Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/76/2012 z 13. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2012, sp. zn. 14Co/76/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110210332.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/76/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110210332.2 | 2012-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6ac472c-9904-4d7f-a97b-594d4f6e99ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110210332.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/76/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110210332
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110210332.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : I.. V. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX H. - C., K. č. X, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík & Partners,
s.r.o., so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska č. 61, IČO : 36 865 192, proti odporcovi : Y. T., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. H., I. č. XX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Lion
Law Partners, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 32, o zaplatenie sumy 7 634,60 eur,
o odvolaní navrhovateľa zo dňa 08.02.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 13C/164/2010-88 zo dňa 18.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi I.. V. M. poriadkovú pokutu vo výške 300,-
eur, podľa ustanovenia § 53 ods. 1 O.s.p., za neuposlúchnutie príkazu súdu, keďže napriek tomu, že
bol dvakrát súdom vyzvaný na predloženie originálu uznania dlhu s poučením o možnosti uloženia
poriadkovej pokuty, na výzvu súdu nereagoval, ani svoju nečinnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil,
čím došlo zo strany navrhovateľa k hrubému sťažovaniu postupu konania.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že bol v konaní
zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolesár a partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorej jediným
spoločníkom a zároveň konateľom bol v rozhodnom čase Doc. JUDr. Juraj Kolesár, CSc, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Listinu požadovanú súdom odovzdal vtedajšiemu právnemu zástupcovi,
avšak tragédia jeho právneho zástupcu spôsobila aj omeškanie s plnením právnych povinností
Advokátskej kancelárie Kolesár a partneri, s.r.o. v predmetnej veci. V tomto období teda nemohol
splnomocnený zástupca navrhovateľa z objektívnych dôvodov riadne plniť povinnosti vyplývajúce z
právneho zastúpenia navrhovateľa. Navrhovateľ v záujme nesťažovať postup súdu bezodkladne
splnomocnil nového právneho zástupcu plnomocenstvom zo dňa 07.02.2012 a dodatočne, spolu s
odvolaním, predložil súdu aj požadovanú listinu v kópiovom prevedení. Týmto úkonom navrhovateľ
súčasne ospravedlnil omeškanie spôsobené vážnymi objektívnymi okolnosťami. Domnieva sa tak,
že neboli splnené podmienky na uloženie poriadkovej pokuty, pretože omeškanie a nepredloženie
listiny súdu bolo spôsobené vážnymi dôvodmi. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal o dodatočné
odpustenie poriadkovej pokuty. V prípade, ak nedôjde k odpusteniu pokuty, navrhuje, aby odvolací súd
zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka
konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený



úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas
a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju
neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto
ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až
do výšky 820 eur. Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť
uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur (§ 53 ods. 2 O.s.p.).

Súd je oprávnený uložiť poriadkovú sankciu nedisciplinovaným účastníkom konania či tretím subjektom
z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, pričom ide o prípady závažného porušovania
procesných povinností voči súdu, či inému účastníkovi, prípadne tieto dôvody vyplývajú z povinnosti
súdu hájiť jednu zo základných zásad súdneho konania a to zachovanie dôstojnosti a vážnosti súdneho
konania. Poriadkové opatrenie je tak sankciou za bezdôvodne zdĺhavé, nevhodné či urážlivé správanie
účastníka či tretej osoby v konaní pred súdom. Naplnenie podmienky „hrubého sťažovania postupu
súdu" je vecou zohľadnenia a zváženia všetkých z tohto hľadiska relevantných okolností konkrétneho
prípadu. Primerane závažnosti zásahu do postupu súdu, v nadväznosti na ďalšie okolnosti vyplývajúce
z konkrétnych špecifík a osobitostí daného konania, pri nevyhnutnosti zohľadniť i osobnú a majetkovú
situáciu subjektu, ktorého sa eventuálne uloženie tohto poriadkového opatrenia týka, následne súd
určí výšku poriadkovej pokuty, ktorá v jednotlivých prípadoch nesmie prevýšiť zákonom stanovenú
hornú hranicu. Táto poriadková sankcia nemá len represívnu funkciu, no plní i výchovnú a preventívnu
funkciu a má zabezpečiť rýchlosť, hospodárnosť a účinnosť súdnej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania, pričom tento zámer zákonodarcu je nesporne umocnený i skutočnosťou,
že poriadkovú pokutu je možné ukladať i opakovane, pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania.

Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/164/2010-53 zo dňa 15.11.2010, ktorý rozsudok bol
zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/69/2011-72 zo dňa 05.05.2011 a vec
bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd vyslovil
právne stanovisko, že bude pre ďalší postup súdu a následné rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné
doplniť dokazovanie tak, aby závery súdneho dokazovania boli v súlade s existujúcimi dôkazmi,
pretože len tak bude môcť prvostupňový súd rozhodnúť o dôvodnosti buď samotného nároku, alebo
opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania. Týmto relevantným listinným dôkazom je písomný
dôkaz - uznanie dlhu odporcu. Prvostupňový súd vyzval splnomocneného zástupcu navrhovateľa
dňa 31.08.2011 na doručenie originálu písomného uznania dlhu, na ktoré poukázal v odvolaní zo
dňa 14.12.2010. Súdna zásielka adresovaná na pôvodnú adresu sídla navrhovateľom splnomocnenej
advokátskej kancelárie sa vrátila nedoručená, súd následne vykonal pokus o opakované doručenie
písomnosti advokátskej kancelárii na adresu zistenú lustráciou prostredníctvom Slovenskej advokátskej
komory, avšak opäť bezvýsledne. Následne súd vyzval dňa 03.10.2011 priamo navrhovateľa, aby
oznámil súdu sídlo svojho zástupcu, nakoľko sa nepodarilo doručiť zásielky súdu na dve rôzne súdu
známe adresy sídla zástupcu. Na túto výzvu navrhovateľ nereagoval, hoci mu bola riadne doručená.
Následne súd v snahe zabezpečiť si listinný dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej vyzval dňa
17.10.2011 a následne opakovane aj dňa 15.11.2011 navrhovateľa, aby súdu predložil originál listinného
dôkazu a súčasne ho súd upozornil na možnosť uloženia poriadkovej pokuty za nerešpektovanie
jeho výzvy. Navrhovateľ výzvam súdu na predloženie listinného dôkazu nevyhovel, na výzvy žiadnym
spôsobom nereagoval (ani vysvetlením, z akého dôvodu nie je z jeho strany možné požiadavke súdu
vyhovieť, či ospravedlnením zdĺhavého vybavovania dožiadania súdu), napriek tomu, že mu boli obe
výzvy riadne a preukázateľne doručené dňa 25.10.2011 a dňa 24.11.2011. Súd pristúpil k procesnej
sankcii a následne uznesením č.k. 13C/164/2010-88 zo dňa 18.01.2012 uložil navrhovateľovi poriadkovú
pokutu vo výške 300 eur s odôvodnením, že neuposlúchnutím opakovaných výziev súdu, nesplnením
uloženej povinnosti a svojou nečinnosťou navrhovať hrubo sťažuje postup súdu. Až po doručení
predmetného uznesenia, súčasne s podaným odvolaním, zaslal navrhovateľ v kópiovom prevedení
súdom požadovaný listinný dôkaz.

Súd je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania, či od tretích osôb, predloženie listín, prípadne
iných dôkazných prostriedkov, ktoré sú podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho
rozhodovania. Podľa ustanovenia § 128 a § 129 O.s.p. má každý povinnosť bez zbytočného odkladu na
požiadanie súdu oznámiť skutočnosti a predložiť listiny dôležité pre konanie. Odvolací súd zdôrazňuje,
že nutnosť oboznámiť sa s obsahom (a vôbec existenciou) listinného dôkazu - uznania dlhu - je v
danej veci kľúčové pre rozhodnutie súdu vo veci samej a vyplýva priamo aj z pokynov a vysloveného
právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Povinnosť navrhovateľa včas



predložiť súdu vyžiadaný listinný dôkaz navyše umocňuje aj skutočnosť, že práve z tohto listinného
dôkazu si navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok voči odporcovi a je tak predovšetkým v záujme navrhovateľa
súdu ho predložiť, aby uniesol dôkazné bremeno v konaní. Je tak zjavné, že súd, rešpektujúc
vyslovený právny názor odvolacieho súdu a postupujúc tak, aby doplnil dokazovanie, bol nútený
poriadkovú pokutu navrhovateľovi uložiť, pretože svojou nečinnosťou hrubo sťažoval postup súdu.
Podstatné z hľadiska posúdenia intenzity sťažovania postupu súdu je, že navrhovateľ nerešpektoval
ani opakovanú výzvu súdu a vo vzťahu k súdu ostal absolútne nečinný. Je síce možné prihliadnuť na
okolnosti týkajúce sa špecifického zániku zastúpenia na základe plnomocenstva udeleného pôvodnému
právnemu zástupcovi navrhovateľa, avšak z hľadiska opodstatnenosti uloženia poriadkovej pokuty
navrhovateľovi neobstoja. Výzvy - a to opakovane, na predloženie nevyhnutného listinného dôkazu boli
adresované priamo navrhovateľovi, pričom tento bol súdom upovedomený, že nie je možné doručovať
výzvy jeho splnomocnenému zástupcovi. Pokiaľ súd vyzval na splnenie určitej povinnosti priamo
účastníka konania, nemôže sa tento dovolávať okolností eventuálne znemožňujúcich reagovať na výzvu
súdu zo strany splnomocneného zástupcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že dožiadanému účastníkovi
konania nič nebránilo súdu oznámiť, že z objektívnych dôvodov nemôže požiadavke súdu vyhovieť
v určených lehotách a požiadať o predĺženie lehoty na splnenie si povinnosti. Absolútne ignorovanie,
a to aj opakovanej výzvy súdu, je možné kvalifikovať ako hrubé porušovanie povinnosti vo vzťahu k
súdu a hrubé sťažovanie postupu súdu a tento bol oprávnený v prípade potreby (čo je zrejmé z obsahu
spisu), aj vynútiť si splnenie procesných povinností navrhovateľa a po predchádzajúcom poučení využiť
poriadkové opatrenie v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že navrhovateľ bol súdom riadne a
vopred upozornený na následky neuposlúchnutia už opakovanej výzvy súdu na predloženie dôkazu
nevyhnutného z hľadiska meritórneho rozhodnutia a výslovne bol upozornený na možnosť uloženia
poriadkovej pokuty. Odvolací súd poukazuje na to, že ani v dôvodoch odvolania navrhovateľ neuviedol
žiadnu takú objektívnu skutočnosť a vážnu okolnosť, ktorá mu znemožňovala plniť si svoje základné
procesné povinnosti voči súdu minimálne v rovine reagovania na výzvu súdu so žiadosťou o
predĺženie určenej lehoty z objektívnych dôvodov. Absolútna nečinnosť dožiadaného subjektu nie je
akceptovateľná a preto nie je daný žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal (mohol)
eventuálne prehodnotiť opodstatnenosť uloženia poriadkového opatrenia prvostupňovým súdom. Nie
sú splnené podmienky na odpustenie uloženej poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
O.s.p., pretože ani následné správanie sa navrhovateľa a dodatočné splnenie si povinnosti na ktorú bol
vyzvaný, nie je samo osebe dôvodom na odpustenie oprávnene uloženého poriadkového opatrenia. V
opačnom prípade by poriadkové pokuty nespĺňali svoju sankčnú funkciu a neviedli by k plneniu príkazov
súdu v určených lehotách v budúcnosti. Súd tiež konštatuje, že aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty,
považuje ju za adekvátnu a to vzhľadom na závažnosť sťažovania postupu súdu tým, že súd nemohol
vo veci konať, nakoľko nemal k dispozícii dostatočné listinné podklady.

Poriadková pokuta bola prvostupňovým súdom uložená oprávnene, výšku uloženej pokuty odvolací súd
vzhľadom na všetky okolnosti považuje za primeranú, preto uznesenie prvostupňového súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.