Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/152/2011 z 25. 10. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2011, sp. zn. 2Co/152/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1011899849.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/152/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1011899849.2 | 2011-10-25 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4af37347-29cd-4ff9-bb3f-ecd6d1fe014d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1011899849.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/152/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899849
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899849.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd v U. v senáte v zložení: predsedníčka senátu H.. D. X. a členovia senátu: H.. J. F. a H.. G. R. P.,
v právnej veci navrhovateľa Z.. G. F., M. XX, U., zast. H.. Z. U., advokátkou, M. XX, U., proti odporcovi:
T. R. v U., R. XX, U., o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľa aj odporcu proti
rozsudku Okresného súdu U. Z., č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, pomerom hlasov X:X,
takto

r o z h o d o l :

K. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V časti o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu U. Z. súdny poplatok vo výške XXX,XX
eur a v časti o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu U. Z. náhradu trov konania štátu
vo výške XX,XX eur z r u š u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške X.XXX,XX eur brutto a X.XXX,XX eur náhradu trov konania, vo zvyšnej časti
návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu U. Z. súdny poplatok
vo výške XXX,XX eur a trovy konania štátu vo výške XX,XX eur. Súd rozhodol na základe podaného
návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy, ktorým žiadal, aby súd určil, že
výpoveď zo dňa XX.X.XXXX daná navrhovateľovi zo strany odporcu je neplatná a zároveň si uplatnil
náhradu mzdy vo výške XX.XXX,- Sk mesačne od X.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku. N. zo dňa
XX.X.XXXX vo veci č.k. XXC XXX/XX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX v
spojení s rozsudkom X. súdu v U. ako súdu odvolacieho, č.k. XCo XXX/XX-XX súd určil, že výpoveď
daná navrhovateľovi odporcom zo dňa XX.X.XXXX je neplatná. W. bol daný právny základ nároku na
náhradu mzdy. Navrhovateľ požadoval náhradu mzdy vo výške XX.XXX,- Sk mesačne od X.XX.XXXX
do právoplatnosti rozsudku a celkovú sumu vyčíslil na XXX.XXX,- Sk brutto. Navrhovateľ v návrhu
uviedol, že po doručení výpovede sa snažil nájsť si prácu, ale vzhľadom k tomu, že mal jeden rok pred
dôchodkom tak sa nemohol zamestnať, preto sa po ukončení pracovného pomeru zaevidoval na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v U. a počas evidencie poberal dávky v nezamestnanosti od novembra
XXXX do júla XXXX vo výške X.XXX,- Sk mesačne. Vzhľadom na vysoký vek bol znevýhodnený pri
hľadaní zamestnania. K. X.X.XXXX do X.X.XXXX bol evidovaný na úrade práce, ale už bez dávok v
nezamestnanosti. Po dosiahnutí dôchodkového veku bol nútený požiadať o dôchodok, aby mal z čoho
žiť a od X.X.XXXX poberá starobný dôchodok. Navrhovateľ po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
výpovede žiadal odporcu, aby ho zamestnal, ale tento nemal prácu a ukončil s ním pracovný pomer
dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Navrhovateľ ustálil priemernú mesačnú mzdu na XX.XXX,- Sk brutto



a žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie, keď požiadal, aby ho odporca zamestnával po obdržaní
výpovede a tiež požadoval rozdiel medzi dôchodkom a mzdou, ktoré by bol dosiahol u odporcu, keby s
ním nerozviazal protiprávne pracovný pomer. Odporca žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi náhradu
mzdy maximálne za obdobie XX mesiacov a prihliadol pri tom na charakter náhrady mzdy, ktorý nemá
funkciu reparačnú, ale len funkciu sankčnú voči zamestnávateľovi a satisfakčnú voči zamestnancovi. S
navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer dohodou ku dňu XX.XX.XXXX, pričom mu bolo vyplatené
odstupné vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy. K. X.X.XXXX poberá navrhovateľ starobný
dôchodok. Súd prvého stupňa právne posúdil danú vec podľa § 61 ods. 1 M. práce platného v čase
skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď, alebo
ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je
povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada pracovníkovi patrí vo výške priemerného zárobku
odo dňa keď jej oznámil, že trvá na ďalšom zamestnaní až do doby, keď mu organizácia umožní
pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Podľa § 61 ods. 2 M.
práce, ak celkový čas za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 6 mesiacov,
môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za dlhší čas primerane znížiť, prípadne
náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či
pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol, alebo z
akého dôvodu sa do práce nezapojil. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že náhrada mzdy podľa §
61 ods. 2 M. práce, nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec mohol zarobiť preto, že
mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol
aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie
voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne rozvial pracovný pomer so zamestnancom. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX neplatne
rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom a navrhovateľ listom zo dňa X.XX.XXXX, ktorý bol doručený
odporcovi dňa X.XX.XXXX, oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, súd považoval nárok
navrhovateľa na náhradu mzdy za dôvodný. Navrhovateľ požadoval náhradu mzdy vo výške XX.XXX,-
Sk mesačne od X.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku vo výške XXX.XXX,- Sk brutto. Navrhovateľ
bol od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v evidencii úradu práce a poberal dávky v nezamestnanosti
vo výške X.XXX,- Sk od novembra XXXX do júla XXXX a od X.X.XXXX bol evidovaný bez dávok v
nezamestnanosti. Navrhovateľ je od X.X.XXXX poberateľom starobného dôchodku. V roku XXXX boli
navrhovateľovi vyplatené dôchodkové dávky v sume XX.XXX,- Sk, v roku XXXX v sume XX.XXX,- Sk,
v roku XXXX v sume XX.XXX,- Sk, v roku XXXX v sume XX.XXX,- Sk, v roku XXXX v sume XXX.XXX,-
Sk, v roku XXXX v sume XXX.XXX,- Sk a v roku XXXX v sume XXX.XXX,- Sk. R. riadnom ukončení
pracovného pomeru dohodou vyplatil odporca navrhovateľovi odstupné vo výške XX.XXX,- Sk brutto.
R. pomer bol medzi účastníkmi ukončený dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Súd ustanovil za účelom
zistenia výšky priemerného mesačného zárobku navrhovateľa v rozhodnom období znalca, ktorý vyčíslil
priemerný hodinový zárobok navrhovateľa XX,XXX,- Sk pri XX,X hodinovom týždennom pracovnom
čase priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac je XXX,XX hod. R. hrubý mesačný
zárobok navrhovateľa následne znalkyňa ustálila na XX.XXX,- Sk (XXX,XX eur). Súd vypočítal náhradu
mzdy za XX mesiacov vo výške X.XXX,XX eur (XX x XXX,XX eur). Q. mzdy za XX mesiacov je vo
výške X.XXX,XX eur. Odporca svoju povinnosť nahradiť mzdu za čas dlhší ako XX mesiacov žiadal
nepriznať z dôvodu, že má obmedzené finančné prostriedky rozpočtom na každý kalendárny rok a
žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od dňa keď
oznámil navrhovateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a to dňom X.XX.XXXX po dobu XX mesiacov,
teda do X.XX.XXXX. podľa názoru odporcu je spravodlivé vzhľadom na výsledok vzájomného súdneho
sporu s navrhovateľom, aby navrhovateľ získal satisfakciu za neplatne skončený pracovný pomer zo
strany odporcu. R. satisfakcie a sankcie má už samotná náhrada mzdy za obdobie XX mesiacov, keď
navrhovateľ od X.X.XXXX poberal dôchodkové dávky a od tohto obdobia bol sociálne zabezpečený a
mal možnosť sa tiež ešte zamestnať. Preto bol odporca toho názoru, že obdobie XX mesiacov náhrady
mzdy predstavuje pre navrhovateľa dostatočnú satisfakciu a pre odporcu dostatočnú sankciu, ktorá už
aj v tejto výške bude vysokým zaťažením rozpočtových prostriedkov štátu, s ktorými hospodári odporca,
hlavne v čase finančnej krízy. Súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy v rozsahu XX mesiacov odo
dňa keď navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a to vo výške priemerného
zárobku v zmysle § 17 ods. X, 2 zákona č. X/XXXX M.. účinného do X.X.XXXX. Súd pri priznaní náhrady
mzdy prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
vo veku 1 rok pred dovŕšením dôchodkového veku, od septembra XXXX poberal starobný dôchodok
a preto bol finančne zabezpečený. Q. mzdy má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne



sankcie voči zamestnávateľovi, pričom súd považoval náhradu mzdy za XX mesiacov za dostatočnú
satisfakciu pre navrhovateľa. Súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že keď navrhovateľ tvrdil, že si prácu
hľadal, ale neúspešne nepredložil súdu žiaden hodnoverný dôkaz okrem svojho tvrdenia, že ho nikto
nechcel zamestnať. Navrhovateľ mal tiež možnosť zamestnať popri poberaní dôchodku. Z uvedených
dôvodov súd návrh na náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce XX mesiacov zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľ mal úspech vo veci
iba čiastočný, ale rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu a preto súd navrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške XX,XX eur a
trovy právneho zastúpenia advokátom v sume X.XXX,XX eur. Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od
súdnych poplatkov. Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. b)
zákona č. XX/XXXX M. o súdnych poplatkoch, preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla odporcovi
podľa § 2 ods. 2 tohto zákona. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
XXX,- Sk - XX,XX eur ako súdny poplatok z určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ktorý
navrhovateľ zaplatil a nebol mu vrátený je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi + X% z priznanej
náhrady mzdy vo výške XXX,XX eur. O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. za
znalečné vyplatené znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov súdom v sume XX,XX eur na základe
uznesenia zo dňa XX.X.XXXX.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh v časti zamietol podal odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a priznal navrhovateľovi
náhradu mzdy za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XX.XXX,- eur brutto. Q., že súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za
obdobie jedného roka, čo sám odporca na pojednávaní uznal a toto považoval za dostatočnú sankciu
pre odporcu, ako aj dostatočnú satisfakciu pre navrhovateľa. R. na platnú judikatúru, podľa ktorej má
náhrady mzdy, ktorá sa zamestnancovi poskytne po určení, že výpoveď je neplatná, charakter satisfakcie
voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý neplatne ukončil pracovný pomer
so zamestnancom. V danom prípade navrhovateľ preukázal, že sa nevyhýbal práci, aktívne sa snažil o
to, aby si prácu našiel a zamestnal sa. D. dôchodkového veku nie je dôvodom na ukončenie pracovného
pomeru a navrhovateľ vzhľadom na jeho dobrý zdravotný stav zodpovedajúci jeho veku chcel aj naďalej
pracovať, čo mu však nebolo umožnené odporcom , lebo tento s ním protiprávne rok pred dôchodkom
skončil pracovný pomer. G. keď nadobudol právoplatnosť medzitýmni rozsudok tak navrhovateľ chcel
nastúpiť do pracovného pomeru u odporcu, ale tento ho nechcel zamestnať s tým, že bol nútený uzatvoriť
dohodu o ukončení pracovného pomeru. Navrhovateľ sa snažil nájsť si prácu, ale nepodarilo sa mu to
a z toho dôvodu žiada, aby súd rozsudok v napadnutej časti zmenil.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo
výške XXX,XX eur a ktorým uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu vo výške
XX,XX eur podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v časti uloženia tejto povinnosti zrušiť z
dôvodu, že odporca je štátna rozpočtová organizácia zriadená M. listinou J. Y. č. XXXX/M-XX zo dňa
XX. augusta XXXX a orgánom štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy, ktorá plní úlohy v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. XX/XXXX M.. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je oslobodená od
platenia súdnych poplatkov a v zmysle § 48 ods. 1 O.s.p. aj od náhrady trov konania. M. preto rozsudok
v napadnutej časti zmeniť tak, že tieto výroku súd zrušuje.

K. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že výpoveď, ktorú mu dal
odporca listom zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a žiadal náhradu mzdy vo výške XX.XXX,- Sk mesačne
od X.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku v celkovej sume XXX.XXX,- Sk brutto. J. rozsudkom zo dňa
XX.X.XXXX vo veci č.k. XXC XXX/XX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX v spojení s
rozsudkom X. súdu v U., č.k. XCo XXX/XX-XX súd určil, že výpoveď je neplatná, na základe čoho
vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy. Navrhovateľ požadoval náhradu mzdy od X.XX.XXXX



do právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa za účelom vyčíslenia výšky priemerného mesačného
zárobku navrhovateľa v rozhodnom období ustanovil znalca, ktorý priemerný hodinový zárobok
navrhovateľa vyčíslil v sume XX,XXX,- Sk a priemerný hrubý mesačný zárobok bol ustálený na XX.XXX,-
Sk, čo je XXX,XX eur za XX mesiacov predstavuje sumu X.XXX,XX eur. Súd priznal navrhovateľovi
náhradu mzdy v rozsahu XX mesiacov odo dňa keď navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom
zamestnaní, pričom vzal do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase neplatného skončenia
pracovného pomeru vo veku 1 rok pred dovŕšením dôchodkového veku, následne od septembra XXXX
poberal starobný dôchodok a preto bol finančne zabezpečený. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že
navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že nemá možnosť sa zamestnať, keď žiadny hodnoverný
doklad o tom nepreukázal. Q. navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne
rozhodol, keď mu priznal náhradu mzdy iba v rozsahu XX mesiacov nie sú dôvodné. Navrhovateľ v
podanom odvolaní poukázal na to, že sa nevyhýbal práci, aktívne sa snažil o to, aby si prácu našiel a
zamestnal sa, pričom dovŕšenie dôchodkového veku nie je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru a
navrhovateľ vzhľadom na jeho dobrý zdravotný stav zodpovedajúci jeho veku chcel aj naďalej pracovať,
čo mu však znemožnil odporca, lebo s ním protiprávne rok pred dôchodkom skončil pracovný pomer.
Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť výpovede navrhovateľ chcel nastúpiť do
pracovného pomeru u odporcu, ale tento ho nechcel zamestnať a preto bol navrhovateľ nútený uzatvoriť
s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ tvrdil, že sa snažil nájsť si prácu, ale
nepodarilo sa mu to a preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a jeho návrhu
vyhovel. K. súd poukazuje na to, že týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa zaoberal v rozhodnutí
vo veci samej ako vyplýva z odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého súd zohľadnil aj
skutočnosť, že navrhovateľ síce vo svojom vyjadrení tvrdil, že si prácu neúspešne hľadal počas evidencie
na úrade práce, nepredložil však súdu žiadny hodnoverný doklad, okrem svojho tvrdenia, že ho žiadna
spoločnosť nechcela zamestnať. K. uvedeného súd pri priznaní náhrady mzdy v rozsahu XX mesiacov
vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase neplatného skončenia pracovného pomeru vo
veku 1 rok pred dovŕšením dôchodkového veku a následne od septembra XXXX aj poberal starobný
dôchodok, teda bol finančne zabezpečený a navrhovateľ mal možnosť sa zamestnať popri poberaní
dôchodkových dávok. Súd prvého stupňa v danej veci dostatočne zistil skutkový stav veci, správe
vyhodnotil vykonané dôkazy a správne vo veci rozhodol. Y. je aj právne posúdenie danej veci súdom
prvého stupňa v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 M. práce. Podľa konštantnej judikatúry náhrada mzdy
podľa § 61 ods. 2 M. práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec mohol zarobiť preto,
že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú
bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasné sankcie
voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne rozviazal pracovný pomer so zamestnancom. K. súd v súlade
s § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožnil so správnym a dostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa ako aj so záverom súdu, že ako satisfakcia pre zamestnanca a sankcia pre zamestnávateľa je
v napadnutom rozsudku priznaná suma postačujúca nie sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku v
napadnutej časti. K. súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku vo veci samej
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

K. súd výroky napadnutého rozsudku, ktorými bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu U. Z. súdny poplatok vo výške XXX,XX eur a náhradu trov konania štátu vo výške
XX,XX eur podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil vzhľadom na dôvody podaného odvolania odporcu
proti napadnutému rozsudku a to, že odporca je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. XX/XXXX M.. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodený od platenia súdnych poplatkov a podľa
§ 48 ods. 1 O.s.p. aj od náhrady trov konania a preto vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky
pre vydanie napadnutého rozhodnutia a uloženia povinnosti odporcu v napadnutom rozsudku zaplatiť
súdny poplatok a trovy konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal,
i keď mal na ich náhradu právo, pretože odporca si trovy konania s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.