{"guid": "705a5baf-f965-44e2-ae8e-cf6f9a90d27e:2b5152b2-6082-4f9e-8a22-c7a4b6bcab40", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3", "spisova_znacka": "6S/145/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/145/2012 z 5. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 5. marca 2014, sp. zn. 6S/145/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3", "identifikacne_cislo": "7012200645", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2014-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b5152b2-6082-4f9e-8a22-c7a4b6bcab40", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/145/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200645
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200645.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: AGRO-LADMOVCE
SK, s.r.o., so sídlom Ladmovce 170, zastúpeného advokátom: JUDr. Pavol Gombos, Advokátska
kancelária so sídlom Košice, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR Banská
Bystrica, ul. Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 04. 2012 č.
1020501/1/740068/2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 03.04.2013 č.
1020501/1/740068/2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods.
2 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 737/230/29245/11/Koh
zo dňa 25. 11. 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 57.185,32 Eur daňovému subjektu
AGRO-LADMOVCE s.r.o., Ladmovce 4, potvrdil.

Zároveň žiadal, aby súd v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť žalobou napadnuté
rozhodnutie z dôvodu, že v prípade vymáhania predmetnej čiastky hrozí žalobcovi závažná ujma a ani
následný úspech v tomto spore by nemusel znamenať pre neho napravenie tohto stavu, nakoľko mu
hrozí, že konaním žalovaného sa dostane do takého ekonomického tlaku, že spoločnosť sa dostane do
predĺženia a nebude schopná vykonávať podnikateľskú činnosť a platiť iné záväzky.

Uplatnil si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vykonal u neho kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, pričom
uviedol, že v rámci kontroly bol opakovane vyzývaný správcom dane na predloženie dokladov a podanie
vysvetlení, ale už v čase kedy vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti F. V. sa nachádzal vo väzbe
a dokumenty daňového subjektu, ako aj subjektov prepojených s týmto menom boli zaistené orgánmi
činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Doklady boli zaistené orgánmi
činnými v trestnom konaní a neboli mu, teda daňovému subjektu vrátené. Poznamenal, že doklady
boli zaistené hromadne spolu s dokladmi ostatných spoločnosti personálne prepojených F. V. bez



spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu, ktoré mu do dnešného dňa neboli vrátené a
nemá vedomosti o tom, kde sa nachádzajú. Nemožnosť splniť výzvu správcu dane bola spôsobená aj
tým, že štatutárny orgán daňového subjektu splnomocnil na zastupovanie tretiu osobu, t. j. Advokátsku
kanceláriu Kolesár a partneri, s.r.o. a zastupovanie touto advokátskou kanceláriou zaniklo 30.05.2011
smrťou štatutárneho zástupcu JUDr. Juraja Kolesára. Napriek opakovaným výzvam doklady poskytnuté
advokátskej kancelárii mu neboli vrátené. Ak správca dane si vyhotovil kópie účtovných dokladov k
predmetnej daňovej kontrole prostredníctvom nahliadnutia do spisu v trestnej veci obvineného F. V.
vedenej na ÚBOK v Košiciach poukazuje na § 58 zákona č. 301/2005 Zb.. Pri zaistení dokladov bola
prítomná účtovníčka T. E. a podľa jej udania nebola jej odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom
úkone, ktorá by obsahovala zákonom stanovené náležitosti a podrobný opis zaistených dokladov.
Súčasná konateľka žalobcu L. B. sa domáhala kópie zápisnice, z ktorej by bolo zrejmé aké doklady
daňovému subjektu boli odňaté, ale neúspešne. Z uvedeného je zrejmé, že sa preukázateľne snažil
splniť svoju povinnosť v rámci daňovej kontroly a predložiť relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení,
no správca dane napriek uvedeným skutočnostiam v rozhodnutí skonštatoval, že nevyužil svoje právo,
ktoré mu priznáva ustanovenie § 2 ods. 8 a § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. a porušil
povinnosť, ktorá je mu uložená v § 2 ods. 8 a v § 15 ods. 6 písm. e) a v § 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb., keďže nereagoval na doručené výzvy správcu dane. Na základe týchto tvrdení správcu
dane vydal správca dane aj dodatočný platobný výmer z 25.11.2011 č. 738/230/29245/11/Koh. Žalovaný
v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane
a rozhodnutie potvrdil.

Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1 a 3 a § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a považuje napadnuté
rozhodnutie žalovaného vydané v rozpore s uvedenými ustanoveniami, teda že rozhodnutie nie je
dostatočne odôvodnené a tým je nepreskúmateľné.

Ďalej poukázal na zásadu proporcionality zakotvenú v § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti
na článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a namieta, že zákonnou povinnosťou žalovaného v
tomto prípade bolo poskytnúť mu reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť,
nie vytvárať stav, ktorým bol on neprimerane zaťažený a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej
polohy oproti daňovým orgánom. Okrem uvedeného nezákonného postupu žalovaného bol a je týmto
nezákonným postupom zo strany žalovaného šikanovaný v množstve obdobných prípadov, kde boli
vykonávané kontroly správcom dane v rámci „akcie V.“ a na základe vykonaných daňových kontrol
v rôznych daňových subjektoch prepojených personálne F. V. správca dane dospel k záveru, že
reálnosť uskutočňovaných obchodov zo strany daňových subjektov prepojených osobou F. V. je potrebné
preukazovať ďalšími účtovnými dokladmi bez reálnej výpovednej lehoty. Ťažiskovým a vlastne jediným
dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie je totožnosť osoby ako spoločníka, resp.
konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného splnenia.

S odvolaním sa na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky namieta, že tým, že založil viacero
obchodných spoločností, neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať
a tým, že F. V. bol štatutárnym zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu.

S odvolaním sa na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že účelom daňovej kontroly
nie je, aby štátne orgány postupovali tak, aby úmyselne vytvorili stav, na základe ktorého si daňový
subjekt nemôže riadne plniť svoje povinnosti, ale zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Do situácie ukracujúcej jeho práva sa nedostal sám tým, že jeho spoločník a
bývalý konateľ založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená postupom
správcu dane, ktorý v rozpore s § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a v rozpore s článkom 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Jeho aktivity, ako aj ďalších spoločností nemožno
označiť za fiktívne, lebo ide o obchodné spoločností, ktoré vytvárajú reálne hodnoty a túto skutočnosť
nemôže správca dane opomenúť, keďže spoločností okrem iného boli opakovane medializované.
Každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, rovnako ako on. Nie je zakázané obchodovať
s personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk
pred bezhotovostným platobným stykom. To, že neúčtuje o režijných nákladoch, napr. vodné, stočné,



spotreba elektrickej energie neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne
podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných obchodov. Samotný žalobca konštatuje, že v roku
2010 daňový subjekt obchodoval s personálne prepojenými spoločnosťami, t. j. spoločnosťami, ktorých
konateľom a spoločníkom bol F. V.. Keďže tento konateľ, resp. spoločník riadil ako štatutárny zástupca
niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne
odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne ďalších služieb, ktoré obvykle
využívajú podnikateľské subjekty pri podnikateľskej činnosti. Zákonom nie je zakázané, aby jeden
podnikateľský subjekt využíval so súhlasom ďalšieho podnikateľského subjektu uvedené služby, za ktoré
platí ako odberateľ podnikateľský subjekt odlišný od daňového subjektu, obzvlášť, ak ide o personálne
prepojenie daňových subjektov. Skutočnosť, že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie
nie je sama o sebe schopná mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k uskutočneniu, resp. neuskutočneniu
akéhokoľvek plnenia, a preto ani argumentáciu personálnou účasťou akejkoľvek osoby v akejkoľvek
spoločnosti nie je možné dávať do priamej ani nepriamej súvislosti s uskutočnením zdaniteľného plnenia,
keďže je to možné preukázať len z iných skutočností.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“.

V žalobe namieta aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nevyhodnotenie zistených
skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Uviedol, že nemôže mu byť na ujmu skutočnosť, že zmluvy
neboli vyhotovené v písomnej forme a platby prebiehajú výlučne v hotovosti. Taktiež má výhrady k
úvahám, že F. V. ako bývalý konateľ a spoločník daňového subjektu, ako aj iných spoločností uzatváral
zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe. Nevylučuje však možnosť vzniku drobných
nedostatkov ako je absencia niektorých dokladov alebo neuskutočnenie niektorých ďalších úkonov,
ktoré však nemôžu viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené. Namieta
nedostatočné odôvodnenie získania neoprávneného prospechu a predstierania ekonomickej podstaty
jeho podnikania. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len
o účtovnú stratu spôsobenú napr. odpismi nadobudnutého majetku, a preto pri posudzovaní vzniku
práva na odpočítane dane podľa § 49 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH bol nedostatočne
zistený skutkový stav a zistené skutočnosti nedostatočne, resp. vôbec, vyhodnotené v ich vzájomnej
súvislosti. Má za to, že bez vyhodnotenia zistených skutočností v daňovej kontrole a získaných dôkazov
sú napadnuté rozhodnutia, ako prvostupňového daňového orgánu, tak aj rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné. Žalovaný pri vykonávaní daňových kontrol nesledoval cieľ určený zákonom voči
daňovému subjektu, ale postupoval šikanózne s cieľom zaťažiť daňový subjekt a k tomu boli zvolené aj
adekvátne postupy a prostriedky. Zároveň poukázal aj na to, že z objektívnych príčin nemohol predložiť
väčšinu dôkazov a navrhuje súdu vyžiadať ich priamo zo spisu daňového úradu. Viedla ho k tomu jednak
časová tieseň, do ktorej sa dostal, ale predovšetkým z dôvodu, že doklady boli zaistené Úradom boja
proti organizovanej kriminalite v rámci trestného konania vo vzťahu k bývalému štatutárnemu zástupcovi
daňového subjektu, F. V..

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania
zo svojho.

Uviedol, že kontrolný orgán neuznal žalobcovi odpočítanie dane spolu v sume 57.185,32 Eur z faktúr č.
XXXXXX/V, XXXXXX/V a č. XXXXXX/VX od dodávateľa F. V. - VENIKOM Malá Tŕňa za dodávku komodít
seno, slama, siláž, kukurica v strukovom stave. V rámci vykonaného dokazovania daňový subjekt napriek
opakovaným výzvam kontrolného orgánu nepreukázal reálne dodanie tovaru deklarovaného uvedenými
faktúrami.

Má za to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych
námietok a rozporov k zisteniu správcu dane, ako aj žalovaného vzťahujúcich sa k deklarovanému
nákupu komodít seno, slama, siláž, kukurica v strukovom stave.

Podrobným skúmaním splnenia podmienok umožňujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane u
predmetných komodít kontrolný orgán konštatoval, že žalovaný sa s tým stotožnil, teda že žalobca



(daňový subjekt) nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov, nepreukázal vznik
daňovej povinnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením relevantných dôkazov o tom, že
sa obchod deklarovaný faktúrami uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému
dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník a nebolo preukázané
použitie deklarovaného nákupu tovaru na dodávky tovaru a služieb; nevykonal v kontrolovanom
zdaňovacom období august 2010, ale aj v ostatných zdaňovacích obdobiach ekonomickú činnosť
aktívne a nie je preukázateľný zdroj jeho príjmov, keď obchodoval „sám so sebou, so spoločnosťami
ktorých bol vlastníkom, spoločníkom aj konateľom, platil si v hotovosti sám sebe“. Jediným preukázaným
zdrojom príjmov bolo uplatnenie nadmerných odpočtov vyplatených správcom dane zo štátneho
rozpočtu. Činnosť prezentovaná konateľom daňového subjektu nenesie znaky reálnej ekonomickej
činnosti. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli
prepojené osobou konateľa F. V.. Vychádzajúc z dokladov spoločnosti si navzájom fakturovali,
uskutočňovali medzi sebou platby iba v hotovosti a všetky peňažné operácie v hotovosti v každej
spoločnosti vykonával iba sám konateľ, resp. spoločník, ktorý uviedol: „ako vykonávam úhradu, je
obchodné tajomstvo konateľa“. Pri obchodných transakciách bol nezastupiteľný a iba on mohol ku
všetkým preverovaným skutočnostiam podať vyjadrenie a predkladať dôkazné prostriedky. V kolobehu
medzi jednotlivými personálne prepojenými spoločnosťami sa nakoniec samotná podstata dane z
pridanej hodnoty stratila, daňové subjekty prepojené osobou F. V. vykonávali vo svojich daňových
priznaniach len nadmerné odpočty, žiadnu vlastnú daňovú povinnosť a počas celej doby obchodovania
s jednotlivými tovarovými komoditami nebolo preukázané, že tieto boli spotrebované konečným
spotrebiteľom, ktorý by bol odviedol vykázanú daň na výstupe aj do štátneho rozpočtu.

Neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúr č. 150810/V, č. 310810/V a č. 150810/
V3 od dodávateľa F. V.-VENIKOM Malá Tŕňa za dodávku komodít seno, slama, siláž, kukurica v
strukovom stave, v odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, že vo väzbe na zistenia v spoločnosti
dodávateľa a vo väzbe na zistenia súvisiace s deklarovaným chovom oviec vzťahujúce sa na podmienky
skladovania komodít sa so závermi kontrolného orgánu stotožnil. Charakter nakupovaných komodít,
t. j. krmoviny zakladá predpoklad, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v živočíšnej výrobe,
preto kontrolným orgánom boli zasielané výzvy, aby sa písomne vyjadril, podal vysvetlenie a predložil
dôkazy na vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti, pričom žalobca na výzvy nereagoval. Písomnou
informáciou od štátneho podniku Plemenárske služby SR z 23.12.2010 bolo preukázané, že daňový
subjekt nemal v databáze centrálnej evidencie hospodárskych zvierat registrovaný hovädzí dobytok
a mal registrované ovce. Podľa výpisu z 02.02.2011 vygenerovaného z databázy na Farme AGRO-
LADMOVCE bolo v evidencii k poslednému dňu v mesiaci kalendárneho roka 2010 evidovaných
vzostupne podľa mesiacov kusov oviec od 957 po 1 572.

Kontrolný orgán 28.01.2011 vykonal miestne zisťovanie v areáli bývalého JRD Veľký Horeš a zistil, že
sa tam nachádza približne 50 - 60 ks oviec. Podľa informácií zamestnanca spoločnosti JOMADO s.r.o.
spolu v areáli bolo asi 600 ks oviec, niektoré v maštaľných budovách, niektoré vonku, ale nevedel uviesť
kto je majiteľom areálu. V súvislosti s chovom oviec daňový subjekt nepreukázal žiadne režijné náklady.

Daňový subjekt nakupoval kukuricu v strukovom stave v mernej jednotke „ks“, konkrétne 345 000 ks, 315
400 ks, 210 540 ks. Takúto mernú jednotku nedefinuje vyhláška č. 206/2000 Z. z., preto sú fakturované
údaje vo veci kukurice v strukovom stave nepreskúmateľné.

V nadväznosti na údaje na skladových kartách vedených dodávateľom fyzickou osobou F. V. - VENIKOM
u komodít kukurica, slama, seno, siláž nemohol žalobca realizovať deklarovaný nákup v zdaňovacom
období august 2010, lebo u všetkých komodít dodávateľ evidoval na skladových kartách zásob nulový
zostatok v roku 2009, v roku 2010 príjem na skladových kartách zásob evidovaný nebol, preto nemohol
byť ani uskutočnený výdaj zo skladu. Relevantnými skutočnosťami a zisteniami bolo preukázané, že
nedošlo k vecnému plneniu dodaniu tovaru, nebolo nespochybniteľne preukázané, teda že nedošlo k
vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru, na základe  čoho daňovému subjektu nevzniklo právo v
zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na odpočítanie dane z tovarov a služieb
kúpených v tuzemsku. Poukázal na to, že žalobca nielen v žalobe, ale ani v odvolaní proti rozhodnutiu



správcu dane nenapadol žiaden konkrétny záver uvedený v odôvodnení rozhodnutia a nerozporoval ani
predtým závery kontrolného orgánu uvedené v dodatočnom platobnom výmere.

Má za to, že výrok rozhodnutia v preskúmavanom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a
kontrolou zistené skutočnosti naviazal na relevantné súvislosti plynúce z deklarovanej podnikateľskej
činnosti F. V.. Ku konkrétnym zisteniam a rozporom sa daňový subjekt nevyjadroval.

Pri deklarovanom dodaní tovaru nevzniká daňová povinnosť zo samotnej existencie faktúry, na ktorej
platiteľ uvedie daň ako dodávateľ, ani automaticky nevzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ je
povinný preukázať dodanie tovaru relevantnými dôkazmi, ktoré v predmetnom prípade nepredložil,
deklarovaná faktúra tovaru nebola preukázaná jeho reálnym dodaním. Ako už bolo uvedené daňový
subjekt bol opakovane vyzývaný správcom dane, aby predložil dôkazy konkretizované v každej výzve,
ale daňový subjekt na tieto výzvy nereagoval, nepredložil dôkazy, neoznámil dôvody pre ktoré na výzvy
nereagoval, neospravedlnil sa a ani nepožiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov a podanie
vysvetlenia. Z uvedeného teda vyplýva, že daňový subjekt v rámci kontrol z daňovej kontroly svoje práva
vedome nevyužil, teda žalobca ako daňový subjekt nevyužil svoje právo a nesplnil si ani svoju povinnosť,
ktorá pre neho vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb.. Pri výkone daňovej kontroly
kontrolný orgán vychádzal z dokladov predložených žalobcom na ústnom pojednávaní 08.12.2010, ako
aj z fotokópií dokladov získaných nahliadnutím do spisových zložiek daňových subjektov majetkovo a
personálne prepojených s F. V.. Pre účely predmetnej kontroly si nevyhotovil kópie účtovných dokladov
prostredníctvom nahliadnutia do spisu v trestnej veci obv. F. V., preto jeho námietka o spísaní zápisnice
o úkone trestného konania je irelevantná.

Námietka v žalobe, že pri zaistení dokladov bola prítomná pani T. E., ktorá pre neho spracovávala
účtovníctvo, ale nebola jej odovzdaná kópia zápisnice, ktorá by obsahovala aké účtovné a iné doklady
boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené uviedol, že bolo nahliadnuté do zaistených účtovných
dokladov na PPZ OBPK Východ, o čom bol spísaný úradný záznam 26.05.2011 a bolo zistené, že T. E.
prevzala rovnopisy predmetných zápisníc a tiež, že bola prítomná pri zaistení dokladov v jednotlivých
spoločnostiach dňa 01.03.2011 a 02.03.2011. T. E. sa aj vyjadrila k dokladom, ktoré boli zaistené,
podpísala preberací protokol, zapečatené veci, z čoho vyplýva, že mala vedomosť o tom, o aké doklady
a za aké spoločnosti boli doklady zaistené. Žiadosť L. B., ktorou preukazoval snahu splniť si povinnosť,
ku ktorej bol vyzvaný správcom dane uviedol, že táto žiadosť bola doručená orgánom činným v trestnom
konaní nie v rámci daňovej kontroly, aj to v čase po ukončení daňovej kontroly.

Za nedôvodnú považuje aj námietku, že ho kontrolný orgán neprimerane zaťažil, pretože ani v
žalobe, ani v odvolaní žalobca neuviedol nič konkrétne a súbežné vykonávanie daňových kontrol u
daňových subjektov personálne prepojených s osobou F. V. vychádzalo z potreby preukázania reálnosti
uskutočnených obchodov, čo bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločnosti.
Počet kontrol korešpondoval s počtom spoločností personálne a majetkovo prepojených osobou F. V..
Ak žalobca poukazuje na svoju rozsiahlu podnikateľskú činnosť, ktorú skutočnosť zaručuje aj Ústava
Slovenskej republiky, potom nemôže namietať uplatňovanie zákona o správe daní daňovým orgánom
ako nástroja štátu pri správe daní. Žalobca ničím konkrétnym nepreukazuje, že by správca dane
úmyselne vytvoril stav, keď si on nemohol riadne plniť svoje povinnosti a bola zavinená protiprávna
situácia spočívajúca v obmedzení jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje práva,
pretože žalobca doposiaľ neuviedol žiaden konkrétny postup správcu dane, resp. žalovaného, ktorý by
prekročil rámec zákona.

Rozhodujúcimi boli skutočností, že dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru, uskutočnenie
zdaniteľného plnenia, dodávateľovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a nebolo
preukázané použitie nakúpeného tovaru na dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 zákona
o DPH, k čomu žalovaný dospel na základe vyhodnotenia listinných podkladov, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu. Neopiera svoje rozhodnutie len o fakt, že žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu,
nemal vlastné skladovacie priestory, ale svoje konštatovanie oprel o informácie získané od tretích osôb,
ktoré boli podporným dôkazom.



Deklarovanie splnenia podmienok stanovených zákonom o DPH na odpočítanie dane predložením
faktúry s predpísaným obsahom je nepostačujúce. Doklad potvrdzuje vykonanie ekonomickej činnosti,
ktorá v prípade žalobcu však preukázaná nebola. Žalobca ignoruje množstvo dôkazov veľmi podrobne
uvedených v protokole o daňovej kontrole, odôvodnenie dodatočného platobného výmeru, ako aj
odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní. Má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je z hľadiska celého
kontextu odôvodnenia odôvodnením dostatočným a v súlade s § 33 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.
obsahuje vyhodnotenie zistených skutočností vo vzájomných súvislostiach, a preto nie je opodstatnené
konštatovanie, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnymi spismi
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonalo u
platiteľa dane z pridanej hodnoty AGRO-LADMOVCE s.r.o. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol
č. I/332/17862-100689/2011/Mašk, zo dňa 30.09.2011. Tento protokol mal byť prerokovaný v deň určený
vo výzve 23.11.2011, ale daňový subjekt sa prerokovania protokolu nezúčastnil, takže deň určený vo
výzve sa považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu aj keď sa daňový subjekt prerokovania
nezúčastnil. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly správca dane - Daňový úrad Kráľovský
Chlmec vydal dodatočný platobný výmer dňa 25.11.2011 č. 738/230/29245/11/Koh, ktorým podľa § 44
ods. 6 písm. b), bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal platiteľovi dane z pridanej hodnoty daňovému
subjektu AGRO-LADMOVCE s.r.o. nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 57
185,32 Eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si uplatnil z faktúr od dodávateľa F. V. -
VENIKOM, Malá Tŕňa a to faktúr č. XXXXXX/V s dátumom dodania 15.08.2010 v sume 153 811,07 Eur
z toho základ dane 129 253,00 Eur + 19 % DPH 24 558,07 Eur za dodanie sena, slamy, siláže, kukurice
v strukovom stave, z faktúry č. XXXXXX/V s dátumom dodania 31.08.2010 v sume 144 219,43 Eur z
toho základ dane 121 192,80 Eur + 19 % DPH 23 026,63 Eur za dodanie sena, slamy, siláže, kukurice
v strukovom stave a z faktúry č.  XXXXXX/VX s dátumom dodania 15.08.2010 v sume 60 130,22 Eur z
toho základ dane 50 529,60 Eur + 19 % DPH 9 600,62 Eur za dodanie kukurice v strukovom stave.

Keďže sa jednalo o dodávky komodít - krmoviny, z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat Žilina
bolo zistené, že daňový subjekt má v databáze registrovaný chov oviec a miestnym zisťovaním v
priestoroch bývalého JRD Veľký Horeš bolo zistené, že v areáli sa nachádza cca 50 - 60 ks oviec,
balíky slamy v kockách a od zamestnanca spoločnosti JOMADO s.r.o. bolo zistené, že v areáli sa
celkom nachádza 600 ks oviec, niektoré sú v areáli, niektoré sú na pastve, ale komu patrí uvedený
areál už zamestnanec uviesť nevedel. Na uvedených faktúrach je uvedený dátum dodania 15.08., resp.
31.08.2010, a preto dodané krmoviny (seno, slama, siláž, kukurica v strukovom stave) museli byť aj
niekde uskladnené, nakoľko nemohli byť skŕmené jeden deň. Na faktúrach, ale ani na predložených
dodacích listoch nebol uvedený názov žiadnej prevádzky, kde mali byť krmoviny dodané a uskladnené.

Podľa predložených faktúr daňový subjekt mal nakupovať kukuricu v strukovom stave na kusy, nie je
však reálne predávať ale ani nakupovať kukuricu v strukovom stave v mernej jednotke „ks“ a napokon ani
vyhláška č. 206/2000 Z. z. neobsahuje jednotku kukuričný struk ani takúto mernú jednotku nedefinuje.
Preto, ak na faktúrach je uvedený druh tovaru v kusoch, kukurica v strukovom stave, takýto tovar mohol
byť dodaný iba v neidentifikovateľnom a nemerateľnom množstve a napokon v praxi to ani nie je reálne.

Za účelom preverenia, či dodávateľ krmovín F. V. - VENIKOM mal na skladovacích kartách uvedené
krmoviny, ich výdaj a príjem bolo zo skladových kariet zistené, že tento daňový subjekt konečný stav
zásob kukurice v roku 2009 bol nulový, príjem v roku 2010 nebol žiadny, z čoho jednoznačne vyplýva,
že nemohol byť uskutočnený predaj kukurice v auguste 2010 pre daňový subjekt AGRO - LADMOVCE
s.r.o., ak stav zásob v roku 2009 bol nulový a príjem v roku 2010 nebol žiadny. Čo sa týka zásob slamy
podľa skladových kariet, konečný stav zásob slamy v roku 2009 bol nulový, príjem v roku 2010 nebol
žiadny, a preto nemohlo dôjsť k dodaniu slamy v auguste 2010; stav zásob sena v roku 2009 bol nulový,
príjem v roku 2010 nebol žiadny, preto nemohol byť uskutočnený predaj sena v roku 2010; konečný stav



zásob siláže v roku 2009 bol nulový, príjem v roku 2010 nebol žiadny, a preto nemohol byť uskutočnený
predaj siláže v auguste 2010.

Z uvedených zistení vyplýva, že daňovému subjektu F. V. - VENIKOM, t. j. dodávateľovi nevznikla daňová
povinnosť dňom dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (o dani z pridanej hodnoty
- DPH) a tak kupujúci daňový subjekt AGRO - LADMOVCE s.r.o. nenadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník.

Správca dane, daňový subjekt výzvami zo dňa 17.01.2011 a 09.03.2011 vyzýval na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie august  2010 na základe predložených
faktúr, ale daňový subjekt na tieto výzvy nereagoval, požadované dôkazné prostriedky, vyjadrenia a
vysvetlenia ku kontrole nepredložil, neoznámil zamestnancov, dôvody pre ktoré dôkazy, vyjadrenia
a vysvetlenia nedoručil v stanovenej lehote, nepožiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov,
vyjadrení a vysvetlení a nepokúšal sa ani spojiť so zamestnancami správcu dane, aby svoje konanie
odôvodnil.

V súlade s § 29 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom.

Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt. Zamestnanci
správu dane sú povinní posúdiť dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
pričom pri hodnotení dôkazov postupujú podľa zásady § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb..

Daňový subjekt si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 29 ods. 9 zákona č.
511/1992 Zb., pretože so správcom dane nespolupracoval, na jeho výzvy aby predložil dôkazy, podal
vysvetlenia vôbec nereagoval, teda tak, aby jednoznačne preukazoval, že právo na odpočítanie dane z
predložených faktúr si uplatnil v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty.

Aj keď v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. ťarcha dôkazného bremena je prenesená na daňový
subjekt, správca dane má pri dokazovaní povinnosť dbať na čo neúplnejšie zistenie všetkých skutočností
potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom určuje rozsah a spôsob vykonania jednotlivých
dôkazov. Správca dane vykonal dokazovanie a to predovšetkým dôsledným preverením, či už listinnými
dôkazmi alebo miestnou ohliadkou vzhľadom na dodávané komodity - krmoviny sa predpokladalo, že
daňový subjekt sa venuje chovu dobytka, teda živočíšnej výrobe, pričom bolo zistené, že daňový subjekt
má realizovať chov oviec, ale bolo preukázané, že ak tento chov realizuje, tak najviac v rozsahu 600
ks. V súvislosti s dodávkou krmovín od daňového subjektu F. V. - VENIKOM a predovšetkým z jeho
skladovacích kariet bolo náležite preukázané, že dodávateľ nemohol dodať komoditu krmoviny seno,
slamu, siláž, kukuricu v strukoch podľa predložených faktúr v auguste 2010, keď stav zásob na konci
roku 2009 bol nulový a príjem v roku 2010 nebol žiadny, pričom pri komodite kukurica v strukovom stave
mala byť dodávaná v takej mernej jednotke, ktorú ani vyhláška č. 206/2000 Z. z. nedefinuje.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nedošlo k vecnému plneniu predmetu faktúr
tak, ako je to konštatované nielen v odôvodneniach rozhodnutí žalovaného prvostupňového správneho
orgánu, ale tak to uvádza v protokole z daňovej kontroly aj kontrolný orgán, teda nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti pri dodaní tovaru na základe čoho nevzniklo daňovému subjektu právo na odpočítanie z
tovarov a služieb v celkovej sume 57 185,32 Eur v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2
písm. a) a v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.



Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dane,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa dikcie § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené a preukázané, že u komodít seno, slama,
siláž, kukurica v strukovom stave nedošlo k vecnému plneniu, k dodaniu tovaru a služby, nebolo
nespochybniteľne preukázané, teda nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služby,
na základe čoho daňovému subjektu nevzniklo právo v zmysle § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku. Daňový
subjekt si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a v priebehu
daňovej kontroly so správcom dane nespolupracoval, na jeho písomné výzvy, aby svoje tvrdenia, resp.
údaje vyplývajúce z predložených faktúr označil dôkazy, prípadne k ním podal vysvetlenia, žiadnym
spôsobom nereagoval. Treba uviesť, že pri deklarovanom dodaní tovaru nevzniká daňová povinnosť len
zo samotnej existencie faktúry, na ktorej platiteľ uvedie daň ako dodávateľ, ani automaticky nevzniká
právo na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru relevantnými dôkazmi, ktoré v
predmetnom prípade predložené neboli a deklarovaná fakturácia tovaru nebola preukázaná aj reálnym
dodaním daného tovaru.

Námietky žalobcu uvedené v žalobe sú vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych námietok
a rozporov k zisteniam jednak žalovaného uvedených v odôvodnení rozhodnutia a nerozporoval
ani predtým závery kontrolného orgánu uvedené v odôvodnení dodatočného platobného výmeru, k
zaslanému protokolu z daňovej kontroly sa nevyjadril, nezúčastnil sa prerokovania protokolu, a preto
súd má za to, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav a správca dane, ako aj kontrolovaný orgán
postupovali v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb..

Námietky žalobcu, že nemohol využiť dôsledne svoje právo a predkladať vo veci dôkazy, predovšetkým
v procese daňovej kontroly z dôvodu, že bol zaťažený výkonom väčšieho množstva daňových kontrol
u daňových subjektov, ktorých bol konateľom, resp. spoločníkom, ako aj z dôvodu, že listinné dôkazy
mu mali byť zaistené ÚBOK v Košiciach, ktoré mu neboli vrátené, nevie aké doklady boli zaistené, že
dôkazy odovzdal aj Advokátskej kancelárii Kolesár, ktorú splnomocnil na zastupovanie súd považuje za
neopodstatnené, pretože ak žalobca predložil dôkazy advokátskej kancelárii, ktorá ho zastupovala, nič
mu nebránilo tieto dôkazy si vyžiadať a nahliadnutím do spisu v trestnej veci správca dane zistil, že pri
zaistení dokladov žalobcu bola prítomná T. E., ktorá pre neho spracovávala účtovníctvo, tá zápisnične
potvrdila prebratie zaistených dokladov. Naviac treba uviesť, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 kontrolný
orgán začal 23.11.2010 a ukončil 23.11.2011. Konateľ daňového subjektu F. V. bol vzatý do väzby
01.03.2011, pričom prvá výzva na preukázanie nároku na odpočítanie dane bola zo dňa 17.01.2011,
na ktorú nereagoval a nereagoval ani na opakovanú výzvu zo 04.03.2011. Novej konateľke L. B.
bolo oznámené, že je oprávnená si vyhotoviť fotokópie dokladov z vyšetrovacieho spisu a žiadosť o
poskytnutie informácií orgánmi policajného zboru podala až po ukončení daňovej kontroly.



Námietka týkajúce sa nerešpektovania ustanovenia § 58 Trestného poriadku v súvislosti so zaistením
dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01. a 02.03.2011 treba uviesť, že súd nie je oprávnený
posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom domovej prehliadky, ale
ako už bolo uvedené, pri prehliadkach bola prítomná T. E., ktorá spracovávala pre daňový subjekt
účtovníctvo, ktorej boli odovzdané aj kópie zápisníc zo zaistenia dôkazov.

Za dôvodnú súd nepovažuje ani námietku, podľa ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok
dôvodov a je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods. 1 a 3 zákona č.
511/1992 Zb.. Rozhodnutie žalovaného obsahuje skutkový stav zistený vykonanou daňovou kontrolou,
žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnotil z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu
na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch rozhodnutia sa podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími
námietkami, uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia, odôvodnil akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití relevantnej právnej úpravy, teda podľa názoru súdu
rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 30 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Zb.
a je aj preskúmateľné.

Neobstojí námietka žalobcu, že jediným dôvodom na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie,
ako aj žalovaný je totožnosť F.T. V. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach medzi
ktorými dochádzalo k uskutočňovaniu zdaniteľného plnenia. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu a obsahom napadnutých rozhodnutí. Zamestnanci správcu dane vykonali
dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca, ako to vyplýva z
pripojených administratívnych spisov preukázal zdaniteľné obchody iba faktúrami a ničím iným, pričom
žiadnym spôsobom s kontrolným orgánom nespolupracoval. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti týchto
obchodov vyvodil zo zistení, že nebolo preukázané, že tovar, v danom prípade komodity krmoviny bol
skutočne dodávateľom aj dodaný, nakoľko bolo preukázané, že ani dodávateľ v čase vystavenia faktúr v
auguste 2010 na svojich skladových kartách uvedené komodity v sklade nemal a taktiež nebolo zistené
a preukázané kde tieto komodity - krmoviny boli uskladnené, pretože vzhľadom na množstvo aké bolo
uvedené na faktúrach, nemohlo dôjsť k ich skŕmeniu jeden deň. Konštatovanie žalovaného, že žalobca
neúčtoval o režijných nákladoch ako vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn, telefón a pod.,
iba dokumentovalo, že žaloba nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť a podnikateľské aktivity iba
predstieral.

Súd konštatuje, že vykonané dôkazy v daňovom konaní potvrdili správnosť záverov správcu dane, že
obchodné spoločnosti založené F. V. nepodnikajú štandardným spôsobom, ale podnikateľskú aktivitu
iba predstierajú v záujme získania daňových výhod - čerpanie nadmerných odpočtov. Žalobca ak
s takýmto konštatovaním nesúhlasil, mal možnosť vyvrátiť tieto tvrdenia navrhnutím a predložením
dôkazov preukazujúcich reálnosť sporných plnení. Argumentácia závermi rozsudku Súdneho dvora ES
vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu je konateľom vo všetkých
svojich obchodných spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca, a preto objektívne
musel mať vedomosť, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu. Sám vtedajší konateľ
žalobcu F. V. potvrdil, že založil viacero obchodných spoločností, ktoré medzi sebou obchodovali,
uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil v hotovosti sám sebe, že iba sám uzatváral
obchody medzi daňovými subjektmi, v ktorých bol konateľom, resp. spoločníkom, sám vystavoval faktúry,
uhrádzal príjmy, ako aj výdavky za tovary a služby, teda  zabezpečoval všetky organizačné a výrobné
činnosti s podnikaním. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že jednotlivé obchodné spoločnosti
sú samostatnými právnymi subjektmi.

V danom prípade rozhodujúcimi boli skutočnosti, že dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru,
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH a nebolo preukázané použitie nakúpeného tovaru na dodávky tovarov a služieb v zmysle
§ 49 ods. 2 zákona o DPH, k čomu správca dane ako aj žalovaný dospel na základe zápisníc o
ústnom pojednávaní o miestnom zisťovaní v úradných záznamoch, o nahliadnutí do spisu, vyhodnotenie
dôkazov získaných od tretích osôb, ktoré žaloba ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru,
ale ani v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného nerozporoval. Nie je pravdou, že žalovaný opiera svoje
rozhodnutie len o fakt, že žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal vlastné skladovacie priestory.



Informácie získané od tretích osôb (VSE a.s., SPP a.s., Sociálna poisťovňa, Obecný úrad Ladmovce)
boli podporným dôkazom toho, že podnikateľská činnosť žalobcu skutočne nebola aktívna.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu námietok uvedených žalobcom v
písomnej žalobe dospel k záveru, že námietky nie sú opodstatnené a rozhodnutie orgánu prvého stupňa,
ako aj žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}