Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sd/65/2012 z 20. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. novembra 2012, sp. zn. 2Sd/65/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200703.1 Krajský súd Prešov | 2Sd/65/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200703.1 | 2012-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99e77d55-b6d1-4bc7-838a-e95a28bda697 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200703.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľky W. K., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX D., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. júna 2012 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2
písm. c) d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27. júna 2012 pod č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70
a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 12. júna 2012 z dôvodu, že navrhovateľka nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola stanovená na 35%.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala prehodnotenia napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že nastali niektoré nové skutočnosti, ktoré neboli uvedené v jej žiadosti a
odbornom posudku zo dňa 12. júna 2012.

Na pojednávaní pred súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní a k tomuto uviedla, že
vzhľadom na problémy v imunitnom systéme, reumatické problémy, problémy so žalúdkom, psychické
problémy, ktoré nastali po úmrtí jej dcéry, ako aj ostatné, ktoré sa k tejto diagnóze pridružili, s poukazom
na lekárske nálezy z oddelenia gastroenterológie, reumatológie a neurológie, ako aj ortopédie, navrhla
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa, ktorá s poukazom na vykonané posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi a vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nesplnila
podmienky pre priznanie invalidného dôchodku navrhla rozhodnutie zo dňa 27. júna 2012 ako vecne
správne potvrdiť. V tejto súvislosti poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní sa pridržala
písomného vyjadrenia odporkyne a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné
potvrdiť.



Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a
dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.

Na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 12. júna 2012 bol zdravotný stav posúdený posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 12. júna 2012 s tým, že posudkový lekár uviedol, že
navrhovateľka trpí chorobami: epizóda stredne ťažkej depresie a za rozhodujúce zdravotné postihnutia
určil posudkový lekár diagnózu depresívne poruchy nálad ( ľahká ) stredne ťažká forma, ktorú zaradil
podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pod kapitolu V., položku 3a a stanovil 35%-tnú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky. Ako iné zdravotné postihnutia posudkový
lekár určil astmu bronchiale ľahká perzistujúca bez ventilačnej poruchy, tučnota - obezita, bolesť hlavy
a vertiginózny syndróm.

Podľa celkového posudku ide o 43-ročnú posudzovanú, ktorá je v krátkodobej ambulantnej liečbe
psychiatra pre reaktívny depresívny stav, diagnostikovaný ako F 32.1 - epizóda stredne ťažkej depresie.
Symptomatológia je však z pohľadu posudkového lekára sporná, typická je skôr pre diagnózu F 43 -
reakciu na ťažký stres a adaptačné poruchy ( ide o reakciu na úmrtie 32-ročnej dcéry ). Mimo toho je
v sledovaní a liečbe pre ľahkú formu astmy bez ventilačnej poruchy, pre bolesti hlavy so závrativosťou.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím v súlade so závermi psychiatra je depresívna porucha nálad
( ľahká ) stredne ťažká forma, čo v súlade s kapitolou V., položka 3a určuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v dolnom pásme rozpätia, t.j. 35%.

Podľa výrok posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u nej je 35%.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade dňa 26. septembra 2012, pri ktorom
posudkový lekár uviedol, že navrhovateľka trpí chorobou: poruchy nálad - epizóda stredne ťažkej
depresie a za rozhodujúce zdravotné postihnutia určil depresívne poruchy nálad, ľahká až stredne ťažká
forma, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu pod kapitolu V., položku 3a a určil 35%-tnú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako iné zdravotné postihnutia určil posudkový lekár obezitu,
bolesti hlavy, zmiešaného pôvodu, závrativý syndróm, žaludočno-pažerákový návrat s pozitivitou Hp,
pričom za iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery neupravil.

Podľa celkového posudku uviedol posudkový lekár, že ide o posudzovanú, sledovanú na psychiatrickom
pracovisku pre prejavy depresie, ktoré majú kolísavý charakter, podľa posledného odborného vyšetrenia
zo 14. septembra 2012 ide skôr o ľahkú formu depresie zodpovedajúcu popísaným objektívnym
príznakom v súčasnom klinickom stave. zaradenie do príslušnej kapitoly a určenie miery 35% je viac
ako priaznivé pre posudzovanú. Ako doplňujúce ochorenie sú výsledky sledovania v GEA, kde je
konštatovaná pangastritída, so žalodočno-pažerákovým návratom pri pozitivite Hp v liečbe. Neurológ
súčasne konštatuje závrativosť pri bolestiach hlavy, zmiešaného pôvodu bez klinicky dokázateľnej
objektívnej príčiny tohto stavu. Reumatologické vyšetrenie preukazuje len epizodické prejavy artritídy
a bolesti chrbtice bez známok útlaku, nervových štruktúr, bez svalových prejavov v oblasti kĺbov,
bez výrazného obmedzenia pohyblivosti. Doplňujú ochorenia nie sú podľa posudkového lekára tak
závažného charakteru, aby odôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, resp. aby nahradili rozhodujúce zdravotné postihnutie.

Podľa výroku posudku nie je posudzovaná invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 35%.



Na základe takto zisteného skutkového stavu súd však dospel k záveru, že navrhovateľkou podaný
opravný prostriedok je dôvodný, preto rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre
jeho nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.



Podľa § 153 ods. 1 písm. b, ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre
výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( ďalej
len „posudkový lekár“ ).

Podľa prílohy č. V., položku 3a . je uvedený stav poruchy nálad (manické, depresívne, periodické)
stredne ťažké formy, ktoré umožňujú určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
35 - 45 %.

Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 153 ods. 6 citovaného zákona, posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia
pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a
pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 153 ods. 8 citovaného zákona, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. súd konštatoval, že posudkoví
lekári sociálneho poistenia pobočky, ako aj ústredia sa dostatočne nevyporiadali so zdravotným stavom
a s jednotlivými zdravotnými poškodeniami navrhovateľky vo vzťahu k jej pracovnej schopnosti a
komplexnému posúdeniu zdravotného stavu z pohľadu iných zdravotných postihnutí, pričom dôvody,
ktoré bolo potrebné uviesť v napadnutom rozhodnutí, ako aj v konkrétnych posudkoch posudkových
lekárov, súdu absentovali. Prečo neboli aj iné zdravotné postihnutia u navrhovateľky vzaté v úvahu
nebolo dostatočne odôvodnené, zdôvodnené s poukazom na odborné nálezy, ktoré sa nachádzajú v
dávkovom a posudkovom spise. Zdravotný stav navrhovateľky pritom posúdili na základe odborných
lekárskych nálezov a správ posudkoví lekári pobočky, ako aj ústredia v mesiaci jún a september 2012
s rovnakým záverom.

V tejto konkrétne súvislosti súd poukázal na odborné lekárske nálezy z psychiatrickej ambulancie, kde
lekárka opätovne pri mesačných kontrolách navrhovateľky na ambulancii zdôrazňuje, že u navrhovateľky
ide o diagnózu depresívnu fázu stredne ťažkú, reaktívne podmienenú. Podľa názoru súdu ide o
najzávažnejšiu diagnózu, ktorou vlastne navrhovateľka v súčasnej dobe trpí. Poukaz na krátkodobú
liečbu navrhovateľky zo strany posudkových lekárov nie je v tomto prípade na mieste, pretože ako
vyplýva z odborných lekárskych nálezov navrhovateľka je na psychiatrickej ambulancii liečená prakticky
od smrti svojej dcéry, od ktorej doby ubehlo už viac ako jeden rok. Z poslednej kontrolnej lekárskej
správy od odborného lekára na psychiatrii vyplýva, že navrhovateľka trpí depresívnou fázou stredne
ťažkou reaktívne podmienenou, zaradenou pod diagnózu F 32.1. Pravidelné kontroly u psychiatričky sú
vykonávané každý mesiac a navrhovateľka je liečená formou medikamentóznej liečby.



Okrem tohto najzávažnejšieho zdravotného ochorenia sa navrhovateľka prakticky podrobuje na
odbornej gastroentrologickej ambulancii kde bol zistený pozitívny helikobakter, ako aj na reumatologickej
ambulancii a pre astmu bronchiales stredne ťažkej formy sa lieči na pneumologickej ambulancii pri
kombinovanej liečbe a pri pravidelných kontrolách.

Súd ďalej poukazuje na tieto iné zdravotné postihnutia, ktoré konštatovali posudkoví lekári oboch
stupňov, že nie sú tak závažné, aby mohli odôvodňovať navýšenie percentuálnej výšky miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky, avšak vzhľadom na závažnosť zdravotného
stavu a viaceré ochorenia, ktorými navrhovateľka trpí s poukazom hlavne na liečbu na psychiatrickej
ambulancii, súd poukázal na odborné lekárske vyšetrenia, ktoré bolo podľa názoru súdu potrebné
jednoznačne vyhodnotiť posudkovými lekármi, ktorí sa zaoberali zdravotný stavom navrhovateľky práve
s poukázaním na tieto skutočnosti. Základným zdravotným postihnutím navrhovateľky sa mali podľa
názoru súdu posudkoví lekári dôslednejšie zaoberať. V tejto súvislosti boli diagnostické závery dôležité
hlavne s poukazom na to, že navrhovateľka uvádzala v žiadosti, že týmito problémami trpí od straty
svojej dcéry a ostatné zdravotné problémy si pridružujú podľa nej hlavne z tohto dôvodu, že sa lieči
na psychiatrickej ambulancii.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení
s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sociálnej poisťovne je potrebné, aby sa posudkoví lekári dôslednejšie zaoberali
nielen základným zdravotným postihnutím, ktoré je jednoznačné a zdravotný stav navrhovateľky sa
podľa súdu dlhodobo nemení, ale popri tejto diagnóze sa musia posudkoví lekári dostatočne venovať
percentuálnemu stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú účinnosť a následne
zdôvodniť určenie percentuálnej výšky spôsobom, ktorý bude vychádzať so záverov odborných
lekárskych správ. Nepostačuje len stroho poukázať na to, že ide o krátkodobú diagnózu.

Súd nie je toho názoru, že sa posudkoví lekári s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia dostatočne vyporiadali a
práve to bolo hlavným dôvodom, pre ktorý zrušil predmetné rozhodnutie odporkyne a vec vrátil na
ďalšie konanie. Súd považuje uvedené určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u navrhovateľky za neopodstatnené a v tomto stave u navrhovateľky aj neakceptovateľné. Čo sa týka
ostatných zdravotných postihnutí na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré jednoznačne uvádzajú
dlhodobé zdravotné problémy aj v iných oblastiach a z toho dôvodu je potrebné, aby sa posudkoví
lekári po konzultácii so špecializovanými lekármi vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona o
sociálnom poistení znova zaoberali aj inými zdravotnými postihnutiami navrhovateľky komplexne a v
širšom zábere.

Na základe uvedeného je preto povinnosťou sociálnej poisťovne riadiť sa dôsledne ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré boli vyššie citované, ako aj právnym názorom súdu vyslovenom v tomto
rozhodnutí s poukazom na § 250r O.s.p.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods.
2 O.s.p., a aj keď navrhovateľka bola v konaní úspešná náhradu trov konania si neuplatnila, preto súd
rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250s O.s.p. ).