Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/37/2017 z 26. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2017, sp. zn. 1CoE/37/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6715202902.3 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/37/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6715202902.3 | 2017-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 379 CSP, § 380 CSP, § 385 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 2 CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f42da3bf-0bd0-404c-b66f-e569345e00e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715202902.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202902.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v
exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. P. XX,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, Exekútorský úrad Bratislava, Bosáková ul. č. 7, 851
04 Bratislava, pod sp. zn. EX 147/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.893,09 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 2Er/87/2015-55
zo dňa 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 2Er/87/2015-55 zo dňa 21. marca 2016 zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok
rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-
PC-1048/14-LP zo dňa 08.09.2014. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 02.08.2013 vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a posudzoval žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v intenciách § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, aplikujúc aj nepriamy účinok smernice Rady 93/13/EHS.
V rámci uvedeného prieskumu následne súd prvej inštancie skúmal, či predmetný spotrebiteľsky vzťah
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon neplatný. Ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi,
ide o rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že veriteľ bol v
zmysle § 53 ods. 6 OZ povinný pri posudzovaní podmienok poskytnutia úveru prihliadnuť na neprijateľné
zmluvné podmienky. V posudzovanom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, či
oprávnený v pozícii veriteľa takým spôsobom postupoval, teda nepreukázal, že by ho pred uzavretím
zmluvy zaujímala osoba povinnej. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že odplata
(úrok) za poskytnutie peňažných prostriedkov, dohodnutá v úverovej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Ďalej súd prvej inštancie
vytkol rozhodcovskému súdu, ktorý vydal exekučný titul, že opomenul aplikáciu príslušných európskych
aj vnútroštátnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné podmienky, keď
priznal oprávnenému plnenie (úrok) v rozpore s dobrými mravmi, čo je v príkrom rozpore so zásadou
ekvity.



2. Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých okolností uzatvárania úverovej zmluvy, povahy
účastníkov, predmetnej právnej úpravy a súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že
dojednanie odplaty - úroku v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia príslušných smerníc EÚ, ako aj príslušné ustanovenia OZ a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže dojednanie o výške úroku ako odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

3. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 6 OZ, nakoľko hodnota odplaty dohodnutá
v zmluve o revolvingovom úvere uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala. V uvedenom
ustanovení bolo určené, že pri porovnávaní sa má posudzovať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale
aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo
súd prvej inštancie nerešpektoval. Poukázal aj na dôvodovú správu k vyššie uvedenému ustanoveniu
OZ, v zmysle ktorej sa pri vyhodnocovaní odplaty mala brať do úvahy výška peňažných prostriedkov,
skutočnosť, či ide o zabezpečený záväzok a obdobie, na ktoré boli peňažné prostriedky poskytnuté.
Ďalej ešte oprávnený poukázal na to, že peňažné plnenie je deliteľným plnením a preto, ak by aj úvahy
súdu ohľadne úrokov boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v
časti úrokov. V danej veci žiadosť o udelenie poverenia zamietol v celosti, čím porušil právo oprávneného
vlastniť majetok. Súd svojim rozhodnutím zaviedol neprijateľný stav, keď povinná napriek dlhodobému
porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiaden úrok,
žiadne sankcie za omeškanie, ani zákon stanovený úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby odvolací súd povinnej uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania.

4. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie. Povinná sa k podanému odvolaniu
nevyjadrila.

5. Súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie dňa 21.03.2016. Oprávnený podal
odvolanie dňa 21.04.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 CSP ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení odvolací
súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj
po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla
2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán [viď tiež závery vyjadrené v
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995] (In: uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2017 pod sp. zn. 2 Cdo 984/2015).

6. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Z
dôvodu, že odvolanie bolo podané za účinnosti OSP a zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa
§ 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP, musí od 01.07.2016 o odvolaní rozhodovať odvolací súd v režime
CSP.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 CSP) z nasledovných dôvodov:

8. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzatvorili
dňa 02.08.2013 zmluvu o revolvingovom úvere a na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu,
ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Dňa 09.03.2015 bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 12.03.2015 na súde
prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu



- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, ktorý nadobudol dňa 14.10.2014 právoplatnosť a dňa
18.10.2014 vykonateľnosť. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Er/87/2015-21 zo dňa 07.05.2015
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe
odvolania oprávneného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k.
1CoE/295/2015-49 zo dňa 30.11.2015 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti a
neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na
konanie a rozhodnutie. Poukázal na výslovné vyhlásenie veriteľa, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na možnosť odstúpenia od zmluvy v lehote 14 dní
od jej uzavretia. V rámci ďalšieho postupu v konaní ale uložil súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa
tým, či v zmysle § 43c ods. 2 OZ bolo prijatie návrhu rozhodcovskej zmluvy doručené povinnej. Poukázal
pritom aj na možnosť skúmania iných neprijateľných zmluvných podmienok.

Následne súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým uznesením, ktorým opätovne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dohoda o
úrokoch z úverovej zmluvy je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatným
právnym úkonom.

9. Keďže súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu
v uznesení č. k. 1CoE/295/2015-49 zo dňa 30.11.2015, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom
spisu vyzval podľa § 382 CSP účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili
k možnej aplikácii § 43c ods. 2 OZ z dôvodu posúdenia, či rozhodcovská zmluva nadobudla účinnosť.
Zároveň odvolací súd vyzval podľa § 384 ods. 2, § 378 a § 295 CSP oprávneného, aby predložil dôkaz, z
ktorého bude vyplývať, že oprávneným podpísaná rozhodcovská zmluva bola povinnej riadne doručená
ešte pred začatím rozhodcovského konania.

10. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodcovská zmluva bola
povinnej zasielaná spolu so zmluvou o revolvingovom úvere a ostatnými súvisiacimi dokumentmi
doporučenou zásielkou na adresu bydliska povinnej dňa 06.08.2013, o čom predložil aj dôkaz - podací
hárok. Oprávnený uviedol, že zásielka sa mu nevrátila ako nedoručená. Z toho dôvodu bola zmluva o
revolvingovom úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou povinnej riadne doručená, čím nadobudli uvedené
právne úkony podľa § 43c OZ účinnosť. O tejto skutočnosti svedčí aj konanie povinnej, ktorá na základe
doručenej zmluvy o revolvingovom úvere plnila jednotlivé splátky na základe priloženého splátkového
kalendára. Povinná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.03.2017; ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

13. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

14. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.



15. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

16. Oprávnený prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal návrh na vykonanie
exekúcie u súdneho exekútora dňa 09.03.2015 teda v lehote ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku. Z toho dôvodu sa podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku použijú ustanovenia Exekučného
poriadku účinné do 31.12.2014.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 31.05.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

21. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so zmluvou o úvere a s rozhodcovskou zmluvou správne
ustálil, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským vzťahom. Táto skutočnosť
v konaní nebola sporná. Súd prvej inštancie sa však neriadil právnym názorom odvolacieho súdu,
vysloveným v uznesení č. k. 1CoE/295/2015-49 zo dňa 30.11.2015, pretože neskúmal, či prijatý
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol povinnej doručený podľa § 43c ods. 2 OZ, t. j. či
rozhodcovská zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. Od ustálenia tejto skutočnosti závisela zákonnosť
rozhodcovského konania. Bez platnej a účinnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť platne založená
právomoc rozhodcovského súdu na konanie a vydanie exekučného titulu. Ako vyplýva z prvého
rozhodnutia odvolacieho súdu, uvedené posúdenie podmieňovalo predbežne vyjadrený právny názor
odvolacieho súdu, že rozhodcovskú zmluvu možno v danej veci považovať za individuálne dojednanú.
Ak by totiž nebolo v konaní ustálené, že rozhodcovská zmluva bola povinnej doručená, nevzniklo by
povinnej právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia, čo bol jeden z dôvodov,
ktorý nasvedčuje individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy.

22. Odvolací súd sa oboznámil s poštovým podacím hárkom na č. l. 78, ktorý tvoril prílohu vyjadrenia
oprávneného k výzve odvolacieho súdu. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že pod podacím číslom
842 bola povinnej zaslaná zásielka na jej adresu pobytu. V spojení s tvrdeniami oprávneného vo
vyjadrení, má odvolací súd za preukázané, že povinnej bola doručená rozhodcovská zmluva. Odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že povinná je v konaní procesne nečinná, bola jej zaslaná výzva na
podľa § 382 CSP, ku ktorej sa nevyjadrila. Ďalšie podrobnejšie skúmanie danej skutočnosti súdom bez
akejkoľvek procesnej aktivity povinnej by bolo nad rámec procesnej ochrany spotrebiteľa, ktorej cieľom
je vyrovnať nerovnovážne postavenie spotrebiteľa v súdnom konaní. Z toho dôvodu odvolací súd ďalej



považoval za nespornú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola povinnej riadne doručená, je platná
a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dojednaná.

23. Súd prvej inštancie však bez ohľadu na to, aby sa vysporiadal s vyššie uvedenou otázkou, pristúpil v
napadnutom rozhodnutí k vecnému skúmaniu obsahovej správnosti exekučného titulu. Dospel k záveru,
že dohoda o úrokoch z úveru odporuje pre výšku úrokov dobrým mravom a je preto podľa § 39 OZ
absolútne neplatná. Toto zistenie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

24. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať,
či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je v súlade so zákonom, teda je
spôsobilým exekučným titulom. Súd sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o
rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

25. Exekučný súd na druhej strane nie je oprávnený obsahovo skúmať vecnú správnosť exekučného
titulu, t. j. či rozhodcovský súd správne rozhodol o hmotnoprávnom nároku žalobcu (oprávneného).
Exekučný súd len skúma, či sú splnené podmienky v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto
ustanovenie exekučnému súdu nedáva právomoc pre skúmanie exekučného titulu z vecnej stránky.
Skúmanie exekučného titulu po jeho vecnej stránke spôsobuje svojvoľný a nezákonný zásah do
právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorým sú účastníci konania viazaní (res iudicata).
Zároveň dochádza k zásahu do princípu rovnocennosti rozhodcovských rozsudkov a rozhodnutí
všeobecných súdov, podľa ktorého exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať (so
zákonom ustanovenými výnimkami) rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd môže
v štádiu exekučného konania skúmať vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu len na základe
zákonného zmocnenia. To však v tomto prípade absentuje.

26. Ani právo EU neobsahuje právnu úpravu, z ktorej by vyplývala povinnosť v rámci exekučného
konania skúmať vecnú stránku rozhodnutia, a to či už súdneho alebo rozhodcovského orgánu. Táto
možnosť nevyplýva ani rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-40/08, Asturcom telecomunicaciones
SL c/a Cristina Rodriguez Nogueira zo dňa 06.10.2009. V uvedenom rozhodnutí sa jasne hovorí len o
tom, že je potrebné skúmať nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy (doložky) v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy (pozri body 34 - 37 rozhodnutia). Exekučný súd tak aj podľa
názoru Súdneho dvora EU môže narušiť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodcovského rozhodnutia v
spotrebiteľských veciach len za predpokladu, ak mu to vnútroštátna právna úprava výslovne umožňuje.

27. V čase začatia exekučného konania právna úprava Slovenskej republiky neumožňovala v štádiu
exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný exekučný titul je vecne správny. Túto
možnosť v obmedzenom rozsahu pôvodne pripúšťalo ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“), ktoré však bolo
od 01.01.2015 zrušené zákonom č. 335/2014 Z. z. Podľa uvedeného § 45 ods. 1 písm. c) ZRK bol
exekučný súd oprávnený zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzoval
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré bolo objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Možnosť skúmania rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní
po jeho vecnej stránke len prostredníctvom § 45 ZRK vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore,
že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z



pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.
Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné iba v zmysle § 45 ods. l písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľnú podmienku.“

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí jednoznačne skonštatoval, že vecný
prieskum rozhodcovského rozsudku inak, ako prostredníctvom § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, nie je možný.
Keďže od 01.01.2015 došlo k zrušeniu celého ustanovenia § 45 ZRK a exekučné konanie začalo dňa
09.03.2015, súd prvej inštancie nemal oprávnenie skúmať, či plnenie priznané exekučným titulom je v
rozpore s dobrými mravmi. Preto ak rozhodcovská zmluva nepredstavovala neprijateľnú podmienku a
boli splnené všetky podmienky podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

29. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že povinná ako spotrebiteľ bude podľa § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku poučená súdnym exekútorom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

30. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, pretože vecne príslušným súdom na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku výlučne okresný súd. Súd
prvej inštancie v ďalšom konaní znova preskúma žiadosť o vydanie poverenia a v prípade, ak budú
splnené všetky zákonné podmienky, udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.

32. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).