Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/250/2014 z 21. 6. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. júna 2015, sp. zn. 8Co/250/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8313211940.1
Krajský súd Prešov | 8Co/250/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8313211940.1 | 2015-06-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/483cdecd-2462-436a-a115-ae579be3d3f2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313211940.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/250/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211940
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313211940.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky V. K., bytom N. B. XX/XX, S.,
proti odporcom 1) N. S., bytom N. B. XX/XX, S., zastúpená advokátkou JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová,
advokátkou, Lipová 1, Humenné, 2) V. B., bytom N. B. XX/XX, S., 3) P. E., bytom N. B. XX/XX, S.,
obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Martina Gecáková, Třebíčska 12, Humenné, o ochranu osobnosti,
ohováranie, osočovanie, podnecovanie k nenávisti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu v Humennom zo dňa 12.5.2014, č.k. 17C 316/2013-75 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania voči odporkyni v 1. rade a trovách
konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1. rade.

Odporcom v 2. a 3. rade sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 107,38 Eur a
navrhovateľka je p o v i n n á ich zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na
účet advokátky JUDr. Martiny Gecákovej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporkyni v 1. rade. V prevyšujúcej
časti vo vzťahu k odporcom v 2. a v 3. rade žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni
v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľke uložil povinnosť uhradiť trovy konania odporcov
v 2. a v 3. rade vo výške 612,08 eur na účet právnej zástupkyne odporcov v 2. a v 3. rade v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej právnej veci sa navrhovateľka pôvodne
voči odporcom v 1. - 3. rade domáhala ochrany osobnosti v dôsledku ohovárania, osočovania,
podnecovania k nenávisti. Tvrdila, že cielené útoky odporcov - ohováranie majú podľa jej názoru taký
následok, že obyvatelia bytového domu jej to dávajú patrične najavo, pokrikujú za ňou, že je zlodejka,
neštítia sa pred ňou odpľuť. Z tohto dôvodu navrhla, aby súd zaviazal odporcov ospravedlniť sa jej
na zhromaždení vlastníkov bytového domu a v skrinke spoločenstva vlastníkov bytového domu za
ohováranie, za šírenie, že spreneverila tisíce eur a zároveň sa domáhala aj primeraného finančného
zadosťučinenia. V priebehu konania vzala svoj žalobný návrh voči odporkyni v 1. rade späť, ale voči
odporcom v 2. a 3. rade na podanom návrhu trvala.  S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že
navrhovateľka v konaní nepreukázala, že konanie odporcov v 2. a v 3. rade bolo objektívne spôsobilé
narušiť alebo ohroziť práva chránené zákonom. V konaní nepreukázala, že došlo k protiprávnemu
zásahu do jej osobnosti  a z tohto dôvodu jej nemohla byť spôsobená žiadna ujma. Konanie, na ktoré
navrhovateľka vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade poukazovala, nespôsobilo ujmu navrhovateľke
na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Ust. § 11 OZ poskytuje občiansko-právnu ochranu len v



prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo forme občiansko-právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah
do osobnosti občana. Týmto je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa daného
ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšom nevyhnutnou
podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý
takúto ujmu osobnosti občana privodiť. V predmetnom konaní navrhovateľka nepreukázala také konanie
odporcov v 2. a 3. rade v súvislosti s hodnotením jej činnosti ako predsedníčky spoločenstva vlastníkov
bytov v danom bytovom dome, ktoré sa dotýkali jej osobnosti tak, že znížili jej dôstojnosť, česť a vážnosť
z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a ohrozili jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pokiaľ v
konaní navrhovateľka označila svedkyňu V. A. za osobu, ktorá môže v konaní potvrdiť správanie sa
odporkyne v 3. rade voči navrhovateľke, keď prišla k odporkyni v 3. rade zistiť, čo bolo predmetom
rokovania na schôdzi, súd svedeckú výpoveď V. A. vyhodnotil ako zaujatú voči odporcom v 1. - 3. rade.
Voči svedkyni bolo vedené exekučné konanie v dôsledku dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytového
domu a aj s ohľadom na skutočnosť, že aj navrhovateľka, aj svedkyňa potvrdili, že pred poskytnutím
svedeckej výpovede navrhovateľka kontaktovala svedkyňu a potom sa s ňou rozprávala o predmete
konania a o obsahu svedeckej výpovede, považuje svedeckú výpoveď poskytnutú touto svedkyňou
za tendenčnú a účelovú. Žiadne ďalšie dôkazy ohľadom svojich tvrdení v tomto konaní navrhovateľka
súdu nepreukázala. Súd dospel k záveru, že konanie odporcov v 2. a 3. rade vo vzťahu k osobe
navrhovateľky spĺňa znaky hodnotenia osoby navrhovateľky ako predsedníčky spoločenstva vlastníkov
bytového domu, názorové postoje k rozhodnutiam, ktoré v súvislosti s touto funkciou prijímala. Z tohto
dôvodu súd konštatuje, že predmetom ochrany cti podľa ust. § 11 OZ  nemôžu byť menej závažné
verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou takejto ochrany je, aby zásah do
práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana privodiť. V konaní
nebolo preukázané, že konaním odporcov v 2. a 3. rade sa znížila dôstojnosť navrhovateľky, jej česť a
vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a bolo ohrozené jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Nález
Ústavného súdu 115/03).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preto jej žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby, nevznikol
navrhovateľke zákonný predpoklad na nemajetkovú ujmu, ktorej sa v tomto konaní navrhovanou výškou
peňažného zadosťučinenia domáhala na odporcoch.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že navrhovateľka vzhľadom
na prehlásenie odporkyne v 1. rade cestou právnej zástupkyne, keď vzala žalobu voči odporkyni v 1. rade
späť a nežiadala priznať trovy konania, odporkyni v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Odporcovia
v 2. a v 3. rade boli v konaní úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania
odporcov v 1. a 2. rade, ktorých zastupovala právna zástupkyňa JUDr. Martina Gecáková spoločne tvorí
suma 612,08 eur, ktorá pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby.

Podľa ust. § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je vo veciach ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch
vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
tarifnou hodnotou 1.000,-- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000,-- eur, ak sa žiada
náhrada nemajetkovej ujmy.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty 2.000,-- eur je 91,29 eur.



Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb, podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.

V zmysle ust. § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Odmena advokáta za jednotlivé úkony: zastúpenie odporcu v 2. rade  dňa 25. 3. 2014 prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 91,29 eur, dňa 31. 3. 2014 zastupovanie na
pojednávaní na Okresnom súde v Humennom (-50 %) 45,65 eur, dňa 12. 5. 2014 zastupovanie na
pojednávaní na Okresnom súde v Humennom (-50 %) 45,65 eur, spolu 182,59 eur. Za zastúpenie
odporkyne v 3. rade: dňa 3. 1. 2014 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
91,29 eur, dňa 28. 1. 2014 vyjadrenie 91,29 eur, dňa 24. 2. 2014 zastupovanie na pojednávaní na
Okresnom súde v Humennom 91,29 eur, dňa 31. 3. 2014 zastupovanie na pojednávaní na Okresnom
súde v Humennom (-50 %) 45,65 eur, dňa 12. 5. 2014 zastupovanie na pojednávaní na Okresnom súde
v Humennom (-50 %) 45,65 eur, spolu 365,17 eur. Režijný paušál za jednotlivé úkony právnej služby 8
x režijný paušál á 8,04 eur spolu 64,32 eur.

Odmena advokátky a režijné paušály za uvedené úkony právnej služby spolu 612,08 eur.  Na náhradu
trov konania odporcov v 2. a v 3. rade súd potom zaviazal navrhovateľku.

Navrhovateľka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
žalobe vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade vyhovel alternatívne rozsudok vo vzťahu k odporcom v 2.
a 3. rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietala, že súd nevypočul navrhovateľkou navrhnutých svedkov a to S. V. a P. S., ktorých výpoveď
mala preukázať jej tvrdenia. Okrem toho súdu nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne V. A., ako aj
listinný dôkaz - list zo dňa 18.8.2011, ktorý odporca v 2. rade zaslal Obvodnému úradu Prešov. Poukázal
ďalej na to, že podľa právnej teórie ide o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti
v značnej miere najmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na
povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje ako
závažnú. Pokiaľ ide meritum veci nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že konanie odporcom
v 2. a 3. rade vo vzťahu k jej osobe ako navrhovateľky spĺňa znaky  hodnotenia osoby navrhovateľky
ako predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytového domu a ich názorové postoje k rozhodnutiam, ktoré
v súvislosti s touto funkciou mala prijímať.

Odporca v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhli rozsudok súdu prvého stupňa vo
vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami v 2. a 3. rade ako vecne správny potvrdiť. Nakoľko nedošlo k
žiadnemu protiprávnemu zásahu do osobnosti navrhovateľky nemohla jej byť spôsobená žiadna ujma.
Stotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka v tomto konaní dôkazné bremeno
neuniesla.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K odvolacím námietkam navrhovateľky sa žiada uviesť nasledovné.

Z obsahu spisu - zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.5.2014 je zrejmé, že súd prvého stupňa účastníkov
poučil podľa ustanovenia § 118 ods. 4 a ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a v súlade s týmito poučeniami
o práve na označenie ďalších dôkazov a o práve  na záverečné reči a návrhy.

Navrhovateľka následne výslovne prehlásila, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá.

Postupu súdu prvého stupňa, ktorý potom skončil dokazovanie v prejednávanej veci bez vypočutia
skôr navrhnutých svedkov S. V., ktorá sa z neúčasti na pojednávaní dňa 31.3.2014 ospravedlnila zo
zdravotných dôvodov a P. S., ktorá ako svedkyňa odmietla vypovedať nemožno nič vyčítať.

Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvého stupňa, keď svedeckú výpoveď V. A. vyhodnotil
ako zaujatú voči odporcom v 1. až 3. rade. Samotná svedkyňa na pojednávaní dňa 31.3.2014
uviedla, že jej navrhovateľka telefonovala a pýtala sa, či pred súdom bude môcť hovoriť to, čo tvrdila
žalobkyňa v podanej žalobe. Nemožno sa preto stotožniť s námietkami odvolateľky, že súd neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, či námietkami, že vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil.

Odvolací súd sa napokon v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že konanie
odporcov v 2. a 3. rade k osobe navrhovateľky spĺňa znaky hodnotenia osoby navrhovateľky ako
predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytového domu, názorové postoje k rozhodnutiam, ktoré v
súvislosti s touto funkciou prijímala.

Aj keď v podanom odvolaní sa žalobkyňa s týmto záverom nestotožnila, neuviedla ďalej žiadne dôvody
spochybňujúce uvedený záver.

Za tohto stavu, keďže žalobkyňa v odvolaní ďalšie námietky neuviedla, je celkový záver súdu prvého
stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že konaním odporcov v 2. a 3. rade sa znížila dôstojnosť
navrhovateľky, jej česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a bolo ohrozené jej postavenie
o uplatnení v spoločnosti správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a z tohto titulu v odvolacom konaní úspešným odporcom v 2. a 3. rade priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 107,38 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu je podľa § 10 ods. 8 v spojení s ustanovením § 10 ods. 1 vyhl. č. MS
SR 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty 2.000 Eur - 91,21 Eur. Podľa ustanovenia  § 13 ods. 2 citovanej
vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Znížená sadzba tarifnej odmeny o sumu 50 % tvorí sumu 45,65 Eur. Po
pripočítaní režijného paušálu vo výške 8,04 Eur predstavuje odmena za jeden úkon u odporcu v 2. a
odporcu v 3. rade (45,65 Eur + 8,04 Eur x 2) spolu vo výške 107,38 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.