Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/20/2015 z 14. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. júna 2017, sp. zn. 4Cob/20/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1313214153.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/20/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1313214153.1 | 2017-06-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bbf80dc-4bea-4c59-a67a-d607508ffe0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1313214153.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214153
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313214153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: FRISOMAT, spol. s
r.o., Priemyselná 9C, 917 01 Trnava, IČO: 36 561 100, zast.: MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3,
811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: NOR - MAALI, s.r.o., Senecká cesta 18, 821 04
Bratislava, IČO: 44 357 371, zast.: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava,
IČO: 36 795 038, o zaplatenie 18.776 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/150/2013 - 245 zo dňa 25.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24 Cb/150/2013 - 245 zo dňa
25.07.2014 v časti výroku, v ktorom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
7.134,88 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 05.11.2012 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.641,12 eur s 8,78 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
05.11.2012 do zaplatenia. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 7.134,88 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 05.11.2012 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom návrh zamietol. Žalovanému priznal
24 % náhrady trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 261 ods. 1, 369 ods. 1, 536 ods. 1, 537
ods. 1, 345 ods. 2, 544 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), 544
ods. 1, 2, 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa
01.08.2013, došlým súdu dňa 06.08.2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.776
eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 05.11.2012 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v postavení zhotoviteľa uzavrel so žalovaným dňa
10.05.2012 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž haly na výrobu náterových hmôt
v Sládkovičove, za celkovú dohodnutú cenu 187.760 eur bez DPH. Dielo, resp. jeho jednotlivé časti,
postupne preberal od žalobcu splnomocnený zástupca objednávateľa - spoločnosť INTECH, IČO: 00
684 511, ktorý podpisoval dodací list zo dňa 06.09.2012 a zápisy o odovzdaní a prevzatí časti diela
zo dňa 27.09.2012, 18.10.2012 a 22.11.2012. Na základe zmluvy a týchto dokumentov bol žalobca
oprávnený vystavovať čiastkové faktúry, a to postupne na 50 %, 30 %, 15 % a 5 % ceny diela. Žalovaný



spočiatku uhrádzal fakturované sumy. V poradí tretiu faktúru č. 2013059 zo dňa 22.10.2012 na sumu
28.164 eur bez DPH (15 % z celkovej ceny), t.j. 33.796,80 eur s DPH, splatnú dňa 04.11.2012, však
žalovaný neuhradil úplne, neuhradená zostala časť vo výške 18.776 eur s DPH.
Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že jeho dlh zanikol započítaním na pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18.776 eur. K uplatneniu zmluvnej
pokuty došlo faktúrou č. 3/2012. Zmluvná pokuta bola uplatnená v maximálnej výške 10 % z ceny diela
v zmysle bodu 8.2. zmluvy, nakoľko žalobca sa dostal do omeškania s dodaním diela o viac ako sto dní
a dohodnutá bola pokuta vo výške 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania. Započítanie vzájomných
pohľadávok bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 18.12.2012.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 10.05.2012 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so
žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 144-03R-MŠ 001. Predmetom diela bola dodávka a
montáž haly v zmysle ponuky zhotoviteľa č. 2011/567a a v zmysle realizačnej projektovej dokumentácie
spracovanej spoločnosťou INTECH. Žalobca sa zaviazal k plneniu predmetu diela v termínoch: dodávka
haly: 31.05.2012, ukončenie montáže hlavnej lode haly: 02.07.2012, ukončenie montáže celej haly:
20.07.2012. V prípade omeškania žalobcu so splnením dodávok si v bode 8.2. zmluvy dohodli zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % z ceny predmetu plnenia za každý začatý deň omeškania, maximálne však
do výšky 10 % z ceny predmetu plnenia. V bode 8.3. sa dohodli, že právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty nevzniká, pokiaľ vada dodávok alebo omeškanie bolo spôsobené z príčin na strane žalovaného.
V článku 10.4. zmluvy sa strany dohodli, že žalobca bude priebežne odovzdávať atesty a certifikáty
od použitých materiálov pred ich zabudovaním. Ešte pred podpísaním zmluvy si obe strany v júli 2011
e-mailom odsúhlasili ako postačujúcu 30 minútovú požiarnu odolnosť stien a strechy, protipožiarny
nástrek oceľovej nosnej konštrukcie PO30. Zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 12.07.2011 potvrdil
nosné konštrukcie uvedené v cenovej ponuke ako schválené. Na rokovaní dňa 07.02.2012 si strany
odsúhlasili, že protipožiarny náter (PO 30 min.) bude aplikovaný na prvkoch nosnej konštrukcie haly
pred namontovaním. Vo všetkých cenových ponukách predkladaných žalobcom v rámci kontraktačných
rokovaní, ako aj v cenovej ponuke č. 2011/567a, na ktorú odkazuje zmluva o dielo, sú nosné konštrukcie
uvedené z oceľového pozinkovaného profilu SIGMA.

3. Súd ďalej uviedol, že najneskôr dňa 22.06.2012 žalovaný pozastavil stavbu z dôvodu
nevydokladovania certifikátom protipožiarnej odolnosti konštrukcie na 30 min. a 500 st. C. Po zistení,
že dodaná konštrukcia je z pozinkovanej ocele, zástupcovia žalovaného oznámili žalobcovi, že musia
zastaviť všetky práce dovtedy, kým nedostanú potrebné certifikáty ohľadne aplikácie protipožiarnych
náterov používaných žalobcom na pozinkovanú oceľovú konštrukciu. Na kontrolnom dni stavby
uskutočnenom dňa 04.07.2012 žalovaný konštatoval, že ak žalobca do 09.07.2012 nevydokladuje 30
minútovú požiarnu odolnosť oceľovej konštrukcie haly podľa EU normy, žiada rozhodnúť o realizácii
haly iným zhotoviteľom. Na kontrolnom dni 12.07.2012 žalobca predložil výpočet Ing. X. T. - požiarne
inžinierstvo Zvolen, preukazujúci požadovanú odolnosť protipožiarnym náterom Polylack A hrúbky
1100 mm, ako aj certifikát výrobcu náteru - firmy Dunamenti a certifikát zhody autorizovanej osoby
FIRES Batizovce. Žalovaný namietal, že predložený doklad nie je z Technického a skúšobného
ústavu stavebného (TSÚS) na základe výsledku skúšok, a preto nesúhlasil s navrhovaným riešením
bez certifikátu od tohto ústavu. Žalovaný žiadal, aby ho žalobca informoval o predpokladanom
termíne vydania tohto dokladu najneskôr do 17.07.2012. Dňa 16.07.2012 žalobca e-mailom informoval
žalovaného o technických otázkach tenkostenných pozinkovaných konštrukcií v súvislosti s teplotou
topenia/tavenia zinku. Pripustil, že sa spolu s projektantom (INTECH) dopustili chyby pri projektovaní,
keď nerátali s extrémnymi teplotami vyplývajúcimi zo skladovaného materiálu. Ďalej uviedol, že túto
chybu bolo možné odstrániť aj po opláštení konštrukcie, že výpočtom sa určila hrúbka a nutné materiály
na splnenie protipožiarnej odolnosti stavby, tento výpočet bol však napadnutý a je vyžadovaný certifikát
od TSÚS. Na záver žalobca uviedol, že ďalšie dokazovanie ich pravdy je finančne, psychicky i časovo
náročné a pritom nie je zaručené, že hocijaké doklady investor akceptuje, a preto zvažuje nasledovné
kroky: 1. dokázanie ich pravdy aj napriek náročnosti, 2. zámenu pozinkovanej konštrukcie na obyčajnú
oceľovú zabezpečenú subdodávateľom, 3. odstúpenie od zmluvy. Keďže termín stavby už nemôže
byť dodržaný, žiadal, aby sa tieto veci prerokovali na nasledujúcom stretnutí. Na ďalšom kontrolnom
dni 19.07.2012 žalobca navrhol, že zabezpečí výrobu novej nosnej konštrukcie z valcovaných profilov,
ktoré zabezpečia požiarnu odolnosť 30 min. s protipožiarnym náterom NOR-MAALI. Výrobcom bude
spol. Frikov, Trnovec, predpokladaný termín výroby 4 týždne a montáž vrátane opláštenia 3 týždne. GP
(INTECH) s návrhom súhlasil za podmienky nezmenenej ceny. Dňa 25.08.2012 boli skutočne začaté
práce na dodanej oceľovej konštrukcii. Dňa 27.09.2012 boli ukončené práce na oceľovej konštrukcii haly.
V zápise obe strany konštatovali odchýlku od schváleného projektu, a to výmenu za konštrukciu zo za



tepla valcovaných profilov kvôli pochybnostiam investora o vhodnosti pozinkovanej konštrukcie. Dňa
18.10.2012 žalobca ukončil práce na opláštení oceľovej konštrukcie haly. Dňa 07.11.2012 boli ukončené
práce na hale a v zápise zo dňa 22.11.2012 strany konštatovali dokončenie stavby a dobrú akosť
vykonaných prác. Penalizačnou faktúrou zo dňa 21.11.2012 žalovaný fakturoval žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 18.776 eur s odvolaním sa na body 5.1. a 8.2. zmluvy o dielo a na omeškanie o
viac ako 100 dní. Listom zo dňa 28.11.2012 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s penalizačnou
faktúrou, poukázal na to, že meškanie nebolo zapríčinené len pochybením žalobcu, že došlo k zmene
konštrukcie, a že halu v skutočnosti odovzdali už dňa 31.10.2012. Na základe toho poslal žalovanému
späť penalizačnú faktúru a žiadal o akceptovanie 60 - dňového omeškania. Listom zo dňa 18.12.2012
žalovaný oznámil žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok z faktúr č. 2013059 a č. 3/2012. K
urovnaniu sporu nedošlo ani po návrhu právnej zástupkyne žalobcu na uzavretie mimosúdnej dohody
znížiť pokutu na jednu tretinu. Žalovaný listom zo dňa 03.05.2013 potvrdil, že trvá na výške zmluvnej
pokuty.
Podľa súdu podstatou sporu bolo posúdenie, či žalovanému v dôsledku omeškania vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18.776 eur, ktorý započítal s faktúrou žalobcu za vykonané dielo.
Súd dospel k záveru, že návrh bol dôvodný iba čiastočne, nakoľko žalobca sa dostal do omeškania za
dobu menej ako 100 dní.
Súd ďalej uviedol, že vzájomné práva a povinnosti si účastníci upravili v zmluve o dielo. Predmet
diela si vymedzili v bode 3. zmluvy, a to jednak ponukou zhotoviteľa, ako aj realizačnou projektovou
dokumentáciou, ktorú spracoval splnomocnený zástupca žalovaného - INTECH, ktorého žalovaný
poveril aj podpisom zmluvy a kontrolou jej plnenia. V bode 14.8. zmluvy strany konštatovali, že oba
dokumenty sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V ponuke zhotoviteľa boli uvedené nosné konštrukcie z
oceľového pozinkovaného profilu. Tieto konštrukcie INTECH výslovne aj schválil ešte dňa 12.07.2011,
t. j. pred uzavretím zmluvy o dielo. Nebolo sporné, že strany si ešte pred podpisom zmluvy dohodli
protipožiarnu odolnosť stien a strechy 30 minút, hoci v zmluve o dielo to nie je nikde uvedené. Podľa
e-mailu INTECH-u zo dňa 12.07.2011, mal byť za tým účelom vykonaný protipožiarny nástrek nosnej
oceľovej konštrukcie PO 30. K pozastaveniu stavby došlo po tom čo pracovníci INTECH-u zistili, že
dodaná konštrukcia je z pozinkovaných oceľových profilov, hoci už minimálne od júla 2011 vedeli,
že žalobca dodá pozinkovanú konštrukciu. Až vtedy, v júli 2012, žiadali od žalobcu ďalšie, nové
certifikáty zhody na pozinkované oceľové konštrukcie, nakoľko certifikáty na oceľové (nepozinkované)
konštrukcie nepovažovali za dostatočné. Vtedy vznikol spor o tom, či je možné aplikovať protipožiarny
náter na pozinkovanú konštrukciu, z dôvodu nižšej teploty tavenia zinku. Podľa súdu žalobca v tomto
smere dostatočne preukázal splnenie svojich povinností vyplývajúcich z bodu 10.2. z zmluvy. Predložil
certifikáty zhody na protipožiarny náter na oceľové konštrukcie Polylack A 604, vystavený spol. FIRES
s.r.o., Batizovce dňa 29.07.2008, ako aj certifikát zhody vystavený TSÚS zo dňa 09.05.2012. Ďalšími
dôkazmi - prehlásením výrobcu Dunamenti zo dňa 29.06.2012, výpočtom Z.. X. T. zo dňa 11.07.2012,
ako aj jeho následným odborným posudkom z augusta 2012, žalobca dostatočne preukázal to, čo v
konaní tvrdil, že správnym použitím tohto náteru bude dosiahnutá požadovaná požiarna odolnosť aj na
pozinkovanú konštrukciu. Žalovaný nepreložil ani nenavrhol žiadny dôkaz o opaku. V rámci dokazovania
poukazoval na to, že je na žalobcovi preukázať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok. Nárok
žalobcu však nebol sporný, keďže voči faktúre žalobcu žalovaný započítal zmluvnú pokutu. Sporným
bolo omeškanie žalobcu a a v tej súvislosti otázka, či bola preukázaná 30 min. protipožiarna odolnosť
konštrukcie aj s náterom. Žalovaný nenavrhoval znalecké dokazovanie, žiadny znalecký alebo iný
odborný posudok nepredložil. Naopak, znalecké dokazovanie žiadal v prípade potreby vykonať žalobca,
ktorý bol presvedčený o tom, že zmluvu dodržal. Súd bral do úvahy aj zápis o odovzdaní a prevzatí
časti diela - oceľovej konštrukcie haly, v ktorom obe strany uviedli, že konštrukcia bola vymenená kvôli
pochybnostiam investora o vhodnosti pozinkovanej konštrukcie. To svedčí o tom, že dôvodom zmeny
zmluvy nebolo nesplnenie povinnosti žalobcu, ale iba pochybnosti žalovaného o vhodnosti pozinkovanej
konštrukcie, ktorú ako projektant sám odsúhlasil. Znalecké dokazovanie teda nebolo nariadené, súd
mal za dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu. Pri konštatovaní, že žalobca splnil svoju povinnosť
uvedenú v bode 10.2. zmluvy súd prihliadal na to, že z neho nevyplývajú bližšie požiadavky na atesty a
certifikáty. V tomto ustanovení zmluvy bolo uvedené len to, že žalobca bude priebežne odovzdávať atesty
a certifikáty od použitých materiálov. Ide o bežné, všeobecné ustanovenie týkajúce sa kvality použitých
jednotlivých materiálov. Nie je možné z neho automaticky vyvodiť, že žalobca bol povinný predložiť
výlučne certifikát od TSÚS, vydaný na základe vykonaných skúšok, nie výpočtov, ktorý preukazuje
požiarnu odolnosť pre celý systém, t.j. pozinkovanej oceľovej konštrukcie s protipožiarnym náterom. Ak v
prípade protipožiarnej odolnosti išlo o tak dôležitú vlastnosť diela, kvôli ktorej bola celá stavba zastavená
a kvôli ktorej žalovaný hrozil odstúpením od zmluvy, je zarážajúce, že táto vlastnosť diela nebola v



zmluve vôbec dohodnutá. V cenovej ponuke bol uvedený len protipožiarny náter nosnej konštrukcie za
8.950 eur bez bližšej špecifikácie. O požiarnej odolnosti nebolo v zmluve dohodnuté nič viac, pritom
v zmluve boli na niekoľkých stranách dohodnuté mnohé iné detailné povinnosti zhotoviteľa týkajúce
sa realizácie diela. Z toho vyplýva, že žalobca za týchto okolností nemohol predpokladať, že požiarna
odolnosť a najmä spôsob jej certifikácie, predstavuje pre žalovaného podstatnú náležitosť zmluvy v
zmysle § 345 ods. 2 Obch. zák.. Požiarnu odolnosť si strany dohodli iba v rámci predzmluvných rokovaní,
ktoré prebiehali už od marca 2011 a v rámci ktorých žalobca predložil žalovanému spolu štyri cenové
ponuky. Pozinkované konštrukcie a požiarna odolnosť boli odsúhlasené už v júli 2011, t.j. takmer desať
mesiacov pred podpisom zmluvy o dielo. V obchodnej praxi pritom býva pravidlom, že finálna zmluva
nahrádza všetky predchádzajúce čiastkové dohody.

4. Súd ďalej dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 550 Obch. zák.. Žalobca vykonával
dielo v súlade so zmluvou, dodal dohodnutú pozinkovanú konštrukciu haly. Žalovaný by preto nebol
oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak by nedošlo k dohode o zmene diela. Žalobca iba z obavy
pred možnými ešte horšími dôsledkami nakoniec ustúpil tlaku žalovaného a súhlasil so zmenou zmluvy
tak, že bez dopadu na cenu bude pozinkovaná oceľová konštrukcia nahradená oceľovou konštrukciou
zo za tepla valcovaných profilov, na ktorú bude použitý protipožiarny náter žalovaného. Žalobca sa tak
nedostal do omeškania po dobu zdržania stavby spôsobeného rozhodovaním o zámene konštrukcie a
výrobou novej konštrukcie. Žalovanému nevzniklo právo na zmluvnú pokutu, lebo v zmysle bodu 8.3
zmluvy omeškanie bolo spôsobené z príčin na jeho strane - bol to žalovaný, kto stavbu naprojektoval,
odsúhlasil nevhodnú pozinkovanú konštrukciu, a potom fakticky trval na jej zámene tým, že žiadal
od žalobcu také certifikáty, ktoré zo zmluvy jednoznačne nevyplývali a na pozinkované konštrukcie
ani neexistovali. Z týchto dôvodov sa žalobca dostal do omeškania s plnením zmluvy za obdobie od
01.06.2012 do 22.06.2012, t.j. 22 dní, nakoľko konštrukciu haly mal podľa zmluvy dodať do 31.05.2012,
no v skutočnosti bola dodaná až dňa 22.06.2012. Ďalej sa žalobca dostal do omeškania za obdobie
od 29.09.2012 do 07.11.2012, t.j. 40 dní. K dohode o výmene pozinkovanej konštrukcie za oceľovú
došlo dňa 19.07.2012, a nakoľko podľa zmluvy mal žalobca dodať konštrukciu do 21 dní od uzavretia
zmluvy o dielo, mal vymenenú konštrukciu dodať do 09.08.2012. Na ukončenie montáže mal žalobca
podľa zmluvy 50 dní od jej dodania, to znamená, že montáž mal dokončiť najneskôr dňa 28.09.2012.
V dôsledku tohto omeškania vzniklo žalovanému právo na zmluvnú pokutu za obdobie 62 dní, t.j. vo
výške 11.641,12 eur. Iba v tejto výške zanikli vzájomné pohľadávky započítaním. Z toho dôvodu bol
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na faktúru č. 2013059 sumu 7.134,88 eur v deň jej splatnosti.
Nezaplatením sa žalovaný od 05.11.2012 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, je preto
povinný platiť do zaplatenia tejto istiny aj úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne. Argument
žalobcu o neplatnosti / neurčitosti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu a následného započítacieho
prejavu žalovaného súd neuznal ako dôvodný. Žalovaný zmluvnú pokutu uplatnil dostatočne určito.
Penalizačná faktúra je platným právnym úkonom, ktorého obsah je jasný a zrozumiteľný. Nakoľko pokuta
bola uplatnená v maximálnej možnej výške, nebolo potrebné bližšie uvádzať dni omeškania, ani o ktoré
čiastkové omeškanie diela ide. Aj následná korešpondencia vo veci zmluvnej pokuty svedčila o tom, že
žalobca úkonu žalovaného porozumel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení
s § 151 ods. 1 a 7 O. s. p.. Žalovaný mal v konaní prevažujúci úspech zodpovedajúci 62 % - ám, po
odpočítaní jeho neúspechu zodpovedajúcemu 38 % - ám mu patrí 24 % - ná náhrada trov konania. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom
súdu v jeho zamietajúcej časti a následne potom aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Odvolanie
podal s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Mal za to, že súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, kde mal na mysli hlavne vyhodnotenie platnosti právneho úkonu. Súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o závery súdu
týkajúce sa omeškania žalobcu. Žalobca sa v priebehu konania domáhal zaplatenia zvyšku ceny za
dielo, kde súd dospel k záveru, že jeho nárok je daný, oproti nemu však pripustil započítanie pohľadávky
žalovaného, ktorá mu mala vzniknúť z titulu omeškania žalobcu s realizáciou diela. K započítaniu malo
dôjsť započítacím prejavom zo dňa 18.12.2012, v ktorom žalovaný poukazuje na svoju faktúru č. 3/2012
a žiadne ďalšie vysvetlenie pre započítanie svojich pohľadávok a ich oprávnenosť žalobcovi neposkytol
a takéto vysvetlenie nevyplýva ani zo započítacieho prejavu ani zo samotnej faktúry. Žalobca akceptoval
skutočnosť, že zmluvnú pokutu je možné uplatniť aj vystavením faktúry, avšak faktúra žalovaného
vykazuje znaky neplatného právneho úkonu pre neurčitosť podľa ust. § 37 Obč. zák.. Pritom z ustálenej
judikatúry ako i z odbornej literatúry vyplýva k ust. § 37 OZ taký výklad, z ktorého možno vyvodiť, že



právny úkon je neurčitý vtedy, ak neurčitosť obsahu nemožno odstrániť alebo preklenúť ani výkladom
v zmysle ust. § 35 Obč. zák.. Ani pomocou tohto výkladového pravidla zo samotnej faktúry žalovaného
nie je možné usúdiť, za ktoré konkrétne omeškanie alebo nedodržanie termínov, ktoré sú uvedené v
čl. V bod 5.1. si žalovaný uplatňuje zmluvnú pokutu, keďže v bode 5.1. sú uvedené tri termíny plnenia
týkajúce sa jednotlivých štádií realizácie diela. Takto neplatne uplatnený nárok na zmluvnú pokutu činí
tento právny úkon obsiahnutý vo faktúre neplatným, v dôsledku čoho je vylúčené aj započítanie takto
uplatnenej pohľadávky.
Žalobca zároveň namietal, že žalovaný v priebehu celého konania v konečnom dôsledku nevedel presne
a nad všetky pochybnosti uviesť konkrétne dni omeškania s konkrétnou dodávkou tej - ktorej časti diela v
zmysle bodu 5.1 a pokiaľ súd vlastnou úvahou dospel k určitým dňom omeškania, suploval tak procesnú
dôkaznú aktivitu žalovaného v konaní.
Ďalej odvolateľ uviedol, že vzhľadom na dohodu o použití nepozinkovanej oceľovej konštrukcie
namiesto pozinkovanej nebolo možné brať do úvahy ani pôvodné termíny plnenia, pretože zmena tejto
konštrukcie si vyžiadala aj iné technologické postupy, ktoré boli so súhlasom žalovaného realizované
prostredníctvom tretieho subjektu, a to spoločnosti Frikov s.r.o., išlo o to, že táto oceľová konštrukcia
si vyžadovala ďalšiu povrchovú úpravu, s ktorou sa pôvodne nepočítalo, časovo náročné bolo hlavne
pieskovanie konštrukcie. Žalobca v priebehu realizácie diela nemal žiadne prestoje alebo meškania,
okrem zdržania, ktoré priamo súviselo s požiadavkou žalovaného na zmenu oceľovej konštrukcie. Keďže
pôvodné termíny plnenia boli dohodnuté a prispôsobené reálnym možnostiam žalobcu za predpokladu
použitia materiálov, ktoré vyplývali zo zmluvy a z projektovej dokumentácie, nemožno na tieto termíny
plnenia poukazovať po dohode o zmene použitej konštrukcie a technológie práce. Preto navrhol, aby
odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol takto:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 25.07.2014 sp. zn. 24
Cb/150/2013 - 245 v časti, v ktorej súd návrhu zamietol zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 11.641,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od
05.11.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti náhrady trov prvostupňového
konania žalobca navrhol, aby súd výrok o trovách
konania zmenil tak, že žalobcovi sa priznáva 100 % náhrady trov prvostupňového konania. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d) O. s. p. z dôvodu, že podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. súd vec nesprávne právne posúdil; podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. -
účastníkovi sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom.
Uviedol, že súdne konanie je vedené na návrh žalobcu, ktorým sa domáha úhrady časti faktúry vo
výške 18.776,00 eur s prísl., ktorú žalovaný považuje za uhradenú, nakoľko k zániku nároku a úhrade
žalovanej sumy došlo jej započítaním na nárok žalovaného na zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním
diela. K omeškaniu s dodaním diela došlo v dôsledku neschopnosti žalobcu dodať dielo riadne a včas.
Táto neschopnosť spočívala v nepredložení príslušného certifikátu preukazujúceho, že dodávané dielo
má žalovaným vymienenú vlastnosť, spočívajúcu v protipožiarnej odolnosti dodávanej konštrukcie v
trvaní 30 minút od začiatku požiaru. Medzi stranami sporu bolo a je zrejmé, že výroba prebiehajúca
v priestoroch, ktorých súčasťou je žalobcom dodávaná konštrukcia, je mimoriadne exponovaná pre
nakladanie s vysoko horľavými látkami a chemikáliami (výroba farieb). Spornou otázkou v tomto
konaní preto bolo, či žalobcom predložené doklady je možné považovať za doklady preukazujúce
vymienenú protipožiarnu odolnosť. Súd dospel v rozsudku k záveru, že žalobcom predložené doklady
sú dostačujúce na preukázanie vymienenej protipožiarnej odolnosti. V dôsledku toho mal súd za to, že
uplatnený nárok žalobcu je čiastočne dôvodný, a preto mu uplatnený nárok vo výške 7.134,88 eur s prísl.
priznal. Žalovaný však má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, a to z nasledovných
dôvodov: Až v júli 2012, žiadali od žalobcu ďalšie, nové certifikáty zhody na pozinkované oceľové
konštrukcie, nakoľko certifikáty na oceľové (nepozinkované) konštrukcie nepovažovali za dostatočné.
V prehlásení výrobcu Dunamenti uvedený postup, ako sa má jeho náter aplikovať a v certifikáte
zhody je uvedené, že práve táto firma je výrobcom. Uvedený skutkový záver súdu je nesprávny z
hľadiska časovej následnosti udalostí, nakoľko súd vychádza z predpokladu, že žalovaný už v čase
pred dodávkou pozinkovanej oceľovej konštrukcie opatrenej protipožiarnym náterom mal k dispozícii
od žalobcu certifikát zhody na oceľové (nepozinkované) konštrukcie (teda vedel aký protipožiarny náter
žalobca dodáva) a v júli 2012 si k týmto certifikátom mal žiadať ďalšie dodatočné certifikáty zhody.
Takýto skutkový stav však nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaný až do doby, kedy po dodaní



konštrukcie na stavbu požiadal žalobcu o predloženie certifikátu preukazujúceho protipožiarnu odolnosť
PO 30, nedostal od žalobcu žiaden certifikát, ktorým by mala byť preukázaná táto vymienená vlastnosť
pozinkovanej oceľovej konštrukcie (PO 30). Akékoľvek predloženie certifikátu k protipožiarnemu náteru
pred výzvou žalovaného na jeho predloženie nebolo v konaní žalobcom preukázané. Nie je teda
možné vychádzať z predpokladu, že žalovaný už pred samotnou dodávkou disponoval akýmkoľvek
certifikátom k požiarnej odolnosti konštrukcie, nakoľko to nevyplýva z vykonaného dokazovania. Medzi
žalobcom a žalovaným bola dohodnutá iba pozinkovaná konštrukcia a spôsob zabezpečenia jej
protipožiarnej odolnosti protipožiarnym náterom, bez špecifikácie konkrétneho typu tohto náteru. Bolo
teda povinnosťou žalobcu, ako subjektu odborne spôsobilého, zvoliť taký protipožiarny náter, ktorý
zabezpečí vymenenú protipožiarnu odolnosť v trvaní 30 minút od počiatku požiaru (PO 30). Keďže
pred samotnou dodávkou konštrukcie nebolo žalovanému žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcom
zvolený a použitý protipožiarny náter je spôsobilý zabezpečiť protipožiarnu odolnosť konštrukcie PO 30,
žalovaný po dodaní konštrukcie na miesto plnenia (ako vyplýva zo zápisu č. 8 z kontrolného dňa stavby
zo dňa 28.06.2012) vyžadoval žalobcu na predloženie certifikátu, ktorý by preukazoval protipožiarnu
odolnosť dodanej konštrukcie v trvaní 30 minút (PO 30).Takýto certifikát však žalobca nebol schopný
predložiť. Predložil iba certifikát č. SK01-ZVS-0197 vydaný autorizovanou osobou FIREZ Batizovce dňa
29.07.2008 a certifikát č. SK04-ZVS-1639 vydaný Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o.
dňa 09.05.2012, ktoré sa však oba týkali preukázania protipožiarnych náterových systémov na zvýšenie
požiarnej odolnosti oceľových konštrukcií, ako to vyplýva priamo z ich textu. Žalobca teda nepredložil
požadovaný certifikát použiteľný v prípade pozinkovaných oceľových konštrukcií.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa dospel k zásadnej chybe pri zistení
skutkového stavu vecí, keď mal za to, že žalovanému boli od žalobcu predložené certifikáty už pri
uzatváraní zmluvy a následne v mesiaci júl 2012 žiadal od žalobcu „ďalšie, nové certifikáty zhody“. Táto
chyba mala vplyv na ďalšie právne posúdenie veci. Tiež poukázal na to, že výrobcom protipožiarnych
náterov, ku ktorým boli Certifikáty predložené, nie je spoločnosť Dunamenti, s.r.o., ktorá je autorom
predmetného vyjadrenia, ale spoločnosť Dunamenti Fire Protection Co.. Ide o vyjadrenie iného subjektu
ako výrobcu farby, a teda na takéto vyjadrenie nie je možné v žiadnom prípade prihliadať a už vôbec
ho nie je možné považovať za vyjadrenie výrobcu. Ak súd vyhodnotil vyjadrenie spoločnosti Dunamenti,
s.r.o. ako vyjadrenie výrobcu protipožiarneho náteru, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, na
ktorom následne založil svoju ďalšiu argumentáciu.

7. Ďalej uviedol, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca v tomto smere dostatočne preukázal
splnenie svojich povinností vyplývajúcich z bodu 10.2 zmluvy. ... Žalovaný nepredložil ani nenavrhol
žiadny dôkaz opaku. ... Pri konštatovaní, že žalobca splnil svoju povinnosť uvedenú v bode 10.2 zmluvy
súd prihliadal na to, že z neho nevyplývajú bližšie požiadavky na atesty a certifikáty. ... Žalobca sa tak
nedostal do omeškania po dobu zdržania stavby spôsobeného rozhodovaním o zámene konštrukcie
a výrobou novej konštrukcie. Žalobcovi nevyniklo právo na zmluvnú pokutu, lebo v zmysle bodu 8.3 -
zmluvy omeškanie bolo spôsobené z príčin na jeho strane - bol to žalovaný, kto stavbu naprojektoval,
odsúhlasil nevhodnú pozinkovanú konštrukciu, a potom fakticky trval na jej zámene tým, že žiadal
od žalobcu také certifikáty, ktoré zo zmluvy jednoznačne nevyplývali a na pozinkované konštrukcie
ani neexistovali. Súd mal za to, že si žalobca splnil svoje povinnosti podľa bodu 10.2 Zmluvy, podľa
ktorého sa zaviazal, že bude priebežne odovzdávať atesty a certifikáty od použitých materiálov pred
ich zabudovaním.

8. Z textu predložených Certifikátov je zrejmé, že „Polylack A604 Protipožiarny náterový systém
na oceľové konštrukcie sa používa na zvýšenie požiarnej odolnosti nosných oceľových konštrukcií
(nosníky a stĺpy) v interiéri a exteriéri“, resp. „Protipožiarny náterový systém na oceľové konštrukcie
Polylack a používa sa na zvýšenie požiarnej odolnosti nosných a nenosných oceľových stavebných
konštrukcií exponovaných pohárom z troch strán (nosníky) alebo štyroch strán (stĺpy) s požadovanou
požiarnou odolnosťou do 60 minút.“ Samotné Certifikáty teda deklarujú dosiahnutie protipožiarnej
odolnosti výlučne v prípade aplikácie protipožiarneho náteru na oceľové konštrukcie, nie na oceľové
pozinkované konštrukcie. Vzhľadom na uvedené Certifikáty nepreukazujú, že aplikáciou žalobcom
dodávaného protipožiarneho náteru bude dosiahnutá protipožiarna odolnosť, ktorú sa žalobca zaviazal
zabezpečiť a vydokladovať. Na nevhodností protipožiarneho náteru dodávaného žalobcom nič nemení
ani vyjadrenie spoločnosti Dunamenti, s.r.o., nakoľko táto jednak nie je výrobcom dodávaného náteru
ako ani subjektom spôsobilým deklarovať protipožiarnu odolnosť. Jej vyjadrenie je preto nepoužiteľné a
nemôže mať žiadnu váhu vo vzťahu k posúdeniu splnenia vymienenej vlastnosti protipožiarnej odolnosti.
Aj v prípade, ak by spoločnosť Dunamenti, s.r.o. bola výrobcom dodaného náteru, nemohlo by byť jej



vyjadrenie ohľadom vhodnosti použitia náteru akceptovateľné. Žiadny subjekt konajúci so starostlivosťou
zodpovedného hospodára sa nemôže uspokojiť s iba vyjadrením výrobcu (resp. subjektu, ktorý sa
za výrobcu vydáva), najmä za situácie, kedy od takéhoto vyjadrenia závisí bezpečnosť nemalého
počtu zamestnancov a kedy právne predpisy požadujú na preukázanie vymienenej vlastnosti (v tomto
prípade protipožiarnej odolnosti) certifikát vydaný akreditovaným (teda externým od výrobcu odlišným)
subjektom. Opačný záver by znamenal, že akékoľvek certifikácie vyžadované zákonom, prípadne
príslušnými vykonávacími predpismi, sú nadbytočné. Protipožiarna odolnosť nie je vlastnosťou, ktorú
je možné bez ďalšieho skonštatovať (vyjadriť sa, že je splnená), ale naopak, je ju potrebné empiricky
preukázať, a to skúškou vykonanou za špecifických podmienok, čo však relevantne môže vykonať
jedine na to akreditovaný subjekt. Ak teda súd vychádzal pri posúdení vhodnosti protipožiarneho náteru
na zabezpečenie vymienenej protipožiarnej odolnosti PO30 z vyjadrenia spoločnosti Dunamenti, s.r.o.,
vychádzal z vyjadrenia spoločnosti, ktorá nie je ani výrobcom farby (výrobcom je spoločnosť Dunamenti
Fire Protection Co., teda z právneho hľadiska úplne iný subjekt), nemá teda skúsenosti s jej výrobou a nie
je ani autorizovanou osobou oprávnenou deklarovať špecifickú vlastnosť výrobku. Súd preto nemal na
jej vyjadrenie vôbec prihliadať. Obdobné závery platia aj o výpočte Z.. X. T. zo dňa 11.07.2012. Z.. X. T.
nie je v zmysle zákona osobou autorizovanou na konštatovanie zabezpečovania protipožiarnej odolnosti
aplikáciou protipožiarneho náteru na kovové konštrukcie. Zároveň svoj výpočet vykonal v rozpore s
§ 8 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa požiarna odolnosť konštrukcie „určuje na
náklade počiatočnej skúšky typu, alebo výpočtom podľa technickej normy“, pričom v zmysle poznámky
pod čiarou č. 8 je možné využiť výpočet výlučne v prípade murovaných konštrukcií a výlučne podľa
normy STN P ENV 1996-1-2 Eurokód 6. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z právneho predpisu. Ide
teda o skutočnosť, ktorú by mal súd z úradnej povinnosti pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Napriek
tomu tak však neurobil. Z výpočtu R.. T. pritom vyplýva, že tento bol vykonaný pre kovové (oceľové)
a nie murované konštrukcie a podľa normy STN EN 1991-1-2, nie STN P ĽNV 19964-2 Eurokód 6.
Metóda určenia protipožiarnej odolnosti stavebnej konštrukcie tak bola R.. T. určená pre nevhodný
druh stavebnej konštrukcie a na základe nesprávnej technickej normy, teda v priamom rozpore s
ustanovením právneho predpisu. Vyhlásenie spoločnosti Dunamenti, s.r.o. ako aj výpočet a posudok R..
T. sú teda vo vzťahu k posúdeniu protipožiarnej odolnosti bez výpovednej hodnoty. Jedinými dokladmi
predloženými žalobcom, na ktoré je možné vo vzťahu k vymenenej protipožiarnej odolnosti prihliadať,
preto ostávajú jedine Certifikáty. Tieto však deklarujú protipožiarnu odolnosť iba v prípade aplikácie
protipožiarneho náteru na oceľové nepozinkované konštrukcie. Nebolo preto potrebné vykonávať žiadne
ďalšie dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že žalobca nebol schopný splniť si svoju povinnosť
podľa bodu 10.2 Zmluvy.

9. Ďalej uviedol, že na tom, že zmenu riešenia svojim konaním zavinil žalobca, ktorý nebol schopný dodať
dielo s vymienenými vlastnosťami, nemení nič ani zápis o odovzdaní a prevzatí častí diela, v ktorom
je uvedené, že konštrukcia bola vymenená z dôvodu pochybností investora o vhodnosti pozinkovanej
konštrukcie, nakoľko je zo súdneho konania, ako aj z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným
zrejmé a nepochybné, že jediný problém spočíval v nevydokladovaní vymienenej protipožiarnej odolnosti
pozinkovanej konštrukcie zo strany žalobcu. Dôvod, ktorý viedol k zmene konštrukcie je teda zrejmý,
a je ním vadné plnenie zo strany žalobcu. Ak by bol žalobca predložil príslušný certifikát, nemal by
žalovaný žiadny problém akceptovať jeho plnenie (aj pozinkovanú konštrukciu). Súd nesprávne právne
vec posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie podmienky podľa bodu 10.2 Zmluvy,
a teda sa nedostal do omeškania.

10. Uviedol, že požiadavka žalovaného na predloženie certifikátu „od Technického a skúšobného
ústavu stavebného n.o., t.j. od akreditovanej osoby“ (t.z. akejkoľvek akreditovanej osoby nie len TSÚS)
vznesená na kontrolnom dni stavby dňa 12.07.2012, bola nie len odôvodnená, ale aj jediná zákonom
prípustná. V opačnom prípade by sa žalovaný vystavil riziku, že by nedošlo k skolaudovaniu celej stavby,
prípadne riziku, že by jeho konaním došlo k porušeniu § 59 ods. 1 písm. t) zákona č. 314/2001 Z. z. o
ochrane pred požiarmi, a teda k spáchaniu správneho deliktu. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný nútený
trvať na vydokladovaní protipožiarnej odolnosti a nešlo o jeho svojvôľu. V prípade, že by žalobca predložil
certifikát aj od inej akreditovanej osoby, ako je TSÚS, bol by takýto certifikát žalovaný akceptoval. K
predloženiu takéhoto certifikátu však nikdy nedošlo.

11. Podľa žalovaného protipožiarna odolnosť bola v zmluve riadne dojednaná a nestotožnil sa s tvrdení
súdu o tom, že ak v prípade protipožiarnej odolnosti išlo o tak dôležitú vlastnosť diela, kvôli ktorej
bola celá stavba zastavená a kvôli ktorej žalovaný hrozil odstúpením od zmluvy, je zarážajúce, že táto



vlastnosť diela nebola v zmluve vôbec dohodnutá... žalobca za týchto okolností nemohol predpokladať,
že požiarna odolnosť a najmä spôsob jej certifikácie predstavuje pre žalovaného podstatnú náležitosť
zmluvy. Projektová dokumentácia nebola súdu predložená, nakoľko skutočnosť, že bola protipožiarna
odolnosť PO 30 medzi stranami výslovne dojednaná, nebola v konaní spornou. Nebol preto dôvod na
akékoľvek dokazovanie o tejto skutočností. Nakoľko teda išlo o dojednanú vlastnosť diela, a to tak
v rámci predzmluvných rokovaní, ako aj v rámci projektovej dokumentácie (súčasti Zmluvy), stala sa
táto vlastnosť súčasťou vymedzenia diela, čo predstavuje podstatnú náležitosť Zmluvy, ktorej naplnenie
(naplnenie vymedzených vlastností diela) je potrebné vydokladovať príslušným spôsobom. Vzhľadom
na uvedené žalobca mal a musel očakávať, že preukázanie, že žalobcom dodané dielo má žalovaným
vymedzené vlastnosti, bude pre žalovaného predstavovať podstatnú náležitosť Zmluvy. Mal preto byť
pripravený naplnenie vymedzených vlastností aj zákonným spôsobom (certifikátom) preukázať. Záver
súdu prvého stupňa o tom, že žalobca nemohol očakávať, že išlo o podstatnú náležitosť Zmluvy je preto
zjavne nesprávny.

12. Z uvedeného je zrejmé, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že sa žalobca
nedostal do omeškania po dobu, kým nedošlo k zmene konštrukcie, nakoľko omeškanie bolo zapríčinené
žalovaným. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak, a teda, že žalobca nebol
schopný splniť dielo riadne, nakoľko nedokázal vydokladovať, že ním dodané dielo spĺňa žalovaným
vymienenú vlastnosť PO 30. V dôsledku tejto jeho neschopnosti plniť riadne bolo nevyhnutné odstrániť
vzniknutú vadu a zmeniť konštrukciu, aby sa tak predišlo vzniku ďalších škôd.

13. Na vykonanom dokazovaní sa nezakladá ani záver súdu, že žalovaný sa dožadoval predloženia
certifikátov ktoré zo zmluvy nevyplývali a ani neexistovali. Žalovaný požadoval iba predloženie
certifikátov, ktoré pre protipožiarne nátery, ako typ stavebných výrobkov, vyžaduje právny poriadok.
V konaní nebolo podstatné a ani relevantným spôsobom zisťované, či v tom čase takéto certifikáty
existovali. Podstata spočívala v tom, že sa žalobca, ako osoba odborne spôsobilá a skúsená v oblasti
dodávok oceľových konštrukcií opatrených protipožiarnym náterom zaviazala, že dodá pozinkovanú
oceľovú konštrukciu opatrenú protipožiarnym náterom zabezpečujúcim jej protipožiarnu odolnosť v
trvaní 30 minút (nepovažoval jej dodávku za nemožnú). Tento svoj záväzok však nedokázal splniť, v
dôsledku čoho sa dostal do omeškania a muselo dôjsť aj k zmene konštrukcie.

14. Žalovaný mal za to, že mu konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko sa súd
v odôvodnení rozsudku vôbec nevyjadril k námietkam žalovaného, vzneseným vo vzťahu k žalobcom
predloženým Certifikátom, vyjadreniam, výpočtu a posudku. Súd postupoval v rozpore s konštantnou
rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej „súčasťou obsahu nákladného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
racionálne a logickým spôsobom dáva odpoveď na všetky argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi
konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 115/03).
Ďalej poukázal na to, že súd priznal žalobcovi sumu 7.134, 88 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 05.11.2012 do zaplatenia. Nezohľadnil však skutočnosť, že si
žalobca a žalovaný v bode 8.1 Zmluvy pre prípad omeškania žalovaného s platením faktúr dohodli úrok z
omeškania vo výške „3 mesačnej BRIBOR NBS + 1 % p.a.“ teda vo výške rozdielnej od výšky zákonného
úroku z omeškania. Súd tak postupoval v rozpore s § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. Nesprávne tak aplikoval právny predpis, a teda nesprávne právne posúdil vec.

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu, proti ktorému toto
odvolanie smeruje, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na vlastné skutkové tvrdenia a právne
názory, keďže sú už niekoľkokrát vyjadrené v písomnej forme a sú teda súčasťou spisu. Pokiaľ ide o
žalovaným namietané odňatie možnosti konať pred súdom, je žalobca toho názoru, že žalovaný mal
v priebehu celého konania možnosť oboznámiť sa so všetkými listinami a argumentáciami žalobcu,
pričom v tomto smere je postup súdu transparentný a táto skutočnosť je zrejmá z každej zápisnice z
pojednávania. Je toho názoru, že vo vyhovujúcej časti je rozsudok súdu riadne zdôvodnený, že sa súd v
odôvodnení rozsudku vysporiadal dostatočne s námietkami oboch účastníkov konania. Preto navrhuje,
aby vo vyhovujúcej časti odvolací súd rozsudok súdu potvrdil a aby na základe odvolania, ktoré podal
žalobca v zamietajúcej časti rozsudok súdu zmenil tak, ako to z odvolania žalobcu vyplýva.



17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje započítací prejav za platný a
spĺňajúci všetky zákonné predpoklady, ako sa už opakovane vyjadril v rámci súdneho konania. Poukázal
najmä na skutočnosť, že samotný vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemá nič spoločné s
faktúrou č. 3/2012. Tento nárok vznikol ako priamy dôsledok omeškania žalobcu s riadnym dodaním
diela. Predmetnou faktúrou č. 3/2012 bol tento nárok iba účtovne uplatnený. Z tejto faktúry je pritom
zrejmé aj zdôvodnenie sumy zmluvnej pokuty, a teda, že ide o zmluvnú pokutu v zmysle bodu 8 Zmluvy
o dielo č. 144-03R-MŠ 001 zo dňa 10.05.2012 (ďalej len „Zmluva o dielo“) za omeškanie s dodaním
diela v termínoch podľa bodu 5.1 Zmluvy o dielo v rozsahu presahujúcom 100 dní. Samotné podmienky
vzniku nároku na zmluvnú pokutu a zmluvne dohodnuté termíny dodania, ale vyplývajú zo zmluvy, a teda
musia byť žalobcovi jasné. Zároveň žalobca musel mať vedomosť aj o termínoch dodania diela, nakoľko
ho sám realizoval a podpísal. Nie je preto pravdou, že je mu bolo nejasné, z čoho pozostáva uplatnená
suma. Dôvody vzniku zmluvnej pokuty museli byť žalobcovi zrejmé a skutočnosť, či boli alebo neboli vo
faktúre č. 3/2012 dostatočne špecifikované, nemá žiaden vplyv na vznik a existenciu nároku na zmluvnú
pokutu, keďže k vzniku tohto nároku došlo priamo zo Zmluvy o dielo. Poukázal ďalej na to, že faktúra č.
3/2013 nie je dôvodom vzniku zmluvnej pokuty, ale je ním naplnenie podmienok uvedených v Zmluve
o dielo. Samotná faktúra nie je právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 34 Obč. zák.. Nejde o „prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú“. Faktúra č. 3/2012 predstavuje iba účtovný doklad, a teda na ňu nie je možné
vztiahnuť ustanovenia § 37 Obč. zák. a domáhať sa jej neplatností z dôvodu neurčitosti, a to najmä
za stavu, kedy sa táto faktúra priamo odvoláva na znenie zmluvy (právneho úkonu), z ktorej je dohoda
o spôsobe stanovenia zmluvnej pokuty celkom jednoznačne zrejmá Podľa žalovaného nie je správne
ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v priebehu konania nevedel uviesť, za ktoré obdobie bol žalobca v
omeškaní s dodaním diela. Práve naopak, žalovaný sa k uvedenej skutočnosti opakovane vyjadroval.
Zároveň bol žalobca o dôvodoch vzniku nároku na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške informovaný
aj listom žalovaného zo dňa 03.05.2013, v ktorom mu boli dôvody vzniku nároku na zmluvnú pokutu
podrobne vysvetlené. Je teda zrejmé, že žalobca poznal okolnosti, z ktorých žalovaný odvodzuje svoj
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ešte pred samotným podaním žaloby. Tvrdenia žalobcu o tom, že
nepoznal dôvody vzniku nároku na zmluvnú pokutu a že tieto neboli ujasnené ani v priebehu konania
sú preto nepravdivé.

18. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného jasne vyplýva, že žalobca bol v omeškaní s dodávkou
diela už od samotného počiatku realizácie diela, nakoľko sa už pri dodávaní konštrukcie na stavbu
oproti zmluvne dohodnutému termínu 31.05.2012 (viď. bod 5.1 Zmluvy o dielo) omeškal najmenej o
21 dní, keďže zo zápisu z kontrolného dňa č. 7 vyplýva, že k tomuto dňu ešte nebola konštrukcia
dodaná na stavbu. Zároveň sa ale omeškal najmä s termínom dokončenia celej konštrukcie (vrátane
jej osadenia na stavbe), ktorý bol fixne stanovený na 20.07.2012, pričom zo Zápisu o odovzdaní a
prevzatí diela zo dňa 22.11.2012 je zrejmé, že žalobca dielo dodal až dňa 07.11.2012, teda 109 dní
po zmluvne dohodnutom termíne jeho konečného dodania. Žalobca k zmluvne fixne dojednanému
termínu dokončenia diela nebol schopný dielo dokončiť, nakoľko nevedel vydokladovať protipožiarnu
odolnosť konštrukcie v trvaní 30 minút od počiatku požiaru. Neschopnosť žalobcu dodať dielo riadne a
včas bola dôvodom, pre ktorý žalovaný zvažoval odstúpenie od Zmluvy o dielo. Žalobca následne za
účelom odvrátenia odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo navrhol žalovanému niekoľko spôsobov
riešenia vzniknutej vady plnenia, pričom ako jeden z týchto spôsobov uviedol dodanie náhradného
plnenia, ktoré bude spĺňať žalovaným vymienenú vlastnosť protipožiarnej odolnosti v trvaní 30 minút
od počiatku požiaru, a to bez vplyvu na dohodnutú cenu diela. Nakoľko žalovanému v tom čase už
vznikali škody spojené s omeškaním diela a zároveň bol žalovaný povinný zabezpečiť pre budúcich
zamestnancov podmienky pre bezpečný výkon práce (pričom pôvodne navrhnuté riešenie dodávané
žalobcom tieto podmienky nevedelo garantovať). Bol preto za účelom eliminácie vzniku ďalších škôd
nútený v súlade so zákonnou prevenčnou povinnosťou, vyhovieť žalobcom predloženému riešeniu
vzniknutej vady nahradením konštrukcie, nakoľko toto riešenie vyhodnotil ako najvhodnejšie. Jedným
z vážnych argumentov pri rozhodovaní žalovaného bol aj fakt, že žalobca garantoval lehotu dodania
náhradného riešenia do 31.08.2012 a zároveň sa na druhej strane nevedel vyjadriť, ku ktorému
dátumu by bol schopný vydokladovať protipožiarnu odolnosť ním pôvodne dodávaného plnenia. Termíny
dodania diela boli stanovené fixne a bola na ne naviazaná zmluvná pokuta, aby tak bol na žalobcu
ako dodávateľa vytvorený tlak na včasné dodanie diela, čo súviselo so snahou žalovaného predísť
vzniku škodám spojeným s oneskorením začiatku výroby. Nakoľko zmena konštrukcie bola vzhľadom na
skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, spôsobom riešenia vady pôvodnej dodávky diela (nespĺňanie



vlastnosti vymienenej žalovaným - požiarna odolnosť v trvaní 30 minút o začiatku požiaru), a teda bola
spôsobená dôvodmi na strane žalobcu, nebol žiaden dôvod na to, aby došlo k zmene termínov plnenia
dohodnutých v Zmluve o dielo. Práve naopak, tieto termíny boli stanovené a naviazané na zmluvnú
pokutu práve za účelom sanovania situácie, ktorá nastala (omeškania s riadnou dodávkou diela), a teda
ostali zachované, nakoľko začali plniť svoj zmysel (sanovať škodu žalovaného spojenú s omeškaním
dodávky). Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v dôsledku takto riešeného odstránenia
vady došlo aj k zmene záväzných termínov dodania diela. Dohodnutý bol výlučne termín konečného
odstránenia vzniknutej vady diela, a to na 31.08.2012. Ani tento termín však žalobca nebol schopný
dodržať a ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, aj s týmto termínom sa dostal do omeškania 68
dní (dielo dodané dňa 07.11.2012). Je zjavné, že tvrdenie žalobcu o tom, že sa nikdy nedostal do
omeškania, je v rozpore nie len s vykonaným dokazovaním, ale aj so skutočnosťou, že v minulosti
niekoľkokrát omeškanie s dodaním diela (v trvaní 60 dní) uznal, a to v liste žalobcu zo dňa 28.11.2012
a v e-maily žalobcu zo dňa 06.12.2012. Súčasné tvrdenia o tom, že sa žalobca nikdy nedostal do
omeškania s dodávkou diela preto žalovaný považuje za účelové, urobené v snahe vyhnúť sa úhrade
sankcie vo forme zmluvnej pokuty. Žalovanému vznikli v súvislosti s podaním tohto vyjadrenia trovy
konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na
súd - odvolanie, podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 287,14 eur + režijný
paušál vo výške 8,04 eur + 20 % DPH, spolu vo výške 354,22 eur. Je preto potrebné, aby odvolací súd
rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 354.22 eur.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a
dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu a žalovaného, s vyjadrením žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného je nedôvodné.

20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

21. V konaní nebolo sporné, že dňa 10.05.2012 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako
objednávateľom zmluvu o dielo č. 144-03R-MŠ 001. Predmetom diela bola dodávka a montáž
haly v zmysle ponuky zhotoviteľa č. 2011/567a a v zmysle realizačnej projektovej dokumentácie
spracovanej spoločnosťou INTECH. Žalobca sa zaviazal k plneniu predmetu diela v termínoch: dodávka
haly: 31.05.2012, ukončenie montáže hlavnej lode haly: 02.07.2012, ukončenie montáže celej haly:
20.07.2012. V prípade omeškania žalobcu so splnením dodávok si v bode 8.2. zmluvy dohodli zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % z ceny predmetu plnenia za každý začatý deň omeškania, maximálne však do
výšky 10 % z ceny predmetu plnenia. V bode 8.3. sa dohodli, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
nevzniká, pokiaľ vada dodávok alebo omeškanie bolo spôsobené z príčin na strane žalovaného. V
článku 10.4. zmluvy sa strany dohodli, že žalobca bude priebežne odovzdávať atesty a certifikáty od
použitých materiálov pred ich zabudovaním. Ešte pred podpísaním zmluvy si obe strany v júli 2011 e-
mailom odsúhlasili ako postačujúcu 30 minútovú požiarnu odolnosť stien a strechy, protipožiarny nástrek
oceľovej nosnej konštrukcie PO30. Zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 12.07.2011 potvrdil nosné
konštrukcie uvedené v cenovej ponuke ako schválené.

22. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu je, či súd dospel k správnemu
právnemu záveru, že zo strany žalovaného došlo k platnému započítaciemu prejavu voči pohľadávke
žalobcu.

23. Je nesporné, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela čo do základu a výšky nebol žalovaným
spochybnený. Medzi sporovými stranami zostala sporná otázka, či došlo k zániku záväzku žalovaného
zaplatiť za vykonané dielo požadovanú čiastku 18.776 eur započítaním pohľadávky žalovaného na
základe vystavenej penalizačnej faktúry č. 3/2012, ktorom žalovaný vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 10 % z ceny diela vo výške 18.776 eur z dôvodu porušenia čl.5 bod 5.1 Zmluvy o dielo.



24. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že Občiansky zákonník definuje základné princípy započítania
v § 580, podľa ktorého „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.“

25. Predpoklady zániku pohľadávok započítaním sú:
a) vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej
pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak;
b) rovnaký druh plnenia (ten je splnený, ak ide o pohľadávky peňažné),
c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená
zákonom alebo dohodou účastníkov) a
d) právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný).

26. Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči
druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú
započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok, ako pohľadávka
na náhrade škody na zdraví (takéto pohľadávky však možno započítať navzájom), pohľadávky, ktoré
nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, premlčané pohľadávky, súdne nežalovateľné pohľadávky,
pohľadávky z vkladov a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú (čo však neplatí
naopak, pretože „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú
pohľadávku proti pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane
okamihom, keď prejav vôle smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je
splatná.“)

27. Úprava započítania v § 358 až § 364 Obch. zák. je len doplňujúca, pretože na započítanie medzi
podnikateľmi sa použijú základné ustanovenia o započítaní v Občianskom zákonníku, s niektorými
rozdielmi.

28. Špecifikom započítania je to, že jeho účinky väčšinou nastávajú (najmä pri jednostrannom
započítaní) spätne. Pri započítaní, ak existujú vzájomné pohľadávky, ktoré sa stali splatné v minulosti,
nastáva zánik pohľadávok nie v čase, keď sa pošle druhej strane započítanie, ale v čase, keď sa
stali splatnými, t.j. aj spätne. Má to vplyv napr. na možnosť žiadať úroky z omeškania, prípadne
zmluvné pokuty, pretože tieto možno zo započítavaných pohľadávok žiadať len do momentu stretnutia
sa započítavaných pohľadávok (t.j. keď sa stane posledná zo započítavaných pohľadávok splatnou) a
nie až do momentu, keď sa započítanie robí. Má to význam aj v súdnom konaní, napr. pre priznanie
nároku na náhradu trov konania.

29. Zo započítania musí byť určite zrejmé kto ho robí, voči komu, musí v ňom byť určená pohľadávka,
ktorú započítavam a pohľadávka voči ktorej započítanie robím, musí byť podpísané a malo by byť aj
datované. Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti
stanovené v § 34 a nasl. Obč. zák. a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom
sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo
3799/2007 zo dňa 24.02.2010).

30. Aby bola penalizačná faktúra č. 3/2012 ako právny úkon platná, musí byť okrem iných náležitostí
určitá a zrozumiteľná. Túto náležitosť stanovuje § 37 Obč. zák..

31. Podľa § 37 ods. 1 OZ „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.“

32. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§
35 ods. 2 Obč. zák.). Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Prejav vôle je neurčitý, ak
je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným



spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo dosiahnuť, či už
vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o
neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že penalizačnú faktúru č. 3/2012 bolo potrebné posudzovať
predovšetkým z hľadiska jej obsahu. Bolo nevyhnutné zistiť, či predmet a obsah je dostatočne určitý a či
vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, za aké obdobie je žalobca v omeškaní s plnením svojho záväzku.

34. Odvolací súd konštatuje, že samotné započítanie zo strany žalovaného spĺňa všeobecné náležitosti
stanovené v § 34 a nasl. Obč. zák.. Z jeho obsahu je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Odvolací súd však poukazuje na to, že v zmysle § 266 Obch.
zák. penalizačnú faktúru č. 3/2012 bolo potrebné posudzovať predovšetkým z hľadiska jej obsahu. Bolo
nevyhnutné zistiť, či predmet a obsah je dostatočne určitý a či vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom,
za aké obdobie je žalobca v omeškaní s plnením svojho záväzku. Samotná faktúra č. 3/2012, hoci ide
o účtovný doklad ako tvrdí žalovaný, však neobsahuje údaj o tom, za ktoré konkrétne omeškanie
alebo nedodržanie termínov, uvedených v čl. V bod 5.1. Zmluvy o dielo si žalovaný uplatňuje zmluvnú
pokutu. (v bode 5.1. sú uvedené tri termíny plnenia týkajúce sa jednotlivých štádií realizácie diela).
Táto skutočnosť sa nedá zistiť ani pomocou výkladu zo samotnej faktúry žalovaného. Vyúčtovanie
zmluvnej pokuty faktúrou č. 3/2012 je nezrozumiteľné, neurčité, keď z neho nie je možné vyvodiť, za
ktoré konkrétne nedodržanie termínov si žalovaný uplatňuje zmluvnú pokutu. Žalovaný ani v konaní pred
súdom nešpecifikoval omeškanie tej ktorej dodávky. Z dôvodu absencie presnej špecifikácie pohľadávky
žalovaného, ktorú mal započítať zápočtom zo dňa 18.12.2012 voči pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia
sa domáha v tomto konaní, je zápočet žalovaného neplatný. Z neurčitej faktúry č. 3/2012 sa nemohla
stať pohľadávka spôsobilá na započítanie. Pohľadávka žalobcu, ktorú žalovaný čo do základu a výšky
nenamietal, nezanikla, naďalej existuje a tým aj povinnosť žalovaného uvedenú dlžnú sumu uhradiť.

35. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom, že mu konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko sa súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevyjadril k námietkam žalovaného, vzneseným
vo vzťahu k žalobcom predloženým Certifikátom, vyjadreniam, výpočtu a posudku, odvolací súd dodáva,
že pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f) CSP ) treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
predpismi. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo
účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a
faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08).

36. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.

37. Vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu súdneho konania nenamietal základ a výšku nároku žalobcu,
žalobca svoj nárok dostatočne preukázal a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal platné
započítanie vzájomných pohľadávok, skúmanie porušenia povinnosti žalobcu, resp. žalovaného o
vhodnosti pozinkovanej konštrukcie a následne platnosti predložených certifikátov zo strany žalovaného,
je irelevantná.

38. K námietke žalovaného, že súd nezohľadnil však skutočnosť, že si žalobca a žalovaný v bode 8.1
Zmluvy pre prípad omeškania odporcu s platením faktúr dohodli úrok z omeškania vo výške „3 mesačnej
BRIBOR NBS + 1 % p.a.“ teda vo výške rozdielnej od výšky zákonného úroku z omeškania, odvolací
súd poukazuje na § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej



obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. Právo odvolateľa na vymedzenie nových odvolacích dôvodov je podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia nových skutočností a dôkazov. Odvolateľ musí preukázať, že nové prostriedky
procesného útoku a obrany, ktoré uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez
svojej viny.

40. V prejednávanej veci žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal uplatnenú
výšku úroku z omeškania. Nakoľko, podľa odvolacieho súdu, mohol túto námietku uplatniť už v
prvostupňovom konaní, na túto námietku súd neprihliadol.

41. V prípade nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, túto musí žalobcovi opätovne, a to jasne a
zrozumiteľne vyúčtovať s tým, že v prípade jej neuznania musí si svoje právo vymáhať súdnou cestou
v osobitnom konaní.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v časti 7.134,88 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
05.11.2012 p o t v r d i l . V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie z m e n i l v zmysle §
388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.641,12 eur s 8,78 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 05.11.2012 do zaplatenia. Zároveň zmenil aj výrok o trovách konania a to
tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu
trov konania.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).