Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/89/2012 z 17. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. apríla 2012, sp. zn. 23CoE/89/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3105227611.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/89/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3105227611.1 | 2012-04-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 203 ods. 1 EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41d62f60-3e00-46bd-ba68-b7f4ea31c8ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3105227611.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/89/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105227611
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3105227611.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Mamateyova 17, IČO 35 937 874 proti povinnému: MR. Merkant, spol. s r.o., so sídlom
Čulenova 1511/2, Nové Mesto nad Váhom 915 01, IČO: 31 594 077 o vymoženie 122,81 Eur s
prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.
7Er/851/2008-25 zo dňa 30.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, pretože povinný zanikol bez právneho
nástupcu a súčasne súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 19, § 103, § 107 ods. 1 O.s.p., § 68 ods. 1 Obch. zák., § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 197 a
§ 203 ods. 1 a ods. 2 Ex. por. V uznesení ďalej uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Rišiana poverením č. 5309 013058* zo dňa 14.03.2006 vykonaním exekúcie. V predmetnej
veci prešiel výkon súdnictva ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa §
18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z. Z vykonaného
šetrenia vyplynulo, a to z výpisu z obchodného registra, že povinný bol ku dňu 06.08.2010 vymazaný
z obchodného registra bez právneho nástupcu. Nakoľko bolo zistené, že povinný zanikol výmazom
z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred
právoplatným skončením konania, súd exekúciu z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania zastavil.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný v zmysle § 197 Ex. por.. Výnimku z tejto
zásady ustanovuje Ex. por. v ustanovení § 203 ods. 1, 2, v zmysle ktorého možno uložiť nahradenie trov
exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto
povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M
Cdo 16/2005), prípadne záver súdu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 29.09.2005 a k výmazu povinného z obchodného
registra došlo dňa 06.08.2010. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik
povinného (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2008), ani predpokladať, že počas tejto
doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa teda o prípad, kedy by zastavenie exekúcie zavinil
oprávnený (§ 203 ods. 1 Ex. por.), nejde však ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Predmetná exekúcia bola
zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, jeho výmazu z obchodného registra, a
tým zániku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nie je teda žiaden dôvod, aby trovy exekúcie
v tomto prípade znášal oprávnený. V niektorých prípadoch nastáva skutočnosť, že nie sú uspokojené
všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, pričom uvedený stav nevedie k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej mieri kompenzované



jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 256/2008). Vzhľadom na uvedené a s poukazom na to, že za daných okolností by nebolo možné
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, a tiež nebolo možné aplikovať § 203 Ex. por. a
zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie
exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie
predpokladať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je zánik povinného bez právneho nástupcu, súd o
trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o náhrade
trov exekúcie. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a súd mal zaviazať na úhradu trov
exekúcie len oprávneného, resp. štát. Podľa jeho názoru oprávnený, ak podával návrh na vykonanie
exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku
povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť v priebehu exekúcie zistené, že povinný je
nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený
nemožno prenášať na súdneho exekútora. Zdôraznil, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu
trov, ak ide o trovy, ktoré účelne vynaložil. Poukazuje na skutočnosť, že nakoľko súdny exekútor je
štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí,
nemôže byť podnikateľom a niesť podnikateľské riziko. Ak by mal trovy znášať súdny exekútor, šlo by o
jeho vyvlastnenie, pretože vynaložil trovy zo svojho majetku na vymáhanie nároku pre oprávneného, na
základe návrhu, ktorý nemohol odmietnuť a náhradu je potrebné priznať voči štátu. Súd prvého stupňa
tak porušil čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Záverom poukázal na nesprávne právne posúdenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávnený je povinný
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 129,50 Eur.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej
časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil, odvolaním
napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.



Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.09.2005,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer
č. 1891/2004 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou zo dňa 28.10.2004.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania Uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/112/2006-33 zo dňa 23.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.07.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MR. Merkant, spol. s r.o., so sídlom Čulenova
1511/2, 914 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO : 31 594 077, zapísanú v obchodnom registri Okresného
súdu Trenčín v oddiely Sro vo vložke číslo 10380/R. Spoločnosť bola dňa 06.08.2010 ex offo vymazaná
z obchodného registra a ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť
byť účastníkom konania.

Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011) bolo potrebné v posudzovanej veci zaoberať sa otázkou,
z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na
dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak
totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie
oprávnený.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza,
že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a
následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o
náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Ex. por.. Záver súdu prvého stupňa, ktorý zastavil exekúciu
a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto
treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu
povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie považovať za správne.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa s prihliadnutím na uvedený
právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami
tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .