady a podobne. Dňa 12.5.2014 začínali v S. štyria       a nik nebol šéfmontér. Žalobca volal



so sekretárkou žalovaného, ktorá ho požiadala, aby im tam niečo poradil, pretože vie nemecky. Bolo to
ústne a nič za to nemal. V júli stavba finišovala a boli až desiati a nevie si predstaviť, že by každý písal
denník v slovenčine. Žalobca nie je vedúci montér, je zvárač, spravil zvar a tým to pre neho skončilo,
dodával len svoju fyzickú prácu. Zmluva je urobená účelovo a zle a na základe nej ľudia z ich pozície nie
sú schopní riešiť veci ohľadne montážnych denníkov. Iná situácia bola už v N., kde bol vedúcim p. W.,
ktorý rozdeľoval prácu a podával hlásenia do C.. Žalobca mu každý večer nahlásil koľko spravil zvarov.
Žalobca začínal v januári - februári 2014                 v P. a všetko bolo v poriadku. Vedúcim od žalovaného
tam bol p. K., ktorého však už E. na ďalšej stavbe nechcel, a preto šiel žalobca s p. B.. Žalobca vždy
predložil počet odpracovaných hodín, ktoré mu vedúci z E. podpísal. V máji a v júni pracoval žalobca pre
E. a všetky faktúry mu boli žalovaným uhradené bez súpisu prác                 a montážnych denníkov. Nikdy
však nebol dodržaný termín splatnosti, žalovaný bol                 v omeškaní 6 týždňov až dva mesiace.
V S. bol vedúcim od E.                             p. V., šéfmontérom p. G. a vedúcim od žalovaného p. B.. To,
čo žalobca vyfakturoval, aj odpracoval. Žalovanému boli zaslané faktúry spolu s výkazmi hodín od E..
Bolo im zakázané, aby počty hodín uvádzali vo faktúrach, že im to nepreplatia. Faktúrou č. 8/2014 boli
fakturované zváračské práce v rozsahu 140 hodín - v sume 16 eur/ hodina, pričom 33. týždeň to bolo 40
hodín, 34. týždeň to bolo 20 hodín, no 10 hodín tam je zle vidno a 35. týždeň 50 hodín. Týždeň tam musí
chýbať. Možno žalobca pracoval už inde, pretože v S. nebolo už toľko roboty a V. ich stiahol na V. do H..

6. Svedok H. W. uviedol, že v S. nikdy nebol, p. V. a firmu E. pozná len z rozprávania. V N. vykonávali
práce vo veľkom rozsahu, zvárali sa tam potrubia pre pumpy rafinérie v P. a od novembra 2014 do
februára 2015 tam pracoval aj žalobca. Úlohou svedka bolo zabezpečovať denný program zvárania.
Všetky práce sú podchytené u žalovaného, keď svedok každý deň p. H. (konateľ žalovaného) telefonicky
oznámil ráno do 08.00 hod. počet zvarov, výrobkov a menovite kto koľko urobil za posledných 10
pracovných hodín, t.j. za predchádzajúci pracovný deň. Uvedené si svedok písal do tabuľky a rovnakú
tabuľku si písal aj p. H. a na konci mesiaca si to skontrolovali a tabuľku mu svedok posielal mailom.
Pán M. dostal každý mesiac svedkovou rukou podpísaný výkaz hodín, ktoré odpracoval. Zo strany
objednávateľa spoločnosti A. & F. im nebol vytknutý žiaden taký problém, v dôsledku ktorého by im z
ich strany nebolo niečo uhradené. K otázke, či žalobca, prípadne iní pracovníci, prikladali k faktúram
montážny denník, svedok uviedol, že nevie, ako by mohol žalobca dávať písomnou formou vyhotovený
písomný denník napr. p. V., ktorý nerozumie našej reči ani slovo a v písomnej forme už vôbec nie. Svedok
si nevie predstaviť, ako by pristupoval k tomu, keby mu slovenský robotník v slovenčine predkladal
stavebný denník s tým, aby mu ho podpísal. Žalobca za deň zavaril 46 jednocólových zvarov a 10
štvorcólových. Za všetky roky, čo svedok odrobil u žalovaného, ani on ako osoba nikdy neodovzdal
stavebný denník a bolo mu vyplatené mimo troch - štyroch faktúr všetko. Jediný živnostník, ktorému
svedok kedy podpísal stavebný denník, bol V. V., ktorého otec je konateľom firmy MRM             a chcel
syna takto chrániť, keby niekedy k niečomu takémuto došlo. Práce žalobcu na stavbe v N. kontroloval
v 1. stupni svedok. Jeho kontrola je iba vizuálna z hľadiska zvárania a druhostupňovú kontrolu robila
firma Bohlen & Doyen röntgenom. Svedok práce žalobcu kontroloval denne. Na každom kuse, ktorý je
vyrobený, je firmou buď označený alebo neoznačený röntgen. Keď je neoznačený, považujú to za hotové
a keď je označený, tak je to          s výsledkom buď A alebo B, t.j. hotové alebo odovzdané na opravu.
Potom je vykonávaná tlaková skúška vodou. Ďalší stupeň je zloženie výrobku ako takého do celkovej
zostavy. Skladanie výrobkov do zostavy bolo záležitosťou svedka a žalobcu a potom opúšťali výrobky
objekt na lakovanie alebo na čistenie kyselinou u nerezových výrobkov. Keď robia zostavy, ktorá má
14 dielov, na ktorej je vykonaných 220 zvarov, tú zostavu nerobí jeden človek. Na jednom diely možno
niekedy pracujú 4 zvárači a prebranie od jedného zvárača je technicky nemožné.

7. Svedok Q. B. uviedol, že bol spolupracovník p. M., pre žalovaného pracoval       a ten je dlžný aj
svedkovi.Vie, čo je predmetom sporu, so žalobcom komunikujú. V auguste - septembri 2014 robili spolu
so žalobcom. V auguste robili pre firmu Caverion, kde im bol šéfmontér p. V. a ďalší nadriadený p. G..
Robili potrubné rozvody               v chemičke v S. minimálne 10 hodín denne, no robili aj jedenástky. svedok
robil vždy so žalobcom, keď svedok mu pripravoval potrubie a žalobca zváral. Robota bola odvedená
a prevádzka bola spustená ešte v čase, keď tam boli. Nebol žiaden problém, reklamácia            a
nevedia nič, prečo by nemala byť robota zaplatená. Keď tam robotu skončili, posunuli ich na ďalšiu
akciu. Keďže pracovali so žalobcom spolu, tak v auguste 2014 odrobili rovnaký počet hodín, no koľko
to bolo, presne nevie. Svedok má vlastné záznamy a má výpisy hodín, ktoré im dávali. Svedok nemá
vedomosť o tom, že by žalovaný reklamoval nejaké práce vykonané svedkom a žalobcom, žalobca bol
skôr chválený. Taktiež nemá vedomosť o tom, že by žalobca alebo iní pracovníci na stavbe v S. prikladali
k vystaveným faktúram montážny denník alebo inú dokumentáciu. Vyžadovali len výpis hodín podpísaný



šéfmontérom danej firmy, v tomto prípade E.. Svedok nemá vedomosť o tom, že by žalovaný vyžadoval
od žalobcu súpis prác alebo zisťovací protokol. Niekedy boli práce také rozmanité, že by sa to ani nedalo,
a ak by to vyžadovali, tak by to bola kniha. Práce žalobcu na akcii v S. kontroloval pre žalovaného
pán V. a svedok. T. sa vizuálna kontrola, p. V. s p. G. robili tlakové skúšky a na základe kladných
skúšok bola spustená prevádzka. Za mesiace august - september 2014 priložil žalobca k faktúram výpisy
odpracovaných hodín. To sa vyžadovalo na firme a bez toho im faktúry nezobrali. Vystavoval to p. V.
alebo p. G., podľa toho, kto bol momentálne na stavbe. Vystavovali to trojmo, jedna kópia zostávala im a
dve dávali žalobcovi s tým, že jedna bola pre žalobcu a jedna pre žalovaného. Žalobca predkladal výpisy
odpracovaných k faktúram, pretože na základe toho potom žalovaný fakturoval E.. Žalobca žalovanému
súpis vykonaných prác nepredkladal. Predkladanie montážneho denníka sa nikdy nevyžadovalo.

8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 7.8.2014 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ
so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo
- výrobu a montáž kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích, vetracích,
sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno - technologických rozvodov podľa
technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných STN
noriem a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový
účel. Miestom plnenia bol S., S., N. a názov firmy E. Deutschland GmbH. Zodpovedným zástupcom
objednávateľa po dobu zhotovenia diela, ktorý bol poverený kontrolou vykonávania diela, bol Q. B..
Predpokladaný termín začatia diela bol 12.8.2014 a termín ukončenia 30.9.2014. Cena za dielo bola
dohodnutá 16 eur za hodinu. Fakturácia mala byť podľa zmluvy vykonávaná mesačne na základe
odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov o odpracovaných hodinách a súpisov prác, ktoré
poskytne zhotoviteľ najneskôr do piatich dní po ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi.
Faktúry majú splatnosť 30 dní odo dňa ich doručenia. Prílohami faktúr budú montážny denník, súpis
prác, potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách od investora, prípadne zisťovací protokol. Fakturáciu
uskutoční zhotoviteľ ako 90 % z mesačného hodnotenia výkonov a doplatok 10 % po uvedení stavby do
prevádzky v bezvadnom prevzatí diela investorom. Zhotoviteľ sa v bode 6.1.2 zmluvy zaviazal predkladať
objednávateľovi najneskôr do piatich dní súpis vykonaných prác, montážny denník. V prípade omeškania
objednávateľa s úhradou faktúr môže zhotoviteľ požadovať úroky z omeškania vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na uplatnenie úroku z omeškania je zhotoviteľ povinný vystaviť
samostatnú faktúru. V prípade, že zhotoviteľ poruší svoju povinnosť špecifikovanú v bode 6.1, zaplatí
objednávateľovi zmluvnú pokutu 10 000 eur. Právo na zmluvnú pokutu musia objednávateľ a zhotoviteľ
uplatniť u druhej strany písomnou výzvou s určením termínu jej splatnosti.

9. Podľa predložených výkazov firmy E. (č. l. 57 - 59 spisu) žalobca odpracoval na základe zmluvy o dielo
v auguste 2014 celkovo 110 hodín a v septembri 2014 celkovo 111 hodín. Faktúrou č. 08/2014 zo dňa
2.9.2014, splatnou dňa 3.10.2014, vyúčtoval žalobca žalovanému zváračské práce vykonané pre firmu
E. v mesiaci august 2014 v sume          2 240 eur. Faktúrou č. 09/2014 zo dňa 16.9.2014, splatnou dňa
17.10.2014, vyúčtoval žalobca žalovanému zváračské práce vykonané pre firmu E. v mesiaci september
2014 (do 14.9.2014) v sume 1 776 eur. Žalovaný faktúry neuhradil.

10. Dňa 28.10.2014 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo,
na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo, a to výrobu a montáž kovových konštrukcií,
potrubí, dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí
alebo súborov vecí a výrobno - technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie
poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných STN noriem a EÚ noriem a predpisov tak,
aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel. Miestom plnenia bol Bohlen &
Doyen GmbH, R. N., N.. Zodpovedným zástupcom objednávateľa po dobu zhotovenia diela, ktorý bol
poverený kontrolou vykonávania diela, bol pán W.. Predpokladaný termín začatia diela bol 5.11.2014 a
termín ukončenia 23.1.2015. Cena za dielo bola dohodnutá         16 eur za hodinu. Fakturácia mala
byť podľa zmluvy vykonávaná mesačne na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov
o odpracovaných hodinách a súpisov prác, ktoré poskytne zhotoviteľ najneskôr do dvoch dní po
ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi. Faktúry majú splatnosť 30 dní odo dňa ich doručenia.
Prílohami faktúr budú montážny denník, súpis prác, potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách
od investora, prípadne zisťovací protokol. Fakturáciu uskutoční zhotoviteľ ako 90 % z mesačného
hodnotenia výkonov a doplatok 10 % po uvedení stavby do prevádzky v bezvadnom prevzatí diela
investorom. Zhotoviteľ sa v bode 6.1.2 zmluvy zaviazal predkladať objednávateľovi najneskôr do dvoch
dní po ukončení kalendárneho mesiaca súpis vykonaných prác. V prípade omeškania objednávateľa s



úhradou faktúr môže zhotoviteľ požadovať úroky z omeškania vo výške 9,25 % p. a. z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. V prípade, že zhotoviteľ poruší svoju povinnosť špecifikovanú v bode 6.1, zaplatí
objednávateľovi zmluvnú pokutu 3 000 eur. Právo na zmluvnú pokutu musia objednávateľ a zhotoviteľ
uplatniť u druhej strany písomnou výzvou s určením termínu jej splatnosti.

11. Dňa 21.1.2015 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, na
základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo, a to výrobu a montáž kovových konštrukcií, potrubí,
dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov
vecí a výrobno - technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej
zahraničným projektantom a podľa príslušných STN noriem a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet
diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel. Miestom plnenia bol Bohlen & Doyen GmbH,
R. N., N. a názov firmy Bohlen & Doyen GmbH. Zodpovedným zástupcom objednávateľa po dobu
zhotovenia diela, ktorý bol poverený kontrolou vykonávania diela, bol pán W.. Predpokladaný termín
začatia diela bol 24.1.2015 a termín ukončenia 28.2.2015. Cena za dielo bola dohodnutá 16 eur za
hodinu. Fakturácia mala byť podľa zmluvy vykonávaná mesačne na základe odsúhlasených a písomne
potvrdených výkazov                       o odpracovaných hodinách a súpisov prác, ktoré poskytne
zhotoviteľ najneskôr do piatich dní po ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi. Faktúry majú
splatnosť 30 dní odo dňa ich doručenia. Prílohami faktúr budú montážny denník, súpis prác, potvrdený
výkaz                   o odpracovaných hodinách od investora, prípadne zisťovací protokol. Fakturáciu
uskutoční zhotoviteľ ako 90 % z mesačného hodnotenia výkonov a doplatok 10 % po uvedení stavby do
prevádzky v bezvadnom prevzatí diela investorom. Zhotoviteľ sa v bode 6.1.2 zmluvy zaviazal predkladať
objednávateľovi najneskôr do dvoch dní od ukončenia mesiaca súpis vykonaných prác. V prípade
omeškania objednávateľa s úhradou faktúr môže zhotoviteľ požadovať úroky z omeškania vo výške
9,25 % p. a. z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že zhotoviteľ poruší svoju povinnosť
špecifikovanú v bode 6.1, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu 3 000 eur. Právo na zmluvnú pokutu
musia objednávateľ           a zhotoviteľ uplatniť u druhej strany písomnou výzvou s určením termínu
jej splatnosti.

12. Faktúrou č. 1/2015 zo dňa 16.2.2015, splatnou dňa 16.3.2015, vyúčtoval žalobca žalovanému
zváračské práce vykonané pre firmu Bohlen & Doyen za obdobie od 4.1.2015 do 23.1.2015 v sume 2
656 eur. Žalovaný z faktúry dňa 12.6.2015 uhradil sumu 500 eur, zvyšok neuhradil. Faktúrou č. 2/2015 zo
dňa 2.3.2015, splatnou dňa 02.04.2015, vyúčtoval žalobca žalovanému zváračské práce vykonané pre
firmu Bohlen & Doyen za obdobie od 2.2.2015 do 27.2.2015 v sume 1 632 eur. Žalovaný faktúru uhradil
dňa 9.7.2015. Okrem toho podľa výpisov z účtu žalobcu žalovaný hradil žalobcovi aj ďalšie faktúry, ktoré
však neboli predmetom tohto konania. V konaní bolo predložené aj čestné prehlásenie Q. B., ktorý však
bol následne vypočutý ako svedok, pričom jeho prehlásenie je v skutočnostiach rozhodných pre tento
spor zhodné s jeho výpoveďou.

13. Skutkový stav zistený v rozsahu vykonaného dokazovania posúdil súd prvej inštancie podľa § 34,
§ 36 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 3, § 39, 41 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1,           § 369 ods. 1,
§ 407 ods. 3, § 536 ods. 1 - 3, § 537 ods. 1 - 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka
a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobcom uplatnený peňažný nárok o zaplatenie 5
692 eur s príslušenstvom je dôvodný a žalobe vyhovel. Konanie v časti o zaplatenie 480 eur v dôsledku
čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 144, § 145           ods. 1 - 3 zastavil. Konštatoval, že strany sporu
platne (s výnimkou ustanovení bodov 6.1.2 zmlúv a v nadväznosti na tento bod aj ustanovení bodov 7.4
zmlúv a bodov o povinnosti zhotoviteľa predkladať súpisy prác a montážne denníky) uzatvorili zmluvy
o dielo. Žalobca sa zaviazal vykonať pre žalovaného diela špecifikované v zmluvách, pričom v každej z
nich bolo toto dielo totožné a reálne predstavovalo zváranie potrubia do celku, t. j. montáž určitej veci tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca nepracoval na základe
pokynov žalovaného a ani s nástrojmi žalovaného, ale iného subjektu, ako živnostník, a preto nejde o
pracovnoprávny vzťah, ale obchodno - záväzkový vzťah dvoch podnikateľských subjektov vyplývajúci
zo zmlúv o dielo. Žalobca dielo na základe zmlúv riadne vykonal a žalovanému odovzdal, čo vyplynulo
z výpovedí oboch svedkov, ktorí boli     povinní dielo kontrolovať, čo aj robili. V prípade diela v S. bolo
výpoveďou svedka B. preukázané, že žalobca dielo vykonal riadne a toto bolo objednávateľovi riadne
odovzdané, keď je z výpovede jednoznačné, že ešte v čase, keď tam svedok so žalobcom boli, bola
prevádzka spustená. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu         16 eur za
hodinu práce, pričom podľa výkazov odpracovaných hodín preukázateľne v auguste 2014 odpracoval
110 hodín, čomu zodpovedá suma 1 760 eur, a v septembri 2014 odpracoval 111 hodín, čomu zodpovedá



suma 1 776 eur. Za august fakturoval žalobca faktúrou                  č. 08/2014 vyššiu sumu, v konaní
zotrval iba na sume 1 760 eur. Medzi stranami nebolo sporné doručenie faktúr žalobcom žalovanému
a v nadväznosti na ne uvedený termín splatnosti vo faktúrach. Žalovaný uvedené sumy v termíne
splatnosti neuhradil. Na zaplatenie sumy 1 760 eur z faktúry č. 08/2014 a sumy 1 776 eur z faktúry
č. 09/2014 zaviazal žalovaného súd prvej inštancie z titulu jeho nesplneného záväzku uhradiť cenu
diela. Žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr dostal do omeškania, a preto je žalovaný
povinný zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý súd prvej inštancie žalobcovi priznal      v ním uplatnenej
výške, pričom v zmysle zmluvy zo dňa 7.8.2014 si žalobca mohol uplatniť vyšší úrok z omeškania, a
to až 0,05 % denne, čo je 18,25 % ročne, a preto neobstojí námietka žalovaného, že si mal žalobca
uplatniť úrok z omeškania iba 9,05 % ročne. V prípade diela       v N. bolo výpoveďou svedka W.
preukázané, že žalobca dielo vykonal riadne       a toto bolo objednávateľovi riadne odovzdané, keď
je z výpovede jednoznačné, že svedok vykonával dennú kontrolu diela a denne žalovanému hlásil, čo
bolo urobené, čiže                     k odovzdávaniu diela dochádzalo priebežne po častiach. Žalobcovi tak
vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu 16 eur za hodinu práce, pričom za január 2015 to bolo
celkom v sume 2 656 eur, čo zodpovedá 166 odpracovaným hodinám. Súd prvej inštancie neskúmal, či
žalobca v januári 2015 skutočne tieto hodiny odpracoval, pretože žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 2 656 eur uznal v zmysle  § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka čiastočným plnením svojho
záväzku, keď z tejto fakturovanej sumy žalobcovi uhradil sumu 500 eur. Z vykonaného dokazovania
pritom možno usudzovať, že týmto čiastočným plnením dlžník (žalovaný) uznal aj zvyšok záväzku zo
zmluvy o dielo zo dňa 28.10.2014, t. j. z faktúry 1/2015, keď žalovaný zaplatil žalobcovi v priebehu
konania aj nárok z ďalšej zmluvy za február 2015 a z výpisov z účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaný
mu uhradil aj ďalšie plnenia, pričom aj z výpovede svedka W. je zrejmé, že uhradil aj november aj
december 2014, ktoré nároky vyplývajú z tej istej zmluvy. Neobstojí tak námietka žalovaného, že úhrada
bola vykonaná predčasne v dôsledku omylu účtovníčky žalovaného, pričom táto okolnosť ani nebola
preukázaná žiadnym dôkazom. Medzi stranami nebolo sporné doručenie ani faktúry         č. 1/2015
žalobcom žalovanému a v nadväznosti na termín splatnosti vo faktúre. Žalovaný sumu 2 156 eur z faktúry
č. 1/2015 v termíne splatnosti neuhradil, a preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal súd prvej inštancie
z titulu jeho nesplneného záväzku uhradiť cenu diela. Žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúry dostal do omeškania, a preto je žalovaný povinný zaplatiť zo sumy 2 156 eur aj úrok z omeškania,
ktorý súd žalobcovi priznal v uplatnenej výške, keď tento bol úrokom dohodnutým v zmluve, aj keď sčasti
zmätočne, keď bolo uvedené, že  9,25 % je dohodnutý ako ročný úrok z omeškania, keď bola uvedená
skratka „p.a.“, na ktorú však nadväzovalo ustanovenie za každý deň omeškania, no súd prvej inštancie
vzhľadom na výšku a za percentami uvedenú skratku považoval dohodnutý úrok z omeškania za ročný.
Neobstojí tak námietka žalovaného, že si mal žalobca uplatniť úrok z omeškania iba 9,05 % ročne.

14. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dielo bolo žalobcom riadne zhotovené                 a
žalovanému odovzdané. Tvrdenie žalovaného, že faktické odovzdanie diela neznamená zánik záväzku
jeho splnením, je v danom prípade absurdné. Pokiaľ zhotoviteľ dielo riadne vykoná a fakticky ho
odovzdá, pričom dielo je súčasťou väčšieho celku, ktorý je spustený do prevádzky, tak jeho záväzok
vykonať dielo jednoznačne splnením zanikol bez ohľadu na dokumenty, ktoré si strany mali odovzdať,
pretože podľa druhu listín v danom prípade nejde         o také listiny, ktoré by boli nevyhnutné na spustenie
prevádzky. Žalobca urobil to, na čom sa so žalovaným dohodol, pričom toto je preukázané zo svedeckých
výpovedí, z ktorých okrem iného vyplýva, že v jednom prípade bola prevádzka celého objektu spustená
a v druhom prípade bolo dielo priebežné odovzdávané prostredníctvom svedka žalovanému, pričom zo
zmlúv je zrejmé, že svedkovia boli osobami poverenými žalovaným kontrolovať plnenie diela. Pokiaľ
tak svedkovia mali vedomosť, ktorú časť diela žalobca vykonal, mal ju ergo aj žalovaný. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s tým, že nepredložením dokladov nebolo preukázané vykonanie diela. Ani súpis
prác a ani prípadný montážny denník, pokiaľ by boli vyhotovované iba zhotoviteľom, by nepreukazovali
zhotovenie diela a boli by iba inou formou jeho tvrdenia. Okrem toho za situácie, keď je žalobca
odmeňovaný za hodinu práce, je iný doklad ako investorom potvrdený súpis odpracovaných hodín,
zbytočný a zároveň môže slúžiť iba ako šikanózny prostriedok objednávateľa, ktorým môže spôsobiť
iba obštrukcie             v súvislosti so zaplatením ceny diela. Za takýto ho v tomto spore považoval aj
súd prvej inštancie.

15. Námietku žalovaného, že žalobca neuskutočnil fakturáciu v súlade so zmluvou                 v rozsahu  90
% z mesačného hodnotenia výkonov a 10 % po uvedení stavby do prevádzky           a bezvadnom prevzatí
diela investorom, hodnotil súd prvej inštancie tak, že je pravdou, že žalobca cenu diela takto neúčtoval a
účtoval ju naraz za jednotlivé mesiace, avšak                     z vykonaného dokazovania je preukázané, že



v prípade diela v S. bolo toto odovzdané         a investorom spustená jeho prevádzka ešte počas doby,
keď tam žalobca bol. Okrem toho nebolo preukázané, že by žalovaný uplatnil voči žalobcovi akékoľvek
nároky z vád diela, či už v prípade tohto diela, alebo diela v N.. Argument, že žalovaný nevedel, akú časť
diela žalobca vyhotovil, keďže nepredložil súpis prác, neobstojí, pretože žalovaný mal na oboch dielach
ním poverené osoby (svedkov W. a B.), ktoré žalobcu kontrolovali. Pokiaľ ide o dielo v Nordhorne, tak
pozostávalo z čiastkových plnení, ktoré boli odovzdávané priebežne a v tomto prípade ešte aj žalovaný
čiastočným plnením ceny diela uznal aj vo zvyšku nárok žalobcu na zaplatenie celej ceny diela. Tvrdenia
žalovaného sú tak bezpredmetné.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca spolu s faktúrami nepredložil súpis vykonaných prác a
montážny denník, súd prvej inštancie poukázal na to, že takáto povinnosť zo zmluvy žalobcovi vyplývala,
no nič to nemení na tom, že žalobca dielo riadne a včas vykonal, žalovanému odovzdal a vznikol mu
nárok na zaplatenie ceny diela, ktorú žalovaný doposiaľ     v sume 5 692 eur neuhradil. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobca si povinnosti predkladať súpis prác a montážny denník reálne
splniť nemohol, nakoľko vzhľadom na objem prác a rozmanitosť prác nebolo možné, aby si každá osoba,
ktorá sa podieľala na skompletizovaní celého diela, viedla takéto doklady. Toto vyplynulo z výpovedí
svedkov W. a B.. Okrem toho sa takýto postup v praxi nevyžadoval. Z dôvodu nemožnosti predkladania
takýchto dokladov však je uvedená povinnosť pre objektívnu nemožnosť ju splniť dohodnutá neplatne
a tým je neplatne dohodnutá aj zmluvná pokuta viazaná na porušenie tejto povinnosti, ktorú si v
priebehu konania žalovaný uplatnil ako kompenzačnú námietku. Neplatnosť uvedených dojednaní v
každej zmluve tak spôsobuje, že žalovaný nemá na túto zmluvnú pokutu nárok a kompenzačná námietka
je nedôvodná. Okrem toho si žalovaný zmluvnú pokutu neuplatnil spôsobom dohodnutým v zmluvách.
Pokiaľ ide       o povinnosť predkladať uvedené doklady k faktúram, tak preto, že to nebolo objektívne
možné, nie je možné považovať túto povinnosť za platne dojednanú. Okrem toho však táto povinnosť
nebolo dojednaná ako odkladacia podmienka na zaplatenie faktúr a pokiaľ by tomu tak bolo, tak by na
ňu nebolo možné prihliadať ako na podmienku nemožnú.

17. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný porušil zmluvy a neuhradil žalobcovi riadne a včas
dohodnuté ceny diel, čím porušil aj ustanovenia zákona, a preto akékoľvek poukazovanie na nesplnenie
povinností zo strany žalobcu, ktorých splnenie žalovaný bežne nevyžadoval, a ktorých plnenie nebolo
reálne možné, je práve tým postupom, ktorý možno považovať okrem rozporného zo zákonom aj za
taký, ktorý odporuje poctivým zásadám obchodného styku.

18. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu trov konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 7 804 eur s príslušenstvom. Žalovaný v
priebehu konania zaplatil žalobcovi sumu 1 632 eur, v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a domáhal sa
ďalej zaplatenia sumy 6 172 eur. V časti 1 632 eur súd prvej inštancie konanie nezastavil samostatným
rozhodnutím a pokračoval v konaní            o zvyšku nároku, pretože k späťvzatiu došlo pred vydaním
platobného rozkazu a doručením žaloby žalovanému. V časti o zaplatenie 480 eur zobral žalobca žalobu
späť po doručení žaloby žalovanému a po vydaní platobného rozkazu.  Zo sumy 7 804 eur bolo konanie
zastavené zavinením žalobcu v rozsahu 480 eur, čo je 6,15 % z uplatneného nároku, a vo zvyšných
93,85 % bola žaloba podaná dôvodne, aj keď v časti bola zobratá späť, no zavinením žalovaného. Čistý
úspech žalobcu, resp. dôvodnosť žaloby tak bola v rozsahu         87,7 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi
percentom dôvodne podanej žaloby (93,85 %)                 a percentom rovnajúcim sa nároku, v ktorom
bolo konanie zavinením žalobcu zastavené         (6,15 %). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,7 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol
tento rozsudok čo do výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 629
eur s príslušenstvom z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa       § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.  Uviedol, že žalobca
sa v podstate domáhal zaplatenia ceny diela za jeho vykonanie (resp. jeho časti), ktoré mal zhotovovať
na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo pre žalovaného na dvoch stavbách v Nemecku. S ohľadom



na špecifické podmienky diela a okolnosti spolupráce nebolo možné vopred ustáliť rozsah vykonaných
prác. Fakturácia sa preto mala uskutočňovať na základe predložených dokumentov podľa bodu 5.2.
zmluvy, výkazu odpracovaných hodín a súpisu prác. Žalobca preukázal iba počet odpracovaných hodín,
ktorý žalovaný nerozporuje; výkazy sú odsúhlasené a potvrdené zahraničným investorom, výkazy však
nie sú jediným podkladom pre fakturáciu. Súpis prác žalobca nepredložil s faktúrami a tento nedoplnil
počas súdneho konania. Bez preukázania aké dielo, resp. jeho časť, žalobca zhotovoval nie je možné
určiť, že dielo naozaj zhotovil a splnil tak svoj záväzok riadne a včas. Preukázanie vykonania diela
je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je možné požadovať zaplatenie ceny diela. Význam tejto
povinnosti vyplýva aj z bodu 6.1.2. zmlúv o dielo. Umožnenie nakladania s dielom nie je možné
stotožňovať s odovzdaním v zmysle zmlúv o dielo a v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa bodu
6.2.5. zmluvy bol žalobca povinný vyzvať žalovaného na prevzatie riadne ukončeného diela. Až na
tento moment je možné naviazať súvisiace právne následky ako prevod vlastníckeho práva, vznik
zodpovednosti za škodu či vady. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, keď v
bode 47. uviedol, že žalobca nemohol predkladať súpis prác, pretože nebolo možné, aby si takéto
doklady viedol. Uvádzaná objektívna nemožnosť je nesprávnym pochopením fungovania obchodných
vzťahov v stavebníctve (žalobca je živnostník), ale najmä potvrdením nedostatkov pri prijímaní záverov
dokazovania. S poukazom na bod 8., v ktorom súd prvej inštancie z výpovede svedka H. W. uvádza, že
V. V. bol podpisovaný súpis prác, žalovaný zdôraznil, že ak V. V. dokázal viesť súpis prác, resp. stavebný
denník, tak to musel dokázať aj žalobca. Preto neobstojí názor súdu prvej inštancie, že takýto postup
sa v praxi nevyžadoval. Na tejto povinnosti žalobcu nič nemení ani to, že v minulosti žalovaný faktúry
platil aj bez tejto prílohy. V minulosti nebolo takéto dojednanie súčasťou zmlúv o dielo, takéto dojednanie
si vyžiadalo preukazovanie krytia zhotovovaného diela zo strany zahraničného investora. Žalobca sa
nemôže zbaviť svojej povinnosti odovzdať súpis prác s nepravdivým konštatovaním, že nikto iný ho
neviedol. Súd prvej inštancie nezohľadnil slobodu rozhodovania jednotlivca, v rámci ktorej má každý
voľný výber zmluvného typu, zmluvného partnera a obsahu záväzku, do ktorého vstupuje a zo strany
súdu nie je možné privilegovať jedného z podnikateľov a žalobcu zvýhodňovať na úkor žalovaného z
dôvodu zásady poctivého obchodného styku, keď spochybňuje konanie žalovaného uplatniť svoje práva
(rozsudok NS ČR sp.zn. Odon 20/96, časopis Právo a podnikanie č. 10/1997, str. 4). Žalovaný ďalej
namietal úvahu súdu prvej inštancie o uznaní dlhu. Povinnosť informovať žalobcu, že ide o čiastkové
platby a že žalovaný neplánuje zvyšok uhradiť nevyplýva ani           z § 470 ods. 3 Obchodného zákonníka
ani iného právneho predpisu. Z pohľadu uznania dlhu je právne irelevantné vykonanie čiastkových
platieb žalovaným; tieto boli uskutočnené omylom účtovníčkou žalovaného, ktorá nemala vedomosť o
porušení povinnosti zo strany žalobcu (rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo 1336/2010, podobný prípad riešil
aj Krajský súd v Trenčíne sp.zn. 16Cob/60/2013, ktorý nepovažoval čiastkové plnenie za uznanie zvyšku
dlhu, pretože dlžník žiadal od veriteľa predloženie stavebného denníka). Ide o bezdôvodné obohatenie
žalobcu na úkor žalovaného. Za nesprávne posúdenie (bod 46.) považoval žalovaný aj posúdenie
skutočnosti, že žalobca mal najskôr fakturovať iba 90 % z mesačného hodnotenia výkonov v zmysle bodu
5.4. zmlúv. Toto dojednanie plní funkciu akéhosi zádržného na zabezpečenie pohľadávok žalovaného.
Žalovaný dodnes nevie, aké konkrétne časti žalobca zhotovil a preto nie je zrejmé, ako mal súd prvej
inštancie túto informáciu nadobudnúť s odkazom na výpovede svedkov W. a B., ktorí kontrolovali
žalobcu. Táto kontrola kvality zhotovovania diela však bola vizuálna, ich výpovede však nepreukazujú
kvalitu v čase odovzdania diela ani v záručnej dobe a nepreukazujú ani samotné odovzdanie diela a vznik
nároku na zaplatenie. Žalobca mal žalovať a pred tým fakturovať iba 90 % zo sumy. Žalobca nenaplnil
hypotézu hmotnoprávnej normy a nepreukázal okruh rozhodujúcich skutočností pre odovzdanie diela.
Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, keď tvrdenia žalobcu nepodrobil
kontrole. Nespornou skutočnosťou je iba skutočnosť uzavretia zmluvy o dielo a zhotovovania diela
určitý počet hodín. Súd prvej inštancie neskúmal, že žalobca nekonal v súlade so zmluvou a bez
výhrad prevzal tvrdenia žalobcu o tom, že svoj záväzok splnil bez toho, aby to preukázal. Záverom
odvolania žalovaný namietal odôvodnenie rozsudku, ktoré ako celok považuje za nepresvedčivé a
nepreskúmateľné v časti dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Podľa     § 220 ods.
2 CSP mal súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty žalovaného, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rozsudok súdu prvej inštancie
nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, najmä na absenciu súpisu prác a
neplatnosti niektorých častí zmluvy o dielo, rozhodnutie je svojvoľné a zjavne neodôvodnené. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.



20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a
žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny a zákonný, plne sa stotožňuje s jeho výrokovou časťou a s jeho dôvodmi. Poukázal
na to, že k jednotlivým dôvodom odvolania dal súd prvej inštancie dostatočné a presvedčivé stanovisko
v odôvodnení rozhodnutia. Argumentácia žalovaného v odvolaní neobstojí, keďže nezohľadňuje
konkrétne okolnosti vykonávania prác, žalovaný v odvolaní argumentuje vo všeobecnej rovine.
Poukázal na skutočnosť, že predmetom prác vykonávaných žalobcom pre žalovaného bolo len fyzické
vykonávanie zvarov na potrubí a táto fyzická práca bola odmeňovaná podľa počtu hodín práce.
Správnosť vykonávania prác kontroloval žalovaný prostredníctvom svedkov, ktorí boli kontrolou poverení
žalovaným a vo výpovedi potvrdili bezvadnosť prác vykonaných žalobcom. Bezvadnosť prác bola v
druhom stupni následne potvrdená tiež röntgenovými skúškami na potrubí vykonané investorom, pre
ktorého tieto práce dodal žalovaný a v treťom stupni kontroly bolo toto potrubie spustené do prevádzky.
Preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že práce neboli vykonané žalobcom riadne a včas,
žalobca nemôže súhlasiť s účelovým tvrdením žalovaného, že dielo (práce) nebolo zhotovené z dôvodu
nedodania súpisu prác. Táto požiadavka by mohla byť opodstatnená v situácii, keby predmetom diela
bolo reálne vykonanie diela, napr. zhotovenie veci. Vzhľadom na dodanie len fyzickej práce -zvarov
potrubia nebol súpis prác nielenže objektívne možný, ale ani opodstatnený. Zmluvné dojednanie má
šikanózny charakter vzhľadom na konkrétne okolnosti a je bez reálneho významu, motivované snahou
získania výrazne silnejšej vyjednávacej pozície žalovaného pri uskutočňovaní platieb za práce žalobcu.
Z dokazovania bola zistená skutočnosť o zlej platobnej disciplíne žalovaného. Námietku žalovaného k
uznaniu dlhu považuje žalobca za účelovú, žalovaný nikdy nevyzval žalobcu na vrátenie sumy 500 eur
ako tzv. mylnej platby titulom bezdôvodného obohatenia. K čiastočnej úhrade vo výške 1 632 eur sa
žalovaný v odvolaní vôbec nevyjadril, uviedol len, že táto nie je predmetom konania. Podľa zmlúv o dielo
a ani podľa ustanovení Obchodného zákonníka podmienkou pre splatnosť ceny diela nebolo predloženie
súpisu prác a montážneho denníka, išlo iba o prílohy faktúr. Žalovaný mal zmluvné oprávnenie faktúry
vrátiť z dôvodu absencie týchto príloh. Túto možnosť žalovaný nevyužil a napriek tomu vykonal čiastočné
úhrady.

21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
4.1.2017. Žalovaný vyjadrenie v spore nepodal.

22. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

23. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359        a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

24. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380        ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že rozsudok  súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I. je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v spore po 1.7.2016 (konanie začalo podaním žaloby
dňa 6.7.2015), postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP
podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP procesné podmienky úkonov vykonaných do



30.6.2016 posudzoval za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej
istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva
(článok 2 ods. 1, 2 CSP).

28. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie  vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, podrobne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka žalobe
vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

29. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

30. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

31. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd  1/ námietku, že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože jasne a výstižne
nevysvetľuje ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré skutočnosti
považoval na preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil, poukázal najmä na nedostatočné odôvodnenie vyslovenej neplatnosti zmluvnej pokuty
pre absenciu úvah súdu prvej inštancie a nepodradenie tejto neplatnosti pod konkrétnu právnu
normu, v dôsledku čoho nemal žalovaný možnosť argumentovať, 2/ námietku, že žalobca nepreukázal
odovzdanie diela a preto žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela, pričom v
súvislosti s touto námietkou žalovaný poukázal na bod 5.2. zmlúv o dielo (nepredloženie súpisu prác) v
spojení s bodom 6.2.1. zmlúv (žalobca bol povinný vyzvať žalovaného na prevzatie diela), pre nesplnenie
ktorých žalobca nepreukázal aké dielo, resp. jeho časť pre žalovaného zhotovoval a preto nie je možné
určiť, že dielo zhotovil riadne a včas, súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne
skutkové zistenia (bod 47. odôvodnenia rozsudku), keď konštatoval objektívnu nemožnosť splnenia
povinnosti podľa bodu 5.2. zmlúv o dielo žalobcom (nepredloženie súpisu prác) s poukazom na bod 8.
odôvodnenia, v ktorom sa uvádza, že V. V. viedol súpis prác, 3/ námietku nedodržania bodu 5.4. zmlúv o
dielo, podľa ktorého mal žalobca uskutočniť najskôr fakturáciu vo výške 90 % z mesačného hodnotenia
výkonov (bod 46. odôvodnenia rozsudku), 4/ námietku týkajúcu sa úvah súdu prvej inštancie o uznaní
dlhu čiastočným zaplatením (platbami) podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď z právnej normy
nevyplýva povinnosť žalovaného informovať žalobcu o čiastkových platbách s tým, že zvyšok žalovaný
neplánuje uhradiť.

32. Odvolacie námietky žalovaného, 1/ procesnú námietku, 2/, 3/, 4/ hmotnoprávne námietky, posúdil
a vyhodnotil odvolací súd v danej veci ako nedôvodné, bez opory  v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z týchto
dôvodov :

33. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.



34. Po posúdení námietky žalovaného o absencii náležitostí v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože odôvodnenie jasne a výstižne nevysvetľuje ako súd posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré skutočnosti považoval na preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách citovaného zákonného ustanovenia má náležitosti riadneho
odôvodnenia. Podľa tvrdenia žalovaného, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentujú
základné obsahové náležitosti. Podľa názoru odvolacieho súdu bod 1. - 3. odôvodnenia obsahujú opis
nároku uplatneného žalobou ako predmetu sporu a vyjadrenia strán sporu, bod 4., 7. -  9. odôvodnenia
obsahuje rozsah vykonaného dokazovania, bod 11. - 14. odôvodnenia obsahuje jednotlivé skutkové
zistenia, bod 15. - 33. odôvodnenia je citáciou právnych noriem, podľa ktorých súd prvej inštancie posúdil
skutkové zistenia po právnej stránke, bod 44. - 48. odôvodnenia predstavujú úvahy súdu prvej inštancie,
ktorými sa riadil pri hodnotení skutkového stavu zisteného v rozsahu vykonaného dokazovania, v rámci
ktorých uplatnil zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 základných zásad a podľa § 191
CSP, a právne závery, ktoré na základe skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu použitých právnych
noriem Obchodného a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení dojednania
o zmluvnej pokute použil § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 34, § 37 ods. 1, § 39,
§ 41 Občianskeho zákonníka a aplikáciu týchto právnych noriem odôvodnil v bode 47. odôvodnenia v
súvislosti s úvahou o absencii súpisu prác a montážneho denník ako príloh k faktúre, v ktorej vyslovil,
že vzhľadom na objem a rozmanitosť prác si žalobca túto povinnosť reálne splniť nemohol a takýto
postup sa v praxi nevyžadoval. Z dôvodu nemožnosti predkladania týchto dokladov je táto povinnosť
pre objektívnu nemožnosť jej splnenia dohodnutá neplatne a tým je neplatne dohodnutá aj zmluvná
pokuta viazaná na splnenie tejto povinnosti (kompenzačná námietka žalovaného uplatnená v priebehu
konania). Rozsudok súdu prvej inštancie je ako celok, vrátane časti o neplatnosti zmluvnej pokuty,
logický, zrozumiteľný a v celom kontexte presvedčivý. Z hľadiska rozhodovacej praxe Najvyššieho a
Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý
proces a týmto procesným postup nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP, zakladajúce dôvody zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie.

35. Pri posudzovaní hmotnoprávnych námietok 2/, 3/, 4/ (bod 31. tohto odôvodnenia) vychádzal odvolací
súd z obsahu uzavretých zmlúv o dielo a z právnych noriem, ktoré súd prvej inštancie citoval v bodoch 15.
- 33. odôvodnenia.  Predovšetkým odvolací súd uvádza, že zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom v
zmluvnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v zmluvnom postavení objednávateľa (obaja podnikatelia
podľa § 2 ods. 2 písm. a/, b/ Obchodného zákonníka) dňa 7.8.2014, dňa 28.10.2014 a dňa 21.1.2015 sú
obsahovo takmer totožné, okrem miesta plnenia podľa bodu 2.3. a 2.4. zmlúv, určenia zodpovedného
zástupcu objednávateľa po dobu zhotovenia diela, ktorý je poverený uskutočňovať kontrolu podľa bodu
2.5. zmlúv, času vykonania diela podľa bodu 3.1. a 3.2. zmlúv a sankcií podľa bodu 7.2., 7.4. a 7.5.
zmlúv, v ktorých sa uvádza výška zmluvnej pokuty.

36. Pokiaľ ide o námietky žalovaného uvedené pod 2/ a 3/ v bode 31. tohto odôvodnenia, odvolací súd
po preskúmaní odporu a vyjadrení žalovaného v priebehu konania uvádza, že tieto námietky žalovaný
vzniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto námietky súd prvej inštancie posudzoval a
hodnotil. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v období od doručenia faktúr
ako dohodnutého spôsobu vyhotovenia dokladu pre zaplatenie ceny diela, ani v dobe od splatnosti
týchto faktúr a ani do podania žaloby dňa 6.7.2015, žalovaný obsah faktúr (čl. 5 bod 5.2. a bod
5.4. zmluvy o dielo) ani absenciu ich dohodnutých príloh (čl. 5 bod 5.1., bod 5.2., čl. 6 bod 6.1.2.
zmluvy o dielo) žalobcovi postupom podľa čl. 5 bod 5.3. zmlúv o dielo nenamietal a nežiadal ich
predloženie. S prihliadnutím na charakter diela podľa čl. 2 bod 2.1. a čl. 4 bod 4.1. zmlúv o dielo,
keď z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca vykonával ako dielo pre žalovaného
zváračské práce, ktorých kontrolu priamo v mieste vykonávania týchto zváračských prác vykonávala
osoba poverená žalovaným (bod 2.5. zmlúv o dielo) vrátane odsúhlasovania odpracovaných hodín
(cena diela bola viazaná na hodinovú zúčtovaciu sadzbu podľa čl. 4 bod 4.1.1. zmluvy o dielo),
vznikol žalobcovi v súlade s § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie
ceny diela po splnení povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním. Predloženie
súpisu prác strany sporu ako zmluvné strany dohodli v zmluve o dielo ako platobnú podmienku a
absencia tohto súpisu zakladala oprávnenie, nie povinnosť, žalovaného faktúru vrátiť. Žalovaný svoje
oprávnenie nevyužil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal
na skutočnosť, že žalobca mal k faktúre priložiť súpis prác, absenciou ktorého žalovaný odôvodňoval



nezaplatenie ceny zváračských prác podľa odsúhlasených odpracovaných hodín, ktoré mal žalobca
poskytnúť žalovanému najneskôr do piatich dní po ukončení kalendárneho mesiaca (teda skôr ako
vystavenie faktúry - bod 5.1. zmlúv o dielo). Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo - zváračské práce ich riadnym ukončením (§ 554
ods. 1 Obchodného zákonníka) a odovzdaním v dohodnutom mieste vykonávania diela (§ 555 ods. 1
Obchodného zákonníka). Naviac odvolací súd dodáva, že vzhľadom na oprávnenie poverenej osoby
žalovaného podľa zmlúv o dielo (kontrola vykonaných prác podľa § 550 Obchodného zákonníka)
a na charakter vykonávaných prác žalobcom (zváračské práce v zahraničí bez stálej prítomnosti
osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, ktorej by mohol žalobca objektívne odovzdať vykonané
zváračské práce) zmluva o dielo nedefinuje obsah súpisu prác. Vykonaním zváračských prác po ich
následnej kontrole (vizuálne a röntgenovými skúškami) žalobca umožnil žalovanému s dielom nakladať
priamo prostredníctvom zahraničného obchodného partnera. V zmluvách o dielo absentuje dojednanie
akým spôsobom sa v dohodnutom mieste plnenia vykoná odovzdanie zváračských prác. Odvolací súd
sa stotožňuje aj so skutkovým a právnym posúdením námietky žalovaného, že žalobca nedodržal
podmienky fakturácie podľa bodu 5.4. zmlúv o dielo, podľa ktorého mal uskutočniť fakturáciu v rozsahu
90 % z mesačného hodnotenia výkonov a 10 % po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí
diela investorom. Bod 5.4. zmlúv o dielo, rovnako ako fakturácia podľa bodu 4.1. a 4.1.1., bol medzi
žalobcom a žalovaným dohodnutý ako platobná podmienka. Žalovaný rozsah fakturácie vykonanej
žalobcom, viazanej na mesačné hodnotenie výkonov podľa počtu odpracovaných hodín a hodinovú
zúčtovaciu sadzbu, nenamietal a faktúry žalobcovi pre nedodržanie bodu 5.4. zmlúv o dielo nevrátil.

37. V súvislosti s námietkou uvedenou pod 4/ v bode 31. tohto odôvodnenia, ktorá sa týka nesúhlasu
žalovaného s hodnotením súdu prvej inštancie o uznaní dlhu čiastočným zaplatením (platbami) podľa §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka,  keď žalovaný nemal povinnosť oznámiť žalobcovi, že sa jedná iba o
čiastkové platby a zvyšok dlhu neplánuje uhradiť, žalovaný poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky           zo dňa 28.4.2011 č.k. 23Cdo 1336/2010-141 a v rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 18.11.2014 č.k.16Cob/60/2013-77. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi
závermi, ktoré Najvyšší súd Českej republiky ako súd dovolací a Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací
vyslovili v citovaných rozhodnutiach, kedy v oboch týchto rozhodnutiach vychádzali z preukázaných
skutkových okolností, že zo správania povinnej strany (objednávateľ) sporu nemožno usudzovať, že
čiastočným plnením peňažného záväzku povinný uznáva aj zvyšok tohto záväzku. V danom spore je
však iná skutková situácia, pretože žalovaný zváračské práce žalobcu vyúčtované podľa zmlúv o dielo
faktúrami nereklamoval, neodmietol zaplatiť a faktúry z dôvodov uvádzaných v konaní pred súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom nevrátil, či už z hľadiska nedodržania náležitostí faktúr alebo nevykonania
zváračských prác riadne a včas alebo v účtovanom počte odpracovaných hodín až do podania žaloby.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v záväzkových obchodných vzťahoch so žalovaným správne
poukázal na skutočnosť, že niektoré faktúry z tých istých zmlúv o dielo žalovaný žalobcovi zaplatil aj
napriek tomu, že nemali ako prílohu súpis prác. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s hodnotením v
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.11.2014 č.k.16Cob/60/2013-77, v ktorom odvolací súd
(rovnako ako súd prvej inštancie) konštatoval, že „ Aj keby žalobca skutočne nemal možnosť predložiť
stavebný denník, mohol predložiť žalovanému a súdu iné dôkazy o vykonaných prácach a o použitom
materiáli (najmä faktúry od svojich dodávateľov). Žalobca však ani len vlastným rozpisom nedeklaroval,
aké práce a v akej hodnote vykonal a nepredložil ani neoznačil o nich dôkazy...“ Z týchto dôvodov iné
posúdenie uznania zvyšku peňažného záväzku žalovaným podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v
súlade so závermi týchto rozhodnutí neprichádza v spore do úvahy. Skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie podľa citovaného zákonného ustanovenia sú správne a odvolací súd nezistil žiadne dôvody
pre zmenu týchto záverov v odvolacom konaní.

38. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 255        ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 2 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu)
a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí
od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Výrok o nároku na náhradu trov konania je
vo vzťahu k predmetu sporu viazaným výrokom k výroku I. napadnutého odvolaním, v ktorom bola
žalovanému uložená peňažná povinnosť v prospech žalobcu titulom zaplatenia ceny diela.  Z tohto
dôvodu rozhodoval odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením.



39. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. a vo výroku o nároku na náhradu trov
konania vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych
noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1  CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule    (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).