Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sp/20/2015 z 3. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. februára 2016, sp. zn. 26Sp/20/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201451.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sp/20/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015201451.2 | 2016-02-03 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfc4dfe9-470a-4b45-81b0-4eff9e5d35c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201451.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sp/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201451
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201451.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci
navrhovateľky: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX E., proti odporcovi: Centrum právnej
pomoci, kancelária Žilina, Národná č. 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. 11722/2015-KaZa zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 11722/2015-KaZa zo dňa 29. októbra
2015 p o t v r d z u j e.

II./ Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán rozhodol tak, že navrhovateľke
nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci.

Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila nebola
vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok
na priznanie nároku na právnu pomoc. Odporca ďalej v odôvodnení uviedol, že z predložených dokladov
žiadateľkou k žiadosti vyplýva, že nesúhlasí s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 27C/189/2012 zo dňa 16.04.2015, ktorým súd rozhodol, že odporkyňa je povinná vypratať byt.
Rozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom Krajský súd v Žiline dňa 28.07.2015. Odporca v
odôvodnení tiež konštatoval, že žiadateľka vo svojej žiadosti uviedla: „V nájomnej zmluve mesto ma
zaviedlo do omylu. Mesto porušilo zákon. Dva mesiace po ukončení nájomnej zmluvy na neupomenulo
vyzvať doklad. Bol to nespravodlivý proces, sudkyňa predvolala svedkov, o čom som nevedela a
nemohla som sa pripraviť. Bolo mi odňaté právo na spravodlivý proces“. Odporca ďalej v odôvodnení
uviedol, že rozhodnutím centra právnej pomoci zo dňa 23.10.2015 sp. zn. 11505/2015-KaZA bol
žiadateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci mimoriadneho dovolania proti rozsudku
Okresného súdu Žilina zo dňa 15.04.2015 sp. zn. 23C/189/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Žilina. Odporca konštatoval, že žiadateľka má teda možnosť, že v prípade, že právoplatným rozhodnutím
súdu bol porušený zákon, domáhať sa svojich práv cestou mimoriadneho dovolania. Na základe týchto
skutočností odporca uzavrel, že je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum sa
jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Z obsahu podaného
odvolania vyplynulo, že sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Uviedla,



že samotné centrum jej potvrdilo, že mesto porušilo zákon. Mesto ju nevyzvalo dva mesiace pred
skončením nájmu zmluvy doložiť doklady. Ďalej uviedla, že keď má dlh vyplatený, tak má právo bývať
v predmetnom byte.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na ňou podanom odvolaní. V podstate zopakovala dôvody ňou
podaného odvolania. Uviedla tiež, že rozsudok o jej vyprataní z bytu je síce právoplatný, ale je tam
plno nezrovnalostí. Uviedla tiež, že na predmetný byt má už exekúciu a exekútor ju chce z tohto bytu
vypratať. Zároveň uviedla, že susedia jej robia zle, že ich tvrdenia o tom, že by sa ona mala voči nim
nejak nevhodne správať nie sú ničím podložené. Na otázku súdu, čoho sa mieni navrhovateľka domáhať
v prípadnom súdnom spore, odpovedala, že chce podať žalobu na Mesto Žilina takú, aby mohla naďalej
ostať bývať v predmetnom byte.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie
a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z. , tento zákon sa
vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v
konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"),b) v cezhraničných
sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v
rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka
tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a
e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z. , fyzická osoba
má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 327/2005 Z.z. , podmienky na
poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania
poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods. 1 
zákona č. 327/2005 Z.z. , ak
príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným
predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych
služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom
alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa
osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté.
Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.



Podľa § 8 zákona č.
327/2005 Z.z. , pri posudzovaní
zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa
právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú
dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 10 ods. 1 
zákona č. 327/2005 Z.z. , konanie
o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti
doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive.
Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako
tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt
a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a
doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,
ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje,
ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať
súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 
zákona č. 327/2005 Z.z. , centrum
rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu
nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie
je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci
nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie
na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 6 
zákona č. 327/2005 Z.z. ,
rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa
osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na
poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

Podľa § 25 ods. 1 
zákona č. 327/2005 Z.z. na
konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Preskúmaním veci v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel súd k záveru, že odporca
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom
odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny
záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci
navrhovateľky, pre ktorú žiadala poskytnutie právnej pomoci. Súd preto posudzoval správnosť aplikácie
ustanovenia § 8 v spojení
s § 6 ods. 1 písm. b) 
zákona č. 327/2005 Z.z. v
prejednávanom prípade.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v
ustanovení § 138 ods. 1 
O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné rozumieť pod týmto pojmom. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na
čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii ustanovenia



§ 138 O.s.p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
podľa § 6 zákona č.
327/2005 Z.z. je výsledkom
správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120
 a nasl. O.s.p. ohľadne
samotného nároku (práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o
poskytnutie právnej. Súd v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu
vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V
prejednávanom prípade sú tieto upravené v ustanovení § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. , v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť
poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení svojho rozhodnutia
povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu
pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán
pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. Správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje ustanovenie § 25 ods. 1
zákona č. 327/2005 Z.z. .

Správny orgán sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže
zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zákona č. 327/2005
Z.z. bolo zabezpečiť prístup súdu
tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú
finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho
poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s
prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú priznanie,
resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú
vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov.

Je možné, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím
príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Súd v preskúmavacom konaní
podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. však nenahrádza konanie tohto súdu. Správny súd posudzuje
len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade s procesnými
predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú
rozhodovanie všeobecných súdov a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci,
s ktorou sa žiadateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu. Správny orgán má
povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ak správny orgán konštatuje, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok stanovených v § 6
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ),
môže priznať žiadateľovi nárok na právnu pomoc.

V prejednávanom prípade správny orgán zo žiadateľkou (navrhovateľkou) predložených listín zistil,
že sa v súdnom konaní mieni domáhať toho, aby mohla ostať bývať v predmetnom byte, čo zároveň
navrhovateľka uviedla aj na súdnom pojednávaní, keď na otázku súdu, čoho sa mieni navrhovateľka
domáhať v prípadnom súdnom spore, odpovedala, že chce podať žalobu na Mesto Žilina takú, aby
mohla naďalej ostať bývať v predmetnom byte.



Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa
16.04.2015 sp. zn. 27C/189/2012, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je povinná vypratať byt a
odovzdať ho Mestu Žilina do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Tento rozsudok Okresného
súdu Žilina bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/317/2015 zo dňa 28.07.2015.

Navrhovateľke však bola poskytnutá právna pomoc odporcom vo veci mimoriadneho dovolania proti
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 15.04.2015 sp. zn. 23C/189/2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina, a to rozhodnutím centra právnej pomoci zo dňa 23.10.2015 sp. zn. 11505/2015-
KaZA. Navrhovateľka má teda zachovanú možnosť, v prípade, že právoplatným rozhodnutím súdu
o uložení jej povinnosti vypratať predmetný byt bol porušený zákon, domáhať sa svojich práv cestou
mimoriadneho dovolania. Na základe týchto skutočností aj súd uzaviera, že je zrejmé, že vo veci, s
ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Naviac v prípade,
že navrhovateľka bude vo veci mimoriadneho dovolania úspešná a dôjde k zrušeniu právoplatného
rozhodnutia súdu o uložení jej povinnosti vypratať byt, navrhovateľka nebude povinná vypratať
predmetný byt a teda exekúcia bude zastavená.

Odporca na základe vyššie uvedených skutočností správne uzavrel, že navrhovateľka vo veci, s
ktorou sa obrátila na centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Povinnosť vypratať byt jej vyplýva z
právoplatného rozhodnutia súdu.

Záver správneho orgánu o tom, že neboli splnené (kumulatívne) podmienky na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. , po posúdení otázky bezúspešnosti sporu v intenciách ustanovenia
§ 8 zákona č. 327/2005
Z.z. , je výsledkom správneho
právneho posúdenia, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Zároveň súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb o
súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený
typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2
citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba
ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.