Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/85/2012 z 1. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. mája 2013, sp. zn. 11Co/85/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8308201704.1
Krajský súd Prešov | 11Co/85/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8308201704.1 | 2013-05-01 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/57748b5e-4a75-4377-b5a6-1e608effd4cb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8308201704.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308201704
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8308201704.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: D. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v Y., G. XXXX/
X, zastúpený JUDr. Dušanom Černákom, advokátom, Námestie osloboditeľov 25, Michalovce,
proti žalovanému: O. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v Y., G. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom
Gdovinom, advokátom, Mierová 4, Humenné, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441,
o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 15C/19/2008 - 230 zo dňa 10.6.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba o
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutá, a v tomto rozsahu mu vec   v r a c i a    na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
zamietol. Žalobu o náhradu za stratu na zárobku vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal proti
žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví a uplatnil jednak náhradu za stratu na zárobku vo
výške 30.580,- Sk, čo je 1.015,07 eur, a ďalej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
1.040.000,- Sk, čo je 34.521,68 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 21.8.2003 do neho vrazil
osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol, a to v okamžiku, keď žalobca prechádzal cez vozovku. Pri
nehode utrpel rozsiahle zranenia, najmä pomliaždenie mozgu ťažkého stupňa s krvácaním pod tvrdú
mozgovú plenu, zlomeninu spánkovej a temennej kosti hlavy, krvácanie do vnútorného ucha vľavo,
otvorenú trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia, zlomeninu vonkajšieho členka ľavého predkolenia s
posunom úlomkov, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti, ktorá trvala aj ku
dňu podania žaloby na súd. Žalovaný bol za predmetný skutok odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/210/03 zo dňa 9.2.2004. Vozidlo, prevádzkou ktorého došlo ku škode, bolo poistené
v poisťovni Kooperativa, a.s. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 16C/142/2004
bol predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody, kde súd rozhodol rozsudkom zo dňa 31.5.2006
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.6.2006. V tomto konaní bolo rozhodnuté
o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mu spôsobil, pričom súd určil spoluzavinenie žalobcu vo
výške 30 %. Ublížením na zdraví, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode, utrpel žalobca škodu, ktorú,
pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, posúdil MUDr. I. J., pričom žalobca žiadal bodové
ohodnotenie zvýšiť na stonásobok a uplatnil si tak náhradu za 2600 bodov. Návrh na zvýšenie sťaženia
spoločenského  uplatnenia  odôvodnil  tým,  že  v dôsledku  úrazu  je  ťažko postihnutý, a to v

osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote, ďalej z hľadiska frekvencie a dĺžky
hospitalizácií. Stratu na zárobku si uplatnil za čas práceneschopnosti, a to za obdobie od 1.1.2004 do
28.2.2005, teda za štyri mesiace po 11.470,- Sk, spolu 45.880,- Sk, z čoho jedna tretina predstavovala
15.300,- Sk, takže náhrada po odpočítaní spoluzavinenia bola uplatnená vo výške 30.558,- Sk, t.j.
1.015,07 eur. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu a súd uznesením zo dňa 3.7.2007 túto zmenu



pripustil s tým, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia 1.092.000,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a
náhradu za stratu na zárobku vo výške 32.116,- Sk s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.4.2007 do
zaplatenia. Rozsudkom pod č.k. 15C/20/2007 - 65 zo dňa 23.11.2007 súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej
sa uplatnenej náhrady za stratu na zárobku vo výške 32.116,- Sk s tým, že konanie o priznanie úroku
z omeškania z tejto sumy zastavil a v prevyšujúcej časti, t.j. o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nárok vylúčil na samostatné konanie. Podaním zo dňa 2.10.2008 žalobca upravil žalobu
tak, že žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 1.076.400,- Sk spolu s 3 % úrokom z omeškania, a to preto, lebo pôvodne si uplatnil sumu
1.092.000,- Sk, avšak žalovaný mu na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia plnil vo výške
15.600,- Sk. Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia a podaniami zo dňa 27.10.2010 a 22.2.2011 si opäť uplatnil náhradu za stratu na zárobku
v súvislosti s ďalšími prekonanými operáciami. Žiadal zaviazať žalovaného, aby mu tento zaplatil
24.846,13 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od splatnosti do zaplatenia, pričom z tejto sumy náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala sumu 23.879,71 eur a suma 397,94 eur náhradu
za stratu na zárobku. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa
21.8.2003 v čase okolo 00.35 hod. v Y. na E. ulici došlo k dopravnej nehode, a to tak, že žalovaný,
ktorý viedol osobné motorové vozidlo Škoda Favorit pod vplyvom alkoholu, a to vo výške 1,48 promile,
sa náležite nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, takže narazil do žalovaného,
ktorý v tom čase prechádzal cez vozovku. V dôsledku nehody žalobca utrpel pomliaždenie mozgu
ťažkého stupňa s krvácaním pod tvrdú mozgovú plenu, zlomeninu spánkovej kosti hlavy, krvácanie
do vnútorného ucha vľavo, otvorenú trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia, zlomeninu vonkajšieho
členka pravého predkolenia s posunom úlomkov, ako aj ďalšie poranenia. Žalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Humenné pod č.k. 2T/210/2003 - 133 zo dňa 9.2.2004 uznaný vinným z trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a trestného činu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 3 rokov, ako aj zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov. V posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia, vypracovanom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. MUDr. I. J. dňa 14.11.2006,
tento určil bodové ohodnotenie u žalobcu na 130 bodov, pričom ho zvýšil na dvojnásobok, t.j. na 260
bodov, a to vzhľadom na vek a uplatnenie žalobcu v rodinnom, kultúrnom, športovom a pracovnom
živote. Rozsudkom Okresného súdu Humenné pod č.k. 16C/142/2004 - 105 zo dňa 31.5.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod č.k. 1Co/300/2005 - 141 zo dňa 15.6.2006 súd priznal
žalobcovi 105.634,- Sk titulom bolestného, náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za
obdobie od 21.8.2003 do 31.10.2004 a náhradu nákladov spojených s liečením. Súd ďalej poukázal na
výpovede svedkov D. Y., E. C., C. E., E. P., na výpoveď  znalca  MUDr.  W.  G.,  a  na  základe  takto
zisteného  skutkového stavu dospel k záveru s poukazom na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 444 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a § 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, že u žalobcu neboli zistené také
obmedzenia v dôsledku utrpených zranení a prekonaných liečebných procesov, ktoré by úplne zmenili
jeho život, na aký bol dovtedy zvyknutý. Žalobca pracuje na pôvodnom mieste, v žiadnej oblasti činnosti
nepotrebuje pomoc inej osoby, zranenie nezanechalo na ňom výrazné fyzické ani psychické následky.
Žalobca ani pred úrazom nepracoval v oblasti, v ktorej by prekonaný úraz a jeho následky mali vplyv na
vykonávanie pracovných činností. Nebol aktívnym športovcom, pre ktorého by takéto poškodenie malo
mimoriadny následok. V súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri úraze, nie je podľa názoru
súdu, ani podľa znaleckého dokazovania obmedzený v osobnom, rodinnom a spoločenskom uplatnení.
Žalobca nebol uznaný ani len čiastočne invalidným. Súd považoval stonásobok bodového ohodnotenia,
ktoré žiadal žalobca priznať za nadhodnotené a neprimerané poškodeniam, ako aj obmedzeniam,
ktoré žalobca následkom úrazu má. Žalobca nevyžaduje nepretržitú starostlivosť a nie je odkázaný na
neustálu pomoc inej osoby. Všetky životné potreby si zabezpečuje sám a bez obmedzenia. Podľa názoru
súdu prvého stupňa je celkové odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené znaleckým
posudkom postačujúce, pričom pôvodným lekárskym posudkom bolo bodové ohodnotenie stanovené
na 260 bodov a toto aj bolo žalobcovi uhradené, preto súd žalobu o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to,



že prvostupňový súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil
skutkový stav, vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, a preto aj nesprávne posúdil. Nesprávne
postupoval prvostupňový súd pri posudzovaní jeho nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v tomto prípade, ktorý je hodný osobitného zreteľa v zmysle
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení, a to § 7 ods. 3 tohto predpisu. V rozpore s vykonaným
dokazovaním je záver súdu, že nie je obmedzený v osobnom, rodinnom a spoločenskom uplatnení,
že zranenie nezanechalo na ňom výrazné psychické a fyzické následky, že nemalo vplyv na výkon
jeho pracovných činností a že nebol aktívnym športovcom. Tieto argumenty súdu sú v zásadnom
rozpore s vykonanými dôkazmi. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorí môžu pred
súdom vypovedať o skutočnostiach dôležitých pre posúdenie mimoriadneho rozsahu jeho sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd vypočul len časť týchto svedkov s tým, že nie je potrebné vykonávanie
ďalšieho dokazovania výsluchmi svedkov, pretože považoval za preukázané splnenie podmienok pre
poskytnutie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predseda senátu
na jednom z posledných pojednávaní uviedol, že na základe výsluchu vypočutých svedkov a znaleckého
dokazovania považuje uplatnený nárok za daný a rozhodne o výške mimoriadneho zvýšenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd argumentoval tým, že nie je invalidný, ani čiastočne
invalidný, pričom nie je invalidný len z toho dôvodu, že invalidným byť nechcel a ani nechce. Poukázal na
to, že od 1.1.2003 do 31.10.2004 bol neprerušene práceneschopný z dôvodu úrazu. Práceneschopnosť
nebolo možné pre zdravotný stav ukončiť, preto od 1.11.2004 do 28.2.2005 mu neboli vyplácané
nemocenské dávky, hoci bol práceneschopný a nepracoval, nemal žiaden

príjem, 4 mesiace žil s rodinou na dlh, lebo nesúhlasil s tým, aby bol uznaný invalidným a bol mu
priznaný invalidný dôchodok. Od roku 2003 od úrazu bol 8-krát hospitalizovaný. Podstúpil 5 operácií
nohy. Následky úrazu sa podarilo v podstatnej miere odstrániť tak, že neprišiel o nohu, čomu je rád,
avšak trvalé následky majú závažný dopad na jeho spoločenské uplatnenie. Ľavá noha je neobratná, je
menej ohybná, nemôže sa venovať záľubám a koníčkom, športovým aktivitám, ktoré mal pred úrazom.
Má psychickú traumu, ktorá spočíva v návaloch strachu pri prechádzaní cez cestu. O tom všetkom
vypovedal a zaoberá sa tým aj znalec. Znalec uvádza trvalé následky, ktoré v dôsledku úrazu má, avšak
hodnotí ich z medicínskeho hľadiska tak, že nie je ich možné považovať za mimoriadne. Pri hodnotení
trvalých následkov zo spoločenského i individuálneho hľadiska je však preukázané, že tieto následky sú
pre neho mimoriadne, majú závažné, nepriaznivé dôsledky pre jeho spoločenské uplatnenie. Nemôže sa
venovať športovým aktivitám. Pri hodnotení intenzity trvalých následkov je treba brať u neho do úvahy aj
to, že podobný následok úrazu, aký má, je z medicínskeho hľadiska možno častejší, ale v tomto prípade
bolo treba hodnotiť intenzitu trvalých následkov a ich mimoriadnosť z hľadiska ich následkov pre neho
ako indivíduum, ako jedinca, ktorých dôsledky bude závažne pociťovať stále. Uviedol, že súd nezobral
do úvahy výpovede svedkov D. Y., E. C., C. E. a E. P., a skutočnosťami zistenými z týchto výpovedí sa
nezaoberal. Považoval za vhodné pre náležité zistenie skutkového stavu prehodnotiť výpovede týchto
svedkov a z hľadiska ich výpovednej hodnoty vypočuť aj ďalších svedkov, ktorých v priebehu konania
navrhol vypočuť.

Žalovaný považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a odvolanie žalobcu za
neopodstatnené. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd uznesením pod č.k. 11Co/58/2011 - 259  zo dňa 19.1.2012 vec vrátil súdu prvého stupňa
na rozhodnutie o celom predmete konania a na doplnenie dokazovania. Odvolací súd v dôvodoch tohto
uznesenia poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.040.000,- Sk. Podaním zo dňa 2.5.2007 (viď č.l. 22) sa
tejto náhrady domáha vo výške 1.024.400,- Sk, teda zobral žalobu späť ohľadom sumy 15.600,- Sk.
Ďalším podaním zo dňa 15.5.2007 žalobca uviedol, že sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
domáha vo výške 1.092.000,- Sk s 3 % úrokom od právoplatnosti rozsudku. Ďalším podaním zo dňa
11.10.2007 sa tejto náhrady domáha vo výške 1.092.000,- Sk s 3 % úrokom od právoplatnosti rozsudku.
V tomto prípade zrejme išlo len o chybu v písaní, a to vyplýva z podania zo dňa 2.10.2008 (viď č.l. 88),
kde potom túto sumu upravuje na 1.076.400,- Sk s 3 % úrokom od splatnosti do zaplatenia. Z podania zo
dňa 28.9.2009 (viď č.l. 158) vyplýva, že žalobca tento nárok upravuje na sumu 1.050.000,- Sk a podaním
zo dňa 27.10.2010 (viď č.l. 174) je konečný návrh na túto náhradu vo výške 719.400,- Sk, po prepočte
na platnú menu 23.879,71 eur. Tým, že súd prvého stupňa zamietol žalobu, mohol zamietnuť len tú časť
návrhu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zaplatenia sumy 23.879,71 eur. Súd však nerozhodol o tej



časti nároku žalobcu, ktorú tento zobral späť, a o tomto späťvzatí návrhu mal súd rozhodnúť. Súčasne
odvolací súd v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. doplnil dokazovanie prostredníctvom súdu prvého stupňa.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa vec vrátil odvolaciemu súdu s tým, že uznesením pod č.k.
15C/19/2008 - 303 zastavil konanie v časti sumy 357.000,- Sk (11.850,23 eur). Nárok žalobcu ohľadom
sumy 719.400,- Sk (23.879,71 eur) a nárok na náhradu trov konania vylúčil na samostatné konanie, a
to po právoplatnosti tohto uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2012.

Odvolací súd v súvislosti s týmto uznesením musí konštatovať, že súd prvého stupňa uvedeným
uznesením vylúčil na samostatné konanie nárok, o ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom. Teda v
tomto konaní by už chýbal jeho predmet a nebolo by o čom rozhodovať. Ide o takú vadu konania,
pre ktorú odvolací súd musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že súd prvého stupňa musí zmeniť uznesenie o vylúčení sumy 719.400,- Sk (23.879,71
eur) tak, že návrh o tomto nároku sa nevylučuje na samostatné konanie a zostáva predmetom tohto
konania. Odvolací súd súčasne upozorňuje na podanie žalobcu zo dňa 27.10.2010, v ktorom došlo k
poslednej úprave návrhu žalobcu, kde zdôrazňuje tú okolnosť, že znaleckým posudkom č. 3/2009 znalca
MUDr. W. G. zo dňa 8.7.2009 znalec zaujal stanovisko, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia pri úraze je 175 bodov. Žalobca akceptoval toto ohodnotenie a z tohto dôvodu aj upravil
svoj návrh na zaplatenie sumy 23.879,71 eur. Ak teda súd vychádzal z bodového ohodnotenia 130
bodov a z toho, že poisťovňou bola táto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia plnená vo
výške dvojnásobku, t.j. 15.600,- Sk, potom súd nerozhodol o náhrade za bodové ohodnotenie 45
bodov (rozdiel medzi 130 a 175 bodmi). Z toho pohľadu, aj keby dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, musel by uviesť, z akého
dôvodu nebola priznaná náhrada za uplatnených 45 bodov, ktorú náhradu žalobca uplatnil uvedeným
písomným podaním. Je evidentné, že podaním žalobcu zo dňa 27.10.2010 tento uplatnil zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 100-násobok, pričom vychádzal z náhrady za 1 bod
60,- Sk, pretože k škodovej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení a výpočet
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potom bol nasledovný: 175 bodov x 60 = 10.500,- Sk
x 100-násobné zvýšenie, čo je 1.050.000,- Sk mínus 315.000,- Sk, čo je 30% spoluzavinenie. Zostáva
tak rozdiel 735.000,- Sk, od ktorej sumy žalobca odpočítal plnenie poisťovne vo výške 15.600,- Sk,
a tak uplatnil sumu 719.400,- Sk, čo zodpovedá pri premene na platnú menu sume 23.879,71 eur.
Teda o tomto nároku bolo potrebné rozhodnúť. Z takto upraveného návrhu je potom zrejmé, že žalobca
uplatnil nielen nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale aj nárok na
odškodnenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je rozdiel medzi
pôvodným bodovým ohodnotením 130 bodov a bodovým ohodnotením podľa znaleckého posudku č.
3/2009 znalca MUDr. W. G. na 175 bodov. Ak súd nárok žalobcu zamietol v celom rozsahu, je rozsudok
nepreskúmateľný z hľadiska zamietnutia žaloby na odškodnenie základného bodového ohodnotenia za
požadovaných ďalších 40 bodov.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. musel zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zamietnutá, a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť jednak opodstatnenosť nároku na
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 40 bodov, ale aj nároku na mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako ho žalobca uplatnil podaním zo dňa 27.10.2010 (viď
č.l. 175).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.